Moskva hovorí o protiofenzíve ako o krvavej prehre. Kyjev sa medzitým hrdí vlajkou

Kyjev ohlásil spustenie protiofenzívy v pondelok 29. augusta. O týždeň neskôr, teda v pondelok 5. augusta, zástupca šéfa proruskej vojensko-civilnej správy Chersonskej oblasti Kirill Stremousov konštatoval, že protiútok ukrajinských vojsk na oblastnú metropolu Cherson sa skončil nezdarom.

„Cherson bol, je a bude ruským mestom… Všetky operácie a protiútoky zlyhali,“ citovala Stremousova agentúra TASS. Podľa jeho slov „existujú informácie“, že pri protiútoku padlo približne 3-tisíc Ukrajincov.

O niečo neskôr Stremousov oznámil, že Chersonská oblasť je síce pripravená na referendum o pripojení k Rusku, ale z bezpečnostných dôvodov je tento proces pozastavený.

Portál Newsweek upozornil, že referendá o pripojení k Rusku sa podľa Kremľa mali konať v septembri alebo októbri, a to v Chersonskej oblasti, samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike a v Záporožskej oblasti. Stremousovom ohlásená pauza je zatiaľ najjasnejším náznakom toho, že ruská obrana Chersonu nejde tak dobre, ako ju úrady vykresľujú, dodal Newsweek.

Podobne ako Stremousov aj portál Vesti.ru uvádza, že „zúfalý protiútok“ na Cherson sa nepodaril. „Útoky zlyhali. Zelenského dobrodružstvo sa zmenilo na hanbu a obrovské straty. Straty ukrajinskej strany sú skutočne, mierne povedané, značné. Podľa ruského ministerstva obrany len za dva dni v smere Mykolajiv a Kryvyj Rih stratili ozbrojené sily Ukrajiny 1 700 ľudí.“

Podľa portálu si ukrajinské velenie zvolilo najťažší a najneperspektívnejší smer útoku, pretože pozície na frontovej línii držia bojaschopné jednotky a formácie ruskej armády. Okrem toho stepná zóna umožňuje vidieť takmer všetky pohyby nepriateľa. Výsledkom boli ťažké straty, „doslova ich poslali na smrť“, poznamenal portál.

Pripomenul, že dĺžka línie dotyku v južnom sektore, kde sa odohrali prudké boje, je približne 200 kilometrov, pričom Ukrajinci sa pokúsili preniknúť do ruskej obrany v štyroch smeroch.

„Na zhrnutie výsledkov pôsobenia kyjevského režimu je priskoro, samovražedná protiofenzíva nepriateľa pokračuje aj napriek obrovským stratám, ktoré už prekonali výsledky ilovajského a debaľcevského kotla,“ dodal server.

Medzitým sa situáciu snažia vykresliť rôzne kanály na platforme YouTube. 

https://www.youtube.com/watch?v=0MRCaWqriOY&ab_channel=MILITARYTUBETODAY

Na ukrajinské straty má iný názor korešpondent týždenníka The Economist Oliver Carroll. „V sobotu som navštívil frontovú líniu Mykolajiv a hoci informácií nie je dostatok, je zrejmé, že ukrajinská protiofenzíva – aspoň v tejto časti frontu – nie je takým krvavým neúspechom, ako to tvrdí kremeľská propaganda,“ napísal Carroll na Twitteri.

I visited frontline Mykolaiv on Saturday and while information is scarce, it’s clear Ukraine’s counteroffensive – at least in this section of the front – is not the bloody failure Kremlin propaganda claims it to be. https://t.co/XLkotBvLFl

— Oliver Carroll (@olliecarroll) September 5, 2022

Ďalej odkazuje na článok na webe týždenníka The Economist, podľa ktorého nie je ľahké získať informácie o ukrajinskej južnej protiofenzíve. Napríklad armádny hovorca odkázal len toto: „Mám povolenie povedať vám to, čo je napísané na našej facebookovej stránke, a nič viac.“

Podľa týždenníka nie je prekvapením, že ruské zdroje sa pokúsili vyplniť toto vákuum. V posledných dňoch ruské spravodajské weby šírili myšlienku, že ukrajinský tlak na juhu zlyhal za cenu mnohých životov a že Mykolajiv, mesto najbližšie k frontovej línii, zažíva to najhoršie – preplnené márnice a nemocnice, ktoré sa snažia ošetriť obrovské množstvo zranených.

„Návšteva mesta z 3. septembra ukázala, že tieto tvrdenia sú nepravdivé. Dlhé rady pred klinikami na darovanie krvi naznačovali určitý stupeň obáv na miestnej úrovni. V žiadnej mestskej márnici však nebola panika. Mestské nemocnice sú pre novinárov zatvorené: nočný ruský raketový útok blízko jednej z nemocníc poskytol usmernenie prečo. Lekár pracujúci na hlavnom oddelení urgentného príjmu však uviedol, že denne vidí tak 15 až 30 zranených vojakov,“ píše portál.

A pokračuje, že Andrij Žolob, chirurg pracujúci v poľnej nemocnici desať kilometrov od frontu, priznal, že má od začiatku protiofenzívy viac práce. Ale nie je to „žiadna dráma“. Väčšina prichádzajúcich má podľa neho zranenia súvisiace s otrasom mozgu, a to v dôsledku útokov ruského delostrelectva. Riešil aj zranených po výbuchoch, „zlomené kosti, chýbajúce ruky“. Za najhorší „džob týždňa“ však považuje dôsledok bitky ešte pred protiofenzívou. „Museli sme vyzdvihnúť telá, ktoré ležali na bojisku desať dní. Je ťažké vysvetliť, čo sa stane s telom mladého muža, keď tam sú muchy a augustové slnko.“

Podľa The Economist bude mať neúspech ukrajinskej operácie dôsledky pre vedenie v Kyjeve, najmä ak by zomrelo veľké množstvo Ukrajincov. Správy naznačujú, že Ukrajina zabrala „skromné“ množstvo územia v oblasti severovýchodne od Chersonu. „Nevieme, za akú cenu,“ dodal portál.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vyhlásil, že jeho sily oslobodili dve obce na juhu krajiny a jednu v Doneckej oblasti, ale nemenoval ich.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej správe potvrdil oslobodenie jednej obce v Doneckej oblasti a jednej z obcí v Chersonskej oblasti. Poznamenal, že Ukrajinci zverejnili zábery, ako vojaci vztyčujú ukrajinskú vlajku v obci Vysokopilľa na severe oblasti.

The flag of Ukraine was raised above the hospital building in Vysokopillia by the heroes. #kherson will be free from the occupiers #Ukraine pic.twitter.com/1URgUH7Wx7

— Ukraine updates (@ukrdailyvideos) September 4, 2022

Ruskí milblogeri písali, že ruské sily sa z obce stiahli. Niektorí pripustili, že ukrajinské sily viedli správnu protiofenzívu v okolí obce Vysokopilľa a že ruské sily tak stratili takticky významnú obec. „Toto je prvá príležitosť, keď sa niektorí milbloggeri rozišli s optimizmom Kremľa o ukrajinskej protiofenzíve a uznali ruské neúspechy,“ dodal ISW.

„Krok za krokom,“ poznamenal na Twitteri vedúci kancelárie prezidenta Ukrajiny Andrij Jermak, pričom takisto zverejnil fotografiu s vlajkou.

Step by step 🇺🇦. pic.twitter.com/raT5nBycvO

— Andriy Yermak (@AndriyYermak) September 4, 2022

Cherson leží na západnom brehu rieky Dneper a bol prvým veľkým ukrajinským mestom a jediným hlavným oblastným mestom, ktoré sa dostalo do rúk ruským inváznym silám. Dobyli ho už 2. marca v rámci invázie na Ukrajinu, ktorú spustil šéf Kremľa Vladimir Putin 24. februára. Rýchlym obsadením sa Cherson vyhol zničeniu, aké postihlo mestá ako Mariupol či Severodoneck. Rusi sa v Chersone opevnili a nastolili tam politickú kontrolu. Chersonská oblasť je pre Ukrajincov vstupnou bránou na čiernomorský Krymský polostrov, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.