Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecký prezident sa ospravedlnil za zlyhania v súvislosti s masakrom v Mníchove spred 50 rokov

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v pondelok ospravedlnil za viaceré zlyhania svojej krajiny v súvislosti s útokom palestínskych ozbrojencov na izraelskú výpravu na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972.

Ako informovala agentúra AP, Steinmeier to uviedol v prejave v rámci smútočného obradu na leteckej základni Fürstenfeldbruck pri Mníchove, ktorá bola pred 50 rokmi dejiskom nevydareného pokusu o záchranu rukojemníkov. Zahynulo pri ňom deväť izraelských športovcov, jeden západonemecký policajt a päť útočníkov.

Tento obrad - aj za účasti izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga - sa konal len niekoľko dní po tom, ako sa dohodou ukončil dlhý spor o odškodnenie obetí a pozostalých.

Steinmeier vo svojom príhovore vyhlásil, že Nemecko musí niesť určitú zodpovednosť za útok spred polstoročia. Obrátil sa pritom na príbuzných obetí a ako hlava štátu a v mene Spolkovej republiky Nemecko ich požiadal o odpustenie za nedostatočnú ochranu izraelských športovcov v čase olympijských hier v Mníchove a za nedostatočné objasnenie situácie po tragédii.

Vo svojom prejave nemecký prezident konštatoval, že nemeckí policajti "katastrofálne zlyhali" pri ochrane izraelských športovcov a pri ich záchrane po tom, ako ich palestínske komando zajalo ako rukojemníkov.

V rámci spomínanej dohody Nemecko súhlasilo, že uzná pochybenia svojich vtedajších orgánov a umožní nemeckým a izraelským historikom preskúmať udalosti súvisiace s útokom.

Vyrovnanie zahŕňa aj už uskutočnené platby. Bezprostredne po útoku Nemecko podľa svojho ministerstva vnútra vyplatilo príbuzným obetí približne 4,19 milióna mariek (približne dva milióny eur). V roku 2002 dostali pozostalí príbuzní ďalšie tri milióny eur, informovala nemecká tlačová agentúra DPA.

Steinmeier vo svojom prejave poznamenal, že za vraždy sú priamo zodpovední palestínski militanti a ich líbyjskí pomáhači. Podľa neho je trpkým faktom to, že od politických predstaviteľov týchto krajín "dnes nezaznie žiadne slovo súcitu, žiadne slovo ľútosti".

Agentúra AP pripomenula nedávne vyjadrenie palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása. Na otázku, či sa Izraelu ospravedlní za útok palestínskych teroristov v Mníchove, Abbás odpovedal, že "Izrael od roku 1947 do dnešného dňa vykonal 50 masakrov na 50 palestínskych lokalitách" a tieto útoky označil za "50 holokaustov".

Útok, ktorý sa odohral 5. septembra 1972 počas olympiády v Mníchove, spáchalo osem členov palestínskej teroristickej organizácie Čierny september. Celkovo pri ňom prišlo o život 11 izraelských športovcov - dvaja priamo v olympijskej dedine a zvyšní deviati počas prestrelky s políciou na letisku Fürstenfeldbruck, odkiaľ ich Palestínčania chceli vyviezť z Nemecka.

Na tomto letisku sa mala odohrať operácia na vyslobodenie rukojemníkov: keď však ostreľovači spustili paľbu, útočníci hodili do jedného z vrtuľníkov s rukojemníkmi granát, ktorý vybuchol, a zastrelili rukojemníkov v druhom vrtuľníku.

Únoscovia požadovali výmenou za rukojemníkov prepustenie viac ako 200 Palestínčanov zadržiavaných Izraelom a slobodu pre dvoch nemeckých ľavicových extrémistov väznených v západonemeckých väzniciach. Žiadali aj lietadlo a bezpečný odchod do Káhiry.

(tasr, min)

Minúta  |  

Európske ceny uhlia sa dostali na nové rekordné maximum

Európske ceny plynu v pondelok vyskočili o 35 percent a ceny uhlia sa dostali na nové rekordné maximum. Dôvodom je prehĺbenie energetickej krízy v regióne. Ruský koncern Gazprom totiž na neurčito zastavil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka, čo ešte zvýšilo obavy z úplného odstavenia ruských dodávok počas zimy. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Cena referenčného októbrového kontraktu na plyn na burze TTF v Amsterdame vyskočila v pondelok ráno až o 35 percent a dostala sa na 284 eur za megawatthodinu (MWh). Kontrakt neskôr prišiel o časť ziskov a popoludní sa predával s plusom vyše 12 percent po asi 241 eur za MWh.

Cena referenčného európskeho budúcoročného kontraktu na uhlie v pondelok stúpla o 7,6 percenta na rekordných 345 USD (347,78 eura) za tonu, čo je približne trojnásobok v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom. Dôvodom je oživenie uhoľných elektrární v Európe pre nedostatok plynu.

Európske vlády sa snažia urýchlene hľadať riešenia, aby zabránili energetickej katastrofe počas tejto zimy. Ministri energetiky Európskej únie sa zídu v piatok (9. 9.) na mimoriadnom zasadnutí, na ktorom budú diskutovať o návrhoch na zníženie cien elektriny, medzi ktorými je aj zastropovanie cien plynu rovnako ako zastavenie obchodovania s derivátmi na elektrinu.

(tasr, min)

Minúta  |  

EÚ podpísala s Ukrajinou dohodu o pomoci vo výške 500 miliónov eur

Európska komisia (EK) a Ukrajina podpísali v pondelok v Bruseli dohodu o pomoci vo výške 500 miliónov eur, ktorá je určená na bývanie a vzdelávanie pre vysídlených ľudí, ako aj na podporu ukrajinského poľnohospodárstva. Stalo sa tak v rámci 8. zasadnutia Asociačnej rady EÚ – Ukrajina, informuje spravodajca TASR.

Cieľom pondelkového zasadnutia bolo prediskutovať bilaterálnu agendu medzi EÚ a Ukrajinou, najmä implementáciu dohody o pridružení a súčasný stav spolupráce medzi oboma stranami. Je to prvýkrát, čo sa Asociačná rada konala s Ukrajinou ako kandidátskou krajinou EÚ. Za EÚ sa na rokovaniach zúčastnili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhely. Ukrajinu zastupoval premiér Denys Šmyhaľ.

V rámci asociačnej rady boli podpísané štyri sektorové dohody na ďalšie posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou. Brusel tiež schválil nový program rozpočtovej podpory vo výške 500 miliónov eur ako súčasť záväzkov, ktoré predsedníčka EK Ursula von der Leyenová oznámila v apríli a máji tohto roku.

Ukrajinský premiér sa v Bruseli stretol aj s podpredsedom EK pre medziinštitucionálne vzťahy Marošom Šefčovičom, s ktorým rokoval o posilnení sankcií voči Rusku a integrácii Ukrajiny do energetického trhu EÚ. Po získaní štatútu kandidátskej krajiny sa Ukrajina snaží urýchliť integráciu na energetickom trhu EÚ.

AFP v tejto súvislosti upozornila, že Šmyhal na svojom účte na Telegrame vyzval na zavedenie "úplného energetického embarga" proti Rusku. Zároveň dodal, že vývoz elektriny z Ukrajiny môže nahradiť značné objemy dovozu ruského plynu. Ukrajinský premiér spresnil, že Ukrajina má exportnú kapacitu elektriny až 2000 megawattov a súčasne najväčšie podzemné zásobníky plynu a mohla by sa stať akýmsi "plynovým trezorom Európy".

(tasr, min)

Minúta  |  

Fico vyzval prezidentku, aby vyhlásila referendum o predčasných voľbách

Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico vyzval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby okamžite vyhlásila referendum, ktoré bude viesť k predčasným voľbám. Fico o tom informoval na Facebooku.

"Dnešný definitívny rozpad vládnej koalície je prejavom absolútnej neschopnosti jej členov a ignorancie záujmov ľudí v najťažších časoch zdražovania a oberania krajiny o suverenitu," vyhlásil.

Fico tvrdí, že Smer-SD vytvoril zorganizovaním petičnej akcie prezidentke legitímny nástroj, ako ústavnú krízu vyriešiť. "Stačí, ak 29. októbra vyhlási referendum, ktoré bude viesť k definitívnemu pádu menšinovej vlády a krátko po tom aj k predčasným voľbám," poukázal šéf Smeru. Tie sú podľa neho jediným legitímnym východiskom.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič po odchode SaS z vlády: Idú nám v parlamente s mafiou a fašistami urobiť zo života peklo

Opozícia v koalícii odchádza do opozície, komentoval líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič odchod SaS z vlády. Naznačil, že líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík uteká pred zodpovednosťou, a označil to za zbabelosť.

"Podľa toho, čo nám dnes na rozlúčku povedali, idú nám v parlamente s mafiou a fašistami urobiť zo života peklo. Peklo, na ktoré doplatia len a len obyčajní ľudia," skonštatoval Matovič na sociálnej sieti. Dodal, že nadchádzajúca doba bude pre všetkých ťažká.

https://standard.sk/244073/ministri-kolikova-grohling-a-korcok-podali-demisiu/

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vzhľadom na demisie oznámil vstup do menšinovej vlády. S me

nami nástupcov odchádzajúcich ministrov plánuje najprv oboznámiť prezidentku Zuzanu Čaputovú.

(tasr)

Minúta  |  

Ministri Kolíková, Gröhling a Korčok podali demisiu. Budeme tvrdou opozíciou, avizuje Sulík

Zvyšní traja ministri zo strany SaS podali v pondelok demisiu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling a minister zahraničných vecí Ivan Korčok tak nasledovali lídra strany a ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Informovali o tom na pondelkovej tlačovej konferencii.

Sulík podotkol, že od pondelka sú tak všetci ministri SaS v demisii. Hovorí o odchode SaS do opozície.

"To, čo zažíva Slovensko pod vedením Igora Matoviča, sa nedá nazývať inak ako rozvrat," podotkol Sulík a pripomenul dôvody SaS na odchod z vlády. "Ostáva po nás kus dobrej práce a sme na ňu hrdí," doplnil s tým, že odchádzajú do opozície. "Budeme konštruktívnou, odbornou, ale aj tvrdou opozíciou," poznamenal.

https://standard.sk/243856/vznika-mensinova-vlada/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.