Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európske burzy sa oslabili, prehlbuje sa energetická kríza

Európske akciové trhy sa na začiatku nového týždňa oslabili, keď automobilové tituly padli takmer o 5 percent. Hlavným dôvodom bolo prehĺbenie európskej energetickej krízy. Ruský koncern Gazprom totiž na neurčito zastavil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka, čo ešte zvýšilo obavy z úplného odstavenia ruských dodávok počas zimy.

Kľúčový nemecký index Dax v pondelok stratil o 2,22 percenta a uzavrel na 12 760,78 bodu. Hlavný francúzsky index CAC 40 klesol o 1,20 percenta na 6093,22 bodu, taliansky FTSE MIB o 2,01 percent na 21 480,19 bodu a španielsky IBEX 35 o 0,88 percenta na 7862,70 bodu. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 sa znížil o 1,53 percenta na 3490,01 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 0,62 percenta na 413,39 bodu.

Pod výrazným tlakom sú aktuálne odvetvia vysoko závislé od vývoja ekonomiky, ako sú chemický alebo automobilový priemysel. Energetická kríza má tiež negatívny vplyv na spoločnú európsku menu, ktorej kurz prvýkrát po takmer 20 rokoch klesol pod hranicu 0,99 USD/EUR. Akciový trh v USA je v pondelok pre sviatok zatvorený.

(tasr, min)

Minúta  |  

Zelenskyj telefonoval s Johnsonom i Macronom, témou bolo aj Záporožie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok absolvoval telefonáty s odstupujúcim britským premiérom Borisom Johnsonom a s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Informovala o tom britská stanica BBC.

Zelenskyj vo svojom tvíte napísal, že mal posledný rozhovor s Borisom Johnsonom vo funkcií britského premiéra. Poďakoval sa mu "v mene ukrajinského ľudu za jeho osobnú odvahu, integritu a veľký prínos v boji proti ruskej agresii".

Johnsona na poste lídra britskej Konzervatívnej strany strieda Liz Trussová, ktorá sa tak v utorok stane aj novou predsedníčkou vlády. Trussová už pred časom prisľúbila, že Zelenskyj bude prvou hlavou štátu, ktorej po svojom zvolení zavolá.

Zelenského rozhovor s Emmanuelom Macronom trval 1,5 hodiny, pričom diskutovali o situácii na fronte a o návšteve delegácie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni v meste Enerhodare na juhovýchode Ukrajiny. Hovorili aj o ďalšej podpore Ukrajiny zo strany Francúzska.

Macron podľa svojej tlačovej služby zdôraznil "potrebu zachovať bezpečnosť a ochranu jadrových zariadení". Povedal, že jediný spôsob, ako zaistiť bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne, je stiahnuť odtiaľ ruských vojakov.

BBC pripomenula, že Záporožská jadrová elektráreň bola v pondelok úplne odpojená od energetického systému Ukrajiny. Súčasne s tým pokračuje aj ostreľovanie areálu elektrárne, pričom zo zodpovednosti za tento stav sa Rusko a Ukrajinu obviňujú navzájom. Toto ostreľovanie znepokojuje mnohých medzinárodných predstaviteľov, ktorí sa obávajú, že táto situácia by mohla viesť k jadrovej katastrofe.

(tasr, min)

Minúta  |  

Tohtoročné leto sa podľa SHMÚ zaradilo medzi najteplejšie v histórii Slovenska

Tohtoročné leto sa zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Na viacerých meteorologických staniciach východného Slovenska a ojedinele aj inde bolo tohtoročné leto rekordne teplé. V juhozápadných a západných oblastiach sa na väčšine meteorologických staníc iba priblížilo k rekordne teplým letám. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na sociálnej sieti.

V Bratislave na Kolibe dosiahla priemerná teplota vzduchu v lete tohto roka 22,2 stupňa Celzia. Teplejšie letá tam od roku 1951 boli v rokoch 2003, 2015 a 2019. V Bratislave na letisku dosiahla priemerná teplota vzduchu hodnotu 22,9 stupňa Celzia. Túto hodnotu tam dosiahla priemerná teplota vzduchu aj v letách v roku 2015 a 2017, pričom ešte teplejšie leto tam bolo v roku 2003 a rekordne teplé leto tam bolo v roku 2019.

V Hurbanove dosiahla priemerná teplota vzduchu 23,1 stupňa Celzia a bola rovnaká ako v lete v roku 2003, pričom iba tesne minula rekordnú hodnotu z roku 2019, ktorá predstavuje 23,2 stupňa Celzia. V Nitre bolo leto 2022 najteplejším od roku 1961. Priemerná teplota vzduchu tohtoročného leta tam dosiahla 22,8 stupňa Celzia a bola o 0,1 percenta vyššia ako v pôvodne najteplejšom lete.

Na vysokohorských meteorologických staniciach, ako na Chopku, bola priemerná teplota vzduchu 9,9 stupňa Celzia, takže tam bol vyrovnaný rekord z roku 2019. Na Lomnickom štíte dosiahla priemerná teplota vzduchu 6,4 stupňa Celzia, kde bol bol tiež vyrovnaný rekord, no z roku 2015.

Rekordne teplé leto bolo tento rok v Košiciach, kde priemerná teplota vzduchu dosiahla hodnotu 22,5 stupňa Celzia, čo je o takmer jeden stupeň Celzia viac, ako tam bol pôvodný rekord. V Stropkove-Tisinci dosiahla priemerná teplota vzduchu 20,4 stupňa Celzia, ktorá bola taktiež v tejto oblasti rekordnou hodnotou.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nemecký prezident sa ospravedlnil za zlyhania v súvislosti s masakrom v Mníchove spred 50 rokov

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v pondelok ospravedlnil za viaceré zlyhania svojej krajiny v súvislosti s útokom palestínskych ozbrojencov na izraelskú výpravu na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972.

Ako informovala agentúra AP, Steinmeier to uviedol v prejave v rámci smútočného obradu na leteckej základni Fürstenfeldbruck pri Mníchove, ktorá bola pred 50 rokmi dejiskom nevydareného pokusu o záchranu rukojemníkov. Zahynulo pri ňom deväť izraelských športovcov, jeden západonemecký policajt a päť útočníkov.

Tento obrad - aj za účasti izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga - sa konal len niekoľko dní po tom, ako sa dohodou ukončil dlhý spor o odškodnenie obetí a pozostalých.

Steinmeier vo svojom príhovore vyhlásil, že Nemecko musí niesť určitú zodpovednosť za útok spred polstoročia. Obrátil sa pritom na príbuzných obetí a ako hlava štátu a v mene Spolkovej republiky Nemecko ich požiadal o odpustenie za nedostatočnú ochranu izraelských športovcov v čase olympijských hier v Mníchove a za nedostatočné objasnenie situácie po tragédii.

Vo svojom prejave nemecký prezident konštatoval, že nemeckí policajti "katastrofálne zlyhali" pri ochrane izraelských športovcov a pri ich záchrane po tom, ako ich palestínske komando zajalo ako rukojemníkov.

V rámci spomínanej dohody Nemecko súhlasilo, že uzná pochybenia svojich vtedajších orgánov a umožní nemeckým a izraelským historikom preskúmať udalosti súvisiace s útokom.

Vyrovnanie zahŕňa aj už uskutočnené platby. Bezprostredne po útoku Nemecko podľa svojho ministerstva vnútra vyplatilo príbuzným obetí približne 4,19 milióna mariek (približne dva milióny eur). V roku 2002 dostali pozostalí príbuzní ďalšie tri milióny eur, informovala nemecká tlačová agentúra DPA.

Steinmeier vo svojom prejave poznamenal, že za vraždy sú priamo zodpovední palestínski militanti a ich líbyjskí pomáhači. Podľa neho je trpkým faktom to, že od politických predstaviteľov týchto krajín "dnes nezaznie žiadne slovo súcitu, žiadne slovo ľútosti".

Agentúra AP pripomenula nedávne vyjadrenie palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása. Na otázku, či sa Izraelu ospravedlní za útok palestínskych teroristov v Mníchove, Abbás odpovedal, že "Izrael od roku 1947 do dnešného dňa vykonal 50 masakrov na 50 palestínskych lokalitách" a tieto útoky označil za "50 holokaustov".

Útok, ktorý sa odohral 5. septembra 1972 počas olympiády v Mníchove, spáchalo osem členov palestínskej teroristickej organizácie Čierny september. Celkovo pri ňom prišlo o život 11 izraelských športovcov - dvaja priamo v olympijskej dedine a zvyšní deviati počas prestrelky s políciou na letisku Fürstenfeldbruck, odkiaľ ich Palestínčania chceli vyviezť z Nemecka.

Na tomto letisku sa mala odohrať operácia na vyslobodenie rukojemníkov: keď však ostreľovači spustili paľbu, útočníci hodili do jedného z vrtuľníkov s rukojemníkmi granát, ktorý vybuchol, a zastrelili rukojemníkov v druhom vrtuľníku.

Únoscovia požadovali výmenou za rukojemníkov prepustenie viac ako 200 Palestínčanov zadržiavaných Izraelom a slobodu pre dvoch nemeckých ľavicových extrémistov väznených v západonemeckých väzniciach. Žiadali aj lietadlo a bezpečný odchod do Káhiry.

(tasr, min)

Minúta  |  

Európske ceny uhlia sa dostali na nové rekordné maximum

Európske ceny plynu v pondelok vyskočili o 35 percent a ceny uhlia sa dostali na nové rekordné maximum. Dôvodom je prehĺbenie energetickej krízy v regióne. Ruský koncern Gazprom totiž na neurčito zastavil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka, čo ešte zvýšilo obavy z úplného odstavenia ruských dodávok počas zimy. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Cena referenčného októbrového kontraktu na plyn na burze TTF v Amsterdame vyskočila v pondelok ráno až o 35 percent a dostala sa na 284 eur za megawatthodinu (MWh). Kontrakt neskôr prišiel o časť ziskov a popoludní sa predával s plusom vyše 12 percent po asi 241 eur za MWh.

Cena referenčného európskeho budúcoročného kontraktu na uhlie v pondelok stúpla o 7,6 percenta na rekordných 345 USD (347,78 eura) za tonu, čo je približne trojnásobok v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom. Dôvodom je oživenie uhoľných elektrární v Európe pre nedostatok plynu.

Európske vlády sa snažia urýchlene hľadať riešenia, aby zabránili energetickej katastrofe počas tejto zimy. Ministri energetiky Európskej únie sa zídu v piatok (9. 9.) na mimoriadnom zasadnutí, na ktorom budú diskutovať o návrhoch na zníženie cien elektriny, medzi ktorými je aj zastropovanie cien plynu rovnako ako zastavenie obchodovania s derivátmi na elektrinu.

(tasr, min)

Minúta  |  

EÚ podpísala s Ukrajinou dohodu o pomoci vo výške 500 miliónov eur

Európska komisia (EK) a Ukrajina podpísali v pondelok v Bruseli dohodu o pomoci vo výške 500 miliónov eur, ktorá je určená na bývanie a vzdelávanie pre vysídlených ľudí, ako aj na podporu ukrajinského poľnohospodárstva. Stalo sa tak v rámci 8. zasadnutia Asociačnej rady EÚ – Ukrajina, informuje spravodajca TASR.

Cieľom pondelkového zasadnutia bolo prediskutovať bilaterálnu agendu medzi EÚ a Ukrajinou, najmä implementáciu dohody o pridružení a súčasný stav spolupráce medzi oboma stranami. Je to prvýkrát, čo sa Asociačná rada konala s Ukrajinou ako kandidátskou krajinou EÚ. Za EÚ sa na rokovaniach zúčastnili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhely. Ukrajinu zastupoval premiér Denys Šmyhaľ.

V rámci asociačnej rady boli podpísané štyri sektorové dohody na ďalšie posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou. Brusel tiež schválil nový program rozpočtovej podpory vo výške 500 miliónov eur ako súčasť záväzkov, ktoré predsedníčka EK Ursula von der Leyenová oznámila v apríli a máji tohto roku.

Ukrajinský premiér sa v Bruseli stretol aj s podpredsedom EK pre medziinštitucionálne vzťahy Marošom Šefčovičom, s ktorým rokoval o posilnení sankcií voči Rusku a integrácii Ukrajiny do energetického trhu EÚ. Po získaní štatútu kandidátskej krajiny sa Ukrajina snaží urýchliť integráciu na energetickom trhu EÚ.

AFP v tejto súvislosti upozornila, že Šmyhal na svojom účte na Telegrame vyzval na zavedenie "úplného energetického embarga" proti Rusku. Zároveň dodal, že vývoz elektriny z Ukrajiny môže nahradiť značné objemy dovozu ruského plynu. Ukrajinský premiér spresnil, že Ukrajina má exportnú kapacitu elektriny až 2000 megawattov a súčasne najväčšie podzemné zásobníky plynu a mohla by sa stať akýmsi "plynovým trezorom Európy".

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.