Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka Čaputová odcestovala na cestu do Grécka, navštívi aj Severné Macedónsko

Prezidentka Zuzana Čaputová v pondelok popoludní odcestovala na oficiálnu návštevu Grécka. Jej dlhodobo plánovaná zahraničná cesta bude v stredu (7. 9.) pokračovať v Severnom Macedónsku. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

V Aténach prezidentku SR v utorok prijme prezidentka Helénskej republiky Katerina Sakellaropulosová a stretne sa aj s predsedom gréckej vlády Kyriakosom Mitsotakisom. Diskutovať budú o riešení energetickej krízy, diverzifikácii energetických zdrojov a ďalších výzvach, ktorým obe krajiny čelia v súvislosti s vojnou na Ukrajine. "Cieľom ich spoločných rokovaní je otvorenie novej kapitoly vo vzájomných vzťahoch," uviedol Strižinec. Prezident SR navštívil Grécko naposledy v roku 2008.

Čaputovú sprevádza aj skupina zástupcov slovenských firiem a inštitúcií, ktoré sa zaoberajú zelenou tranzíciou a energetikou. Súčasťou delegácie sú i predstavitelia regionálnej samosprávy z Trenčianskeho, Banskobystrického a Košického kraja, ktorí budú mať možnosť vymeniť si skúsenosti týkajúce sa zelenej transformácie regiónov závislých od ťažby uhlia.

V Aténach sa pod záštitou prezidentky uskutoční spoločné grécko-slovenské podnikateľské fórum zamerané na zelenenú transformáciu Green Growth Business Forum. "Hneď po prílete do Atén prezidentka otvorí projekt Skusy - slovensko-grécky rezidenčný dom, ktorý bude podporovať tvorivé pobyty slovenských umelcov a prezentovať tak naše umenie v zahraničí," dodal hovorca. Stojí za ním trojica žien aktívnych v nezávislej kultúre a umení, ktorými sú Zuzana Bodnárová, Lucia Tkáčova a Tamara Kametani.

Počas oficiálnej návštevy Severného Macedónska sa prezidentka v stredu (7. 9.) v Skopje stretne s prezidentom Stevom Pendarovskim a premiérom Dimitarom Kovačevskim. Diskutovať budú o aktuálnej medzinárodnej politickej a ekonomickej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, ako aj o podpore integračného procesu Severného Macedónska a ďalších krajín Západného Balkánu. Naspäť na Slovensko sa prezidentka vráti v stredu večer.

(tasr, min)

Minúta  |  

Európske burzy sa oslabili, prehlbuje sa energetická kríza

Európske akciové trhy sa na začiatku nového týždňa oslabili, keď automobilové tituly padli takmer o 5 percent. Hlavným dôvodom bolo prehĺbenie európskej energetickej krízy. Ruský koncern Gazprom totiž na neurčito zastavil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka, čo ešte zvýšilo obavy z úplného odstavenia ruských dodávok počas zimy.

Kľúčový nemecký index Dax v pondelok stratil o 2,22 percenta a uzavrel na 12 760,78 bodu. Hlavný francúzsky index CAC 40 klesol o 1,20 percenta na 6093,22 bodu, taliansky FTSE MIB o 2,01 percent na 21 480,19 bodu a španielsky IBEX 35 o 0,88 percenta na 7862,70 bodu. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 sa znížil o 1,53 percenta na 3490,01 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 0,62 percenta na 413,39 bodu.

Pod výrazným tlakom sú aktuálne odvetvia vysoko závislé od vývoja ekonomiky, ako sú chemický alebo automobilový priemysel. Energetická kríza má tiež negatívny vplyv na spoločnú európsku menu, ktorej kurz prvýkrát po takmer 20 rokoch klesol pod hranicu 0,99 USD/EUR. Akciový trh v USA je v pondelok pre sviatok zatvorený.

(tasr, min)

Minúta  |  

Zelenskyj telefonoval s Johnsonom i Macronom, témou bolo aj Záporožie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok absolvoval telefonáty s odstupujúcim britským premiérom Borisom Johnsonom a s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Informovala o tom britská stanica BBC.

Zelenskyj vo svojom tvíte napísal, že mal posledný rozhovor s Borisom Johnsonom vo funkcií britského premiéra. Poďakoval sa mu "v mene ukrajinského ľudu za jeho osobnú odvahu, integritu a veľký prínos v boji proti ruskej agresii".

Johnsona na poste lídra britskej Konzervatívnej strany strieda Liz Trussová, ktorá sa tak v utorok stane aj novou predsedníčkou vlády. Trussová už pred časom prisľúbila, že Zelenskyj bude prvou hlavou štátu, ktorej po svojom zvolení zavolá.

Zelenského rozhovor s Emmanuelom Macronom trval 1,5 hodiny, pričom diskutovali o situácii na fronte a o návšteve delegácie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni v meste Enerhodare na juhovýchode Ukrajiny. Hovorili aj o ďalšej podpore Ukrajiny zo strany Francúzska.

Macron podľa svojej tlačovej služby zdôraznil "potrebu zachovať bezpečnosť a ochranu jadrových zariadení". Povedal, že jediný spôsob, ako zaistiť bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne, je stiahnuť odtiaľ ruských vojakov.

BBC pripomenula, že Záporožská jadrová elektráreň bola v pondelok úplne odpojená od energetického systému Ukrajiny. Súčasne s tým pokračuje aj ostreľovanie areálu elektrárne, pričom zo zodpovednosti za tento stav sa Rusko a Ukrajinu obviňujú navzájom. Toto ostreľovanie znepokojuje mnohých medzinárodných predstaviteľov, ktorí sa obávajú, že táto situácia by mohla viesť k jadrovej katastrofe.

(tasr, min)

Minúta  |  

Tohtoročné leto sa podľa SHMÚ zaradilo medzi najteplejšie v histórii Slovenska

Tohtoročné leto sa zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Na viacerých meteorologických staniciach východného Slovenska a ojedinele aj inde bolo tohtoročné leto rekordne teplé. V juhozápadných a západných oblastiach sa na väčšine meteorologických staníc iba priblížilo k rekordne teplým letám. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na sociálnej sieti.

V Bratislave na Kolibe dosiahla priemerná teplota vzduchu v lete tohto roka 22,2 stupňa Celzia. Teplejšie letá tam od roku 1951 boli v rokoch 2003, 2015 a 2019. V Bratislave na letisku dosiahla priemerná teplota vzduchu hodnotu 22,9 stupňa Celzia. Túto hodnotu tam dosiahla priemerná teplota vzduchu aj v letách v roku 2015 a 2017, pričom ešte teplejšie leto tam bolo v roku 2003 a rekordne teplé leto tam bolo v roku 2019.

V Hurbanove dosiahla priemerná teplota vzduchu 23,1 stupňa Celzia a bola rovnaká ako v lete v roku 2003, pričom iba tesne minula rekordnú hodnotu z roku 2019, ktorá predstavuje 23,2 stupňa Celzia. V Nitre bolo leto 2022 najteplejším od roku 1961. Priemerná teplota vzduchu tohtoročného leta tam dosiahla 22,8 stupňa Celzia a bola o 0,1 percenta vyššia ako v pôvodne najteplejšom lete.

Na vysokohorských meteorologických staniciach, ako na Chopku, bola priemerná teplota vzduchu 9,9 stupňa Celzia, takže tam bol vyrovnaný rekord z roku 2019. Na Lomnickom štíte dosiahla priemerná teplota vzduchu 6,4 stupňa Celzia, kde bol bol tiež vyrovnaný rekord, no z roku 2015.

Rekordne teplé leto bolo tento rok v Košiciach, kde priemerná teplota vzduchu dosiahla hodnotu 22,5 stupňa Celzia, čo je o takmer jeden stupeň Celzia viac, ako tam bol pôvodný rekord. V Stropkove-Tisinci dosiahla priemerná teplota vzduchu 20,4 stupňa Celzia, ktorá bola taktiež v tejto oblasti rekordnou hodnotou.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nemecký prezident sa ospravedlnil za zlyhania v súvislosti s masakrom v Mníchove spred 50 rokov

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v pondelok ospravedlnil za viaceré zlyhania svojej krajiny v súvislosti s útokom palestínskych ozbrojencov na izraelskú výpravu na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972.

Ako informovala agentúra AP, Steinmeier to uviedol v prejave v rámci smútočného obradu na leteckej základni Fürstenfeldbruck pri Mníchove, ktorá bola pred 50 rokmi dejiskom nevydareného pokusu o záchranu rukojemníkov. Zahynulo pri ňom deväť izraelských športovcov, jeden západonemecký policajt a päť útočníkov.

Tento obrad - aj za účasti izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga - sa konal len niekoľko dní po tom, ako sa dohodou ukončil dlhý spor o odškodnenie obetí a pozostalých.

Steinmeier vo svojom príhovore vyhlásil, že Nemecko musí niesť určitú zodpovednosť za útok spred polstoročia. Obrátil sa pritom na príbuzných obetí a ako hlava štátu a v mene Spolkovej republiky Nemecko ich požiadal o odpustenie za nedostatočnú ochranu izraelských športovcov v čase olympijských hier v Mníchove a za nedostatočné objasnenie situácie po tragédii.

Vo svojom prejave nemecký prezident konštatoval, že nemeckí policajti "katastrofálne zlyhali" pri ochrane izraelských športovcov a pri ich záchrane po tom, ako ich palestínske komando zajalo ako rukojemníkov.

V rámci spomínanej dohody Nemecko súhlasilo, že uzná pochybenia svojich vtedajších orgánov a umožní nemeckým a izraelským historikom preskúmať udalosti súvisiace s útokom.

Vyrovnanie zahŕňa aj už uskutočnené platby. Bezprostredne po útoku Nemecko podľa svojho ministerstva vnútra vyplatilo príbuzným obetí približne 4,19 milióna mariek (približne dva milióny eur). V roku 2002 dostali pozostalí príbuzní ďalšie tri milióny eur, informovala nemecká tlačová agentúra DPA.

Steinmeier vo svojom prejave poznamenal, že za vraždy sú priamo zodpovední palestínski militanti a ich líbyjskí pomáhači. Podľa neho je trpkým faktom to, že od politických predstaviteľov týchto krajín "dnes nezaznie žiadne slovo súcitu, žiadne slovo ľútosti".

Agentúra AP pripomenula nedávne vyjadrenie palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása. Na otázku, či sa Izraelu ospravedlní za útok palestínskych teroristov v Mníchove, Abbás odpovedal, že "Izrael od roku 1947 do dnešného dňa vykonal 50 masakrov na 50 palestínskych lokalitách" a tieto útoky označil za "50 holokaustov".

Útok, ktorý sa odohral 5. septembra 1972 počas olympiády v Mníchove, spáchalo osem členov palestínskej teroristickej organizácie Čierny september. Celkovo pri ňom prišlo o život 11 izraelských športovcov - dvaja priamo v olympijskej dedine a zvyšní deviati počas prestrelky s políciou na letisku Fürstenfeldbruck, odkiaľ ich Palestínčania chceli vyviezť z Nemecka.

Na tomto letisku sa mala odohrať operácia na vyslobodenie rukojemníkov: keď však ostreľovači spustili paľbu, útočníci hodili do jedného z vrtuľníkov s rukojemníkmi granát, ktorý vybuchol, a zastrelili rukojemníkov v druhom vrtuľníku.

Únoscovia požadovali výmenou za rukojemníkov prepustenie viac ako 200 Palestínčanov zadržiavaných Izraelom a slobodu pre dvoch nemeckých ľavicových extrémistov väznených v západonemeckých väzniciach. Žiadali aj lietadlo a bezpečný odchod do Káhiry.

(tasr, min)

Minúta  |  

Európske ceny uhlia sa dostali na nové rekordné maximum

Európske ceny plynu v pondelok vyskočili o 35 percent a ceny uhlia sa dostali na nové rekordné maximum. Dôvodom je prehĺbenie energetickej krízy v regióne. Ruský koncern Gazprom totiž na neurčito zastavil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka, čo ešte zvýšilo obavy z úplného odstavenia ruských dodávok počas zimy. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Cena referenčného októbrového kontraktu na plyn na burze TTF v Amsterdame vyskočila v pondelok ráno až o 35 percent a dostala sa na 284 eur za megawatthodinu (MWh). Kontrakt neskôr prišiel o časť ziskov a popoludní sa predával s plusom vyše 12 percent po asi 241 eur za MWh.

Cena referenčného európskeho budúcoročného kontraktu na uhlie v pondelok stúpla o 7,6 percenta na rekordných 345 USD (347,78 eura) za tonu, čo je približne trojnásobok v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom. Dôvodom je oživenie uhoľných elektrární v Európe pre nedostatok plynu.

Európske vlády sa snažia urýchlene hľadať riešenia, aby zabránili energetickej katastrofe počas tejto zimy. Ministri energetiky Európskej únie sa zídu v piatok (9. 9.) na mimoriadnom zasadnutí, na ktorom budú diskutovať o návrhoch na zníženie cien elektriny, medzi ktorými je aj zastropovanie cien plynu rovnako ako zastavenie obchodovania s derivátmi na elektrinu.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.