Preskočiť na obsah
  |  

V Poľsku odvolali riaditeľa verejnoprávnej televízie TVP

Poľská mediálna rada odvolala riaditeľa verejnoprávnej televízie TVP. Informovala o tom v pondelok agentúra AP, ktorá poznamenala, že ide o nečakaný krok. AP dodala, že odvolaný riaditeľ Jacek Kurski bol svojimi kritikmi obviňovaný z toho, že z TVP urobil "hlásnu trúbu" poľskej vlády.

Svoje odvolanie potvrdil prostredníctvom statusu v aplikácii Twitter aj samotný Kurski. Uviedol v ňom, že rozhodnutie o odvolaní s ním bolo prekonzultované a že vyšlo z "politického prostredia", v ktorom sa pohybuje. Napísal tiež, že TVP, kde pracoval posledných sedem rokov, "je dnes na vrchole, skvelá ako nikdy predtým".

AP pripomenula, že Kurski bol z vedúceho postu v TVP odvolaný už tretí raz za sedem rokov. Z funkcie ho vždy odvolala vláda vedená pravicovou stranou Právo a spravodlivosť (PiS). Kurski bol však následne dvakrát opätovne dosadený na rovnaký post.

Podľa AP Kurski počas svojho pôsobenia v TVP obhajoval tzv. katolícke a rodinné hodnoty, ktoré presadzuje súčasná poľská vláda, a bol obviňovaný z toho, že sa stavia proti poľským liberálnym, proeurópskym opozičným stranám. Spravodajský web Polsatnews.pl uviedol, že po Kurskom bude TVP viesť Mateusz Matyszkowicz.

(tasr, min)

  |  

Rusko podľa českého náčelníka generálneho štábu drží Európsku úniu v šachu

Európska únia musí byť obozretná a nesmie si budovať strategické závislosti. Uviedol to v pondelok náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka, ktorý zároveň varoval, že Rusko drží EÚ v šachu dodávkami energií.

Vyjadrenia generálmajora Řehku zazneli na medziparlamentnej konferencii o spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike EÚ, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe. "Je potrebné si uvedomiť, že rovnakú závislosť si teraz budujeme na Číne, čo sa týka telekomunikácií," varoval Řehka politikov s tým, že by sa Európa mala poučiť zo svojich chýb.

V rámci bloku o hybridných hrozbách a dezinformáciách zdôraznil, že najvýraznejšie aktivity tohto druhu vykonávajú na území Česka Ruská federácia a Čína. Cieľom hybridných operácií je podľa neho útočiť na kritickú infraštruktúru, ovplyvňovať verejnú mienku alebo voľby. "Každý protivník skúma našu spoločnosť a hľadá zraniteľné miesta… Je ťažké to včas odhaliť," vysvetlil Řehka.

Náčelník generálneho štábu tiež apeloval na politikov, aby počúvali rady bezpečnostných expertov. "Mnoho vecí, ktorým čelíme v súčasnosti, bolo (vopred) jasných. Nemali by sme predstierať, že sme zaskočení," zdôraznil s odkazom na ruskú agresiu voči Ukrajine.

Témou medziparlamentnej konferencie bola aj situácia na Ukrajine. V rámci tohto bloku český minister zahraničných vecí Jan Lipavský podotkol, že podpora Ukrajiny je pre české predsedníctvo kľúčová. Všetky aktuálne krízy v Európe majú podľa neho pôvod v Putinovej agresii.

Na konferencii vystúpil aj zástupca Kyjeva Oleksandr Merežko, ktorý vyzval k odštartovaniu prác na povojnovej obnove Ukrajiny. Na stretnutí zaznel návrh, aby si obce v Európe mohli takzvane "adoptovať" konkrétnu obec na Ukrajine, ktorú by finančne podporovali.

Medziparlamentná konferencia k spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike sa schádza dvakrát ročne v krajine, ktorá aktuálne predsedá Rade EÚ. Zúčastňujú sa na nej predovšetkým členovia parlamentných zahraničných výborov a výborov pre obranu členských krajín EÚ. Na aktuálnej konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia Ukrajiny či Veľkej Británie.

(tasr, min)

  |  

Až 600 litrov zrážok na štvorcový meter. Ku Kórei mieri najsilnejší tajfún v histórii meraní

Ku Kórejskému polostrovu sa blíži supertajfún Hinnamnor. Ide o celosvetovo najsilnejší cyklón v tomto roku a zrejme bude najsilnejším v Južnej Kórei od začiatku oficiálnych meraní. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Vietor sprevádzajúci tento supertajfún dosahuje rýchlosť 170 kilometrov za hodinu. V utorok nadránom by mal tajfún zasiahnuť najprv ostrov Čedžu, ležiaci južne od Kórejského polostrova, a neskôr aj pevninu. Úrady varovali pred záplavami, zosuvmi pôdy a vlnobitím. Na Čedžu už od nedele napršalo viac než 600 litrov vody na štvorcový meter.

Prezident Jun Sok-jol oznámil, že situáciu bude v noci monitorovať zo svojho úradu. "Podľa predpovedí bude toto historický tajfún, aký sme doteraz nezažili," povedal premiér Han Duk-Su.

Očakáva sa, že Hinnamnor prinesie silnejší vietor než ničivý tajfún Maemi z roku 2003, pri ktorom zahynulo 117 ľudí. Maemi bol najsilnejším tajfúnom, ktorý zasiahol Južnú Kóreu od začiatku meraní v roku 1904.

V Južnej Kórei v súvislosti s blížiacim sa tajfúnom zrušili 370 letov a 100 trajektových spojení. V prístavoch zakotvilo 66.000 rybárskych člnov. Uzatvorili aj niektoré cesty a mosty. Školy zostanú v utorok zatvorené alebo budú mať online výučbu.

Na tajfún sa pripravuje aj Severná Kórea, ktorá už teraz hlási silné dažde na celom území s výnimkou čínskeho pohraničia. KĽDR tiež bez oznámenia preventívne vypustila vodu z priehrady blízko hraníc s Južnou Kóreu.

Trajektovú dopravu a prezenčnú výučbu v školách zastavili aj v niekoľkých mestách na východe Číny. Viac než stovku letov zrušili tiež v Japonsku.

(tasr)

  |  

Prezidentka Čaputová odcestovala na cestu do Grécka, navštívi aj Severné Macedónsko

Prezidentka Zuzana Čaputová v pondelok popoludní odcestovala na oficiálnu návštevu Grécka. Jej dlhodobo plánovaná zahraničná cesta bude v stredu (7. 9.) pokračovať v Severnom Macedónsku. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

V Aténach prezidentku SR v utorok prijme prezidentka Helénskej republiky Katerina Sakellaropulosová a stretne sa aj s predsedom gréckej vlády Kyriakosom Mitsotakisom. Diskutovať budú o riešení energetickej krízy, diverzifikácii energetických zdrojov a ďalších výzvach, ktorým obe krajiny čelia v súvislosti s vojnou na Ukrajine. "Cieľom ich spoločných rokovaní je otvorenie novej kapitoly vo vzájomných vzťahoch," uviedol Strižinec. Prezident SR navštívil Grécko naposledy v roku 2008.

Čaputovú sprevádza aj skupina zástupcov slovenských firiem a inštitúcií, ktoré sa zaoberajú zelenou tranzíciou a energetikou. Súčasťou delegácie sú i predstavitelia regionálnej samosprávy z Trenčianskeho, Banskobystrického a Košického kraja, ktorí budú mať možnosť vymeniť si skúsenosti týkajúce sa zelenej transformácie regiónov závislých od ťažby uhlia.

V Aténach sa pod záštitou prezidentky uskutoční spoločné grécko-slovenské podnikateľské fórum zamerané na zelenenú transformáciu Green Growth Business Forum. "Hneď po prílete do Atén prezidentka otvorí projekt Skusy - slovensko-grécky rezidenčný dom, ktorý bude podporovať tvorivé pobyty slovenských umelcov a prezentovať tak naše umenie v zahraničí," dodal hovorca. Stojí za ním trojica žien aktívnych v nezávislej kultúre a umení, ktorými sú Zuzana Bodnárová, Lucia Tkáčova a Tamara Kametani.

Počas oficiálnej návštevy Severného Macedónska sa prezidentka v stredu (7. 9.) v Skopje stretne s prezidentom Stevom Pendarovskim a premiérom Dimitarom Kovačevskim. Diskutovať budú o aktuálnej medzinárodnej politickej a ekonomickej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, ako aj o podpore integračného procesu Severného Macedónska a ďalších krajín Západného Balkánu. Naspäť na Slovensko sa prezidentka vráti v stredu večer.

(tasr, min)

  |  

Európske burzy sa oslabili, prehlbuje sa energetická kríza

Európske akciové trhy sa na začiatku nového týždňa oslabili, keď automobilové tituly padli takmer o 5 percent. Hlavným dôvodom bolo prehĺbenie európskej energetickej krízy. Ruský koncern Gazprom totiž na neurčito zastavil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka, čo ešte zvýšilo obavy z úplného odstavenia ruských dodávok počas zimy.

Kľúčový nemecký index Dax v pondelok stratil o 2,22 percenta a uzavrel na 12 760,78 bodu. Hlavný francúzsky index CAC 40 klesol o 1,20 percenta na 6093,22 bodu, taliansky FTSE MIB o 2,01 percent na 21 480,19 bodu a španielsky IBEX 35 o 0,88 percenta na 7862,70 bodu. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 sa znížil o 1,53 percenta na 3490,01 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 0,62 percenta na 413,39 bodu.

Pod výrazným tlakom sú aktuálne odvetvia vysoko závislé od vývoja ekonomiky, ako sú chemický alebo automobilový priemysel. Energetická kríza má tiež negatívny vplyv na spoločnú európsku menu, ktorej kurz prvýkrát po takmer 20 rokoch klesol pod hranicu 0,99 USD/EUR. Akciový trh v USA je v pondelok pre sviatok zatvorený.

(tasr, min)

  |  

Zelenskyj telefonoval s Johnsonom i Macronom, témou bolo aj Záporožie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok absolvoval telefonáty s odstupujúcim britským premiérom Borisom Johnsonom a s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Informovala o tom britská stanica BBC.

Zelenskyj vo svojom tvíte napísal, že mal posledný rozhovor s Borisom Johnsonom vo funkcií britského premiéra. Poďakoval sa mu "v mene ukrajinského ľudu za jeho osobnú odvahu, integritu a veľký prínos v boji proti ruskej agresii".

Johnsona na poste lídra britskej Konzervatívnej strany strieda Liz Trussová, ktorá sa tak v utorok stane aj novou predsedníčkou vlády. Trussová už pred časom prisľúbila, že Zelenskyj bude prvou hlavou štátu, ktorej po svojom zvolení zavolá.

Zelenského rozhovor s Emmanuelom Macronom trval 1,5 hodiny, pričom diskutovali o situácii na fronte a o návšteve delegácie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni v meste Enerhodare na juhovýchode Ukrajiny. Hovorili aj o ďalšej podpore Ukrajiny zo strany Francúzska.

Macron podľa svojej tlačovej služby zdôraznil "potrebu zachovať bezpečnosť a ochranu jadrových zariadení". Povedal, že jediný spôsob, ako zaistiť bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne, je stiahnuť odtiaľ ruských vojakov.

BBC pripomenula, že Záporožská jadrová elektráreň bola v pondelok úplne odpojená od energetického systému Ukrajiny. Súčasne s tým pokračuje aj ostreľovanie areálu elektrárne, pričom zo zodpovednosti za tento stav sa Rusko a Ukrajinu obviňujú navzájom. Toto ostreľovanie znepokojuje mnohých medzinárodných predstaviteľov, ktorí sa obávajú, že táto situácia by mohla viesť k jadrovej katastrofe.

(tasr, min)