Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán zadržal vyše 300 ľudí obvinených z propagovania nenosenia hidžábu

Iránske úrady zadržali vyše 300 ľudí obvinených z propagácie nenosenia hidžábu. Informuje o tom v pondelok agentúra AFP odvolávajúca sa na nedeľné správy iránskych štátnych médií, z ktorých nebolo bezprostredne zrejmé, kedy k predmetným zatknutiam došlo, ani či sú obvinení stále vo väzbe.

"Niektoré z podniknutých opatrení... zahŕňajú identifikáciu vyše 300 ľudí, ktorí viedli rôznymi spôsobmi kampaň proti noseniu hidžábu. Všetci boli zatknutí," povedal podľa iránskej agentúry Fars hovorca iránskej štátnej organizácie na podporu cnosti a predchádzanie neresti.

Iránske zákony od Islamskej revolúcie v roku 1979 vyžadujú, aby boli všetky ženy bez ohľadu na národnosť zahalené voľným oblečením a na verejnosti mali zakrytú hlavu.

Mnohé ženy, obzvlášť v Teheráne a iných veľkých iránskych mestách, si v posledných desaťročiach šatky na hlavách nasadzovali čoraz viac tak, aby im odhaľovali väčšiu časť vlasov. V posledných mesiacoch však podľa miestnych médií úrady proti takýmto porušovaniam pravidiel zasahovali vo viacerých mestách.

AFP pripomína, že polícia zatkla koncom júna v meste Širáz na juhozápade Iránu viacero dievčat, ktoré si sňali z hláv šatky počas skatebordovania.  

Iránci si vlani v júni zvolili za nového prezidenta ultrakonzervatívneho Ebráhíma Raísího, ktorý v tomto úrade nahradil umierneného Hasana Rúháního.

(tasr)

Minúta  |  

V Rusku začali s vyučovaním hodín vlastenectva, ich témou sú aj Rusi na Donbase

V ruských školách odučili v pondelok prvé hodiny výchovy k "vlastenectvu", ktoré sa stali súčasťou učebných osnov od začiatku školského roku 2022/23. V pondelok o tom informovala ruská sekcia britskej stanice BBC.

Metodické pokyny k prvej hodine zo série tém s názvom "Rozhovory o dôležitom" sú zverejnené na webe ruského ministerstva školstva. Manuály na ďalšie hodiny však zo stránok ministerstva medzičasom "zmizli".

Podľa pôvodného plánu mala byť ďalšia hodina – 12. septembra – venovaná prebiehajúcej vojne na Ukrajine. Školáci sa na nej mali dozvedieť, že táto tzv. špeciálna vojenská operácia je údajne "prejavom skutočného vlastenectva" a je zameraná "na ochranu obyvateľstva Donbasu, vystaveného šikanovaniu a útlaku zo strany kyjevského režimu".

V metodických pokynoch, ktoré boli pôvodne zverejnené na webe ministerstva, sa podľa BBC uvádzalo, že školáci by mali pochopiť, že obyvatelia samozvaných proruských republík vyhlásených na častiach územia Donbasu sú "Rusi, preto je dôležitý ich návrat do Ruska", a že ruskí vojaci bojujúci na Ukrajine sú "hrdinovia".

BBC dodala, že počas tohto školského roka má byť odučených 34 hodín venovaných špeciálne výchove k vlastenectvu. Oficiálne sú tieto – často nulté – hodiny pre deti dobrovoľné, no rodičia ani učitelia nemôžu bez následkov odmietnuť účasť na nich. Pred začiatkom takýchto hodín má prebiehať v školách aj slávnostné vztyčovanie ruskej vlajky za zvukov ruskej hymny.

Podľa BBC bolo zo štátneho rozpočtu na tento projekt, materiály a vybavenie k nemu vyčlenených najmenej 24,5 milióna rubľov. V niektorých regiónoch sú tieto hodiny označované za mimoškolské aktivity a na základe toho učitelia za ich odučenie nedostanú žiadnu finančnú odmenu. Mnohé združenia rodičov na weboch radia, ako postupovať, ak nechcú, aby ich dieťa muselo chodiť na takéto vyučovacie hodiny.

Vpád ruských vojsk na Ukrajinu viedol k ďalšiemu obmedzeniu slobody slova v Rusku a kritika ruskej vojenskej operácie na Ukrajine sa stala v podstate zakázanou. Trestá sa aj označovanie ruskej invázie za vojnu - doplatilo na to už viacero opozičných politikov, novinárov, aktivistov, umelcov i radových občanov, napríklad aj politik Iľja Jašin či rocker Jurij Ševčuk.

(tasr, min)

Minúta  |  

Holandské mesto Haarlem zakázalo reklamu na mäso

Holandské 150-tisícové mesto Haarlem je prvým mestom na svete, ktoré pridalo mäso na zoznam zakázaných reklám. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na pondelňajšiu správu internetového denníka DutchNews.nl.

Vlani schválený zákaz, ktorý má vstúpiť do platnosti od roku 2024, bol oficiálne predstavený minulý týždeň. Haarlem sa tak stáva prvým mestom na svete, ktoré pridáva mäso na zoznam komodít, ktoré nesmú byť propagované na verejných priestranstvách.

Za týmto rozhodnutím je snaha odradiť ľudí od konzumácie mäsa, čo je vnímané ako súčasť kampane na podporu zdravej výživy a zdravého životného prostredia.

V Haarleme už predtým zakázali reklamy na fosílne produkty a výrobky, ktoré prispievajú k znečisťovaniu prostredia emisiami dusíka. Aj in holandské mestá - Amsterdam, Haag či Leiden - už zakázali reklamy na cestovanie lietadlom, benzínové autá a priemyselne využívané fosílne palivá, ale k zákazu propagácie mäsa ešte nepristúpili.

"Mäso je veľmi škodlivé pre životné prostredie. Nemôžeme ľuďom hovoriť, že je tu klimatická kríza, a povzbudzovať ich, aby kupovali produkty, ktoré sú jej súčasťou," vysvetlil v rozhovore pre denník Trouw člen haarlemskej mestskej rady Ziggy Klazes, ktorý príslušný návrh predložil v mene Strany zelených.

V Haarleme jeho návrh podporili aj poslanci z Kresťanskodemokratickej výzvy (CDA). Mestská samospráva však priznala, že zatiaľ nie je jasné, či bude do zákazu reklamy na mäso zahrnuté aj mäso vyrábané udržateľným spôsobom.

Plány mesta Haarlem však narazili aj na kritiku odporcov. Lobisti presadzujúci záujmy farmárov a mäsopriemyslu spustili kampaň s názvom Holandsko - krajina mäsa (Nederland Vleesland), ktorá propaguje jedenie mäsa a poukazuje pritom na súvisiace národné tradície a ekonomické výhody.

"Úrady zachádzajú príliš ďaleko, keď hovoria ľuďom, čo je pre nich najlepšie," uviedol pre Trouw hovorca Ústrednej organizácie pre sektor mäsa, stavovského združenia farmárov a mäsovýrobcov.

Zákaz reklamy má aj právne aspekty, upozornil profesor správneho práva Herman Bröring z Univerzity v Groningene. Konštatoval, že by takéto opatrenie mohlo znamenať porušenie slobody prejavu a vyvolať žaloby zo strany veľkoobchodných reťazcov.

DutchNews.nl uviedol, že podľa údajov Národného štatistického úradu (CBS) z roku 2021 mäso konzumuje približne 95 percent obyvateľov Holandska, ale viac ako polovica z nich neje mäso každý deň v týždni.

(tasr, min)

Minúta  |  

Šéf európskej diplomacie Borell sa obáva, že iránska jadrová dohoda nebude tak skoro obnovená

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v pondelok vyjadril obavy, že po najnovších nezhodách medzi Iránom a Spojenými štátmi sa možno nepodarí urýchlene obnoviť takzvanú iránsku jadrovú dohodu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ako povedal Borrell na tlačovej konferencii, kompromisný návrh dohody sprostredkovaný pred mesiacom Európskou úniou spočiatku pozitívne prijali v Teheráne i Washingtone a zdalo sa, že obe strany by mohli nájsť spoločné riešenie. Posledné výmeny názorov medzi Iránom a USA však podľa Borrella tento cieľ opäť vzdialili.

"Žiaľ, musím povedať, že dnes som menej presvedčený než pred 28 hodinami o zblížení jednotlivých strán v rokovacom procese a možnosti dosiahnutia dohody už teraz," povedal Borrell.

Rokovania o obnovení iránskej jadrovej dohody pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) prebiehali vo Viedni od apríla 2021. Spojené štáty vo štvrtok uviedli, že prostredníctvom EÚ dostali odpoveď Iránu, pričom táto odpoveď podľa nich "nie je konštruktívna".

Irán podpísal pôvodnú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou v roku 2015. V nej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov OSN výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však Spojené štáty rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa jednostranne odstúpili od dohody s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo vyjednať a Teherán po čase prestal dodržiavať pôvodnú dohodu.

Borrell v súčasnosti koordinuje rokovania zamerané na obnovenie tejto dohody. V marci sa už zdalo, že zúčastnené strany sú blízko obnovenia dohody, avšak nepriame rokovania medzi Teheránom a Washingtonom z viacerých dôvodov zlyhali. Pod patronátom EÚ sa napokon začiatkom augusta podarilo vyjednať návrh dohody. Jeden zo zúčastnených diplomatov vtedy povedal, že ide o najlepší možný kompromis a po dvoch rokoch vyjednávaní už niet o čom rokovať.

(tasr, min)

Minúta  |  

V Poľsku odvolali riaditeľa verejnoprávnej televízie TVP

Poľská mediálna rada odvolala riaditeľa verejnoprávnej televízie TVP. Informovala o tom v pondelok agentúra AP, ktorá poznamenala, že ide o nečakaný krok. AP dodala, že odvolaný riaditeľ Jacek Kurski bol svojimi kritikmi obviňovaný z toho, že z TVP urobil "hlásnu trúbu" poľskej vlády.

Svoje odvolanie potvrdil prostredníctvom statusu v aplikácii Twitter aj samotný Kurski. Uviedol v ňom, že rozhodnutie o odvolaní s ním bolo prekonzultované a že vyšlo z "politického prostredia", v ktorom sa pohybuje. Napísal tiež, že TVP, kde pracoval posledných sedem rokov, "je dnes na vrchole, skvelá ako nikdy predtým".

AP pripomenula, že Kurski bol z vedúceho postu v TVP odvolaný už tretí raz za sedem rokov. Z funkcie ho vždy odvolala vláda vedená pravicovou stranou Právo a spravodlivosť (PiS). Kurski bol však následne dvakrát opätovne dosadený na rovnaký post.

Podľa AP Kurski počas svojho pôsobenia v TVP obhajoval tzv. katolícke a rodinné hodnoty, ktoré presadzuje súčasná poľská vláda, a bol obviňovaný z toho, že sa stavia proti poľským liberálnym, proeurópskym opozičným stranám. Spravodajský web Polsatnews.pl uviedol, že po Kurskom bude TVP viesť Mateusz Matyszkowicz.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko podľa českého náčelníka generálneho štábu drží Európsku úniu v šachu

Európska únia musí byť obozretná a nesmie si budovať strategické závislosti. Uviedol to v pondelok náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka, ktorý zároveň varoval, že Rusko drží EÚ v šachu dodávkami energií.

Vyjadrenia generálmajora Řehku zazneli na medziparlamentnej konferencii o spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike EÚ, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe. "Je potrebné si uvedomiť, že rovnakú závislosť si teraz budujeme na Číne, čo sa týka telekomunikácií," varoval Řehka politikov s tým, že by sa Európa mala poučiť zo svojich chýb.

V rámci bloku o hybridných hrozbách a dezinformáciách zdôraznil, že najvýraznejšie aktivity tohto druhu vykonávajú na území Česka Ruská federácia a Čína. Cieľom hybridných operácií je podľa neho útočiť na kritickú infraštruktúru, ovplyvňovať verejnú mienku alebo voľby. "Každý protivník skúma našu spoločnosť a hľadá zraniteľné miesta… Je ťažké to včas odhaliť," vysvetlil Řehka.

Náčelník generálneho štábu tiež apeloval na politikov, aby počúvali rady bezpečnostných expertov. "Mnoho vecí, ktorým čelíme v súčasnosti, bolo (vopred) jasných. Nemali by sme predstierať, že sme zaskočení," zdôraznil s odkazom na ruskú agresiu voči Ukrajine.

Témou medziparlamentnej konferencie bola aj situácia na Ukrajine. V rámci tohto bloku český minister zahraničných vecí Jan Lipavský podotkol, že podpora Ukrajiny je pre české predsedníctvo kľúčová. Všetky aktuálne krízy v Európe majú podľa neho pôvod v Putinovej agresii.

Na konferencii vystúpil aj zástupca Kyjeva Oleksandr Merežko, ktorý vyzval k odštartovaniu prác na povojnovej obnove Ukrajiny. Na stretnutí zaznel návrh, aby si obce v Európe mohli takzvane "adoptovať" konkrétnu obec na Ukrajine, ktorú by finančne podporovali.

Medziparlamentná konferencia k spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike sa schádza dvakrát ročne v krajine, ktorá aktuálne predsedá Rade EÚ. Zúčastňujú sa na nej predovšetkým členovia parlamentných zahraničných výborov a výborov pre obranu členských krajín EÚ. Na aktuálnej konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia Ukrajiny či Veľkej Británie.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.