Preskočiť na obsah
  |  

HDP Slovenska v 2. štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,8 percenta. Ekonomika je porovnateľná s úrovňou pred pandémiou

Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska v 2. štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,8 percenta (v stálych cenách, sezónne neočistený). Slovenská ekonomika rástla aj v druhom štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom sa však tempo rastu spomalilo. Objem HDP v bežných cenách dosiahol 26,5 miliardy eur, bol medziročne vyšší o 10 percent. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Rast slovenskej ekonomiky v 2. štvrťroku sa spomalil, HDP je na podobnej úrovni ako pred vypuknutím pandémie. Ekonomickú výkonnosť už štvrtý štvrťrok po sebe ťahal predovšetkým domáci dopyt, konkrétne vyššia spotreba domácností. Zahraničný dopyt (vývoz) síce ešte zostal v medziročnom poklese, ale už len minimálne. Z 10 skupín odvetví ekonomiky medziročne rástlo 8, rozhodujúcemu priemyslu však dych nestačil a zaostávanie za kondíciou pred pandémiou sa prehĺbilo na takmer 16 percent.

Medzikvartálne (2. štvrťrok 2022 oproti 1. štvrťroku 2022) bol HDP po sezónnom očistení reálne vyšší o 0,5 percenta. V porovnaní s hodnotami v 2. štvrťroku 2019 však podľa ŠÚ SR vidno, že ekonomika sa dotiahla na porovnateľnú úroveň ako pred pandémiou.

(tasr)

  |  

Austrália ponúkla Šalamúnovým ostrovom, že bude financovať ich voľby

Austrália ponúkla Šalamúnovým ostrovom, že bude financovať miestne parlamentné voľby v roku 2023. Líder tohto štátu totiž predložil sporný návrh zákona, ktorý umožní odklad volieb pre rozpočtovú tieseň. Austrália to oznámila v utorok, uvádza tlačová agentúra AFP.

Premiér Manasseh Sogavare sa snaží zmenou ústavy odložiť voľby o niekoľko mesiacov až po skončení multišportového podujatia Pacifické hry 2023. Ich organizátorom sú Šalamúnové ostrovy a podľa premiéra si krajina nemôže dovoliť financovať aj hry aj voľby. Kritici však premiéra obviňujú z pokusu o "odstránenie" demokracie, pretože návrh zákona predložil do parlamentu príliš rýchlo.

Ponuka Austrálie financovať voľby "odráža náš dlhotrvajúci a historický záväzok podporovať demokraciu a demokratické procesy na Šalamúnových ostrovoch", povedala v utorok austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová. Ponuka ešte nebola prijatá, ale Wongová pre verejnoprávnu stanicu ABC uviedla, že je to "vec Šalamúnových ostrovov, či zareagujú a ako zareagujú".

(tasr)

  |  

Putin navštívil vojenské cvičenie Ruska s Čínou, informuje Kremeľ

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok navštívil spoločné vojenské cvičenie Ruska s Čínou a ďalšími krajinami, ktoré sa konajú v Prímorskom kraji na východe Ruska. Informuje o tom správa agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Ruský prezident má podľa Peskovových slov absolvovať stretnutie s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom a náčelníkom generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerijom Gerasimovom.

Tieto manévre s názvom Vostok 2022 sa začali vo štvrtok 1. septembra a majú pokračovať do 7. septembra na viacerých cvičiskách na východe Ruska a vo vodách pri východnom pobreží federácie. Zúčastňuje sa na nich podľa Moskvy viac než 50-tisíc vojakov a viac než 5-tisíc kusov vojenskej techniky vrátane 140 lietadiel a 60 lodí. Medzi účastníkmi je viacero krajín, s ktorými Rusko susedí vrátane Číny, a aj Sýria a India.

(tasr)

  |  

Taiwanskú zónu protivzdušnej obrany narušil čínsky vojenský dron

Čínsky vojenský dron vstúpil do taiwanskej identifikačnej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ). Oznámilo to taiwanské ministerstvo obrany. Správu prináša agentúra AFP.

Bezpilotné lietadlo typu BZK-007 vstúpilo v pondelok do juhozápadného rohu identifikačnej zóny protivzdušnej obrany ostrova spolu s ôsmimi čínskymi bojovými lietadlami, uviedol taiwanský rezort obrany.

Čína za uplynulé dva roky síce zintenzívnila nálety do juhozápadnej oblasti taiwanskej zóny ADIZ, avšak použitie vojenských dronov je výnimočné. Taiwanská armáda tam takéto zariadenie naposledy spozorovala v októbri 2020, teda mesiac po tom, ako začala zverejňovať údaje o frekvencii čínskych výpadov.

(tasr)

  |  

Rusko kúpi rakety a delostrelecké granáty od Severnej Kórey, tvrdia americké tajné služby

Rusko pracuje na nákupe miliónov rakiet a delostreleckých granátov od Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) pre svoj pokračujúci boj na Ukrajine. Informuje o tom správa amerických tajných služieb.

Nemenovaný americký predstaviteľ pod podmienkou anonymity pre agentúru AP uviedol, že skutočnosť, že sa Rusko obracia na izolovanú KĽDR, dokazuje, že „ruská armáda trpí vážnym nedostatkom dodávok na Ukrajine“, pod ktorý sa podpísali sankcie a kontrola exportu. Americký predstaviteľ neuviedol, koľko zbraní chce Rusko kúpiť od KĽDR.

Severná Kórea a Sýria sú okrem Ruska jedinými krajinami, ktoré uznali nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Severokórejčania taktiež naznačili, že vyšlú stavebných robotníkov, aby Rusom pomohli obnoviť okupované územia na východe Ukrajiny.

(sita)

  |  

Britská ministerka vnútra Priti Patelová ohlásila odchod z funkcie

Britská ministerka vnútra Priti Patelová v pondelok ohlásila, že v utorok, keď bude na post novej premiérky Spojeného kráľovstva oficiálne vymenovaná Liz Trussová, odstúpi zo svojej funkcie. TASR informuje na základe správy spravodajskej stanice BBC, podľa ktorej odchod z ministerskej funkcie svojim spolupracovníkov avizovala aj šéfka rezortu kultúry Nadine Dorriesová.

Patelová v liste adresovanom odchádzajúcemu predsedovi britskej vlády Borisovi Johnsonovi, ktorý zverejnila na sociálnej sieti Twitter, napísala, že pozícia šéfky rezort vnútra, ktorú zastávala od roku 2019, bola "poctou môjho života".

BBC píše, že sa očakávalo, že Trussová v utorok, keď ju kráľovná Alžbeta II. oficiálne vymenuje za premiérku Spojeného kráľovstva a ohlási členov svojej novej vlády, Patelovú z funkcie odvolá. Tá však zdôraznila, že z vlády odchádza z vlastného rozhodnutia. Dodala, že bude pokračovať vo verejnej službe pre krajinu a bude pôsobiť ako poslankyňa za volebný obvod Witham.

Patelová v liste Johnsonovi ocenila, že dosiahol brexit a uviedla, že spoločne boli "neúnavní" čo sa týka snahy o zakročenie voči pašerákom ľudí. Dodala, že je nesmierne dôležité, že Trussová podporuje "všetky aspekty" politík, ktoré zaviedla voči nelegálnej migrácii.

Magazín Der Spiegel pripomína, že Patelová sa spája s niekoľkými spornými reformami z čias Johnsonovej vlády. Ide napríklad o dohodu s rwandskou vládou z apríla, podľa ktorej má táto africká krajina prijímať späť neúspešných žiadateľov o azyl v Spojenom kráľovstve. Rwanda za to od Londýna dostala príspevok dosahujúci v prepočte zhruba 144 miliónov eur plus ďalšie platby v závislosti od počtu deportovaných. Zámerom dohody je odradiť migrantov, aby nepodnikali riskantnú plavbu do Británie na malých člnoch cez Lamanšský prieliv.

Poslanec Konzervatívnej strany pre agentúru Reuters uviedol, že Patelovú na pozícii ministerky vnútra zrejme nahradí súčasná generálna prokurátorka Suella Bravermanová.

Ministerka kultúry Dorriesová, ktorá je pevnou podporovateľkou Trussovej, podľa denníka Daily Mail dostala ponuku zotrvať vo svojom kresle, čo však odmietla s tým, že sa chce vrátiť k písaniu kníh.

(tasr)