Čína začne platiť za ruský plyn v rubľoch a jüanoch namiesto v eurách a amerických dolároch. Oznámil to v utorok ruský energetický gigant Gazprom. Informovali o tom agentúry AFP a Bloomberg.
Moskva sa po uvalení bezprecedentných sankcií Západu za jej vojnu na Ukrajine usiluje o užšie vzťahy s Pekingom. "Prešlo sa na platby za dodávky ruského plynu do Číny v národných menách – v rubľoch a jüanoch," uviedol Gazprom vo vyhlásení.
Gazprom tak zmení svoj kontrakt na dodávky plynu do Číny na platby v rubľoch a jüanoch z eur, keďže Kremeľ zintenzívňuje snahy o zmenu obchodovania z mien, ktoré považuje za "nepriateľské" v rámci sankcií USA a Európskej únie.
Štátny plynárenský gigant podpísal v utorok dodatočnú dohodu k svojej existujúcej zmluve s China National Petroleum Corp, uviedol Gazprom vo vyhlásení. Platba sa uskutoční vo výške 50 % v rubľoch a 50 % v jüanoch s okamžitou platnosťou, podľa zdroja oboznámeného s plánmi, ktorý nechcel byť menovaný, keďže informácie ešte nie sú verejné.
Niekdajší náčelník Generálneho štábu českej armády a predseda vojenského výboru NATO Petr Pavel v utorok oficiálne oznámil kandidatúru na prezidenta a začal predvolebnú kampaň. Tú vedie pod heslom Vráťme Česku poriadok a pokoj.
„Potrebujeme, aby sa dodržiavali pravidlá a platili pre každého rovnako. Potrebujeme generálne upratovanie,“ vyhlásil Pavel s tým, že ľudia cítia neporiadok a bezradnosť. Prezident podľa jeho slov musí presadzovať, aby v krajine platili pravidlá pre každého rovnako a byť prvý, kto sa týmto princípom riadi. Tiež by mal byť nezávislý na politických stranách a kapitále. Pavlove plány pre úrad zahŕňajú aktívnu zahraničnú politiku, podporu inovatívnej ekonomiky či energetickej nezávislosti a diverzifikácie zdrojov Česka.
Armádny generál vo výslužbe je podľa prieskumov verejnej mienky jedným z favoritov volieb, ktoré sa uskutočnia v januári. Dosiaľ však oficiálne nekandidoval, podobne ako napríklad bývalý premiér Andrej Babiš, ktorý sa ku svojej prípadnej kandidatúre plánuje vyjadriť v októbri.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pripísal v utorok vinu za energetickú krízu v Európe sankciám, ktoré Európska únia uvalila na Rusko za jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu. Rovnakú rétoriku pritom v tejto súvislosti používa aj Kremeľ, uvádza agentúra AFP.
Erdogan si zachováva dobré pracovné vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zároveň sa však snaží v ukrajinskom konflikte zaujať neutrálny postoj, aj keď Ukrajine dodáva zbrane a turecké bojové drony.
„Prístup Európy k pánu Putinovi a jej sankcie dohnali pána Putina – či už zámerne, alebo nie – do bodu, keď povedal: ak vy urobíte toto, ja spravím tamto,“ uviedol Erdogan. „(Putin) používa všetky svoje prostriedky a zbrane. Zemný plyn je, nanešťastie, jedným z nich,“ vyhlásil turecký prezident.
Erdogan okrem toho uviedol, že neočakáva, že by jeho krajina musela tento rok zápasiť s nedostatok energií. „Myslím si, že Európu čakajú túto zimu vážne problémy... Nemyslím si, že u nás taká situácia nastane,“ povedal.
Toto vyjadrenie tureckého prezidenta pritom odráža postoj, ktorý v pondelok vyjadril Kremeľ, keď jeho hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že dôvodom, pre ktorý Rusko pozastavilo dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1, sú sankcie uvalené na Rusko.
Turecko dováža polovicu plynu z Ruska
Takmer polovica zemného plynu, ktorý Turecko vlani nakúpilo, pochádzala z Ruska. Turecko sa počas nedávneho samitu Erdogana s Putinom tiež zaviazalo, že pri platbách za dovoz ruských surovín začne pomaly prechádzať na ruble. Podľa analytikov táto dohoda zaistí, že Rusko bude Turecku aj naďalej dodávať plyn cez potrubie plynovodu TurkStream, vedúceho cez Čierne more.
Nárast cien energií na svetových trhoch, ktorý bol vyvolaný narušením dodávok energií z Ruska, však podnietil vznik ekonomickej krízy aj v Turecku, v dôsledku ktorej dosiahla medziročná inflácia v krajine polmesiaca 80 percent, konštatuje AFP.
Toky ruského plynu do EÚ cez Ukrajinu sú stabilné, Nord Stream 1 zostáva uzavretý
Toky ruského plynu do Európy cez Ukrajinu boli v utorok ráno stabilné, zatiaľ čo plynovod Nord Stream 1 z Ruska do Nemecka zostal uzavretý. Toky plynu smerujúce na východ cez plynovod Jamal – Európa z Nemecka do Poľska pokračovali na nízkych úrovniach. Informuje o tom agentúra Reuters.
Dodávky plynu cez plynovod Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka, zostali v utorok na nule po tom, čo Rusko zrušilo sobotňajší (3. 9.) termín na obnovenie prevádzky potrubia po trojdňovej údržbe.
Cez plynovod Rusko v minulosti exportovalo približne tretinu plynu do Európy, no už pred odstávkou na údržbu minulý týždeň bežal len na 20 percent kapacity. Toky ruského plynu do Európy cez Ukrajinu zostali stabilné.
Nominácie na toky ruského plynu na Slovensko z Ukrajiny cez hraničný bod Veľké Kapušany boli v utorok približne na úrovni 36,7 milióna kubických metrov denne, čo sa oproti predchádzajúcemu dňu nezmenilo. Ukázali to údaje ukrajinského prevádzkovateľa prepravnej sústavy. Ruský Gazprom v utorok uviedol, že v súlade s predchádzajúcim dňom odošle do Európy cez ukrajinský vstupný bod Sudža 42,4 milióna kubíkov plynu.
Toky plynu cez plynovod Jamal – Európa smerujúce na východ z Nemecka do Poľska v meracom bode Mallnow na nemeckých hraniciach boli podľa údajov operátora Gascade v utorok medzi 8.00 a 9.00 hod. tamojšieho času na úrovni 551,464 kilowatthodín za hodinu (kWh/h). Toky smerom na východ sa od začiatku septembra niekoľkokrát zastavili a obnovili.
Gazprom tvrdí, že obnovenie prevádzky Nord Stream 1 závisí od Siemens Energy
Najväčší ruský plynovod do Európy Nord Stream 1 neobnoví dodávky, kým spoločnosť Siemens Energy neopraví chybné zariadenie. Vyhlásil to v utorok zástupca generálneho riaditeľa Gazpromu Vitalij Markelov. Informuje o tom agentúra Reuters.
Európa čelí najhoršej kríze dodávok plynu v histórii. Ceny energií prudko stúpajú a nemeckí dovozcovia dokonca diskutujú o možnom prídelovom systéme.
Gazprom v piatok (2. 9.) uviedol, že plynovod Nord Stream 1, hlavná zásobovacia trasa do Európy, zostane uzavretý, pretože z turbíny na kompresorovej stanici uniká motorový olej. To spôsobilo prudký nárast veľkoobchodných cien plynu.
Na otázku, kedy Nord Stream 1 začne opäť čerpať plyn, Markelov na okraj Východného ekonomického fóra v ruskom tichomorskom prístave Vladivostok agentúre Reuters povedal: „Mali by ste sa opýtať Siemensu. Najprv musia opraviť zariadenie.“
Potrubné systémy a uzatváracie zariadenia v prijímacej stanici plynovodu Nord Stream 1 v Baltskom mori a odovzdávacej stanice plynovodu OPAL v Lubmine na severe Nemecka 30. augusta 2022. Foto: TASR/DPA
Spoločnosť Siemens Energy v tejto súvislosti informovala, že v súčasnosti nemá overenie od Gazpromu na vykonanie údržbárskych prác na turbíne, ale je v stave pohotovosti. Nerozumie tiež prezentácii situácie zo strany Gazpromu.
Podľa nemeckej firmy so sídlom v Mníchove únik motorového oleja na poslednej turbíne, ktorá ešte bola v prevádzke, na kompresorovej stanici Portovaja, nie je dôvodom na uzavretie potrubia. „Nemôžeme pochopiť toto nové tvrdenie na základe informácií, ktoré nám boli poskytnuté cez víkend,“ uviedla firma Siemens Energy v písomnom vyhlásení. „Naše hodnotenie je, že oznámené zistenie nepredstavuje technický dôvod na zastavenie prevádzky. Takéto úniky bežne neovplyvňujú chod turbíny a môžu byť utesnené na mieste,“ dodal Siemens.
Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka, je najväčším ruským plynovodom do Európy s kapacitou 59,2 miliardy kubických metrov ročne. Kedysi bol považovaný za symbol spolupráce medzi jednou z najväčších energetických mocností sveta a štvrtou najväčšou svetovou ekonomikou, teraz sa však stal predmetom obviňovania medzi Berlínom a Moskvou.
Podľa Ruska za európskou krízou dodávok plynu stoja USA
Európsku krízu dodávok plynu vyvolali Spojené štáty tým, že prinútili európskych lídrov k „samovražednému“ kroku prerušenia hospodárskej a energetickej spolupráce s Moskvou. Vyhlásilo to v utorok ruské ministerstvo zahraničných vecí, uvádza Reuters.
Na otázku, čo sa musí stať, aby plynovod Nord Stream 1 opäť začal fungovať, hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová agentúre Reuters povedala, že kladie otázky, na ktoré poznajú odpoveď aj deti – „tí, ktorí s tým začali, to musia ukončiť“.
Uviedla pritom, že USA sa už dlho snažia prerušiť energetické väzby medzi Ruskom a veľkými európskymi mocnosťami, ako je Nemecko, hoci Moskva bola spoľahlivým dodávateľom energií už od sovietskych čias.
„Dominancia Washingtonu prevládla,“ povedala Zacharovová na okraj Východného ekonomického fóra vo Vladivostoku. „V Európskej únii sa dostali k moci politické sily, ktoré hrajú úlohu provokatérov.“ „Je to absolútna samovražda, ale zdá sa, že si tým budú musieť prejsť,“ dodala.
Novozvolená líderka britskej Konzervatívnej strany Liz Trussová sa v utorok oficiálne stala premiérkou. Kráľovná Alžbeta II. ju poverila zostavením vlády vo svojom škótskom sídle Balmoral. Informuje o tom agentúra AP.
Doterajšia ministerka zahraničných vecí Trussová vo funkcii premiérky nahradí Borisa Johnsona. V pondelok ho nahradila aj na čele Konzervatívnej strany po vnútrostraníckom hlasovaní, v ktorom zvíťazila nad bývalým ministrom financií Rishim Sunakom.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pripísal v utorok vinu za energetickú krízu v Európe sankciám, ktoré Európska únia uvalila na Rusko za jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu. Rovnakú rétoriku pritom v tejto súvislosti používaj aj Kremeľ, uvádza agentúra AFP.
Erdogan si zachováva dobré pracovné vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zároveň sa však snaží v ukrajinskom konflikte zaujať neutrálny postoj, aj keď Ukrajine dodáva zbrane a turecké bojové drony.
"Prístup Európy k pánu Putinovi a jej sankcie dohnali pána Putina – či už zámerne, alebo nie – do bodu, keď povedal: Ak vy urobíte toto, ja spravím tamto," uviedol Erdogan. "(Putin) používa všetky svoje prostriedky a zbrane. Zemný plyn je nanešťastie jedným z nich," vyhlásil turecký prezident.
Erdogan okrem toho uviedol, že neočakáva, že by jeho krajina musela tento rok zápasiť s nedostatok energií. "Myslím si, že Európu čakajú túto zimu vážne problémy… Nemyslím si, že u nás taká situácia nastane," povedal.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zamietol sťažnosť poslanca Národnej rady SR Martina Borguľu (Sme rodina) voči obvineniu. Rovnako zamietol sťažnosti aj ďalších obvinených v korupčnom prípade. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.
"Špeciálny prokurátor 25. augusta 2022 svojím uznesením zamietol sťažnosti obvinených R. R., P. P., P. M., M. B. a spoločnosti S. proti uzneseniu vyšetrovateľa NAKA, ktorým bolo obvineným vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku a iné," priblížila hovorkyňa.
Ako ďalej uviedla, v odôvodnení svojho uznesenia sa Lipšic podrobne vyrovnal so sťažnostnými námietkami jednotlivých osôb, najmä s argumentáciou, že obvinení sa nedopustili korupčného konania alebo boli obeťami vydierania zo strany bývalého funkcionára NAKA.
Požiadať parlament o dôveru vláde nie je potrebné. Myslí si to premiér Eduard Heger (OĽaNO). Tvrdí, že o vyslovenie dôvery sa žiada, keď sa vláda ustanoví a nie je povinné ju dávať pravidelne schvaľovať. Premiér pripúšťa, že by hlasovanie nemusel ustáť. Pokiaľ by požiadal o dôveru v parlamente pri 70 vládnych poslancoch, môže podľa svojich slov rovno podať demisiu.
"Myslím si, že v tomto momente ísť pred parlament, kde viete, že máte 70 hlasov a dať si deklarovať dôveru, to môžem rovno dať demisiu. Ale ak by som dal teraz demisiu, nevedeli by sme ľuďom dať nič. Do najbližších volieb, a nevieme, kedy budú, by Slovensko bolo v agónii a nevedeli by sme ľuďom priniesť žiadne opatrenia. Takémuto riziku Slovensko nevystavím," povedal premiér počas utorkovej tlačovej konferencie v Jelke.
Premiér nerozumie, prečo by mala byť na stole požiadavka na požiadanie o dôveru v parlamente. "Nie je to vôbec potrebné. Vieme, že v parlamente máme 70 hlasov, ale nebudeme utekať z lode, keď vidíme, že ideme do náročnej energetickej búrky," dodal Heger.
Majitelia starších rodinných domov sa budú môcť uchádzať o prvé dve výzvy z Plánu obnovy a odolnosti SR spolu v hodnote 30 miliónov eur. V utorok na tlačovej konferencii to oznámili premiér Eduard Heger spolu s ministrom financií Igorom Matovičom a šéfom envirorezortu Jánom Budajom (všetci OĽaNO).
Premiér skonštatoval, že pomoc z plánu obnovy na dosiahnutie vyššej efektivity a zníženie nákladov prichádza v čase, keď Slovensko prechádza náročnou energetickou krízou. "Práve táto výzva je tu na to, aby vám pomohla v týchto ťažkých časoch zvládnuť vaše účty za energie aj takým spôsobom, že si budete môcť obnoviť svoj dom, bývať v kvalitnejšom bývaní a zároveň mať pod kontrolou svoje účty," vyhlásil Heger.
Na obnovu domov je vyčlenených dokopy 500 miliónov eur, pričom prvé dve výzvy sú každá v hodnote 15 miliónov eur. Budaj ozrejmil, že podávať žiadosti bude možné od 15. októbra a výzvy budú trvať do konca februára budúceho roka. Verí, že do konca roka prvých 4 000 záujemcov bude môcť začať obnovovať svoj dom. Budúci rok sa to má podľa Budaja rozbehnúť v celej sume, pričom cieľom je 30 000 obnovených domov.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) nevidí dôvod, aby lekári dávali výpovede. Súčasná vláda podľa neho pracuje na rozsiahlych reformách v zdravotníctve.
"Nedáva mi zmysel, aby lekári dávali výpovede vláde, ktorá robí enormný krok pre zdravotníctvo. Nie je to fér voči ľuďom," skonštatoval na utorkovej tlačovej konferencii.
Zdravotníctvo je podľa Hegera pre vládu jednou z najvyšších priorít. "Vlády pred nami sa zdravotníctvu nevenovali, zostávalo zanedbané," podotkol. Upozornil, že vláda pracuje na reformách, no tie si podľa neho vyžadujú čas. Poukázal tiež, že lekárom predstavili návrh historicky najvyššieho zvyšovania platov.
Premiér tiež skritizoval šéfa lekárskych odborárov Petra Visolajského, že hrozia hromadnými výpoveďami lekárov. "Otázka na mieste je, prečo pán Visolajský neapeloval na predchádzajúcich ministrov, aby sa tieto reformy začali a nevyhrážal sa výpoveďami vedeniam rezortu v predchádzajúcich rokoch," dodal.
Maďarsko plánuje investovať do konca roku 2030 až 16 miliárd eur do zvýšenia produkcie elektrickej energie a skladovacích kapacít, a tým zredukovať závislosť od dovozu plynu. Uviedol to v utorok maďarský minister technológií a priemyslu László Palkovics.
Na základe dohody podpísanej minulý rok s Ruskom Maďarsko dostáva ročne 3,5 miliardy kubických metrov (m3) plynu cez Bulharsko a Srbsko a ďalšiu 1 miliardu m3 cez Rakúsko. Dohodu s ruským Gazpromom uzatvorilo Maďarsko na 15 rokov, uviedla agentúra Reuters.
V júli maďarská vláda zrušila dlhoročný strop na ceny energií pre domácnosti s nadpriemernou spotrebou. To by podľa Palkovicsa malo prispieť k určitému zníženiu spotreby plynu. Ak však chce Maďarsko znížiť podiel plynu na celkovej energetickej spotrebe, musí prijať ďalšie opatrenia, dodal s tým, že veľký objem investícií bude Maďarsko smerovať do rozsiahlej elektrifikácie.
V minulom roku sa plyn podieľal na celkovej energetickej spotrebe v Maďarsku 35 percent. Do konca roku 2030 plánuje Budapešť tento podiel skresať na 26 percent.
Švajčiarska sieť supermarketov Migros v utorok oznámila, že spúšťa nový systém prípravy kávy. Jej zámerom je nahradiť kávové kapsuly, ktoré každoročne prinášajú tisíce ton nerecyklovateľného odpadu po celom svete.
Spoločnosť uviedla, že jej kapsuly nazvané ako "kávové gule", budú úplne kompostovateľné. To je rozdiel oproti plastovým nádobkám s hliníkovým viečkom, ktoré jej švajčiarsky konkurent Nestlé pod značkou Nespresso spopularizoval pred 36 rokmi.
Predstavitelia siete supermarketov Migros vysvetlili, že ich kávové gule sú obalené tenkým puzdrom bez chuti, ktoré je vyrobené z chalúh a spolu so zvyškami použitej kávy ho preto možno jednoducho skompostovať.
Nový systém prípravy kávy sa volá CoffeeB a jeho súčasťou bude aj špeciálny kávovar. Na trh sa dostáva už tento rok vo Švajčiarsku a Francúzsku, od roku 2023 aj v Nemecku.
