Európska komisia (EK) v utorok predstavila návrh na sprísnenie vízového režimu pre občanov Ruska cestujúcich do krajín EÚ. Očakáva sa, že navrhované reštrikcie v krátkom čase odobria členské krajiny Únie, informuje agentúra AFP.
Ministri zahraničných vecí krajín EÚ minulý týždeň rozhodli o pozastavení platnosti dohody s Ruskom o zjednodušení vydávania víz z roku 2007. Reagovali tak na pokračujúcu ruskú agresiu voči Ukrajine.
Na základe rozhodnutia ministrov budú ruskí občania musieť na víza do Únie čakať dlhšie a platiť za ne viac. Tieto opatrenia by mali podľa očakávaní výrazne obmedziť počty vstupných víz vydávaných pre občanov Ruskej federácie.
Ministri zároveň požiadali EK, aby na základe ich rozhodnutia vypracovala nové opatrenia. V utorok Komisia zverejnila návrh, ako konkrétne by mal nový vízový režim pre Rusov vyzerať.
Voľné ministerské posty po odchode SaS by mali obsadiť odborníci, na rezort hospodárstva musí ísť krízový manažér. Myslí si to predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár. V koalícii sa podľa jeho slov dohodli, že do funkcií nepôjdu poslanci ani straníci. Dohoda na konkrétnych menách podľa neho ešte neexistuje. Zopakoval, že ak menšinová vláda nebude vedieť prijímať zákony, treba ísť do predčasných volieb. Dať v parlamente hlasovať o dôvere vláde označil za nezmysel.
Predstavitelia Sme rodina budú v utorok rokovať s premiérom Eduardom Hegerom a ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽaNO) o cieľoch, ktoré sú podmienkou ich podpory menšinovej vlády. Majú sa týkať prijatia exekučnej amnestie a podpory cestovného ruchu, prípadne reštaurácií, ktorých fungovanie ohrozuje po pandémii aj energetická kríza.
Taliansko plánuje cez zimu stíšiť kúrenie v domácnostiach a podnikoch, aby pomohlo znížiť množstvo plynu, ktoré používa, a zredukovať riziká spojené s úplným zastavením tokov ruského plynu. Informuje o tom agentúra Reuters.
Taliansko dovážalo približne 40 percent plynu pre svoju spotrebu z Ruska pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine, ale rýchlo hľadalo alternatívne dodávky a znížilo svoju závislosť od Moskvy.
Podľa plánu, ktorý vláda zverejnila v utorok, bude teplota v obytných blokoch a iných verejných budovách regulovaná na 19 stupňov Celzia, čo je o jeden stupeň Celzia menej ako predtým. A v priemysle bude stanovená maximálna teplota 17 stupňov Celzia. Kúrenie bude tiež zapnuté o hodinu menej každý deň.
Taliansko dúfa, že tieto obmedzenia znížia jeho spotrebu plynu o 3,2 miliardy metrov kubických (m3) v období od augusta 2022 do marca 2023.
Kto bude ministrom školstva závisí podľa poslanca Národnej rady SR Richarda Vašečku (OĽaNO) od premiéra Hegera, a tiež od vedenia hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Kresťanskej únie. Potvrdil, že o ňom hovorili ako o potenciálnom ministrovi školstva, no je možné, že na pozície nových ministrov budú nominovaní odborníci, nie politici. Vašečka je s takýmto riešením stotožnený a po tejto funkcii netúži, hoci tvrdí, že je pripravený ujať sa jej.
Vašečka tvrdí, že ku konfesionalizácii školstva by nedošlo, jeho cieľom by bolo, aby mali všetky deti rovnaké podmienky, a to bez ohľadu na to, či navštevujú verejnú, súkromnú alebo cirkevnú školu. Vyššiu ambíciu nemá.
Sexuálnu výchovu považuje za dôležitú, no nezavádzal by ju ako samostatný predmet, skôr by jej obsah rozdelil medzi jestvujúce premety. Za kľúčový považuje stále súhlas rodičov s tým, čoho sa ich dieťa bude zúčastňovať. Neštandardné formy sexuálnej výchovy podľa neho odmieta väčšina rodičov a nepovažuje za vhodné zachádzať do akéhokoľvek extrému.
Predseda strany Sloboda a Solidarita a minister hospodárstva v demisii Richard Sulík viackrát videl záblesky dobrej spolupráce medzi ním a ministrom financií a lídrom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igorom Matovičom. Podľa Sulíkových slov mohli vo vláde dosiahnuť omnoho viac, avšak útoky ministra financií už ďalej nestrpel.
Sulík podotkol, že jeho odchod nepodmienili personálne záležitosti, ale Matovičove rozhodnutia na poste ministra financií. V relácii Braňo Závodský Naživo v Rádiu Expres Sulík povedal, že prezidentka by mala prijať demisie ministrov za SaS začiatkom budúceho týždňa.
Sulík zároveň oznámil, že na dnešnom rokovaní poslaneckého klubu sa všetci zhodli, že budú hlasovať za odvolanie Matoviča, ak s takýmto návrhom príde nejaká strana. „Neviem vám teraz povedať, na základe akého návrhu budeme za to hlasovať. Budeme hlasovať za odvolanie, ak s tým príde napr. Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) alebo Hlas - sociálna demokracia (Hlas-SD)," uviedol. Šéf liberálov však priznal, že možno s návrhom príde i samotná SaS. Podľa Sulíkových slov sa však už „Fico vyjadril, že nebudú hlasovať za odvolanie Matoviča, preto nemá zmysel, aby sme predkladali nejaký návrh".
Na podotknutie, že sám Sulík vytiahol na svoju kandidátku pred dvanástimi rokmi Igora Matoviča, odpovedal, „každý robí na začiatku svojej kariéry chyby". Počas koaličnej krízy vyzval predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár Sulíka s Matovičom, aby ukončili svoje spory, lebo dláždia cestu späť Robertovi Ficovi. Šéf SaS však tvrdí, že „Igor Matovič mal možnosť tomuto zabrániť, keby nebol prilepený na stoličke. My sme sa snažili urobiť veľa ústupkov. Matovič robil všetko preto, aby nás vyštval z koalície".
Predseda SaS ďalej priznal, že po odchode z vlády nemá v pláne stretávať sa s predsedom opozičnej strany Smer-SD Robertom Ficom. S Ficom sa podľa vlastných slov počas leta stretol iba raz, a to preto, lebo mu chcel odpovedať na otázky o energetike. „Nevidím to tak, že by to mala byť dráma v našej spoločnosti," uviedol. Sulík však priznal, že stretnúť sa s Ficom bola chyba, pretože to spôsobilo poryv.
Na otázku, prečo dal Sulík koaličným partnerom na rozmyslenie ultimáta až sedem týždňov, predseda SaS odpovedal, „že sa to nedalo vybaviť za jeden týždeň. Chcel som, aby si v OĽaNO všetko v kľude rozmysleli. Heger a Matovič mohli ten čas využiť zmysluplnejšie".
Šéf liberálov je presvedčený, že premiér Eduard Heger mal byť aktívnejší pri riešení koaličnej krízy. „Ja som mu to aj opakovane hovoril. Heger je kolegiálne zmýšľajúci človek, SaS sa veľmi dobre fungovalo v jeho vláde, keby nebolo ministra financií," vyhlásil. Sulík sa k návrhu desiatich bodov, ktoré predložilo hnutie OĽaNO, vyjadril, že si prezrel iba úvodné body a ďalej ho nečítal. Dodal, že keď Matovič odíde z vlády, prečíta si celý návrh.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok opäť dôrazne varoval susedné Grécko v súvislosti s údajným narušovaním vzdušného priestoru nad Egejským morom. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.
Je čas, aby sa Atény "spamätali", povedal Erdogan novinárom v Ankare pred svojím odchodom na trojdňovú cestu po Balkáne. "V opačnom prípade – ako vždy hovorím – môžeme tam raz náhle v noci prísť," povedal turecký líder, pričom použil rétoriku, ktorú často používa, keď Turecko hrozí vojenskou operáciou.
Erdogan narážal na grécke systémy protivzdušnej obrany S-300 sovietskej výroby, ktoré podľa neho zameriavajú turecké lietadlá nad Egejským morom. Atény tieto obvinenia odmietajú. Erdogan počas uplynulého víkendu obvinil Grécko, ktoré je rovnako ako Turecko členskou krajinou NATO, z "okupácie" demilitarizovaných ostrovov v Egejskom mori.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov kritizoval v utorok novú britskú premiérku Liz Trussovú, že nie je ochotná hľadať kompromisy. Zosmiešnil tiež jej výrok o francúzskom prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, o ktorom povedala, že ešte nevie, či je priateľom alebo nepriateľom. Informuje o tom agentúra Reuters.
Šéf ruskej diplomacie na tlačovej konferencii v Moskve uviedol, že Trussovej postoj nepomôže Británii na medzinárodnej scéne. Podľa Lavrova sa totiž Trussová snaží "brániť britské záujmy bez toho, aby svojím spôsobom brala ohľad na stanoviská iných, a bez akejkoľvek snahy o kompromis".
"Nemyslím si, že to pomôže Británii zachovať si alebo posilniť svoju pozíciu na medzinárodnej scéne, ktorá sa jasne otriasla po tom, čo odišla z Európskej únie," dodal Lavrov.
Počas tlačovej konferencie si tiež šéf ruského rezortu diplomacie doberal Trussovú za jej nedávne vyjadrenie o Macronovi, dôležitom spojencovi Británie. "Pre Liz Trussovú by mali byť skôr prioritou vzťahy s najbližšími susedmi (Británie) – a v tejto súvislosti najmä rozhodnutie, či prezidenta Macrona považuje za priateľa alebo nepriateľa. Táto otázka stále visí vo vzduchu," povedal Lavrov.
Lacnejšiu elektrinu by v nasledujúcich dvoch rokoch mohli dostať niektoré domácnosti aj bez dodatočnej úspory 15 percent zo svojej spotreby predchádzajúcich rokov. Týka sa to odberateľov, ktorí už majú odber elektriny o 15 percent nižší oproti priemeru svojej odberovej tarify. Na utorkovom stretnutí s novinármi o tom informoval štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Karol Galek.
"Sú tu aj takí, ktorí dlhodobo šetria. Majú zavedené mnohé opatrenia, ktorými znížili svoju spotrebu už v minulosti a v roku 2020 alebo 2021 bola nízka. V tomto prípade ich chceme za takéto správanie odmeniť. To znamená, že ak sú pod priemerom skupiny, po odpočítaní 15 percent, tak dostanú tento zlacnený prúd na plný objem spotrebovanej elektriny," povedal Galek. Dodal, že o podrobnostiach ešte MH s dodávateľmi rokuje.
Ďalšou skupinou, ktorá sa bude posudzovať podľa priemeru tarifnej skupiny, sú domácnosti bez historickej spotreby, ako sú napríklad novostavby alebo domácnosti so zvýšenou spotrebou z titulu zmeny technológií. To sa týka napríklad domácností po inštalácii tepelného čerpadla či po zakúpení elektromobilu. "Tieto prípady sa budú riešiť individuálne u dodávateľov," dodal Galek.
Podmienka úspory 15 percent z historickej spotreby energie v roku 2020 alebo 2021 sa do návrhu riešenia vysokých cien energií podľa Galeka dostala na žiadosť Európskej komisie. Výsledná cena elektrickej energie pre domácnosti zatiaľ nie je jasná, i keď dohoda so Slovenskými elektrárňami hovorí o dodávke silovej elektriny pre domácnosti v objeme približne 6,1 terawatthodiny za súčasnú cenu aj v nasledujúcich dvoch rokoch.
Zvýšenie výslednej ceny podľa štátneho tajomníka vo výške od nula do 50 percent pravdepodobne prinesú ostatné poplatky, ako napríklad tarifa za systémové služby (TSS). Minister hospodárstva v demisii Richard Sulík (SaS) však v pondelok (5. 9.) zverejnil odhady, podľa ktorých by ceny elektriny mali vzrásť iba minimálne.
Čína začne platiť za ruský plyn v rubľoch a jüanoch namiesto v eurách a amerických dolároch. Oznámil to v utorok ruský energetický gigant Gazprom. Informovali o tom agentúry AFP a Bloomberg.
Moskva sa po uvalení bezprecedentných sankcií Západu za jej vojnu na Ukrajine usiluje o užšie vzťahy s Pekingom. "Prešlo sa na platby za dodávky ruského plynu do Číny v národných menách – v rubľoch a jüanoch," uviedol Gazprom vo vyhlásení.
Gazprom tak zmení svoj kontrakt na dodávky plynu do Číny na platby v rubľoch a jüanoch z eur, keďže Kremeľ zintenzívňuje snahy o zmenu obchodovania z mien, ktoré považuje za "nepriateľské" v rámci sankcií USA a Európskej únie.
Štátny plynárenský gigant podpísal v utorok dodatočnú dohodu k svojej existujúcej zmluve s China National Petroleum Corp, uviedol Gazprom vo vyhlásení. Platba sa uskutoční vo výške 50 % v rubľoch a 50 % v jüanoch s okamžitou platnosťou, podľa zdroja oboznámeného s plánmi, ktorý nechcel byť menovaný, keďže informácie ešte nie sú verejné.
Niekdajší náčelník Generálneho štábu českej armády a predseda vojenského výboru NATO Petr Pavel v utorok oficiálne oznámil kandidatúru na prezidenta a začal predvolebnú kampaň. Tú vedie pod heslom Vráťme Česku poriadok a pokoj.
„Potrebujeme, aby sa dodržiavali pravidlá a platili pre každého rovnako. Potrebujeme generálne upratovanie,“ vyhlásil Pavel s tým, že ľudia cítia neporiadok a bezradnosť. Prezident podľa jeho slov musí presadzovať, aby v krajine platili pravidlá pre každého rovnako a byť prvý, kto sa týmto princípom riadi. Tiež by mal byť nezávislý na politických stranách a kapitále. Pavlove plány pre úrad zahŕňajú aktívnu zahraničnú politiku, podporu inovatívnej ekonomiky či energetickej nezávislosti a diverzifikácie zdrojov Česka.
Armádny generál vo výslužbe je podľa prieskumov verejnej mienky jedným z favoritov volieb, ktoré sa uskutočnia v januári. Dosiaľ však oficiálne nekandidoval, podobne ako napríklad bývalý premiér Andrej Babiš, ktorý sa ku svojej prípadnej kandidatúre plánuje vyjadriť v októbri.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pripísal v utorok vinu za energetickú krízu v Európe sankciám, ktoré Európska únia uvalila na Rusko za jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu. Rovnakú rétoriku pritom v tejto súvislosti používa aj Kremeľ, uvádza agentúra AFP.
Erdogan si zachováva dobré pracovné vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zároveň sa však snaží v ukrajinskom konflikte zaujať neutrálny postoj, aj keď Ukrajine dodáva zbrane a turecké bojové drony.
„Prístup Európy k pánu Putinovi a jej sankcie dohnali pána Putina – či už zámerne, alebo nie – do bodu, keď povedal: ak vy urobíte toto, ja spravím tamto,“ uviedol Erdogan. „(Putin) používa všetky svoje prostriedky a zbrane. Zemný plyn je, nanešťastie, jedným z nich,“ vyhlásil turecký prezident.
Erdogan okrem toho uviedol, že neočakáva, že by jeho krajina musela tento rok zápasiť s nedostatok energií. „Myslím si, že Európu čakajú túto zimu vážne problémy... Nemyslím si, že u nás taká situácia nastane,“ povedal.
Toto vyjadrenie tureckého prezidenta pritom odráža postoj, ktorý v pondelok vyjadril Kremeľ, keď jeho hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že dôvodom, pre ktorý Rusko pozastavilo dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1, sú sankcie uvalené na Rusko.
Turecko dováža polovicu plynu z Ruska
Takmer polovica zemného plynu, ktorý Turecko vlani nakúpilo, pochádzala z Ruska. Turecko sa počas nedávneho samitu Erdogana s Putinom tiež zaviazalo, že pri platbách za dovoz ruských surovín začne pomaly prechádzať na ruble. Podľa analytikov táto dohoda zaistí, že Rusko bude Turecku aj naďalej dodávať plyn cez potrubie plynovodu TurkStream, vedúceho cez Čierne more.
Nárast cien energií na svetových trhoch, ktorý bol vyvolaný narušením dodávok energií z Ruska, však podnietil vznik ekonomickej krízy aj v Turecku, v dôsledku ktorej dosiahla medziročná inflácia v krajine polmesiaca 80 percent, konštatuje AFP.
Toky ruského plynu do EÚ cez Ukrajinu sú stabilné, Nord Stream 1 zostáva uzavretý
Toky ruského plynu do Európy cez Ukrajinu boli v utorok ráno stabilné, zatiaľ čo plynovod Nord Stream 1 z Ruska do Nemecka zostal uzavretý. Toky plynu smerujúce na východ cez plynovod Jamal – Európa z Nemecka do Poľska pokračovali na nízkych úrovniach. Informuje o tom agentúra Reuters.
Dodávky plynu cez plynovod Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka, zostali v utorok na nule po tom, čo Rusko zrušilo sobotňajší (3. 9.) termín na obnovenie prevádzky potrubia po trojdňovej údržbe.
Cez plynovod Rusko v minulosti exportovalo približne tretinu plynu do Európy, no už pred odstávkou na údržbu minulý týždeň bežal len na 20 percent kapacity. Toky ruského plynu do Európy cez Ukrajinu zostali stabilné.
Nominácie na toky ruského plynu na Slovensko z Ukrajiny cez hraničný bod Veľké Kapušany boli v utorok približne na úrovni 36,7 milióna kubických metrov denne, čo sa oproti predchádzajúcemu dňu nezmenilo. Ukázali to údaje ukrajinského prevádzkovateľa prepravnej sústavy. Ruský Gazprom v utorok uviedol, že v súlade s predchádzajúcim dňom odošle do Európy cez ukrajinský vstupný bod Sudža 42,4 milióna kubíkov plynu.
Toky plynu cez plynovod Jamal – Európa smerujúce na východ z Nemecka do Poľska v meracom bode Mallnow na nemeckých hraniciach boli podľa údajov operátora Gascade v utorok medzi 8.00 a 9.00 hod. tamojšieho času na úrovni 551,464 kilowatthodín za hodinu (kWh/h). Toky smerom na východ sa od začiatku septembra niekoľkokrát zastavili a obnovili.
Gazprom tvrdí, že obnovenie prevádzky Nord Stream 1 závisí od Siemens Energy
Najväčší ruský plynovod do Európy Nord Stream 1 neobnoví dodávky, kým spoločnosť Siemens Energy neopraví chybné zariadenie. Vyhlásil to v utorok zástupca generálneho riaditeľa Gazpromu Vitalij Markelov. Informuje o tom agentúra Reuters.
Európa čelí najhoršej kríze dodávok plynu v histórii. Ceny energií prudko stúpajú a nemeckí dovozcovia dokonca diskutujú o možnom prídelovom systéme.
Gazprom v piatok (2. 9.) uviedol, že plynovod Nord Stream 1, hlavná zásobovacia trasa do Európy, zostane uzavretý, pretože z turbíny na kompresorovej stanici uniká motorový olej. To spôsobilo prudký nárast veľkoobchodných cien plynu.
Na otázku, kedy Nord Stream 1 začne opäť čerpať plyn, Markelov na okraj Východného ekonomického fóra v ruskom tichomorskom prístave Vladivostok agentúre Reuters povedal: „Mali by ste sa opýtať Siemensu. Najprv musia opraviť zariadenie.“
Potrubné systémy a uzatváracie zariadenia v prijímacej stanici plynovodu Nord Stream 1 v Baltskom mori a odovzdávacej stanice plynovodu OPAL v Lubmine na severe Nemecka 30. augusta 2022. Foto: TASR/DPA
Spoločnosť Siemens Energy v tejto súvislosti informovala, že v súčasnosti nemá overenie od Gazpromu na vykonanie údržbárskych prác na turbíne, ale je v stave pohotovosti. Nerozumie tiež prezentácii situácie zo strany Gazpromu.
Podľa nemeckej firmy so sídlom v Mníchove únik motorového oleja na poslednej turbíne, ktorá ešte bola v prevádzke, na kompresorovej stanici Portovaja, nie je dôvodom na uzavretie potrubia. „Nemôžeme pochopiť toto nové tvrdenie na základe informácií, ktoré nám boli poskytnuté cez víkend,“ uviedla firma Siemens Energy v písomnom vyhlásení. „Naše hodnotenie je, že oznámené zistenie nepredstavuje technický dôvod na zastavenie prevádzky. Takéto úniky bežne neovplyvňujú chod turbíny a môžu byť utesnené na mieste,“ dodal Siemens.
Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka, je najväčším ruským plynovodom do Európy s kapacitou 59,2 miliardy kubických metrov ročne. Kedysi bol považovaný za symbol spolupráce medzi jednou z najväčších energetických mocností sveta a štvrtou najväčšou svetovou ekonomikou, teraz sa však stal predmetom obviňovania medzi Berlínom a Moskvou.
Podľa Ruska za európskou krízou dodávok plynu stoja USA
Európsku krízu dodávok plynu vyvolali Spojené štáty tým, že prinútili európskych lídrov k „samovražednému“ kroku prerušenia hospodárskej a energetickej spolupráce s Moskvou. Vyhlásilo to v utorok ruské ministerstvo zahraničných vecí, uvádza Reuters.
Na otázku, čo sa musí stať, aby plynovod Nord Stream 1 opäť začal fungovať, hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová agentúre Reuters povedala, že kladie otázky, na ktoré poznajú odpoveď aj deti – „tí, ktorí s tým začali, to musia ukončiť“.
Uviedla pritom, že USA sa už dlho snažia prerušiť energetické väzby medzi Ruskom a veľkými európskymi mocnosťami, ako je Nemecko, hoci Moskva bola spoľahlivým dodávateľom energií už od sovietskych čias.
„Dominancia Washingtonu prevládla,“ povedala Zacharovová na okraj Východného ekonomického fóra vo Vladivostoku. „V Európskej únii sa dostali k moci politické sily, ktoré hrajú úlohu provokatérov.“ „Je to absolútna samovražda, ale zdá sa, že si tým budú musieť prejsť,“ dodala.
