Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA označili Erdoganove vyhrážky Grécku za neužitočné

Spojené štáty označili v utorok najnovšie vyhrážky tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana adresované Grécku za "neužitočné" a vyzvali obe členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO), aby svoje spory vyriešili diplomatickou cestou.

"V čase, keď Rusko opäť vtrhlo na územie suverénneho európskeho štátu, sú vyjadrenia, ktoré môžu zvýšiť napätie medzi spojencami NATO, obzvlášť neužitočné," povedal jeden z hovorcov amerického ministerstva zahraničných vecí v súvislosti s Erdoganovými výrokmi.

"Spojené štáty pokračujú v povzbudzovaní našich spojencov v NATO, aby spolupracovali v záujme zachovania mieru a bezpečnosti v regióne, a aby riešili spory diplomaticky," dodal.

Erdogan ešte v sobotu na jednom mítingu vyhlásil, že Grécko zaplatí "vysokú cenu" za grécke systémy protivzdušnej obrany S-300 sovietskej výroby, ktoré podľa neho zameriavajú turecké lietadlá nad Egejským morom. Turecký prezident pritom spomenul aj obsadenie gréckeho historického mesta Smyrna – v súčasnosti Izmir – Tureckom v roku 1922, čo je pre Grékov bolestivou spomienkou, pripomína AFP.

Grécko tvrdenia Ankary odmieta a často naopak obviňuje Turecko zo zvyšovania napätia vrátane preletov tureckých stíhačiek nad gréckymi ostrovmi.

(tasr)

Minúta  |  

Česko a Poľsko obnovili spoluprácu na plynovode Stork II

Česko a Poľsko obnovili spoluprácu na príprave plynovodu Stork II a tento projekt má podporu oboch krajín, povedal v utorok večer na Ekonomickom fóre v poľskom kúpeľnom meste Karpacz český premiér Petr Fiala. Informoval o tom portál spravodajskej televízie ČT24.

Nový plynovod podľa servera umožní väčšiu diverzifikáciu dodávok zemného plynu v Európe, kým zaistenie energetickej bezpečnosti do budúcna je podľa Fialu pre Česko zásadné.

"Nesmieme urobiť tú istú chybu, ako naši predchodcovia vo vláde, ktorí sa nestarali o energetickú bezpečnosť, dnes vidíme dôsledky. Keby predchádzajúca vláda pracovala na plynovode Stork II, tak sme dnes inde. Slovensko nedávno otvorilo prepojenie s Poľskom, a by sme na začiatku," uviedol český premiér.

Fiala v utorok rokoval s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim o postoji oboch krajín k európskym plánom v energetike, o podpore projektu plynovodu Stork II a jeho prínose pre energetickú bezpečnosť strednej Európy, uvádza česká televízia.

"Zhodli sme sa, že je potrebné nájsť európske riešenie a zasiahnuť do cien energií tak, aby boli prijateľné pre občanov a firmy. Som rád, že aj v tomto máme jasnú zhodu," dodal Fiala.

Český premiér ešte v júli povedal, že Česká republika chystá priame prepojenie plynovodom z Poľska. Ešte na konci apríla kritizoval predchádzajúcu vládu Andreja Babiša za to, že podľa neho nezaistila projektu česko-poľského plynovodu Stork II dostatočnú politickú podporu. Babiš kritiku odmieta s tým, že záujem o výstavbu plynovodu stratili Poliaci.

Plynovod Stork II mal byť podľa pôvodného plánu súčasťou celoeurópskeho projektu s názvom Severojužné prepojenie a jeho cieľom bolo znížiť závislosť na ruskom plyne prepojením zásobníkov skvapalneného plynu (LNG) v poľskej obci Świnoujście a na chorvátskom ostrove Krk. Plán na prepojenie plynárenských sústav višegrádskych krajín sa zrodil počas českého predsedníctva v EÚ v roku 2009.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko hrozí blokovaním rozšírenia sankcií proti Rusku, tvrdia diplomati

Maďarsko hrozí zablokovaním rozšírenia sankcií Európskej únie (EÚ) voči režimu v Rusku, uviedli v utorok pre agentúru DPA rôzne diplomatické zdroje.

Maďarská vláda hrozí blokádou s cieľom dosiahnuť uvoľnenie sankcií uvalených na troch ruských oligarchov. Ide o Ališera Usmanova, Pjotra Avena a Viktora Rašnikova.

Diplomati EÚ podľa DPA vyzdvihli, že maďarský premiér Viktor Orbán si naďalej udržiava celkom dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a počas uplynulých mesiacov už niekoľkokrát blokoval návrhy na rozšírenie sankcií Únie na Rusko.

Kvôli odporu Maďarska musela Európska únia napríklad upustiť od sankcií proti ruskému patriarchovi Kirillovi či od kompletného embarga na dovoz ruskej ropy.

Usmanov, Aven a Rašnikov sú na zozname približne 1 200 jednotlivcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie EÚ za ich podporu Putinovej invázie na Ukrajinu. Ich majetok je zmrazený a majú zákaz vstúpiť na územie Únie, spresňuje DPA. Ak však sankcie nebudú 15. septembra predĺžené, ich platnosť vyprší.

Únia dúfala, že s predĺžením sankcií bude v stredu súhlasiť všetkých 27 členských štátov, uviedli diplomati. Keďže v otázke je nevyhnutná jednomyseľnosť, v súčasnosti budú potrebné ďalšie rokovania.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Biden definitívne nezaradí Rusko medzi štáty podporujúce terorizmus

Prezident USA Joe Biden sa definitívne rozhodol, že nezaradí Rusko na zoznam štátov podporujúcich terorizmus. Oznámila to v utorok hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová, ktorú citovala agentúra Reuters.

Zaradenie Ruska na tento zoznam požadovala Ukrajina v súvislosti s pokračujúcou ruskou inváziou. Moskva varovala, že takýto ,,propagandistický" krok by ešte viac naštrbil americko-ruské vzťahy a mohol by viesť až k ich prerušeniu.

Ak by sa Rusko dostalo na americký zoznam krajín podporujúcich terorizmus, mohlo by to podľa Bieleho domu ohroziť dohody o vývoze ukrajinského obilia, čo by prispelo k prehĺbeniu globálnej potravinovej krízy.

,,Podľa humanitárnych expertov a mimovládnych organizácií, s ktorými sme to konzultovali, by takýto krok mohol tiež výrazne ovplyvniť možnosti dodávok pomoci do niektorých oblastí Ukrajiny... a tiež priestor pre podporu Ukrajiny pri rokovacom stole," varovala hovorkyňa Jean-Pierreová.

Biden už v pondelok vyjadril presvedčenie, že Rusko by na uvedenú čiernu listinu nemalo byť zaradené. Podľa utorkového vyjadrenia hovorkyne už prezident dospel ku konečnému rozhodnutiu, že sa tak nestane, hoci zaradenie Ruska na zoznam požadoval v nezáväznej rezolúcii z júla aj americký Senát.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová v Grécku: Cestou z kríz je najmä európska spolupráca a jednota

Slovensko a Grécko majú rovnaký postoj k rešpektu medzinárodného práva v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu alebo krokmi Turecka vo vzťahu ku Grécku. V utorok to počas oficiálnej návštevy Grécka uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. TASR informuje na základe vyjadrenia jej hovorcu Martina Strižinca.

Čaputová sa v Aténach stretla s gréckou prezidentkou Katerinou Sakellaropuluovou a gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom. Rokovala s nimi najmä o možnosti využívať ich LNG terminály na posilnenie energetickej bezpečnosti Slovenska, keďže Grécko sa chce stať energetickým centrum v južnej Európe. Prezidentka to uviedla na svojom oficiálnom účte na Facebooku.

Slovenskí a grécki predstavitelia hovorili aj o súčasnej geopolitickej situácii vrátane ruskej invázie na Ukrajinu a vzťahoch medzi Gréckom a Tureckom.

,,S mojimi gréckymi partnermi sme sa zhodli, že cestou z kríz, ktorým čelíme - energetickej, klimatickej, ale aj tej bezpečnostnej priamo v našom susedstve - je najmä silná európska spolupráca a jednota," uviedla Čaputová.

So Zuzanou Čaputovou odletela do Grécka i početná delegácia zložená z podnikateľov, predstaviteľov štátnej správy a výskumu či neziskovej organizácie, ktorá sa venuje začleňovaním vylúčených rómskych komunít do spoločnosti. Prezidentka podľa vlastných slov verí, že tento projekt by mohol byť inšpiráciou aj pre Grécko.

(tasr)

Minúta  |  

Podmienky vo väzení ohrozujú Navaľného zdravie, tvrdí jeho spolupracovník Volkov

Zdravie ruského opozičného politika Alexeja Navaľného je ohrozené zhoršujúcimi sa životnými podmienkami vo väzení, v ktorom si odpykáva 11,5-ročný trest za porušenie podmienok podmienečného trestu, finančný podvod a pohŕdanie súdom. V rozhovore pre agentúru Reuters zverejnenom v utorok to povedal šéf Navaľného štábu Leonid Volkov.

V príspevku zverejnenom na svojich účtoch na Twitteri a Instagrame, z ktorých každý má milióny sledovateľov, Navaľnyj minulý týždeň prostredníctvom svojich právnikov napísal, že v auguste bol - už tretí raz - za trest poslaný na samotku. Podľa neho šlo o pomstu za politické aktivity, ktoré naďalej vyvíja.

Volkov uviedol, že Navaľnyj sa ocitol v cele s rozmermi dva krát tri metre, kde je stôl, stolička a posteľ, ktorá musí byť zložená od 06.00 h do 22.00 h. Volkov túto situáciu považuje za výrazné zhoršenie životných podmienok Navaľného a hrozbu pre jeho zdravie.

,,Žiadny normálny človek by nemohol stráviť dlhý čas v tejto 'špeciálnej' cele. Pre Alexeja, ktorý nedávno prežil otravu (bojovou látkou novičok), je to obzvlášť nebezpečné," zdôraznil Volkov, ktorý žije v exile vo Vilniuse a s Navaľným udržiava kontakt prostredníctvom jeho právnikov. Navaľnyj je napriek všetkému psychicky a fyzicky stále v dobrej kondícii, dodal.

Ľudia v Navaľného tíme podľa Volkova netušia, o čom rozmýšľa ruský prezident Vladimir Putin, a snažia si to ani nepredstavovať. ,,To, že Putin prehráva (vojnu na Ukrajine) a je čoraz menej predvídateľný, robí situáciu nebezpečnejšou," tvrdí Volkov.

Kremeľ aj Putin tvrdia, že ruská ,,špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine ide podľa plánu, ktorý vznikol v reakcii na ohrozenie Ruska ďalším rozšírením NATO a ako odpoveď na údajný útlak po rusky hovoriaceho obyvateľstva žijúceho na východe Ukrajiny. Ukrajina a jej západní spojenci tvrdia, že sú to neopodstatnené tvrdenia, ktoré Rusku poslúžili ako zámienka na rozpútanie dobyvačnej vojny.

Volkov v rozhovore pre Reuters povedal, že hneď ako Putin ,,odíde zo scény", Navaľného prepustia na slobodu. Žiadne iné istoty týkajúce sa Navaľného podľa Volkova neexistujú, pretože odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu, Západ, ktorý predtým pomohol zlepšiť jeho podmienky vo väzení, už na Moskvu nemá takýto vplyv.

Rozhovor s Volkovom priniesla agentúra Reuters v čase, keď Navaľným založená nadácia Fond na boj proti korupcii (FBK) chce zmeniť nadchádzajúce komunálne voľby v Moskve na hlasovanie proti vojne.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.