Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podľa vlády by mali byť vybraní potravinári začlenení medzi chránených odberateľov energií

Vybrané subjekty potravinárskeho priemyslu by sa mali začleniť medzi chránených odberateľov energií. Vyplýva to z návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na zabezpečenie dostatočného množstva energií a ich dodávok do potravinárskeho priemyslu, o ktorom má v stredu rokovať vláda.

Predbežne boli podľa ministerstva pôdohospodárstva, ako odvetvia potravinárskeho priemyslu vyrábajúce základné životne dôležité tovary nevyhnutné na prežitie, identifikované mäsopriemysel, mliekarenský priemysel, chov a spracovania hospodárskych zvierat. Ďalej ide o tukový, mlynský a pekárenský priemysel, ako aj cukrovarnícky, konzervárenský a mraziarenský priemysel či o výrobu balenej vody.

V programe sú začlenené aj personálne nominácie z dielne Súdnej rady SR do európskych štruktúr. Kandidátom SR na ad hoc sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu má byť advokát Ondrej Laciak. Kandidátkou SR na dodatočnú sudkyňu Všeobecného súdu Európskej únie (EÚ) má byť zas Beatrix Ricziová.

Rokovať sa má aj tom, že Slovensko a Ománsky sultanát majú vzájomne zrušiť vízovú povinnosť pre držiteľov diplomatických, špeciálnych a služobných pasov.  

Služby Centra právnej pomoc (CPP) by mohli byť dostupnejšie verejnosti. Centrum navrhuje zvýšiť príjmovú hranicu klientov, ktorá je podmienkou pre poskytovanie právnych služieb. Vyplýva to z koncepcie činnosti CPP na roky 2022 až 2024, o ktorej bude rokovať vláda. V programe stredajšieho rokovania je zaradená aj koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2022 – 2030 a akčný plán Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2022 – 2026.

Vládny kabinet by sa mal opätovne vrátiť aj k riešeniu problematiky v oblasti energetiky. Na pondelkovom (5. 9.) rokovaní mali byť podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka rozdelené úlohy súvisiace s energetikou aj ďalším ministerstvám. Materiál však zatiaľ v programe zaradený nie je.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko hrozí blokovaním rozšírenia sankcií EÚ proti Rusku, tvrdia diplomatické zdroje

Maďarsko hrozí zablokovaním rozšírenia sankcií Európskej únie (EÚ) voči režimu v Rusku, uviedli v utorok pre agentúru DPA rôzne diplomatické zdroje.

Maďarsko hrozí zablokovaním rozšírenia sankcií Európskej únie (EÚ) voči režimu v Rusku, uviedli v utorok pre agentúru DPA rôzne diplomatické zdroje.

Maďarská nacionalistická vláda hrozí blokádou s cieľom dosiahnuť uvoľnenie sankcií uvalených na troch ruských oligarchov. Ide o Ališera Usmanova, Pjotra Avena a Viktora Rašnikova.

Diplomati EÚ podľa DPA vyzdvihli, že maďarský premiér Viktor Orbán si naďalej udržiava celkom dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a počas uplynulých mesiacov už niekoľkokrát blokoval návrhy na rozšírenie sankcií Únie na Rusko.

Kvôli odporu Maďarska musela Európska únia napríklad upustiť od sankcií proti ruskému patriarchovi Kirillovi či od kompletného embarga na dovoz ruskej ropy.

Usmanov, Aven a Rašnikov sú na zozname približne 1200 jednotlivcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie EÚ za ich podporu Putinovej invázie na Ukrajinu. Ich majetok je zmrazený a majú zákaz vstúpiť na územie Únie, spresňuje DPA. Ak však sankcie nebudú 15. septembra predĺžené, ich platnosť vyprší.

Únia dúfala, že s predĺžením sankcií bude v stredu súhlasiť všetkých 27 členských štátov, uviedli diplomati. Keďže v otázke je nevyhnutná jednomyseľnosť, v súčasnosti budú potrebné ďalšie rokovania.

Minúta  |  

USA označili Erdoganove vyhrážky Grécku za neužitočné

Spojené štáty označili v utorok najnovšie vyhrážky tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana adresované Grécku za "neužitočné" a vyzvali obe členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO), aby svoje spory vyriešili diplomatickou cestou.

"V čase, keď Rusko opäť vtrhlo na územie suverénneho európskeho štátu, sú vyjadrenia, ktoré môžu zvýšiť napätie medzi spojencami NATO, obzvlášť neužitočné," povedal jeden z hovorcov amerického ministerstva zahraničných vecí v súvislosti s Erdoganovými výrokmi.

"Spojené štáty pokračujú v povzbudzovaní našich spojencov v NATO, aby spolupracovali v záujme zachovania mieru a bezpečnosti v regióne, a aby riešili spory diplomaticky," dodal.

Erdogan ešte v sobotu na jednom mítingu vyhlásil, že Grécko zaplatí "vysokú cenu" za grécke systémy protivzdušnej obrany S-300 sovietskej výroby, ktoré podľa neho zameriavajú turecké lietadlá nad Egejským morom. Turecký prezident pritom spomenul aj obsadenie gréckeho historického mesta Smyrna – v súčasnosti Izmir – Tureckom v roku 1922, čo je pre Grékov bolestivou spomienkou, pripomína AFP.

Grécko tvrdenia Ankary odmieta a často naopak obviňuje Turecko zo zvyšovania napätia vrátane preletov tureckých stíhačiek nad gréckymi ostrovmi.

(tasr)

Minúta  |  

Česko a Poľsko obnovili spoluprácu na plynovode Stork II

Česko a Poľsko obnovili spoluprácu na príprave plynovodu Stork II a tento projekt má podporu oboch krajín, povedal v utorok večer na Ekonomickom fóre v poľskom kúpeľnom meste Karpacz český premiér Petr Fiala. Informoval o tom portál spravodajskej televízie ČT24.

Nový plynovod podľa servera umožní väčšiu diverzifikáciu dodávok zemného plynu v Európe, kým zaistenie energetickej bezpečnosti do budúcna je podľa Fialu pre Česko zásadné.

"Nesmieme urobiť tú istú chybu, ako naši predchodcovia vo vláde, ktorí sa nestarali o energetickú bezpečnosť, dnes vidíme dôsledky. Keby predchádzajúca vláda pracovala na plynovode Stork II, tak sme dnes inde. Slovensko nedávno otvorilo prepojenie s Poľskom, a by sme na začiatku," uviedol český premiér.

Fiala v utorok rokoval s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim o postoji oboch krajín k európskym plánom v energetike, o podpore projektu plynovodu Stork II a jeho prínose pre energetickú bezpečnosť strednej Európy, uvádza česká televízia.

"Zhodli sme sa, že je potrebné nájsť európske riešenie a zasiahnuť do cien energií tak, aby boli prijateľné pre občanov a firmy. Som rád, že aj v tomto máme jasnú zhodu," dodal Fiala.

Český premiér ešte v júli povedal, že Česká republika chystá priame prepojenie plynovodom z Poľska. Ešte na konci apríla kritizoval predchádzajúcu vládu Andreja Babiša za to, že podľa neho nezaistila projektu česko-poľského plynovodu Stork II dostatočnú politickú podporu. Babiš kritiku odmieta s tým, že záujem o výstavbu plynovodu stratili Poliaci.

Plynovod Stork II mal byť podľa pôvodného plánu súčasťou celoeurópskeho projektu s názvom Severojužné prepojenie a jeho cieľom bolo znížiť závislosť na ruskom plyne prepojením zásobníkov skvapalneného plynu (LNG) v poľskej obci Świnoujście a na chorvátskom ostrove Krk. Plán na prepojenie plynárenských sústav višegrádskych krajín sa zrodil počas českého predsedníctva v EÚ v roku 2009.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko hrozí blokovaním rozšírenia sankcií proti Rusku, tvrdia diplomati

Maďarsko hrozí zablokovaním rozšírenia sankcií Európskej únie (EÚ) voči režimu v Rusku, uviedli v utorok pre agentúru DPA rôzne diplomatické zdroje.

Maďarská vláda hrozí blokádou s cieľom dosiahnuť uvoľnenie sankcií uvalených na troch ruských oligarchov. Ide o Ališera Usmanova, Pjotra Avena a Viktora Rašnikova.

Diplomati EÚ podľa DPA vyzdvihli, že maďarský premiér Viktor Orbán si naďalej udržiava celkom dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a počas uplynulých mesiacov už niekoľkokrát blokoval návrhy na rozšírenie sankcií Únie na Rusko.

Kvôli odporu Maďarska musela Európska únia napríklad upustiť od sankcií proti ruskému patriarchovi Kirillovi či od kompletného embarga na dovoz ruskej ropy.

Usmanov, Aven a Rašnikov sú na zozname približne 1 200 jednotlivcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie EÚ za ich podporu Putinovej invázie na Ukrajinu. Ich majetok je zmrazený a majú zákaz vstúpiť na územie Únie, spresňuje DPA. Ak však sankcie nebudú 15. septembra predĺžené, ich platnosť vyprší.

Únia dúfala, že s predĺžením sankcií bude v stredu súhlasiť všetkých 27 členských štátov, uviedli diplomati. Keďže v otázke je nevyhnutná jednomyseľnosť, v súčasnosti budú potrebné ďalšie rokovania.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Biden definitívne nezaradí Rusko medzi štáty podporujúce terorizmus

Prezident USA Joe Biden sa definitívne rozhodol, že nezaradí Rusko na zoznam štátov podporujúcich terorizmus. Oznámila to v utorok hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová, ktorú citovala agentúra Reuters.

Zaradenie Ruska na tento zoznam požadovala Ukrajina v súvislosti s pokračujúcou ruskou inváziou. Moskva varovala, že takýto ,,propagandistický" krok by ešte viac naštrbil americko-ruské vzťahy a mohol by viesť až k ich prerušeniu.

Ak by sa Rusko dostalo na americký zoznam krajín podporujúcich terorizmus, mohlo by to podľa Bieleho domu ohroziť dohody o vývoze ukrajinského obilia, čo by prispelo k prehĺbeniu globálnej potravinovej krízy.

,,Podľa humanitárnych expertov a mimovládnych organizácií, s ktorými sme to konzultovali, by takýto krok mohol tiež výrazne ovplyvniť možnosti dodávok pomoci do niektorých oblastí Ukrajiny... a tiež priestor pre podporu Ukrajiny pri rokovacom stole," varovala hovorkyňa Jean-Pierreová.

Biden už v pondelok vyjadril presvedčenie, že Rusko by na uvedenú čiernu listinu nemalo byť zaradené. Podľa utorkového vyjadrenia hovorkyne už prezident dospel ku konečnému rozhodnutiu, že sa tak nestane, hoci zaradenie Ruska na zoznam požadoval v nezáväznej rezolúcii z júla aj americký Senát.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.