Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko žiada od MAAE dodatočné vysvetlenie jej správy o záporožskej elektrárni

Rusko žiada od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) "dodatočné vysvetlenia" niektorých častí jej správy o situácii v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny. Povedal to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého v stredu citovali ruské médiá. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

MAAE zverejnila v utorok správu o ZAES po tom, čo minulý týždeň vykonala v tomto zariadení inšpekciu. Vyzvala v nej na zastavenie ostreľovania v blízkosti elektrárne a na okamžité vytvorenie bezpečnej zóny v jej okolí.      

Lavrov pre ruskú agentúru Interfax uviedol, že Moskva požiadala o viac informácií týkajúcich sa zistení agentúry MAAE. "Je nevyhnutné, aby sme dostali dodatočné vysvetlenia, pretože správa vyvoláva niekoľko otázok. Nebudem ich teraz vymenovávať, avšak o tie vysvetlenia sme požiadali generálneho riaditeľa MAAE," povedal Lavrov.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu zase obvinila Západ z toho, že na dozornú agentúru OSN vyvíjal počas jej inšpekcie v ZAES tlak. Rusko totiž poskytlo agentúre MAAE všetky potrebné údaje o tom, kto elektráreň ostreľuje, uviedla Zacharovová a zároveň spochybnila dôvod, pre ktorý MAAE v správe nemenovala Ukrajinu ako zdroj ostreľovania.

Podľa Zacharovovej Ukrajina koordinuje svoje útoky na Záporožskú atómovú elektráreň so Spojenými štátmi a inými západnými krajinami. Ukrajina popiera, že by útočila na elektráreň a tvrdí, že Rusko v jej areáli skladuje ťažké zbrane. Toto tvrdenie však Moskva popiera.

Záporožskú atómovú elektráreň, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, obsadila začiatkom marca ruská armáda. Napriek tomu však elektráreň stále prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci a je napojená na ukrajinskú sieť. Kyjev a Moskva sa však v poslednom čase navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne, čo vyvoláva obavy zo vzniku jadrovej katastrofy – podobnej, aká bola svojho času v Černobyli, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

FBI v Trumpovej rezidencii našla materiál o jadrovej obrane zahraničnej krajiny

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) minulý mesiac pri prehliadke v rezidencii exprezidenta Donalda Trumpa našiel dokument zahraničnej krajiny o jej vojenskej obrane, vrátane jadrových spôsobilostí. TASR správu prevzala v stredu z agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na denník The Washington Post.

The Washington Post s odvolaním sa na osoby oboznámené so záležitosťou krajinu bližšie nešpecifikoval a neuviedol ani, či má priateľské vzťahy s USA. Hovorca FBI sa k správe o zahraničnom dokumente odmietol vyjadriť. Na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovali ani Trumpovi spolupracovníci.

FBI začiatkom augusta prehľadala Trumpovo sídlo Mar-a-Lago na Floride. Našla tam viac než 11-tisíc dokumentov a fotografií. Niektoré z nich obsahujú informácie o prísne tajných operáciách USA a prístup k nim si vyžaduje špeciálnu bezpečnostnú previerku, píše The Washington Post. K niektorým z nich nemajú prístup ani vysoko postavení predstavitelia súčasnej americkej vlády.

Americké ministerstvo spravodlivosti Trumpa vyšetruje za údajné nezákonné držanie tajných materiálov. Exprezident ich po svojom odchode z funkcie v januári 2021 údajne preniesol z Bieleho domu do Mar-a-Lago, dodáva Reuters.

Americká sudkyňa Aileen Cannonová v pondelok vyhovela žiadosti Trumpa na nezávislú previerku dokumentov, ktoré agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) odniesli pred mesiacom z jeho rezidencie na Floride.

(tasr)

Minúta  |  

Pravoslávna cirkev v Srbsku podporila zákaz podujatia LGBTI EuroPride

Hlavný predstaviteľ srbskej pravoslávnej cirkvi v utorok podporil zákaz podujatia EuroPride na podporu komunity LGBTI, ktoré sa má uskutočniť na budúci týždeň v Belehrade. Podľa patriarchu Porfirija táto téma ohrozuje tradičné hodnoty Srbska. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Patriarcha zverejnil video so svojím vyjadrením v čase, keď miestne úrady oznámili, že EuroPride je zrušený pre obavy z možných útokov pravicových extrémistov. Vyslúžilo si to medzinárodnú kritiku a v Srbsku vyvolalo búrlivú odozvu.

Podľa patriarchu Porfirija je zrušenie EuroPridu "správne a oprávnené". Dodal tiež, že táto téma bola Srbom "umelo nanútená a je úplne v protiklade s hodnotovým systémom srbského národa".

Organizátori EuroPridu si Belehrad pre túto každoročnú akciu vybrali pred tromi rokmi. V tom čase bolo ich rozhodnutie vnímané ako veľký pokrok, keďže Srbsko je tradične konzervatívna krajina a pravoslávna cirkev má značný vplyv na spoločnosť.

Srbsko sa uchádza o členstvo v Európskej únii a preto sa zaviazalo posilniť práva komunity LGBTI. V krajine sa už uskutočnilo niekoľko dúhových pochodov, ktoré sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. Plánovaný EuroPride však vyvolal silné protesty proruských skupín.

Zástupca organizátorov Goran Miletič uviedol, že o konaní EuroPridu stále rokujú so srbskou vládou. Na akcii, ktorá by mala zahŕňať dúhový pochod a niekoľko open-air koncertov, sa plánujú zúčastniť i viacerí predstavitelia EÚ. Zrušenie zákazu podporil aj minister zahraničných vecí Spojených štátov Antony Blinken.

(tasr)

Minúta  |  

Podľa vlády by mali byť vybraní potravinári začlenení medzi chránených odberateľov energií

Vybrané subjekty potravinárskeho priemyslu by sa mali začleniť medzi chránených odberateľov energií. Vyplýva to z návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na zabezpečenie dostatočného množstva energií a ich dodávok do potravinárskeho priemyslu, o ktorom má v stredu rokovať vláda.

Predbežne boli podľa ministerstva pôdohospodárstva, ako odvetvia potravinárskeho priemyslu vyrábajúce základné životne dôležité tovary nevyhnutné na prežitie, identifikované mäsopriemysel, mliekarenský priemysel, chov a spracovania hospodárskych zvierat. Ďalej ide o tukový, mlynský a pekárenský priemysel, ako aj cukrovarnícky, konzervárenský a mraziarenský priemysel či o výrobu balenej vody.

V programe sú začlenené aj personálne nominácie z dielne Súdnej rady SR do európskych štruktúr. Kandidátom SR na ad hoc sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu má byť advokát Ondrej Laciak. Kandidátkou SR na dodatočnú sudkyňu Všeobecného súdu Európskej únie (EÚ) má byť zas Beatrix Ricziová.

Rokovať sa má aj tom, že Slovensko a Ománsky sultanát majú vzájomne zrušiť vízovú povinnosť pre držiteľov diplomatických, špeciálnych a služobných pasov.  

Služby Centra právnej pomoc (CPP) by mohli byť dostupnejšie verejnosti. Centrum navrhuje zvýšiť príjmovú hranicu klientov, ktorá je podmienkou pre poskytovanie právnych služieb. Vyplýva to z koncepcie činnosti CPP na roky 2022 až 2024, o ktorej bude rokovať vláda. V programe stredajšieho rokovania je zaradená aj koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2022 – 2030 a akčný plán Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2022 – 2026.

Vládny kabinet by sa mal opätovne vrátiť aj k riešeniu problematiky v oblasti energetiky. Na pondelkovom (5. 9.) rokovaní mali byť podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka rozdelené úlohy súvisiace s energetikou aj ďalším ministerstvám. Materiál však zatiaľ v programe zaradený nie je.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko hrozí blokovaním rozšírenia sankcií EÚ proti Rusku, tvrdia diplomatické zdroje

Maďarsko hrozí zablokovaním rozšírenia sankcií Európskej únie (EÚ) voči režimu v Rusku, uviedli v utorok pre agentúru DPA rôzne diplomatické zdroje.

Maďarsko hrozí zablokovaním rozšírenia sankcií Európskej únie (EÚ) voči režimu v Rusku, uviedli v utorok pre agentúru DPA rôzne diplomatické zdroje.

Maďarská nacionalistická vláda hrozí blokádou s cieľom dosiahnuť uvoľnenie sankcií uvalených na troch ruských oligarchov. Ide o Ališera Usmanova, Pjotra Avena a Viktora Rašnikova.

Diplomati EÚ podľa DPA vyzdvihli, že maďarský premiér Viktor Orbán si naďalej udržiava celkom dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a počas uplynulých mesiacov už niekoľkokrát blokoval návrhy na rozšírenie sankcií Únie na Rusko.

Kvôli odporu Maďarska musela Európska únia napríklad upustiť od sankcií proti ruskému patriarchovi Kirillovi či od kompletného embarga na dovoz ruskej ropy.

Usmanov, Aven a Rašnikov sú na zozname približne 1200 jednotlivcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie EÚ za ich podporu Putinovej invázie na Ukrajinu. Ich majetok je zmrazený a majú zákaz vstúpiť na územie Únie, spresňuje DPA. Ak však sankcie nebudú 15. septembra predĺžené, ich platnosť vyprší.

Únia dúfala, že s predĺžením sankcií bude v stredu súhlasiť všetkých 27 členských štátov, uviedli diplomati. Keďže v otázke je nevyhnutná jednomyseľnosť, v súčasnosti budú potrebné ďalšie rokovania.

Minúta  |  

USA označili Erdoganove vyhrážky Grécku za neužitočné

Spojené štáty označili v utorok najnovšie vyhrážky tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana adresované Grécku za "neužitočné" a vyzvali obe členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO), aby svoje spory vyriešili diplomatickou cestou.

"V čase, keď Rusko opäť vtrhlo na územie suverénneho európskeho štátu, sú vyjadrenia, ktoré môžu zvýšiť napätie medzi spojencami NATO, obzvlášť neužitočné," povedal jeden z hovorcov amerického ministerstva zahraničných vecí v súvislosti s Erdoganovými výrokmi.

"Spojené štáty pokračujú v povzbudzovaní našich spojencov v NATO, aby spolupracovali v záujme zachovania mieru a bezpečnosti v regióne, a aby riešili spory diplomaticky," dodal.

Erdogan ešte v sobotu na jednom mítingu vyhlásil, že Grécko zaplatí "vysokú cenu" za grécke systémy protivzdušnej obrany S-300 sovietskej výroby, ktoré podľa neho zameriavajú turecké lietadlá nad Egejským morom. Turecký prezident pritom spomenul aj obsadenie gréckeho historického mesta Smyrna – v súčasnosti Izmir – Tureckom v roku 1922, čo je pre Grékov bolestivou spomienkou, pripomína AFP.

Grécko tvrdenia Ankary odmieta a často naopak obviňuje Turecko zo zvyšovania napätia vrátane preletov tureckých stíhačiek nad gréckymi ostrovmi.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.