7. septembra 2022 | 11:19

Minúta | 7. septembra 2022 | 11:19

Putin chce obmedziť zoznam krajín, do ktorých sa vyváža obilie z Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu varoval pred hroziacou svetovou potravinovou krízou. Zároveň chce diskutovať o zmene prelomovej dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov s cieľom obmedziť krajiny, kam bude smerovať. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Putin tvrdí, že Moskva urobila všetko pre to, aby Ukrajina mohla vyvážať svoje obilie. Problémy na svetovom potravinovom trhu sa však podľa jeho slov pravdepodobne zintenzívnia a hrozí tak humanitárna katastrofa. Podľa neho Moskva podpísala dohodu pod podmienkou, že pomôže zmierniť prudko rastúce ceny potravín v rozvojových krajinách, namiesto toho ju využili bohaté západné krajiny.

,,Ak vylúčime Turecko ako sprostredkovateľskú krajinu, tak takmer všetko obilie vyvážané z Ukrajiny sa neposiela do najchudobnejších rozvojových krajín, ale do krajín Európskej únie," povedal Putin na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku. Podľa neho iba 87 lodí s nákladom 60-tisíc ton obilnín smerovalo do chudobných krajín. Západ sa tak správa ako koloniálne štáty.

,,Rozvojové krajiny boli opäť jednoducho oklamané a budú klamané aj naďalej. Je zrejmé, že s týmto prístupom sa rozsah potravinových problémov vo svete len zvýši... Môže to viesť k nevídanej humanitárnej katastrofe," uviedol ruský prezident.

Putin by preto chcel ,,obmedzenie destinácií pre vývoz obilia a iných potravín" z Ukrajiny. Tento návrh plánuje prediskutovať s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorý spolu s OSN pomohol sprostredkovať dohodu o vývoze obilia z ukrajinských prístavov.

(tasr)

7. septembra 2022 | 11:05

Minúta | 7. septembra 2022 | 11:05

KDH: Vláda musí pri energiách definovať chudobu, pomôcť aj firmám a rokovať s EÚ

Vláda musí v súčasnej energetickej kríze bezodkladne urobiť trojicu krokov. Bleskovo konečne prijať zákon o energetickej chudobe, adresne a odstupňovane kompenzovať drahé energie ohrozeným domácnostiam i firmám a v EÚ na tento účel pre firmy vyrokovať nevyužité eurofondy. Vyhlásilo to Kresťanskodemokratické hnutie.

„V takejto vážnej situácii nemôžu zostať ľudia, ktorí sú v núdzi, za bránami štátnej pomoci. Tá zasa musí byť logická, adresná, a teda zodpovedná aj voči nim, aj voči štátnemu rozpočtu. Pýtam sa: kedy chceme pomôcť ľuďom, ak nie teraz, keď to sami nedokážu?“ uviedol predseda KDH Milan Majerský.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) začal iba v týchto dňoch pripravovať koncepciu ochrany odberateľov pred energetickou chudobou. V septembri ju ešte len začne konzultovať s ďalšími inštitúciami štátnej a verejnej správy a až potom rozhodne vláda, ktorá má však prvoradú zodpovednosť.

„Dokedy majú ľudia v núdzi, ktorým hrozí krízová zima, čakať? V KDH už od začiatku inflačnej vlny v závere minulého roka opakovane vyzývame vládu, aby prijala zákon o energetickej chudobe. Keby tu zákon bol, mali by sme odpoveď na otázku, komu a ako pružne pomáhať. Ľudia by mali mať nárok na kompenzovanie vysokých cien energií,“ zdôrazňuje Majerský.

Dávky by sa mali podľa KDH odvíjať od stupňa ohrozenia domácností. Najväčšiu pomoc by mali dostať tie najdokázanejšie, potom by sa mali kompenzácie podľa definovaných príjmových pásiem znižovať.

„Takýto prístup je adresný, peniaze od vlády by smerovali tam, kde ľuďom naozaj chýbajú. Tí, čo to zvládnu sami, sa len uskromnia vo svojich domácich rozpočtoch. Takto sa má robiť sociálna politika. Ak si človek z objektívnych dôvodov nedokáže pomôcť sám, nastupuje štátna záchrana, aby nespadol do biedy,“ približuje ekonomický expert a člen vedenia KDH Jozef Hajko.

Adresná pomoc je podľa kresťanských demokratov kľúčová, lebo je efektívna a neplytvá peniazmi. To je dnes, keď sa vláda rúti do dlhovej priepasti, zásadný bod. „Vládni politici si už nemôžu dovoliť rozhadzovať a budovať planú popularitu na úkor ohrozenia štátu. Veď budúce dva roky bude musieť vláda ušetriť na verejných výdavkoch miliardy eur. Tak nech sa rýchlo zamýšľa, ako to spraviť, aby každé euro pomoci prišlo iba tam, kde ho nevyhnutne treba,“ apeluje Hajko.

KDH ďalej upozorňuje, že pomoc potrebujú aj firmy, lebo pre vysoké ceny energií sa dostali do problémov, za ktoré si nemôžu samy. Aj tu by mala vláda pomáhať príspevkami v miere, aká je nevyhnutná a príspevky musia byť nárokovateľné a s jasnými pravidlami.

„Žiaľ, vláda to zatiaľ nechápe, a tak sa prvou obeťou stal spracovateľ hliníka Slovalco. Reťaz prepúšťania stoviek až tisícok ľudí môže po premiére v žiarskej fabrike pokračovať, slovenský priemysel treba zachrániť,“ vysvetľuje Hajko.

Vláda by podľa hnutia mala – tak ako pri domácnostiach – nastaviť aj pre firmy odstupňovanú pomoc, a to podľa toho, ako ich zasahujú cenové skoky. Táto pomoc musí byť, rovnako ako pri pandémii koronavírusu, nárokovateľná, nie závislá od svojvôle členov vlády. Preto treba na jej udeľovanie stanoviť presné pravidlá.

Pri pomoci firmám by mala slovenská vláda v Európskej únii sebavedomo apelovať na uplatnenie solidárnosti. „Hneď od začiatku bolo zrejmé, že spoločné protiruské sankcie, s ktorými Bratislava ústretovo súhlasila, dopadnú na slovenskú ekonomiku najťažšie, lebo je najviac závislá od dovozu energonosičov z Východu.

Súčasťou takéhoto ústretového prístupu EÚ by bolo, že na kompenzácie pre firmy sa použijú nevyčerpané eurofondy. Namiesto hroziaceho prepadnutia pomôžu firemnému sektoru v slovenskej ekonomike. To by bola jedna zo svetlých výnimiek, čo po sebe vláda zanechá,“ uzavrel Jozef Hajko.

(sita)

7. septembra 2022 | 10:02

Minúta | 7. septembra 2022 | 10:02

Únia zamestnávateľov: Mimoriadne zdanenie ruskej ropy prinesie ďalší rast nákladov pre podniky

Mimoriadne zdanenie ruskej ropy, o ktorom by na septembrovej schôdzi mal rokovať parlament, zvýši ceny motorových palív nad úroveň priemeru EÚ. Zdanenie ruskej ropy negatívne zasiahne prakticky všetky oblasti ekonomiky, a to v čase, kedy sú už firmy a domácnosti i tak nútené čeliť extrémnym cenám plynu a elektrickej energie, upozornila v stredu Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Členom únie je aj rafinéria Slovnaft, ktorú by zdanenie pripravilo o časť ziskov.

Mimoriadne zdanenie výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou schválila vláda v polovici mája. Materiál z dielne Ministerstva financií (MF) SR predpokladá zdanenie kladného rozdielu medzi referenčnou cenou ropy typu Brent a cenou ruskej ropy zníženého o 5 USD (5,03 eura) na barel (159 litrov) sadzbou 30 percent.

"Vláda a parlament by v súčasnej krízovej situácii mali hľadať riešenia, ktoré nevyvolávajú ďalšie inflačné tlaky v našej ekonomike. Akékoľvek zasahovanie do situácie na trhu s palivami, hoci s dobrým úmyslom, môže, paradoxne, viesť opäť k vyššej finančnej záťaži firiem a celkovému zvýšeniu cenovej hladiny, ktoré pocítia všetci obyvatelia Slovenska," uvádza sa v stanovisku RÚZ.

Priemerné ceny palív na Slovensku patria podľa RÚZ od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine medzi najnižšie spomedzi 27 krajín Európskej únie (EÚ). Je to spôsobené najmä tým, že na Slovensku sa aktuálne primárne spracováva lacnejšia ruská ropa. Pokiaľ však dôjde k zdaneniu tejto cenovej výhody, znamenalo by to podľa únie, že slovenskí spotrebitelia prídu o približne 10 – 15-centovú výhodu na každý liter benzínu či nafty.

Zamestnávatelia tiež upozornili, že zdanenie ruskej ropy negatívne ovplyvní nielen tie oblasti ekonomiky, v ktorých zohrávajú významnú úlohu náklady na prepravu či nákup palív, ale záťaž môžu pocítiť napríklad aj tie odvetvia, v ktorých sa používajú ropné palivá ako náhrada za zemný plyn pri výrobe tepla či elektrickej energie.

Zdanenie mimoriadnej výhody zo spracovania lacnejšej ruskej ropy môže podľa nich v praxi významne sťažiť prechod jedinej slovenskej rafinérie na nové trhové podmienky zadefinované sankciami.

"Kompetentní by nemali zabúdať ani na to, že nepredvídateľná selektivita a kroky, ktoré postihujú len jeden sektor či jednu firmu, budú navyše zákonite viesť k ďalšiemu zhoršeniu pozície Slovenska oproti iným krajinám v očiach investorov," dodala RÚZ.

(tasr)

7. septembra 2022 | 9:50

Minúta | 7. septembra 2022 | 9:50

České ropné rezervy klesli pod zákonné minimum, štátu sa nedarí hľadať dodávateľa

Zásoby ropy v českých štátnych hmotných rezervách by Česku vydržali len menej než 88 dní a klesli tak pod minimálnu zákonom povolenú hranicu 90 dní. Krajine sa však už opakovane nedarí nájsť dodávateľa, ktorý by chýbajúcu ropu dodal.

Českej Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR) sa ani na niekoľký pokus nepodarilo vysúťažiť dodávateľa približne 75-tisíc ton chýbajúcej ropy, uviedol pre spravodajský web iDnes.cz jej predseda Pavel Švagr. "Ani druhýkrát sa na zákazku pre nákup ropy do núdzových zásob nikto neprihlásil. Dôvodom môže byť neistota na trhoch ohľadom ceny a dodávky,“ uviedol Švagr.

V ďalších dňoch bude preto podľa jeho slov vyhlásená ďalšia súťaž. Jednou z podmienok obstarávania je, aby ropu bolo možné spracovať v rafinérii v Litvínove. Môže ísť teda o severomorskú ropu, americkú ľahkú ropu alebo okrem ruskej ropy tiež ešte o saudskú ropu.

(iDnes.cz, mm)

7. septembra 2022 | 9:44

Minúta | 7. septembra 2022 | 9:44

Sankcie podľa Putina ohrozujú celý svet a Rusko nie je možné izolovať

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že Rusko nie je možné izolovať a sankcie zo strany Západu ohrozujú celý svet. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Sankčná horúčka na Západe ohrozuje celý svet," povedal ruský prezident na Východnom ekonomickom fóre, ktoré sa koná vo Vladivostoku. Rusko podľa Putina nie je možne izolovať – bez ohľadu na to, ako veľmi by to niekto chcel dosiahnuť.

Ruský prezident takisto chválil rastúcu úlohu ázijsko-tichomorského regiónu v oblasti globálnych záležitostí. Moskva, ktorá čelí západným sankciám, sa usiluje posilniť svoje vzťahy v Ázii, komentuje AFP.

,,Úloha krajín v ázijsko-tichomorskom regióne sa významne zvyšuje," povedal. Tieto partnerstvá podľa jeho slov vytvoria "obrovské príležitosti" pre ľudí.

(tasr)

7. septembra 2022 | 9:42

Minúta | 7. septembra 2022 | 9:42

New York vrátil Taliansku ukradnuté historické predmety za 19 miliónov dolárov

Prokuratúra v americkom meste New York vrátila Taliansku desiatky historických predmetov v hodnote približne 19 miliónov dolárov. Pochádzali z krádeží a niektoré z nich sa našli aj v Metropolitnom múzeu umenia (MET). TASR správu prevzala v stredu z agentúry AFP.

"Týchto 58 diel predstavujú tisícky rokov bohatej histórie, no priekupníci po celom Taliansku využili lupičov na ich krádež a naplnenie si vlastných vreciek," povedal prokurátor newyorského mestského obvodu Manhattan Alvin Bragg za účasti talianskych diplomatov a predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní.

"Príliš dlho ležali v múzeách, domoch a galériách, ktoré nemali žiadny oprávnený nárok na ich vlastníctvo," dodal Bragg počas ceremónie. Za posledných deväť mesiacov to bola už tretia takáto repatriácia.

Ukradnuté umelecké predmety kúpil Michael Steinhardt, jeden z najväčších svetových zberateľov starovekého umenia. Dostal "vôbec prvý doživotný zákaz získavania starožitností".

Niektoré predmety boli predané "nevedomým zberateľom a múzeám". Medzi nimi napríklad mramorová hlava gréckej bohyne Atény z roku 200 p.n.l. či pohár z roku 470 p.n.l.

Podľa prokuratúry sa kradlo na príkaz štyroch mužov, ktorí "viedli vysoko lukratívne zločinecké podniky a využívali miestnych lupičov na krádež (predmetov) z archeologických nálezísk po celom Taliansku. Mnohé boli nedostatočne strážené".

Podľa newyorskej prokuratúry sa v tomto rok vrátilo do 12 krajín takmer 300 umeleckých diel za viac ako 66 miliónov dolárov.

(tasr)

7. septembra 2022 | 9:33

Minúta | 7. septembra 2022 | 9:33

Rusko žiada od MAAE dodatočné vysvetlenie jej správy o záporožskej elektrárni

Rusko žiada od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) "dodatočné vysvetlenia" niektorých častí jej správy o situácii v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny. Povedal to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého v stredu citovali ruské médiá. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

MAAE zverejnila v utorok správu o ZAES po tom, čo minulý týždeň vykonala v tomto zariadení inšpekciu. Vyzvala v nej na zastavenie ostreľovania v blízkosti elektrárne a na okamžité vytvorenie bezpečnej zóny v jej okolí.

Lavrov pre ruskú agentúru Interfax uviedol, že Moskva požiadala o viac informácií týkajúcich sa zistení agentúry MAAE. "Je nevyhnutné, aby sme dostali dodatočné vysvetlenia, pretože správa vyvoláva niekoľko otázok. Nebudem ich teraz vymenovávať, avšak o tie vysvetlenia sme požiadali generálneho riaditeľa MAAE," povedal Lavrov.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu zase obvinila Západ z toho, že na dozornú agentúru OSN vyvíjal počas jej inšpekcie v ZAES tlak. Rusko totiž poskytlo agentúre MAAE všetky potrebné údaje o tom, kto elektráreň ostreľuje, uviedla Zacharovová a zároveň spochybnila dôvod, pre ktorý MAAE v správe nemenovala Ukrajinu ako zdroj ostreľovania.

Podľa Zacharovovej Ukrajina koordinuje svoje útoky na Záporožskú atómovú elektráreň so Spojenými štátmi a inými západnými krajinami. Ukrajina popiera, že by útočila na elektráreň a tvrdí, že Rusko v jej areáli skladuje ťažké zbrane. Toto tvrdenie však Moskva popiera.

Záporožskú atómovú elektráreň, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, obsadila začiatkom marca ruská armáda. Napriek tomu však elektráreň stále prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci a je napojená na ukrajinskú sieť. Kyjev a Moskva sa však v poslednom čase navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne, čo vyvoláva obavy zo vzniku jadrovej katastrofy – podobnej, aká bola svojho času v Černobyli, píše Reuters.

(tasr)

7. septembra 2022 | 8:38

Minúta | 7. septembra 2022 | 8:38

FBI v Trumpovej rezidencii našla materiál o jadrovej obrane zahraničnej krajiny

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) minulý mesiac pri prehliadke v rezidencii exprezidenta Donalda Trumpa našiel dokument zahraničnej krajiny o jej vojenskej obrane, vrátane jadrových spôsobilostí. TASR správu prevzala v stredu z agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na denník The Washington Post.

The Washington Post s odvolaním sa na osoby oboznámené so záležitosťou krajinu bližšie nešpecifikoval a neuviedol ani, či má priateľské vzťahy s USA. Hovorca FBI sa k správe o zahraničnom dokumente odmietol vyjadriť. Na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovali ani Trumpovi spolupracovníci.

FBI začiatkom augusta prehľadala Trumpovo sídlo Mar-a-Lago na Floride. Našla tam viac než 11-tisíc dokumentov a fotografií. Niektoré z nich obsahujú informácie o prísne tajných operáciách USA a prístup k nim si vyžaduje špeciálnu bezpečnostnú previerku, píše The Washington Post. K niektorým z nich nemajú prístup ani vysoko postavení predstavitelia súčasnej americkej vlády.

Americké ministerstvo spravodlivosti Trumpa vyšetruje za údajné nezákonné držanie tajných materiálov. Exprezident ich po svojom odchode z funkcie v januári 2021 údajne preniesol z Bieleho domu do Mar-a-Lago, dodáva Reuters.

Americká sudkyňa Aileen Cannonová v pondelok vyhovela žiadosti Trumpa na nezávislú previerku dokumentov, ktoré agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) odniesli pred mesiacom z jeho rezidencie na Floride.

(tasr)