Ruská vládnuca strana Jednotné Rusko navrhuje uskutočniť referendum o anexii okupovaných častí Ukrajiny 4. novembra. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Bolo by to správne a symbolické", ak by sa hlasovanie konalo 4. novembra, na ruský Deň národnej jednoty, vyhlásil v stredu na webe prokremeľskej strany Jednotné Rusko tajomník jej generálnej rady Andrej Turčak.
Ako ďalej uviedol, po hlasovaniach sa "Doneck, Luhansk a mnohé ďalšie ruské mestá konečne navrátia do svojho domovského prístavu… A ruský svet – teraz rozdelený formálnymi hranicami – bude znova jednotný".
Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby koncom augusta vyhlásil, že Rusko by mohlo už čoskoro začať s vyhlasovaním sfalšovaných referend v okupovaných oblastiach na Ukrajine, ktorých cieľom je nadobudnúť oficiálnu kontrolu nad týmito obsadenými územiami.
Moskva už v roku 2014, niekoľko týždňov po tom, ako anektovala ukrajinský Krymský polostrov, uskutočnila referendum, ktoré údajne ukázalo, že tamojší obyvatelia chcú, aby sa Krym pričlenil k Ruskej federácii.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil v stredu západné krajiny z inscenovania "provokácií" voči Rusku, ktoré tak podľa jeho slov prinútili obmedziť dodávky energií do Európy.
Informuje o tom agentúra AFP, pričom pripomína, že Erdogan sa snaží udržiavať dobré pracovné vzťahy s ruským prezidentom Vladimírom Putinom a zároveň zachovávať neutrálny postoj v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorej však dodáva zbrane aj bojové drony.
"Môžem veľmi jasne povedať, že postoj Západu – pričom nie je potrebné nikoho menovať – nepovažujem za správny. Ide totiž o politiku založenú na provokáciách... Pokiaľ sa budete snažiť viesť takúto provokačnú vojnu, nebudete schopní dosiahnuť potrebný výsledok," povedal Erdogan.
Erdogan by sa mal s Putinom už na budúci týždeň osobne stretnúť na Summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), ktorý sa bude konať 15. – 16. septembra v uzbeckom Samarkande.
Slovensko bude na nadchádzajúcom stretnutí ministrov zodpovedných za energetiku presadzovať celoeurópske riešenie problému vysokých cien energií. Pokiaľ by však došlo k zdaňovaní nadmerných ziskov energetických firiem, bude presadzovať, aby sa tieto vrátili do krajín, kde bola energia vyrobená. Po stredajšom rokovaní vlády to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO). V Bruseli bude Slovensko zastupovať štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.
"Je potrebné nájsť európske riešenie, aby sme tú bublinu praskli. Ak nie, potom by sa muselo pristúpiť k tomu, že krajiny by si riešili všetko na lokálnej úrovni. Žiaľ, to by znamenalo do veľkej miery postupný rozpad prinajmenšom energetickej únie, ale aj Európskej únie," povedal Heger.
Ak by sa EÚ vydala cestou zdanenia nadmerných ziskov, Slovensko bude presadzovať prerozdeľovanie týchto prostriedkov naspäť do jednotlivých krajín. Energie totiž obchodujú na burze v Lipsku, kde z obchodu profitujú najmä veľkí obchodníci či banky.
Predvolebný boj pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami sa v Sliači v okrese Zvolen dostal aj do roviny fyzického útoku. Trestné oznámenie na konkrétnu osobu za ublíženie na zdraví podala na políciu rodina primátorky Ľubice Balgovej. Člen volebného tímu jedného z kandidátov na primátora mal totiž na mestskom podujatí fyzicky napadnúť jej manžela.
"Dotyčný manžela udrel vedrom s vodou. Šťastím bolo, že útočník predtým zavadil vedrom o niekoho iného, takže manželovi rozbil 'len' nos," priblížila. "So zranením sme boli aj na pohotovosti," dodala primátorka, ktorá sa opäť uchádza o tento post.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa banskobystrickej krajskej polície Mária Faltániová, polícia na Sliači prijala trestné oznámenie a vec je v štádiu preverovania pred začatím trestného stíhania.
Existuje veľa dôvodov na presvedčenie, že ruská vojna na Ukrajine sa „neskončí v tomto roku". Povedal to v stredu hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.
Podľa jeho slov sa nedá vylúčiť nový útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev alebo útok z bieloruského územia. Zalužnyj zároveň uviedol, že existuje riziko, že Moskva za „určitých okolností" použije taktické jadrové zbrane. Dodal, že nie je možné vylúčiť priame zapojenie hlavných mocností do „obmedzenej" jadrovej vojny".
Na call centrum Finančnej správy (FS) SR sa doteraz obrátilo vyše 200-tisíc ľudí, ktorí potrebovali pomoc v súvislosti s očkovacím bonusom pre seniorov. TASR o tom informovala jej hovorkyňa Martina Rybanská.
"Call centrum FS celkovo za osem mesiacov zaznamenalo 201 169 hovorov a emailových dopytov k tejto téme. Najčastejšie občania využívali infolinku, prostredníctvom ktorej finančná správa zaevidovala 162.042 hovorov. Formou emailovej komunikácie konzultanti vybavili 39 127 dopytov," priblížila Rybanská. Najvyťaženejším mesiacom bol podľa jej slov február.
Platy sa majú zvyšovať i ostatným zdravotníkom v nemocniciach. Rezorty zdravotníctva a financií o návrhoch úpravy miezd v týchto dňoch rokujú. Na stole má byť už konkrétny návrh. Vyplýva to z vyjadrenia ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) po stredajšom rokovaní vlády.
Návrh sa má podľa neho týkať 24 ďalších profesií. "Základnou otázkou bolo, či takisto prídeme s tým princípom, či budeme odmeňovať aj podľa odpracovaných rokov. Ako sme sa rozhodli, dáme vedieť v najbližšej dobe," skonštatoval.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO) už skôr avizoval, že o úprave platov plánuje rokovať aj s ďalšími zdravotníkmi. Záchranárom, sestrám a lekárom v nemocniciach predstavili Lengvarský a Matovič návrh na zvýšenie ich miezd v auguste.
Hanba ma fackuje, za to, čo som si vypočul na margo prístupu štátu k samosprávam. V príhovore na 33. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to uviedol predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) v reakcii na slová predsedu ZMOS-u Branislava Trégera.
Kollár zároveň považuje za chybu, že si tento prejav nevypočul ani jeden člen vlády. "Považujem za nešťastné, že pán predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) sem síce príde a povie pripravený prejav, prípadne nejaké floskuly, no nebol tu počas predchádzajúceho prejavu," uviedol Kollár.
Zdôraznil zároveň, že v súvislosti s aktuálnou situáciou i energetickou krízou musia prísť okamžite aktívne kroky štátu. "Som za to, aby sme na septembrovej schôdzi vyhlásili stav energetickej núdze a pripravili kroky k tomu, aby sme buď zastropovali ceny energií, prípadne, aby sme energie mohli celé odkúpiť, alebo to zoštátniť," uviedol Kollár. Deklaroval, že ak takýto prístup štátu nebude naplnený, nevidí dôvod podporovať vládu. "Ak sa to nestane, nie som ochotný podporovať toto ničnerobenie," vyhlásil Kollár.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu oznámila zámer prijať súbor piatich opatrení proti vysokým cenám elektriny. Jedno z nich môže podľa vyjadrenia ruského prezidenta vyústiť do zastavenia dodávok ruského plynu na starý kontinent.
Šéfka eurokomisie Ursula Von der Leyenová vo vystúpení pred novinármi v Bruseli označila Rusko za nespoľahlivého dodávateľa, ktorý manipuluje s energetickými trhmi. Uviedla, že EK diverzifikáciou dodávok plynu zaistila naplnenosť spoločných zásobníkov plynu na úrovni 82 percent. Podarilo sa to zvýšenými dodávkami skvapalneného plynu (LNG) a plynu cez plynovody z USA, Nórska, Alžírska a Azerbajdžanu. Len samotné Nórsko teraz dodáva viac plynu ako Rusko.
"Manipulácia trhov s plynom má vedľajší účinok na trh s elektrinou. Sme konfrontovaní s astronomickými cenami elektriny pre domácnosti a firmy. Predložíme súbor okamžitých opatrení, ktoré ochránia zraniteľných spotrebiteľov a podniky," povedala Von der Leyenová.
V prvom rade pôjde o "inteligentné úspory elektrickej energie" na vyrovnanie špičiek spotreby.
V druhom rade o návrh zastropovať nadmerné zisky výrobcov elektriny s nízkymi nákladmi. Komisia navrhne presmerovať tieto zisky na podporu zraniteľných ľudí a spoločností.
Do tretice nový návrh EK postihne nadmerné zisky ropných a plynárenských spoločností pomocou solidárneho príspevku. "Všetky zdroje energie musia pomôcť pri riešení tejto krízy," uviedla šéfka eurokomisie. Členské štáty EÚ by mali z týchto príjmov podporiť zraniteľné domácnosti a investovať do čistých domácich zdrojov energie.
Štvrté opatrenie podporí energetické spoločnosti voči nestálosti trhov. "Aktualizujeme dočasný právny rámec, aby sme umožnili rýchle poskytovanie štátnych záruk," opísala situáciu.
Piate opatrenie sa týka zastropovania cien pre dovážaný ruský plyn. "Cieľ je jasný: musíme znížiť príjmy Ruska, ktoré Putin používa na financovanie vojny proti Ukrajine," zdôraznila Von der Leyenová. Na začiatku vojny cez ruské plynovody prúdilo do Európy 40 percent plynu, dnes je to už len deväť percent.
"Toto sú ťažké časy. Som však presvedčená, že Európania majú ekonomickú silu, politickú vôľu a jednotu, aby túto situáciu zvládli," uviedla v závere svojho vyhlásenia. Jednotliví ministri energetiky členských štátov budú o návrhoch rokovať v piatok.
Putin: Nedodáme vôbec nič
Ruský prezident Vladimir Putin pritom už v stredu predpoludním uviedol, že Rusko prestane dodávať ropu a plyn krajinám, ktoré zavedú cenové stropy. Vyhlásil to na Východnom ekonomickom fóre v tichomorskom prístavnom meste Vladivostok.
Zavedenie stropu na ceny ropy, o ktorom uvažujú niektoré západné krajiny, by "bolo absolútne hlúpe rozhodnutie", povedal Putin. "Nedodáme vôbec nič, ak to bude v rozpore s našimi záujmami, v tomto prípade ekonomickými. Žiadny plyn, žiadna ropa, žiadne uhlie, žiadny vykurovací olej, nič," vyhlásil.
Skupina G7 (sedem najvyspelejších ekonomík sveta) sa v piatok (2. 9.) rovnako zaviazala, že urýchli zavedenie cenového stropu na dovoz ruskej ropy v snahe odrezať Moskvu od hlavného zdroja príjmov na financovanie vojenskej akcie na Ukrajine.
Putin uviedol, že Rusko bude rešpektovať svoje zmluvné záväzky a dúfa, že ostatné krajiny urobia to isté. "Tí, ktorí sa nám snažia niečo vnútiť, dnes nie sú v pozícii, aby mohli diktovať svoju vôľu," poznamenal. "Mali by sa spamätať."
Ruský prezident poukázal pritom na rastúce ceny energií v Európe pred zimou a trval na tom, že Rusko nebude dodávať nič mimo existujúcich zmlúv. "Majú viacero riešení. Buď dotovať vysoké ceny, čo je zlé, pretože to nezmení spotrebiteľské správanie, alebo znížiť spotrebu," uviedol.
"Z ekonomického hľadiska je to správne. Zo sociálneho hľadiska je to nebezpečné, môže to viesť k explózii. Je lepšie dodržiavať zmluvné záväzky, civilizované pravidlá," dodal Putin.
Ratingová agentúra Fitch pritom v utorok upozornila, že zastavenie dodávok plynu cez Nord Stream 1 znižuje už aj tak malý priestor na chyby pri vyvážení európskeho trhu s plynom túto zimu. To ešte prehĺbi problémy na kontinente so zabezpečením energie na zimu.
Zastavenie dodávok cez kľúčové potrubie Nord Stream I do Európy zvyšuje pravdepodobnosť recesie v eurozóne, doplnila agentúra, ktorá predpokladá, že medzi septembrom a decembrom 2022 nebude cez plynovod prúdiť žiadny ruský plyn.
Rakúska vláda v stredu oznámila plány na obmedzenie cien elektriny pre domácnosti. Informuje o tom agentúra AFP.
Kancelár Karl Nehammer vyhlásil, že tzv. cenový strop by mal znížiť náklady pre priemernú trojčlennú domácnosť o približne 500 eur ročne. Vláda poskytne približne 3 až 4 miliardy eur na financovanie opatrenia, ktoré nadobudne účinnosť v decembri a potrvá do konca júna 2024.
Každý v Rakúsku by mal byť schopný dovoliť si elektrinu pre základné potreby, povedal kancelár novinárom vo Viedni. "Ide o rýchlu a nebyrokratickú pomoc, a preto sa o ňu nikto nemusí uchádzať," uviedol a pripomenul, že strop na ceny elektriny bude zavedený automaticky pre každú domácnosť. Označil to za ďalší "stavebný kameň na pomoc ľuďom v ťažkej dobe".
Kryptomeny sa oslabujú a ich celková trhová kapitalizácia opäť klesla pod hranicu 1 bilión USD (1,01 bilióna eur). Cena bitcoinu v stredu padla pod 19-tisíc USD. pričom sa dostala na najnižšiu úroveň od júna. Dôvodom je negatívny vývoj na akciových trhoch a posilňovanie dolára.
Bitcoin sa okolo 14.25 predával so stratou 6,15 percenta (v priebehu 24 hodín) po 18.735,57 USD. Druhá najväčšia kryptomena, ether, ktorá v uplynulých mesiacoch výrazne prekonala zisky bitcoinu, strácala vyše 10 percent a obchodovala sa po 1509,86 USD.
Centrálne banky po celom svete v snahe o skrotenie inflácie razantne sprísňujú svoje menové politiky. Americká centrálna banka (Fed) v rámci aktuálneho cyklu sprísňovania už zdvihla úrokové sadzby celkovo o 2,25 percentuálneho bodu. Trhy očakávajú, že Fed bude pokračovať v agresívnom zvyšovaní sadzieb.
