Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Udelenie Nobelovej ceny za mier Muratovovi bolo politické rozhodnutie, uviedol Putin

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu spochybnil rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za mier Dmitrijovi Muratovovi, šéfredaktorovi ruského nezávislého denníka Novaja gazeta, ktorý tento týždeň prišiel o licenciu na svoju tlačenú verziu, pričom ho označil za "politické". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Sme veľmi radi, že náš občan dostal Nobelovu cenu za mier, no podľa môjho názoru Nobelov výbor do značnej miery znehodnotil význam Nobelových cien v tejto humanitárnej oblasti," uviedol Putin na ekonomickom fóre v meste Vladivostok.

Šéf Kremľa dostal i otázky týkajúce sa odobratia licencie pre noviny Novaja gazeta, najvýznamnejší nezávislý ruský denník.

"Vieme o mnohých prípadoch, kedy sa rozhodnutia prijímajú výlučne pod vplyvom aktuálnej politickej situácie. A to tých, ktorí tieto rozhodnutia prijímali, nijako nectí," dodal šéf Kremľa, čím narážal najmä na udelenie Nobelovej ceny za mier v roku 2009 americkému exprezidentovi Barackovi Obamovi. Zároveň položil otázku, prečo vôbec Obama toto ocenenie dostal, keďže sa podľa Putina počas svojho funkčného obdobia "nezaslúžil o obranu mieru na svete".

Ruské nezávislé médiá už niekoľko rokov čelia bezprecedentnému tlaku zo strany štátu, pričom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa situácia ešte viac zhoršila. Mnohé médiá preto začali po uvalení rôznych obmedzení vykonávať svoju činnosť zo zahraničia.

Na otázku o novinároch, ktorí museli z Ruska odísť, Putin odpovedal, že "boli šťastní, že mohli odísť, lebo aj tak pracovali proti našej krajine".

Ruský prezident tiež súhlasil s trestom odňatia slobody na 22 rokov, ktorý súd v pondelok vymeral bývalému ruskému novinárovi Ivanovi Safronovovi za údajnú vlastizradu a prezradenie štátneho tajomstva.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusi násilím deportovali do Ruska stovky tisíc Ukrajincov, tvrdia USA

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu násilím deportovalo stovky tisíc Ukrajincov do odľahlých oblastí Ruskej federácie. V stredu to vyhlásila veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Vysídľovanie ukrajinského obyvateľstva zaznamenali viacerí novinári aj ľudskoprávne organizácie. Civilné obyvateľstvo bolo podľa nich nútené vycestovať do Ruska či tých oblastí Ukrajiny, ktoré sú pod kontrolou ruských jednotiek.

Thomasová-Greenfieldová pre americkú rozhlasovú stanicu NPR uviedla, že rozsah transportov je obrovský. Niektorých ľudí vraj Rusi prevážajú takmer až k hraniciam so Severnou Kóreou.

"Máme dôkazy, že Rusko vysídlilo stovky tisíc ukrajinských občanov vrátane detí," povedala veľvyslankyňa. Dodala, že vysídlené osoby Rusi vypočúvajú, zadržiavajú a nútene deportujú. Podľa nej sa takýmto spôsobom Rusko snaží potlačiť ukrajinský odpor.

Thomasová-Greenfieldová zároveň požiadala o to, aby mali OSN a ľudskoprávne organizácie prístup do táborov, kde Rusi držia zajatých Ukrajincov. Moskva opisuje ukrajinských obyvateľov, ktorí prichádzajú do Ruska, ako utečencov, o ktorých sa náležite stará.

Ukrajinskí predstavitelia v auguste obvinili Moskvu z organizovania protizákonných hromadných adopcií detí, ktoré odvážajú z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska. Viac ako 1000 detí z Mariupola a iných miest na juhu Ukrajiny, ktoré sú okupované ruskými inváznymi jednotkami, bolo údajne "ilegálne prevezených do Ťumeňa, Irkutska, Kemerova a Altajského kraja na Sibíri".

(tasr, min)

Minúta  |  

Ukrajina vyzýva ľudí v Záporoží na evakuáciu, obec pri elektrárni zostala bez elektriny

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v stredu vyzvala ľudí bývajúcich na Rusmi okupovanom území okolo Záporožskej atómovej elektrárne, aby sa v záujme vlastnej bezpečnosti evakuovali na územie kontrolované ústrednou vládou v Kyjeve. Informuje o tom TASR podľa správy denníka The Guardian.

Mesto Enerhodar, na okraji ktorého sa nachádza jadrová elektráreň, sa podľa exilového starostu stalo terčom útokov ruských síl a v súčasnosti je bez elektriny.

Šéf Štátnej inšpekcie jadrového dozoru Ukrajiny (SNRIU) Oleh Korikov medzitým podľa televízie CNN vyhlásil, že Ukrajina v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie zvažuje zastavenie prevádzky Záporožskej atómovej elektrárne.

Jadrovú elektráreň ovládajú od marca Rusi, ponechali v nej však ukrajinský personál. Za uplynulý mesiac sa elektráreň stala terčom opakovanej delostreleckej paľby, z ktorej sa vzájomne obviňujú Ukrajina a Rusko.

(tasr, min)

Minúta  |  

Irán má zásoby obohateného uránu 19-krát vyššie, ako povoľuje limit, upozorňuje MAAE

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v stredu vyhlásila, že nemôže garantovať mierovú povahu jadrového programu Iránu. MAAE v správe, z ktorej cituje agentúra AFP, uviedla, že nenastal "nijaký pokrok" pri riešení otázky prítomnosti jadrového materiálu na troch oficiálne nepriznaných lokalitách, ktoré sú zrejme už staršie a MAAE ich prešetruje už niekoľko rokov.

MAAE v správe píše, že "nie je schopná zaručiť, že iránsky jadrový program je výlučne mierový". Jej šéf Rafael Grossi je čoraz viac znepokojený skutočnosťou, že Irán počas daného obdobia s MAAE nespolupracoval ohľadne nevyriešených bezpečnostných otázok.

V ďalšej správe, ktorú MAAE zverejnila takisto v stredu, sa píše, že Irán naďalej obohacuje urán nad limity určené v dohode z roku 2015. Teherán má podľa MAAE v súčasnosti zásoby obohateného uránu viac než 19-krát vyššie, než je dohodnutý limit 3,67 percenta. Množstvo obohateného uránu evidované do 21. augusta predstavuje podľa odhadov 3940 kilogramov, čo je o 131,6 kilogramu viac než v predošlej štvrťročnej správe z 30. mája.

Teherán tvrdí, že jeho jadrový program je výlučne mierový. Americké spravodajské služby a MAAE sú však podľa agentúry Reuters presvedčené, že Irán mal v minulosti tajný program jadrových zbraní, ktorý ukončil v roku 2003. Irán toto tvrdenie odmieta. Väčšina údajných utajených jadrových lokalít pochádza zhruba z roku 2003 alebo ešte zo staršieho obdobia.

Otázka iránskych oficiálne nepriznaných jadrových zariadení je problematickým bodom rokovaní o obnovení jadrovej dohody z roku 2015, podotýka AFP. Irán žiada ukončenie vyšetrovania tejto záležitosti, zatiaľ čo západné mocnosti a MAAE tvrdia, že ide o odlišnú vec a Irán má ako signatár Zmluvy o nešírení jadrových zbraní právnu povinnosť pomôcť k objasneniu týchto skutočností.

Spojené štáty od jadrovej dohody s Iránom odstúpili v roku 2018 za úradovania prezidenta Donalda Trumpa a znovu naň uvalili sankcie. V auguste tohto roku sprostredkovala Európska únia kompromisný návrh na obnovenie jadrovej dohody, avšak podľa nedávnych vyjadrení šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella nezhody medzi Iránom a USA nenaznačujú skoré dosiahnutie výsledku.

(tasr, min)

Minúta  |  

Moskva navrhuje referendum o anexii na Ukrajine na ruský Deň národnej jednoty

Ruská vládnuca strana Jednotné Rusko navrhuje uskutočniť referendum o anexii okupovaných častí Ukrajiny 4. novembra. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Bolo by to správne a symbolické", ak by sa hlasovanie konalo 4. novembra, na ruský Deň národnej jednoty, vyhlásil v stredu na webe prokremeľskej strany Jednotné Rusko tajomník jej generálnej rady Andrej Turčak.

Ako ďalej uviedol, po hlasovaniach sa "Doneck, Luhansk a mnohé ďalšie ruské mestá konečne navrátia do svojho domovského prístavu… A ruský svet – teraz rozdelený formálnymi hranicami – bude znova jednotný".

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby koncom augusta vyhlásil, že Rusko by mohlo už čoskoro začať s vyhlasovaním sfalšovaných referend v okupovaných oblastiach na Ukrajine, ktorých cieľom je nadobudnúť oficiálnu kontrolu nad týmito obsadenými územiami.

Moskva už v roku 2014, niekoľko týždňov po tom, ako anektovala ukrajinský Krymský polostrov, uskutočnila referendum, ktoré údajne ukázalo, že tamojší obyvatelia chcú, aby sa Krym pričlenil k Ruskej federácii.

(tasr, min)

Minúta  |  

Erdogan obvinil Západ z provokácií voči Rusku

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil v stredu západné krajiny z inscenovania "provokácií" voči Rusku, ktoré tak podľa jeho slov prinútili obmedziť dodávky energií do Európy.

Informuje o tom agentúra AFP, pričom pripomína, že Erdogan sa snaží udržiavať dobré pracovné vzťahy s ruským prezidentom Vladimírom Putinom a zároveň zachovávať neutrálny postoj v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorej však dodáva zbrane aj bojové drony.

"Môžem veľmi jasne povedať, že postoj Západu – pričom nie je potrebné nikoho menovať – nepovažujem za správny. Ide totiž o politiku založenú na provokáciách... Pokiaľ sa budete snažiť viesť takúto provokačnú vojnu, nebudete schopní dosiahnuť potrebný výsledok," povedal Erdogan.

Erdogan by sa mal s Putinom už na budúci týždeň osobne stretnúť na Summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), ktorý sa bude konať 15. – 16. septembra v uzbeckom Samarkande.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.