Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka sa vrátila z oficiálnej návštevy Grécka a Severného Macedónska

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa v stredu vrátila z oficiálnej návštevy Grécka a Severného Macedónska, kam odcestovala v pondelok (5. 8.). Zahraničnej ceste dominovalo hľadanie spolupráce v oblasti riešenia energetickej krízy, zelenej tranzície či otváraní dverí pre slovensky biznis, vedu a mimovládne organizácie. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Prezidentka SR v Severnom Macedónsku rokovala s prezidentom Stevom Pendarovskim a premiérom Dimitarom Kovačevskim. V Aténach sa stretla s prezidentkou Katerinou Sakellaropulosovou a predsedom gréckej vlády Kyriakosom Mitsotakisom.

S partnermi sa zhodli na tom, že cestou von z energetickej krízy je postupné odrezanie sa od ruských energonosičov, úzka európska spolupráca pri diverzifikácii zdrojov, ale aj využívanie obnoviteľných zdrojov, na ktoré majú všetky tri krajiny výborné predpoklady.

"Príležitosťou pre Slovensko môže byť plánované otvorenie energetického hubu v Grécku, k čomu poslúžia nové terminály na LNG plyn, a preorientovanie osi prúdenia plynu z východno-západného na južno-severný, k čomu chce výrazne prispieť Severné Macedónsko," vyhlásila hlava štátu po návrate.

Počas návštevy prezidentku sprevádzala aj delegácia slovenských podnikateľov a vedcov najmä z oblasti zelených technológií a obnoviteľných zdrojov. V Aténach sa pod jej záštitou uskutočnilo grécko-slovenské podnikateľské fórum zamerané na zelenenú transformáciu.

V rámci návštevy sa diskutovalo aj o dlhodobej spolupráci rezortu pôdohospodárstva pri obnove gréckych lesov po ničivých požiaroch a pri vytváraní vodozádržných opatrení v boji so suchom. Predstavitelia Severného Macedónska poďakovali Slovensku najmä za dlhodobú podporu euroatlantickej integrácie ich krajiny.

Na zahraničnej ceste sa zúčastnili aj zástupkyne mimovládnej organizácie Cesta von, ktorá na Slovensku pomáha viac ako 700 deťom zmenšovať negatívny dosah chudoby a zvyšuje im šance na uplatnenie v škole. Zároveň podporuje emancipáciu rómskych žien. "Gréckych aj macedónskych partnerov výsledky programu a unikátny prístup inšpirovali natoľko, že deklarovali, že sa pokúsia program zaviesť aj u nich," dodala Čaputová.

(tasr, min)

Minúta  |  

Eurokomisia zaregistrovala dve iniciatívy občanov z oblasti energetiky a ochrany vidieka

Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že sa rozhodla zaregistrovať dve nové iniciatívy občanov – jedna z nich je zameraná na energetickú účinnosť a druhá na ochranu vidieka a potravinovú bezpečnosť, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

EK zaregistrovala iniciatívu občanov s názvom "Každý európsky dom vybavený fotovoltaickými panelmi s výkonom 1 kW a veternými turbínami s výkonom 0,6 kW s využitím financovania z prostriedkov EÚ len prostredníctvom obcí" a aj iniciatívu, ktorú jej organizátori pomenovali "Chráňme dedičstvo vidieka, potravinovú bezpečnosť a dodávky potravín v EÚ".

Organizátori iniciatívy týkajúcej sa energie z obnoviteľných zdrojov vyzývajú exekutívu EÚ na prijatie opatrení v súvislosti s vybudovaním a inštaláciou potrebnej infraštruktúry na zásobovanie domácností, a to aj v najodľahlejších sídlach, zelenou energiou s cieľom znížiť ich uhlíkovú stopu.

Táto iniciatíva zároveň vyzýva na vzdelávanie ľudí o výhodách zelenej energie a na odbornú prípravu zamestnancov obcí v problematike životného prostredia.

Organizátori iniciatívy zameranej na ochranu dedičstva vidieka vyzývajú na obnovenie záväzku EÚ podporovať regionálne dedičstvo, udržateľný rast vidieka a zvyšovanie životnej úrovne vo vidieckych regiónoch s cieľom zabezpečiť pretrvanie komunít vyrábajúcich potraviny v rámci EÚ.

Takisto žiadajú, aby sa do Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zahrnula aj podpora dedičstva vidieka a uznanie významu potravinovej bezpečnosti a dodávok potravín.

Po registrácii oboch iniciatív majú ich organizátori šesť mesiacov na to, aby začali zbierať podpisy.

Ak sa im do roka podarí zozbierať milión podporných podpisov aspoň zo siedmich členských štátov EÚ, EK bude musieť konať a rozhodnúť, či sa týmito žiadosťami bude zaoberať v podobe ich pretavenia do novej legislatívy. Každé svoje rozhodnutie však bude musieť zdôvodniť.

(tasr, min)

Minúta  |  

Udelenie Nobelovej ceny za mier Muratovovi bolo politické rozhodnutie, uviedol Putin

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu spochybnil rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za mier Dmitrijovi Muratovovi, šéfredaktorovi ruského nezávislého denníka Novaja gazeta, ktorý tento týždeň prišiel o licenciu na svoju tlačenú verziu, pričom ho označil za "politické". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Sme veľmi radi, že náš občan dostal Nobelovu cenu za mier, no podľa môjho názoru Nobelov výbor do značnej miery znehodnotil význam Nobelových cien v tejto humanitárnej oblasti," uviedol Putin na ekonomickom fóre v meste Vladivostok.

Šéf Kremľa dostal i otázky týkajúce sa odobratia licencie pre noviny Novaja gazeta, najvýznamnejší nezávislý ruský denník.

"Vieme o mnohých prípadoch, kedy sa rozhodnutia prijímajú výlučne pod vplyvom aktuálnej politickej situácie. A to tých, ktorí tieto rozhodnutia prijímali, nijako nectí," dodal šéf Kremľa, čím narážal najmä na udelenie Nobelovej ceny za mier v roku 2009 americkému exprezidentovi Barackovi Obamovi. Zároveň položil otázku, prečo vôbec Obama toto ocenenie dostal, keďže sa podľa Putina počas svojho funkčného obdobia "nezaslúžil o obranu mieru na svete".

Ruské nezávislé médiá už niekoľko rokov čelia bezprecedentnému tlaku zo strany štátu, pričom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa situácia ešte viac zhoršila. Mnohé médiá preto začali po uvalení rôznych obmedzení vykonávať svoju činnosť zo zahraničia.

Na otázku o novinároch, ktorí museli z Ruska odísť, Putin odpovedal, že "boli šťastní, že mohli odísť, lebo aj tak pracovali proti našej krajine".

Ruský prezident tiež súhlasil s trestom odňatia slobody na 22 rokov, ktorý súd v pondelok vymeral bývalému ruskému novinárovi Ivanovi Safronovovi za údajnú vlastizradu a prezradenie štátneho tajomstva.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusi násilím deportovali do Ruska stovky tisíc Ukrajincov, tvrdia USA

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu násilím deportovalo stovky tisíc Ukrajincov do odľahlých oblastí Ruskej federácie. V stredu to vyhlásila veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Vysídľovanie ukrajinského obyvateľstva zaznamenali viacerí novinári aj ľudskoprávne organizácie. Civilné obyvateľstvo bolo podľa nich nútené vycestovať do Ruska či tých oblastí Ukrajiny, ktoré sú pod kontrolou ruských jednotiek.

Thomasová-Greenfieldová pre americkú rozhlasovú stanicu NPR uviedla, že rozsah transportov je obrovský. Niektorých ľudí vraj Rusi prevážajú takmer až k hraniciam so Severnou Kóreou.

"Máme dôkazy, že Rusko vysídlilo stovky tisíc ukrajinských občanov vrátane detí," povedala veľvyslankyňa. Dodala, že vysídlené osoby Rusi vypočúvajú, zadržiavajú a nútene deportujú. Podľa nej sa takýmto spôsobom Rusko snaží potlačiť ukrajinský odpor.

Thomasová-Greenfieldová zároveň požiadala o to, aby mali OSN a ľudskoprávne organizácie prístup do táborov, kde Rusi držia zajatých Ukrajincov. Moskva opisuje ukrajinských obyvateľov, ktorí prichádzajú do Ruska, ako utečencov, o ktorých sa náležite stará.

Ukrajinskí predstavitelia v auguste obvinili Moskvu z organizovania protizákonných hromadných adopcií detí, ktoré odvážajú z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska. Viac ako 1000 detí z Mariupola a iných miest na juhu Ukrajiny, ktoré sú okupované ruskými inváznymi jednotkami, bolo údajne "ilegálne prevezených do Ťumeňa, Irkutska, Kemerova a Altajského kraja na Sibíri".

(tasr, min)

Minúta  |  

Ukrajina vyzýva ľudí v Záporoží na evakuáciu, obec pri elektrárni zostala bez elektriny

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v stredu vyzvala ľudí bývajúcich na Rusmi okupovanom území okolo Záporožskej atómovej elektrárne, aby sa v záujme vlastnej bezpečnosti evakuovali na územie kontrolované ústrednou vládou v Kyjeve. Informuje o tom TASR podľa správy denníka The Guardian.

Mesto Enerhodar, na okraji ktorého sa nachádza jadrová elektráreň, sa podľa exilového starostu stalo terčom útokov ruských síl a v súčasnosti je bez elektriny.

Šéf Štátnej inšpekcie jadrového dozoru Ukrajiny (SNRIU) Oleh Korikov medzitým podľa televízie CNN vyhlásil, že Ukrajina v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie zvažuje zastavenie prevádzky Záporožskej atómovej elektrárne.

Jadrovú elektráreň ovládajú od marca Rusi, ponechali v nej však ukrajinský personál. Za uplynulý mesiac sa elektráreň stala terčom opakovanej delostreleckej paľby, z ktorej sa vzájomne obviňujú Ukrajina a Rusko.

(tasr, min)

Minúta  |  

Irán má zásoby obohateného uránu 19-krát vyššie, ako povoľuje limit, upozorňuje MAAE

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v stredu vyhlásila, že nemôže garantovať mierovú povahu jadrového programu Iránu. MAAE v správe, z ktorej cituje agentúra AFP, uviedla, že nenastal "nijaký pokrok" pri riešení otázky prítomnosti jadrového materiálu na troch oficiálne nepriznaných lokalitách, ktoré sú zrejme už staršie a MAAE ich prešetruje už niekoľko rokov.

MAAE v správe píše, že "nie je schopná zaručiť, že iránsky jadrový program je výlučne mierový". Jej šéf Rafael Grossi je čoraz viac znepokojený skutočnosťou, že Irán počas daného obdobia s MAAE nespolupracoval ohľadne nevyriešených bezpečnostných otázok.

V ďalšej správe, ktorú MAAE zverejnila takisto v stredu, sa píše, že Irán naďalej obohacuje urán nad limity určené v dohode z roku 2015. Teherán má podľa MAAE v súčasnosti zásoby obohateného uránu viac než 19-krát vyššie, než je dohodnutý limit 3,67 percenta. Množstvo obohateného uránu evidované do 21. augusta predstavuje podľa odhadov 3940 kilogramov, čo je o 131,6 kilogramu viac než v predošlej štvrťročnej správe z 30. mája.

Teherán tvrdí, že jeho jadrový program je výlučne mierový. Americké spravodajské služby a MAAE sú však podľa agentúry Reuters presvedčené, že Irán mal v minulosti tajný program jadrových zbraní, ktorý ukončil v roku 2003. Irán toto tvrdenie odmieta. Väčšina údajných utajených jadrových lokalít pochádza zhruba z roku 2003 alebo ešte zo staršieho obdobia.

Otázka iránskych oficiálne nepriznaných jadrových zariadení je problematickým bodom rokovaní o obnovení jadrovej dohody z roku 2015, podotýka AFP. Irán žiada ukončenie vyšetrovania tejto záležitosti, zatiaľ čo západné mocnosti a MAAE tvrdia, že ide o odlišnú vec a Irán má ako signatár Zmluvy o nešírení jadrových zbraní právnu povinnosť pomôcť k objasneniu týchto skutočností.

Spojené štáty od jadrovej dohody s Iránom odstúpili v roku 2018 za úradovania prezidenta Donalda Trumpa a znovu naň uvalili sankcie. V auguste tohto roku sprostredkovala Európska únia kompromisný návrh na obnovenie jadrovej dohody, avšak podľa nedávnych vyjadrení šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella nezhody medzi Iránom a USA nenaznačujú skoré dosiahnutie výsledku.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.