SaS navrhuje zmeny v daňovej politike. Ako na piatkovom brífingu skonštatoval predseda SaS Richard Sulík, vyššie dane sú pre SaS červenou čiarou.
Prijatie vyšších daní strana aj vetovala, čo im aj bolo zohľadnené. „Avšak to neznamená, že nemôže prísť zmena v oblasti daní. Podporujeme neutrálne zmeny v daniach,“ povedal Sulík. Ak sa niekde daň zvýši, inde by sa mala podľa neho znížiť. „Štát svojich občanov žmýka čoraz viac,“ myslí si Sulík. Zároveň doplnil, že štát dokonca niektorých trestá za úspechy. A teda strana SaS napríklad navrhuje zvýšiť daň z liehu, no zároveň chcú, aby sa znížila daň z pridanej hodnoty na gastro služby z 20 percent na 10 percent.
Ako pokračoval predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič, ide o tzv. daňové dvojičky, ktoré majú potenciál nájsť širokú podporu v parlamente. „Sú rozpočtové neutrálne,“ doplnil Viskupič. Okrem dvojičky daní lieh a gastro navrhujú zrušiť koncesionárske poplatky, pričom zároveň chcú zaviesť daň z rúry. Ďalšou dvojičkou je zníženie registračných poplatkov pri vozidlách a zvýšenie sadzby dane z hazardu. Štvrtým návrhom je zníženie dane z pridanej hodnoty na benzín a naftu na 8 percent. Vykryté by to malo byť príjmami z dane z ruskej ropy.
Slovensko už nie je odkázané na dodávky paliva do jadrových elektrární iba na ruského výrobcu, ale môže ho získať od viacerých dodávateľov. Za posledného pol roka sa tak výrazne znížilo riziko možného nedostatku paliva a núteného odstavenia niektorých reaktorov. Na piatkovom brífingu po začatí prác na spustení 3. bloku elektrárne v Mochovciach to povedal generálny riaditeľ Slovenských elektrární (SE) Branislav Strýček.
V súčasnosti majú SE podľa Strýčka dostatočné zásoby jadrového paliva na viac ako ročnú prevádzku a očakávajú ďalšie dodávky. "Zároveň sme spustili približne pred mesiacom medzinárodný tender na nové jadrové palivo, novú dodávku. Očakávame, že okrem ruskej spoločnosti, ktorá dnes dodáva palivo, sú ďalší dvaja alternatívni dodávatelia. Sú to spoločnosti Framatome a Westinghouse," uviedol Strýček.
Otváracie hodiny by mali byť slobodnou voľbou. Vyplýva to z prieskumu, ktorý vykonala Podnikateľská aliancia Slovenka (PAS) v súvislosti s návrhom poslancov Národnej rady SR na zákaz nedeľného predaja.
Podľa podnikateľov by štát nemal určovať, kedy môžu byť obchodné prevádzky otvorené. Myslí si to takmer 85 percent účastníkov prieskumu (84,6 percenta). V systéme voľného podnikania to vnímajú ako nezmysel. O otváracích hodinách by podľa nich mal slobodne rozhodovať zamestnávateľ po dohode so zamestnancami. Tí pre príplatky totiž radi pracujú aj počas víkendov.
Opačný názor má 13,5 percenta opýtaných podnikateľov. Regulácia predajného času zo strany štátu je podľa nich v poriadku, nedeľa má patriť rodine a oddychu. Argumentujú tým, že čas predaja počas víkendov je obmedzený aj v štátoch ako Rakúsko, Nemecko či Maďarsko a Poľsko, kde podobné opatrenia nedávno zaviedli tiež.
Podnikatelia sú podľa prieskumu však jednotní v názore (96,4 percenta), že opatrenia podobného typu by mali byť vopred diskutované s dotknutými subjektmi aj s odborníkmi z danej oblasti.
Prieskum sa realizoval v dňoch 30. augusta až 7. septembra 2022. Zapojilo sa doň 156 podnikateľských subjektov z celého Slovenska, z toho 80 percent právnických osôb a 20 percent živnostníkov.
Ruskí vojaci na Ukrajine sa uchyľujú k tomu, že sa prezliekajú za civilistov, aby sa mohli v utajení vrátiť do vlasti. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.
„Podľa spravodajských nformácií utrpeli niektoré nepriateľské jednotky značné straty. Okupanti sa snažia evakuovať ranených a poškodenú vojenskú techniku do oblastí obcí Vilchuvatka a Borodojarske. Personál okupačných síl v civile sa uchyľuje k dezercii a pokúša sa vrátiť na územie Ruskej federácie,“ uviedol generálny štáb. Dodal, že iba v priebehu štvrtka zaznamenali viac ako 15 takýchto prípadov.
Kandidát strany Smer-SD na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Ján Mažgút sa zatiaľ neúspešne uchádza o podporu strany Hlas-SD. „Keď som druhýkrát vyzval stranu Hlas-SD na rokovanie o mojej podpore na post predsedu BSK, reagoval Peter Pellegrini prostredníctvom svojej hovorkyne slovami, že sa mám štandardnou a slušnou cestou obrátiť na svojho partnera, ktorým je bratislavská krajská organizácia, určite na to bude primerane reagovať,“ uviedol vo svojom vyjadrení Mažgút.
Ako dodal, na začiatku augusta sa osobne stretli s krajským predsedom Hlasu-SD a o podpore Mažgútovej kandidatúry reálne rokovali. „Nevedel mi však poskytnúť záväzné stanovisko Hlasu, až prišlo v nedeľu pomerne jasné vyjadrenie Petra Pellegriniho – Ján Droba je vraj lepšia voľba, z čoho mi vychádza, že má podporu Hlasu-SD,“ skonštatoval Mažgút.
Predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini v štvrtkovej relácii TV JOJ Na Hrane k Mažgútovmu vyjadreniu uviedol, že sa zatiaľ nerozhodli, koho budú podporovať ako kandidáta na post predsedu BSK.
Severná Kórea začne svojich obyvateľov očkovať proti ochoreniu COVID-19 približne v novembri, uviedla severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA. Deje sa tak len mesiac po tom, ako severokórejský vodca Kim Čong-un deklaroval víťazstvo v boji proti covidu.
"Popri zodpovednom podávaní vakcín musíme všetkým občanom odporučiť, aby od novembra nosili na ochranu vlastného zdraviam rúška," povedal Kim.
Dodal, že severokórejskí zdravotnícki odborníci sa domnievajú, že u tamojšej populácie sa hladina protilátok – získaných počas epidémie, ktorú Pchjongjang potvrdil v máji – do októbra zníži.
Severokórejská vláda oznámila plány na vakcináciu obyvateľstva krajiny prvýkrát od začiatku pandémie ochorenia COVID-19, píše AFP. Agentúra KCNA vo svojej piatkovej správe bližšie nešpecifikovala, odkiaľ má KĽDR proticovidové vakcíny.
Severná Kórea vlani pre obavy z vedľajších účinkov odmietla plánované dodávky očkovacích látok proti covidu od farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca. Tieto dodávky sa mali realizovať v rámci systému zdieľania vakcín COVAX.
Dnes v skorých ranných hodinách sa začal proces spustenia tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Na spoločnej tlačovej konferencii o tom informovali predseda vlády Eduard Heger, minister hospodárstva Richard Sulík, predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR Marta Žiaková a generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.
"Dlhé roky sa na to čakalo. Pre niektorých to bol nekonečný príbeh, ale dočkali sme sa," povedal Heger. Pripomenul, že Slovensko sa posúva z 52 % podielu na 65 % podiel jadrovej energie na výrobe elektriny. Spustenie tretieho bloku EMO bolo podmienkou na naplnenie dohody vlády a Slovenských elektrární na dodávku silovej elektriny pre domácnosti v rokoch 2023 a 2024 za rovnaké ceny, ako sú v súčasnosti.
Ako doplnil minister hospodárstva Richard Sulík, tretí blok by mal isť na plný výkon začiatkom budúceho roka. Bude tak podľa neho možné naplniť dohodu so Slovenskými elektrárňami, že ceny elektriny pre domácnosti zostanú na súčasnej úrovni.
Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček objasnil, že dnes ráno zaviezli do reaktora prvé kazety, čím sa podľa neho začína aktívny život tretieho bloku jadrovej elektrárne. Všetka vyrobená elektrina pritom podľa neho pôjde pre domácnosti. Spustením tretieho bloku sa Slovensko stáva európskym lídrom vo výrobe elektriny z jadra.
Zavážanie palivových tyčí do reaktora by malo trvať približne štyri dni. Nasledovať bude tlaková skúška reaktora a spustenie jadrovej reakcie by malo byť približne o mesiac.
Nie sme odkázaní na Rusov
Strýček tiež informoval, že Slovensko už nie je pri dodávkach paliva do jadrových elektrární odkázané iba na ruského výrobcu, ale môže ho získať od viacerých dodávateľov. Za posledného pol roka sa tak výrazne znížilo riziko možného nedostatku paliva a núteného odstavenia niektorých reaktorov.
V súčasnosti majú SE podľa Strýčka dostatočné zásoby jadrového paliva na viac ako ročnú prevádzku a očakávajú ďalšie dodávky. "Zároveň sme spustili približne pred mesiacom medzinárodný tender na nové jadrové palivo, novú dodávku. Očakávame, že okrem ruskej spoločnosti, ktorá dnes dodáva palivo, sú ďalší dvaja alternatívni dodávatelia. Sú to spoločnosti Framatome a Westinghouse," uviedol.
SE sa zároveň pri rokovaní s týmito alternatívnymi dodávateľmi spojili s ďalšími prevádzkovateľmi rovnakých reaktorov VVER 440 v Česku, Fínsku a Maďarsku. Spoločnosť Westinghouse by mala palivo pre VVER 440 začať dodávať už na jar budúceho roka. Podľa Strýčka je palivo vyvinuté a bude už používané v inej elektrárni. "Vidíme tam nejakú cestu do budúcnosti a riziko, ktoré tu bolo šesť až sedem mesiacov dozadu, už je dneska radikálne nižšie," dodal šéf SE.
Výstavba ešte pred revolúciou
Povolenie na spustenie 3. bloku vydal ÚJD už v máji minulého roku. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolala rakúska organizácia Global 2000, ktorá namietala údajné riziká vyplývajúce z prevádzky jadrového zariadenia. ÚJD sa so všetkými námietkami vysporiadal a 25. augusta v takmer 140-stranovom dokumente rozklad aktivistov zamietol a spustenie bloku definitívne povolil.
Tretí blok jadrovej elektrárne v Mochovciach začali stavať v roku 1987. Po dlhom prerušení prác spustili Slovenské elektrárne dostavbu Mochoviec v novembri 2008. Nový jadrový blok má inštalovaný výkon 471 megawattov, čo pokryje približne 13 percent z celkovej spotreby elektriny. Po skúšobnej prevádzke a dosiahnutí maximálneho výkonu sa Slovensko stane vo výrobe elektriny sebestačné.
Dostavba Mochoviec sa oproti plánom výrazne predražila. Na začiatku dostavby SE rátali s nákladmi necelé tri miliardy eur, no výsledná cena bude viac ako šesť miliárd eur. Štvrtý blok EMO by sa mohol dostať do prevádzky najskôr v máji roku 2024. Štát má v Slovenských elektrárňach podiel 34 percent.
Richard Sulík si pozval na ministerstvo Karola Hirmana a oboznámil ho s agendou rezortu hospodárstva. V diskusnej relácii televízie Joj Na hrane to priznal minister v demisii Sulík. „Pán Hirman sa určite vyzná v energetike, a to je teraz tá hlavná téma,“ uviedol Sulík a priznal, že meno svojho možného nástupcu sa dozvedel tiež iba z médií. Prezradil, že svojho prípadného nástupcu pozval preto, aby bol dostatok času na odovzdanie agendy.
„Naše stretnutie na ministerstve trvalo možno hodinu dvadsať, predstavil som mu kľúčových ľudí, povedal som mu nejaké základné informácie a z každej sekcie, ktorých máme sedem, som nechal napísať tri najdôležitejšie body, ktoré práve riešime, aby mal nejaký základ. Pán Hirman to ocenil a zrejme sa stretneme ešte raz či dvakrát,“ uviedol Sulík s tým, že či bude jeho nástupcom práve Hirman ešte nie je definitívne.
Do roku 2030 by sa mala ročná výroba vodíka z nízkouhlíkových technológií na Slovensku zvýšiť na 45-tisíc ton. Z toho 20-tisíc ton sa má vyrobiť v elektrolyzéroch napájaných elektrinou z obnoviteľných alebo jadrových zdrojov a 20-tisíc má pochádzať z odpadu a biomasy. Náklady na realizáciu týchto cieľov by mali dosiahnuť 955 miliónov eur. Vyplýva to z Akčného plánu opatrení pre úspešnú realizáciu Národnej vodíkovej stratégie, ktorý ministerstvo hospodárstva (MH) po niekoľkomesačných odkladoch predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
"Vytvorenie vodíkového ekosystému zásadným spôsobom prispeje k naplneniu klimatických cieľov a k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality SR do roku 2050," pripomenulo MH v predkladacej správe k materiálu. Akčný plán predpokladá, že 30-tisíc ton zeleného a modrého vodíka (vyrobeného z obnoviteľných zdrojov a z jadrovej energie) má spotrebovať priemysel, 5-tisíc ton bude určených na energetiku a 10-tisíc ton pre sektor dopravy.
Proces v prípade bývalého šéfa Matice slovenskej Jozefa Markuša sa v piatok na Okresnom súde (OS) Bratislava III neuskutoční. Dôvodom je podozrenie na ochorenie COVID-19 u člena senátu. Pre TASR to potvrdil hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
"Hlavné pojednávanie bolo zrušené z dôvodu podozrenia na ochorenie COVID-19 u člena senátu. Predpoklad nového termínu hlavného pojednávania je približne o dva mesiace," podotkol Adamčiak s tým, že nový termín bude obratom zverejnený.
Exšéf Matice slovenskej čelí obžalobe pre trestný čin porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Vinu odmieta.
OS Bratislava III pôvodne ešte v decembri 2016 rozhodol, že Jozef Markuš porušil svoje povinnosti, keď v roku 2007 rozhodol o prevzatí dlhu Matičného fondu v celkovej výške 202 393,55 eura (6 097 308,20 slovenských korún). Expredsedovi vymeral jednoročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na dva roky.
Krajský súd v Bratislave však toto rozhodnutie zrušil a prípad vrátil späť prvostupňovému súdu. Vo veci sa roky na OS Bratislava III nekonalo pre zdravotný stav Jozefa Markuša Trestné oznámenia na neho vedenie Matice slovenskej podalo v roku 2011.
09:34 Matovič je najsilnejší muž vlády, zhodli sa Pellegrini a Sulík
Najsilnejším mužom vlády je minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič a premiér Eduard Heger sa len prizerá. V diskusnej relácii televízie JOJ Na hrane to vyhlásil líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Rovnako to vidí aj šéf SaS a odchádzajúci minister hospodárstva Richard Sulík. Sulík tiež priblížil, že sa na ministerstve hospodárstva stretol s Karlom Hirmanom, no ako svojho nástupcu ho nevedel potvrdiť.
"Privítal by som, ak by poslanci NR SR zastupovali záujmy Slovenskej republiky a slobodného sveta," napísal minister obrany na Facebooku. Reagoval tak očividne na vyjadrenia poslanca Györgyho Gyimesiho (OĽaNO), ktorý uviedol, že by prijal, "ak by nová vláda bola vládou Slovenskej republiky, a nie päťdesiateho prvého štátu USA".
V komentároch pod statusom sa ešte Naď o Gyimesim vyjadril, že je rovnaký ako predseda SaS Richard Sulík. "Geopoliticky stratení rusofili," komentoval Naď dvojicu politikov.
14:30 Neprijatie demisie ministra hlavou štátu je výnimočné, ale možné, tvrdia právnici
Neprijatie demisie člena vlády hlavou štátu považujú právnici za výnimočnú situáciu, ústava ju však umožňuje. Zhodli sa na tom právnici Kamil Baraník z Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela a Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Podľa Baraníka sa však takýto krok v aktuálnej situácii nedá očakávať. Prezidentka Zuzana Čaputová má v súčasnosti doručené demisie od všetkých ministrov za SaS, ktorá opustila vládnu koalíciu.
"Prezidentovi sa možnosťou odmietnuť demisiu umožňuje, aby vnútorné presvedčenie o potrebe podania demisie s predmetným členom vlády prerokoval," vysvetlil Baraník. Ak by si minister demisiu rozmyslel, prezident ho môže aj neformálne informovať o jej neprijatí a môže pokračovať vo funkcii. Baraník však podotkol, že hlava štátu musí brať do úvahy aj širšie politické súvislosti. Pripomenul, že pri súčasných demisiách ide o vyústenie koaličného sporu a politické gesto, ktorým sa preskupujú politické sily v parlamente. Nazdáva sa, že prezidentka by nemala prijatie demisií blokovať.
Bujňák pripomenul, že podanie demisie je slobodný prejav vôle, ku ktorému bežne dochádza na protest proti nejakému postupu. "Neprijatím demisie v takom prípade sa prezident republiky v politickom konflikte stavia na stranu toho, kto demisiu podal, a vyvíja tlak na toho, koho (ne)konanie sa stalo impulzom k demisii," skonštatoval. Dodal, že konflikt sa následne môže vyriešiť v prospech niektorej strany sporu a minister bude buď pokračovať vo funkcii, alebo opäť podá demisiu, ktorá už zrejme prijatá bude. "Podaním demisie člena vlády nenastávajú žiadne právne účinky. Tie môžu nastať až na základe rozhodnutia prezidenta prijať ju.
14:15 Remišová nemohla konfliktu medzi Sulíkom a Matovičom zabrániť, nie je vzťahový psychológ
Úprimne mi išlo o zachovanie štvorkoalície, posledné dva mesiace boli vzťahovým peklom z hľadiska koalície, povedala vicepremiérka a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Zároveň v relácii Braňo Závodský Naživo v Rádiu Expres uviedla, že za štvorkoalíciu lobovala najmä pre energetickú krízu, ktorá sa týka aj Slovenska. Vicepremiérka na margo osobných sporov medzi predsedom strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richardom Sulíkom a lídrom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igorom Matovičom dodala, že konfliktu nemohla zabrániť, keďže nie je vzťahový psychológ.
Predsedníčka Za ľudí tvrdí, že počas koaličnej krízy apelovala najmä na zodpovednosť, ktorá náležala jej koaličným partnerom. „Zodpovednosťou Sulíka s Matovičom bolo pomáhať ľuďom, a zvlášť v súčasnej situácii. Myslím si, že ani jeden, ani druhý si nemajú čo vyčítať,“ tvrdí Remišová, ktorá uviedla, že politik by nemal „vyplakávať“ na sociálnych sieťach. Vicepremiérka zároveň priznala, že sa hlboko mýlila, keď si myslela, že v súčasnej vláde nebude žiadna koaličná kríza. „Richard Sulík musel dobre vedieť, že Matovič neodstúpi z postu ministra financií. Snažila som sa nájsť SaS cestu von z kúta, kam sa sama zahnala,“ povedala a zároveň priznala, že strana Za ľudí nebola súčasťou sporov a ani ich nevyvolala.
Veronika Remišová nesúhlasí s výrokom, ktorý povedal v stredu 7. septembra Boris Kollár v relácii Braňo Závodský Naživo, že predseda SaS mal odstúpiť hneď a nečakať s tým až do konca leta. „Moja prosba k Richardovi Sulíkovi bola, aby neodchádzal, a hlavne nie počas najväčšej krízy. Tá ohrozuje základy Európskej únie, ktoré sa môžu čoskoro rozsypať,“ tvrdí predsedníčka Za ľudí. Na otázku, či je Matovič dobrým ministrom do nadchádzajúcich časov, Remišová odpovedala, že predseda OĽaNO mal dobré i zlé chvíle. Vicepremiérka zároveň dodala, že SaS majú u nej vždy dvere otvorené. „Ich návrat späť do koalície je možný. Stále ich vnímam ako spojenca a nie ako nepriateľa, pretože nepriateľ sedí v úplne iných laviciach“.
Veronika Remišová. Foto: Michal Svítok
Strana Za ľudí má v súčasnosti v parlamente troch poslancov, čo Remišová okomentovala slovami, že „veľkosť nie je dôležitá“. „V menšinovej vláde je každý jeden poslanec kľúčový a najdôležitejší sú poslední traja, a to sú tí v Za ľudí,“ povedala. Remišová tvrdí, že robia zodpovednú politiku a čo sľúbia, to aj splnia, „ak ľuďom na Slovensku takýto typ politiky nestačí, tak potom nebudeme v politike“. Predsedníčka Za ľudí zdôraznila, že sa neobjaví na kandidátke OĽaNO, pretože sa sústredí len na svoju stranu. Zároveň priznala, že strana bude pracovať aj s nezaradenými poslancami, no Remišová odmietla uviesť, ktorí to budú.
Na mená prípadných ministrov do rezortov, ktoré opustili nominanti za SaS, nechcela Remišová reagovať. „Najprv musí mená dostať prezidentka Zuzana Čaputová a následne môžu tie mená zverejniť. Avšak myslím si, že by bolo dobré a racionálne, aby štyria nominanti boli odborníci a nestraníci. Je veľmi dôležité, aby sme sa na tých menách zhodli,“ tvrdí vicepremiérka a dodala, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) a všetky strany budú za nich niesť zodpovednosť. Na záver Remišová uviedla, že premiér Eduard Heger má mimoriadne ťažkú pozíciu, a nič by nevyriešilo to, keby podal demisiu. „Nasledovali by predčasné voľby, a to by bola jedna veľká katastrofa“.
13:53 György Gyimesi kritizuje potenciálne nominácie na ministrov
"Privítal by som, ak by nová vláda bola vládou Slovenskej republiky, a nie päťdesiatehoprvého štátu USA," napísal na svojom facebookovom profile poslanec parlamentu György Gyimesi (OĽaNO). Poslanec tak zrejme kritizuje potenciálne nominácie na ministrov vo vláde Eduarda Hegera.
Ako o ministrovi hospodárstva sa hovorí o analytikovi Karlovi Hirmanovi, ministrom spravodlivosti by sa vraj mohol stať bývalý sudca Ľudovít Bradáč prípadne Ján Mazák, ministrom školstva Daniel Bútora a ministrom zahraničných vecí Rastislav Káčer.
13:03 Aliancia žiada vládu a parlament, aby prijali kroky vedúce k predčasným voľbám
Mimoparlamentná Aliancia vyzvala vládu a parlament, aby urobili všetky legislatívne kroky na vypísanie predčasných volieb. "Nech sú teda zodpovední a spravia na to všetky potrebné kroky," vyhlásil predseda Aliancie Krisztián Forró na štvrtkovej tlačovej konferencii.
Vláde i premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) vyčíta, že v posledných mesiacoch strkali hlavu do piesku a nepriniesli politické ani odborné riešenia. Na situáciu sa pritom mohla vláda podľa neho dopredu pripraviť. Centrálna vláda však podľa neho nechce vypočuť hlas regiónov a navyše nenaplnila svoje sľuby o zastropovaní cien energií či vyriešení problémov s plynom.
"Koalícia premárnila historickú šancu, keď mala ústavnú väčšinu a mohla priniesť fundamentálne riešenia pre krajinu, ktorými by dokázala pozdvihnúť Slovensko. Žiaľ, bola zahľadená do seba," poznamenal Forró. Miesto konštruktívnych riešení podľa neho naďalej ponúka "burzu nápadov" a skutočné riešenia chýbajú. Obáva sa občianskych nepokojov. Tvrdí, že vláda podľa neho nahráva extrémistom.
Krisztián Forró. Foto: TASR/Jaroslav Novák
12:52 Prezidentka ešte nedostala od premiéra mená kandidátov na ministrov
Prezidentka Zuzana Čaputová ešte nedostala od premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) informáciu o kandidátoch na uvoľnené ministerské posty, ani o tom, ako si predstavuje fungovanie svojej menšinovej vlády. Termín prijatia podaných demisií preto zatiaľ nie je určený. Uviedol to prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
"Prezidentka je pritom pripravená demisie odchádzajúcich ministrov prijať a nových vymenovať čo najskôr. Potrebujeme totiž funkčnú vládu, ktorá Slovensko prevedie náročným obdobím," skonštatoval hovorca. Hlava štátu je podľa neho presvedčená, že vzniknutá situácia sa dala dlho predvídať a koalícia mohla mať už dávno zhodu na personálnych nomináciách. "Ďalšie čakanie si v súčasnej situácii nemôžeme dovoliť," dodal.
Premiér v pondelok (5. 9.) oznámil, že jeho vláda bude vzhľadom na demisie ministrov SaS menšinová. Mená potenciálnych nových ministrov zatiaľ nekonkretizoval, keďže ich chce najskôr oznámiť prezidentke. Načrtol však, že by malo ísť o odborníkov.
08:35 Za jediné východisko z vládnej krízy považuje Danko predčasné voľby
Za jediné reálne východisko z vládnej krízy považuje líder mimoparlamentnej SNS Andrej Danko predčasné voľby. "Na Slovensku nikdy nebolo, aby premiér nemal politickú podporu. Povedal, že ide ďalej riadiť štát, hoci si je vedomý, že nevie schváliť ani štátny rozpočet," povedal v TASR TV s tým, že štát sa nedá riadiť bez nadpolovičnej väčšiny v parlamente.
Upozornil, že to nesie obrovské riziko. "Ale do rizika nesiete aj ľudí tým, že neriešite ich problémy," doplnil Danko. Poukázal na to, že problémy s pandémiou, alebo aktuálne s vysokou infláciou a energetickou krízou má celá Európa, opatrenia na zmiernenie dosahov problémov sú však v susedných štátoch výraznejšie a rýchlejšie ako na Slovensku.
STREDA
16:02 Koaličné strany a premiér budú niesť zodpovednosť za nových ministrov
Politickú zodpovednosť za odborníkov, ktorí majú vo vláde nahradiť ministrov SaS, bude niesť vláda. Politické strany v koalícii by si voľné rezorty nemali rozdeľovať. Vyplýva to z vyjadrenia premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). Ako poznamenal, aj dnes je politická zodpovednosť na vláde a "tričká" nerozhodujú.
"Politickú zodpovednosť vždy nesú strany, ktoré sú v koalícii. Určite neočakávam, aby niesli títo odborníci nejakú politickú zodpovednosť," uviedol Heger. K svojej politickej zodpovednosti za vládu, a teda aj nominovaných odborníkov v nej, sa hlási. "Moja vláda, moja zodpovednosť," skonštatoval. "Ak si myslíte, že to robím preto, aby som sa zbavil politickej zodpovednosti, tak ste na veľkom omyle," upozornil.
Za dôležité považuje, aby voľné posty obsadili ľudia, ktorí budú vedieť zabezpečiť riadny chod ministerstiev. "Ak nezabezpečia, tak ich vymeníme," povedal. Mená potenciálnych ministrov nechcel konkretizovať. Rovnako nešpecifikoval, či sú už dohodnuté. Zopakoval, že najskôr chce nominácie prebrať s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Viacerí predstavitelia koalície v stredu potvrdili, že miesta vo vláde uvoľnené po demisiách ministrov SaS majú obsadiť odborníci, pričom nebude určené, ktorá strana bude za rezort politicky zodpovedná.
15:57 Matovič avizuje kombináciu klasickej a úradníckej vlády, odborníkov už oslovili
Vláda by mala byť po odchode ministrov SaS kombináciou úradníckej a klasickej. Uviedol to líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič po stredajšom rokovaní vlády. Dodal, že odborníkov na uvoľnené pozície vo vláde už oslovili a aktuálne diskutujú o viacerých menách. Zároveň chce, aby boli vo vedení rezortov nielen odborníci z daného prostredia, ale aj schopní manažéri.
"Rozhodli sme sa ísť cestou odborníkov," uviedol Matovič. Považuje to za dobré. "Bude to zvláštny koncept," poznamenal. Zodpovednosť za každý rezort podľa neho nesie vždy v prvom rade minister. Čo sa týka politickej zodpovednosti, bude to "spoločná zodpovednosť". Nomináciou odborníkov chcú ukázať, že im nejde o posty SaS. Navyše, bude mať podľa neho inú váhu, keď odborník vo vedení rezortu hospodárstva povie, že našli nedorobenú prácu, než keby to povedal stranícky nominant OĽaNO.
Podotkol, že za normálnych okolností by bol rezort hospodárstva lukratívnou ponukou, no vzhľadom na situáciu s energiami si to vyžaduje veľkú odvahu. Chce však, aby do vedenia rezortu nastúpil človek s plným vedomím si výziev a aktuálnej situácie. Potvrdil, že jedným z mien, o ktorom sa rozprávali s partnermi, je Karel Hirman. Do úvahy však podľa neho pripadajú viacerí.
V súvislosti s ďalším fungovaním trojkoalície deklaroval, že pri prioritách nemajú rozpory a definované boli aj v desiatich požiadavkách OĽaNO pre SaS. "My si za tým stojíme a stotožňuje sa s tým aj Sme rodina," tvrdí. Dodal, že aj pri exekučnej amnestii nejaká zhoda je. "Veď sme to spoločne sľúbili, máme to v programovom vyhlásení vlády," pripomenul s tým, že SaS to dva roky blokovala. Čo sa týka koaličnej zmluvy, súčasnú považuje za dobrú a mohlo by k nej stačiť prijať dodatok. Označil to za "technikáliu".
Patrilo by sa tiež podľa neho dovoliť chýbajúcich podpredsedov Národnej rady (NR) SR. SaS už avizovala, že navrhne Martina Klusa. Matovič si ho tam vie predstaviť. Poukázal však na to, že SaS si nárokuje aj zachovanie doterajších postov predsedov výborov, hoci na ne ako opozícia podľa tradície nemá nárok. Líder OĽaNO sa obáva, že SaS nebude vedieť k vláde pristúpiť konštruktívne a bude sa snažiť pomstiť. Naznačil, že by sa to mohlo odraziť aj na schvaľovaní štátneho rozpočtu.
14:37 Koaličná zmluva sa bude meniť, potvrdili Krajniak aj Remišová
V koaličnej zmluve sa budú robiť úpravy. V stredu po rokovaní vlády to potvrdili minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) aj ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí). Krajniak očakáva dodatok ku koaličnej zmluve či podpis novej.
V koaličnej zmluve sa podľa Remišovej budú robiť úpravy, keďže pôvodne zaväzovala štyroch partnerov. Skonštatovala, že každá strana má svoje priority. Za stranu Za ľudí vymenovala, že ide napríklad o pomoc ľuďom, zvládnutie energetickej krízy či zachovanie proeurópskej orientácie. Prioritami Sme rodina sú podľa Krajniaka ceny energií, exekučná amnestia alebo aj pomoc cestovnému ruchu.
Minister práce zároveň poznamenal, že bude snaha, aby boli všetky voľné kreslá ministrov obsadené konsenzuálne, aby s tým súhlasili všetci v koalícii. Remišová rovnako potvrdila, že sa majú dohodnúť na odborníkoch.
14:21 Rokovania k novým ministrov prebiehajú, zatiaľ nie je nič uzavreté, uvádza Remišová
Rokovania k novým ministrom za odídencov zo SaS ešte prebiehajú, zatiaľ nie je nič uzavreté. Uviedla to vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) počas stredajšieho rokovania vlády. "Navrhli sme, aby uvoľnené posty po strane SaS neboli predmetom politického handrkovania, ale aby ich obsadili odborníkmi," povedala Remišová. Poukázala, že je dôležité nájsť v trojčlennej koalícii konsenzus.
Podľa slov Remišovej, keď sa dohodnú na výbere mien v koalícii, premiér Eduard Heger (OĽaNO) ich oznámi najskôr prezidentke a až potom verejnosti. "Naším cieľom je to uzavrieť čím najskôr," povedala. Za špeciálne dôležité v aktuálnej situácii považuje ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale aj ministerstvo hospodárstva.
Veronika Remišová. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Viacero ministrov sa počas stredy zhodlo, že v prípade nových ministrov má ísť o nominantov z radov odborníkov, o ktorých ešte rokujú. Zatiaľ to podľa slov ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) vyzerá tak, že to budú skôr nestraníci. Remišová dodala, že SaS nevnímajú po odchode z koalície "ako nepriateľov", ale ako spojencov. To je podľa nej dôležité.
13:30 Naď: Je jedno, ktorá strana bude za ktorý rezort zodpovedať, chceme pomôcť ľuďom
Budeme hľadať riešenia na pomoc ľuďom, menej nás bude zaujímať, ktorá strana bude za ktorý rezort zodpovedná. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) tak reagoval na otázku, ktorá strana či hnutie bude nominovať mená na jednotlivé uvoľnené rezorty po odchode SaS. Má však ísť o nominantov z radov odborníkov, o ktorých ešte rokujú. Zatiaľ to podľa slov Naďa vyzerá tak, že to budú skôr nestraníci.
Minister skonštatoval, že aktuálne ešte prebiehajú diskusie. "Myslím si, že čoskoro dôjdeme k nejakému konkrétnemu záveru," poznamenal. Na otázku, či už má prezidentka SR Zuzana Čaputová mená kandidátov, reagoval, že hlava štátu je na služobnej ceste a zrejme sa tomu bude venovať po návrate z nej. "Zhodli sme sa všetky strany, že nám ide o to, aby to boli dobrí kandidáti," povedal. Diskutuje sa podľa jeho slov o viacerých kvalitných odborníkoch. Podľa Naďa sa tiež ukazuje, že mnoho rešpektovaných odborníkov nemá problém s tým, že je líder OĽaNO Igor Matovič vo vláde.
12:46 Bolo by dobré, keby sa potvrdili slová z médií a novým ministrom hospodárstva bol Karel Hirman
Minister hospodárstva v demisii a predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík dnes po rokovaní vlády oznámil, že je to jeho posledná účasť na rokovaní vlády. Zároveň predpokladá, že prezidentka Zuzana Čaputová prijme jeho demisiu začiatkom budúceho týždňa a tiež sa dozvie meno svojho nástupcu.
Predseda SaS priznal, že by bolo dobré, keby sa potvrdili slová z médií a jeho nástupcom bol Karel Hirman. Sulík taktiež skonštatoval, že nový minister sa mohol do problematiky hospodárstva dostať už v lete. „Bohužiaľ, tento čas však Igor Matovič a premiér Eduard Heger (OĽaNO) nevyužili. Som presvedčený, že Matovič vedel, že neodstúpi,“ povedal Sulík. Karel Hirman je podľa neho expert na energetiku. „Dokáže pokračovať v našej práci, mám tento predpoklad,“ uviedol.
Karel Hirman. Foto: Hugo Kollár
Predseda SaS po rokovaní skonštatoval, že jeho koaliční partneri minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) a minister financií a predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič šíria klamstvá o cenách elektriny. Predseda SaS si myslí, že to robia s cieľom vystrašiť ľudí.
11:50 Mazák: Ponuku na ministra spravodlivosti som nedostal, bola by to výzva
Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák žiadnu ponuku na post ministra spravodlivosti SR zatiaľ nedostal. Ak by prišla, považoval by to za výzvu, prijal by ju však len v prípade splnenia podmienok, za ktorých by bol ochotný do tejto misie ísť. Povedal to médiám počas stredajšieho rokovania vlády.
"Žiadnu ponuku som nedostal a či sa o mne uvažuje, to sa musíte pýtať tých, ktorí sú kompetentní takúto ponuku dať," uviedol. "Ak by ma oslovili, nepovažoval by som to za zaujímavú ponuku, ale výzvu pomôcť krajine," povedal. Zdôraznil zároveň, že by takúto výzvu prijal jedine, ak by boli splnené jeho podmienky, ktoré by zaručovali, že môže svoju prácu odviesť čo najlepšie.
"Hlavným limitom v tomto prípade je možnosť implementácie súdnej mapy a reformy súdnictva," skonštatoval. Poukázal pritom na to, že ak sa SR zaviazala v pláne obnovy k niektorým krokom a aj ich schválila, nemalo by byť spochybňované ich uvedenie do praxe.
Na Mazáka, ktorý na stredajšie rokovanie vlády prišiel v súvislosti s personálnymi návrhmi na slovenských sudcov do európskych justičných orgánov, sa pýtali aj Ondreja Dostála, štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorý rezort zastupuje na stredajšom rokovaní vlády. Dostál odmietol špekulovať o nástupcoch Márie Kolíkovej (SaS), ktorá je ministerkou v demisii, odkázal na rozhodovanie strán v koalícii. Uviedol tiež, že ako politický nominant je uzrozumený s tým, že zo svojej funkcie štátneho tajomníka odíde.
UTOROK
16:24 Fico: Vládna koalícia dostala krajinu do ústavnej krízy
Vládna koalícia dostala krajinu do ústavnej krízy. Minister hospodárstva v demisii Richard Sulík (SaS) ušiel pred zodpovednosťou, lebo vie, čo sa bude diať v energetike. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedol predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico.
Poukazuje na Sulíkove vyjadrenia o tom, že si želá zotrvanie všetkých svojich nominantov na postoch v Národnej rade (NR) SR či štátnych podnikoch, a súčasne tvrdí, že je v opozícii. "Pýtam sa, čo je to za vládnu krízu. On sa naozaj bude správať ako priateľka s výhodami. On bude akože v opozícii, bude podporovať všetky vládne návrhy a popritom bude mať ešte aj výhody, ktoré by normálne mal ako vládna strana," skonštatoval Fico. Utvrdzuje ho to v tom, že Sulík neušiel pred ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO), ale pred zodpovednosťou za energetickú krízu.
Predsedovia parlamentných výborov za SaS by mali podľa lídra Smeru-SD odstúpiť so svojich postov. "Ak to myslia s opozíciou vážne musia odstúpiť sami," poznamenal. V prípade, že by bol v NR SR návrh na odvolanie predsedov výbor za SaS, pravdepodobne ho Smer podporí, dodal.
Robert Fico. Foto: TASR/Martin Baumann
Matovič je podľa slov Fica blázon, ktorý si zaslúži okamžité odvolanie z funkcie ministra, avšak nebude skákať tak, ako Sulík píska. "Nie sme malé deti, aby sme riešili osobné spory medzi dvoma ministrami. To čo nás má ten Sulík za úplných idiotov, keď si myslí, že my mu odvoláme Matoviča a on sa vráti naspäť do vlády?" podotkol Fico. Dodal, že sa v tomto budú riadiť vlastným rozumom, a Matovič je ich jasný cieľ. Ak by Sulík podporil ústavný zákon o predčasných voľbách, dohodol sa ich dátume, tak by Smer odvolanie Matoviča podporil.
Fico zároveň ponúkol ostatnej opozícii, aby na Slovensku zorganizovali 19. septembra protivládne zhromaždenie. Smer podľa neho nechce stranícky míting, je však pripravený dať na zhromaždenie peniaze a svoje štruktúry. Je tiež ochotný komunikovať aj s nepolitickými štruktúrami, ako je Združenie miest a obcí Slovenska, zamestnávatelia či odbory, aby sa na proteste zúčastnili.
Fico znova skritizoval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú za to, že zmarila referendum o predčasných voľbách a je v týchto dňoch na pracovnej ceste v zahraničí.
15:39 Kollár: Dohoda na menách ministrov ešte nie je, mali by to byť odborníci
Voľné ministerské posty po odchode SaS by mali obsadiť odborníci, na rezort hospodárstva musí ísť krízový manažér. Myslí si to predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár. V koalícii sa podľa jeho slov dohodli, že do funkcií nepôjdu poslanci ani straníci. Dohoda na konkrétnych menách podľa neho ešte neexistuje. Zopakoval, že ak menšinová vláda nebude vedieť prijímať zákony, treba ísť do predčasných volieb. Dať v parlamente hlasovať o dôvere vláde označil za nezmysel.
Predstavitelia Sme rodina budú v utorok rokovať s premiérom Eduardom Hegerom a ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽaNO) o cieľoch, ktoré sú podmienkou ich podpory menšinovej vlády. Majú sa týkať prijatia exekučnej amnestie a podpory cestovného ruchu, prípadne reštaurácií, ktorých fungovanie ohrozuje po pandémii aj energetická kríza.
"Hlavne sa musí vyriešiť elektrická energia a plyn od 1. januára 2023," zdôraznil. Očakáva zhodu. "Ak ľudí masívne štát nepodporí, tak to nezvládnu," poznamenal. Avizuje tvrdé kroky. Môže ísť podľa neho napríklad o blokovanie vývozu elektrickej energie, zastropovanie cien či vyhlásenie stavu energetickej núdze.
Niektoré skupiny obyvateľstva budú podľa Kollára potrebovať energetické šeky. Dávať by sa podľa neho mali len sociálnym skupinám ohrozeným energetickou chudobou.
Kollár pripomenul, že Sme rodina rozkol vo vláde a vznik menšinového kabinetu nezapríčinilo. Skonštatoval, že pri každom zákone bude potrebné uchádzať sa o hlasy opozície. "Nerád by som bol vo vláde, ktorá by bola na špagáte od ĽSNS alebo Republiky," podotkol. V prípade blokovania parlamentu či obštrukcií nemá podľa neho zmysel "len kúriť a svietiť 20 mesiacov", vtedy treba predčasné voľby.
Na otázku o postoji Sme rodina k prípadnému odvolávaniu Matoviča v parlamente poukázal, že hnutie je naďalej v koalícii a nemôže hlasovať za odvolanie akéhokoľvek ministra aktuálnej vlády.
Boris Kollár (pri rečníckom pulte). Foto: TASR/Jakub Kotian
15:04 Vašečka potvrdil, že sa o ňom ako o potenciálnom ministrovi školstva diskutovalo
Kto bude ministrom školstva závisí podľa poslanca Národnej rady SR Richarda Vašečku (OĽaNO) od premiéra Hegera, a tiež od vedenia hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Kresťanskej únie. Potvrdil, že o ňom hovorili ako o potenciálnom ministrovi školstva, no je možné, že na pozície nových ministrov budú nominovaní odborníci, nie politici. Vašečka je s takýmto riešením stotožnený a po tejto funkcii netúži, hoci tvrdí, že je pripravený ujať sa jej. Vašečka to povedal pre portál Aktuality.sk.
Vašečka tvrdí, že ku konfesionalizácii školstva by nedošlo, jeho cieľom by bolo, aby mali všetky deti rovnaké podmienky, a to bez ohľadu na to, či navštevujú verejnú, súkromnú alebo cirkevnú školu. Vyššiu ambíciu nemá. Sexuálnu výchovu považuje za dôležitú, no nezavádzal by ju ako samostatný predmet, skôr by jej obsah rozdelil medzi jestvujúce premety. Za kľúčový považuje stále súhlas rodičov s tým, čoho sa ich dieťa bude zúčastňovať. Neštandardné formy sexuálnej výchovy podľa neho odmieta väčšina rodičov a nepovažuje za vhodné zachádzať do akéhokoľvek extrému.
Richard Vašečka. Foto: Matúš Zajac
V prípade, ak by sa stal ministrom školstva, za kľúčové považuje doriešenie akútnych vecí, ako sú energie či vojnová kríza na Ukrajine. Pripustil, že sú učitelia a školy, ktoré naplno nerozvíjajú potenciál detí. Myslí si, že by bolo vhodné podporovať a prezentovať tie školy, ktoré potenciál rozvíjajú, sú inovatívne a pestujú dobé vzťahy s rodičmi i s komunitou. Ku školám, ktoré takto nefungujú, je podľa Vašečku potrebné vyslať signál, že sa takýmto smerom treba uberať a podporovať ich v tom.
12:31 Premiér nepovažuje za potrebné žiadať parlament o vyslovenie dôvery
Požiadať parlament o dôveru vláde nie je potrebné. Myslí si to premiér Eduard Heger (OĽaNO). Tvrdí, že o vyslovenie dôvery sa žiada, keď sa vláda ustanoví a nie je povinné ju dávať pravidelne schvaľovať. Premiér pripúšťa, že by hlasovanie nemusel ustáť. Pokiaľ by požiadal o dôveru v parlamente pri 70 vládnych poslancoch, môže podľa svojich slov rovno podať demisiu.
"Myslím si, že v tomto momente ísť pred parlament, kde viete, že máte 70 hlasov a dať si deklarovať dôveru, to môžem rovno dať demisiu. Ale ak by som dal teraz demisiu, nevedeli by sme ľuďom dať nič. Do najbližších volieb, a nevieme, kedy budú, by Slovensko bolo v agónii a nevedeli by sme ľuďom priniesť žiadne opatrenia. Takémuto riziku Slovensko nevystavím," povedal premiér počas utorkovej tlačovej konferencie v Jelke.
Premiér nerozumie, prečo by mala byť na stole požiadavka na požiadanie o dôveru v parlamente. "Nie je to vôbec potrebné. Vieme, že v parlamente máme 70 hlasov, ale nebudeme utekať z lode, keď vidíme, že ideme do náročnej energetickej búrky," dodal Heger.
Heger nechcel ani v utorok hovoriť mená nových ministrov. Zverejní ich po tom, ako sa na nich dohodne s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič doplnil, že v prípade obsadenia postov v parlamentných výboroch sú určité tradície. Záleží podľa neho od toho, ako sa bude SaS správať v opozícii.
10:58 Matovič je pôvodcom najväčšieho zla a prermiér Heger neexistuje, tvrdí Pellegrini
Vláda, ktorá vznikla po voľbách 2020, v pondelok definitívne skončila, a to s obrovskou hanbou, fiaskom a úplným zlyhaním. Takto zhodnotil súčasnú politickú situáciu na tlačovej besede predseda strany Hlas - sociálna demokracia (Hlas-SD) Peter Pellegrini. Ten nazval ministra financií a lídra hnutia OĽaNO Igora Matoviča pôvodcom najväčšieho zla v slovenskej politike. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) podľa Pellegriniho slov neexistuje. Zároveň tvrdí, že predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár prevzal zodpovednosť za to, že „Matovič bude Slovensko terorizovať ďalšie mesiace“.
Predseda Hlasu-SD je presvedčený, že Kollár v záujme udržania si moci drží na poste lídra OĽaNO Matoviča a vládnu koalíciu. „Nemáme vládu ani zodpovednú, ani normálnu. Igor Matovič je prilepený k stoličke a za žiadnych okolností nie je možné tohto človeka odstrániť z jeho postu,“ dodal Pellegrini. Myslí si, že strana Sloboda a Solidarita (SaS) bola opozíciou v koalícii a zbierala politické body. Odišla podľa neho v najhoršom možnom čase. „Bývalá vládna koalícia je naozaj absolútnym symbolom rozvratu v tejto krajine,“ doplnil.
Peter Pellegrini (pri rečníckom pulte) Foto: TASR/Milan Kapusta
Pellegrini ponúkol návrh na vyriešenie súčasnej situácie. „Riešením je dohoda na predčasných voľbách. Vyzývam kolegov z vládnej koalície, aby začali rokovať aj s opozíciou o príprave predčasných volieb. Ak sa dohodneme na predčasných voľbách, Hlas-SD urobí všetko pre to, aby do predčasných volieb republika nestagnovala,“ tvrdí predseda Hlasu-SD. Premiéra. Hegera vyzval, aby predstúpi pred parlament a požiada NR SR o vyslovenie dôvery.
„Chceme vidieť tých 76 ľudí, ktorí sú ochotní z dlhodobého hľadiska podporovať túto vládnu koalíciu,“ povedal Pellegrini. Predseda Hlasu nakoniec požiadal aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, „aby konečne intenzívnejšie vstúpila do riešenia tejto krízy, aby si sama vyžiadala pri nominácii nových ministrov od premiéra zoznam poslancov, ktorí podpisom súhlasili, že idú menšinovú vládu podporovať,“ uzavrel Peter Pellegrini.
PONDELOK
19:16 Uhrík apeluje na predčasné voľby
Predseda mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík považuje za jediné čisté riešenie súčasnej situácie predčasné voľby. Podľa jeho slov Slovensko nepotrebuje spolok rozhádaných cirkusantov, ale silnú a zodpovednú vládu. Menšinovo sa podľa neho vládnuť nedá. Pripomína, že parlament čaká schvaľovanie štátneho rozpočtu.
18:57 Smer-SD: Rozpad koalície je neschopnosťou jej členov a ignoranciou záujmov ľudí
Pondelkový definitívny rozpad vládnej koalície je prejavom absolútnej neschopnosti jej členov a ignorancie záujmov ľudí v najťažších časoch zdražovania a oberania krajiny o suverenitu. Vyhlásil to líder opozičného Smeru-SD Robert Fico. Strana žiada prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby vyhlásila referendum vedúce k predčasným voľbám na 29. októbra.
"Smer-SD vytvoril zorganizovaním úspešnej petičnej akcie prezidentke legitímny nástroj, ako túto ústavnú krízu vyriešiť. Stačí, ak 29. októbra vyhlási referendum, ktoré bude viesť k definitívnemu pádu menšinovej vlády, a krátko po tom aj k predčasným voľbám, ktoré sú jediným legitímnym východiskom," povedal Fico.
Smer-SD pripomína, že prezidentka Zuzana Čaputová má podľa Ústavy SR povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Kritizuje, že chráni členov súčasnej koalície za každú cenu.
17:10 Sólymos: Je poburujúce, že náhradníkov za ministrov SaS hľadajú až teraz
Je absolútne poburujúce, že náhradníkov za ministrov SaS hľadajú až teraz. Vyhlásil to predseda republikovej rady mimoparlamentnej strany Aliancia László Sólymos. "Veď dva mesiace vedeli, že odídu," skonštatoval. Na nezodpovednosť súčasnej vlády podľa neho opäť doplatia ľudia a krajina.
Predseda platformy Most-Híd Aliancie Konrád Rigó si myslí, že nestabilná vnútorná politika v čase, keď za slovenskými hranicami zúri vojna, je veľmi nebezpečnou hrou. "Eduard Heger a Igor Matovič by si mali uvedomiť aj následky politickej nestability a spoločenského napätia," uviedol Rigó.
16:49 Hlas: Slovensko okamžite potrebuje predčasné voľby
Slovensko okamžite potrebuje predčasné voľby, tvrdí mimoparlamentná strana Hlas-SD v súvislosti s odchodom SaS z vlády. Vládna koalícia podľa strany skončila, a to s obrovskou hanbou, fiaskom a úplným zlyhaním. V prípade dohody na predčasných voľbách je Hlas-SD pripravený podporiť všetky potrebné návrhy k prijatiu pomoci pre ľudí a firmy. Informovala o tom hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.
"Je nemysliteľné, aby sme boli v parlamente ďalšie mesiace svedkami ďalších hádok a urážania. Preto vyzývam všetky parlamentné politické strany, aby sme začali rokovania o termíne predčasných volieb," uviedol líder strany a nezaradený poslanec Peter Pellegrini.
Strana vyzvala premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby bezodkladne požiadal parlament o vyslovenie dôvery svojej vláde. Vyzýva aj prezidentku republiky Zuzanu Čaputovú, aby si pred menovaním nových ministrov vyžiadala od premiéra 76 podpisov poslancov, ktorí mienia vládu podporovať. "Ak jej ich Eduard Heger nedonesie, je načase, aby sa prezidentka chopila iniciatívy a začala rokovania s politickými lídrami o predčasných voľbách," zdôraznil Pellegrini.
Peter Pellegrini. Foto: TASR/Jakub Kotian
16:07 Fico vyzval prezidentku, aby vyhlásila referendum o predčasných voľbách
Predseda opozičného Smeru Robert Fico vyzval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby okamžite vyhlásila referendum, ktoré bude viesť k predčasným voľbám. Fico o tom informoval na sociálnej sieti.
"Dnešný definitívny rozpad vládnej koalície je prejavom absolútnej neschopnosti jej členov a ignorancie záujmov ľudí v najťažších časoch zdražovania a oberania krajiny o suverenitu," vyhlásil.
Fico tvrdí, že Smer-SD vytvoril zorganizovaním petičnej akcie prezidentke legitímny nástroj, ako ústavnú krízu vyriešiť. "Stačí, ak 29. októbra vyhlási referendum, ktoré bude viesť k definitívnemu pádu menšinovej vlády a krátko po tom aj k predčasným voľbám," poukázal šéf Smeru. Tie sú podľa neho jediným legitímnym východiskom.
15:25 Matovič po odchode SaS z vlády: Opozícia v koalícii odchádza do opozície
Opozícia v koalícii odchádza do opozície, komentoval líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič odchod SaS z vlády. Naznačil, že líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík uteká pred zodpovednosťou, a označil to za zbabelosť.
"Podľa toho, čo nám dnes na rozlúčku povedali, idú nám v parlamente s mafiou a fašistami urobiť zo života peklo. Peklo, na ktoré doplatia len a len obyčajní ľudia," skonštatoval Matovič na sociálnej sieti. Dodal, že nadchádzajúca doba bude pre všetkých ťažká.
Matovič po rokovaní vlády povedal, že počíta s odvolávaním z funkcie ministra financií v Národnej rade SR. "Sulík pri svojej nenávisti neodolá pokušeniu," podotkol. Skonštatoval, že je "vo hviezdach", či vláda dovládne do konca riadneho volebného obdobia.
Menšinová vláda by sa tiež podľa neho nemala báť predkladať zákony. "Ak sa nájde podpora, zákon prejde," poznamenal Matovič. SaS zároveň vyzval, aby nerobila "s mafiou a fašistami spoločne zle vláde".
15:31 Šimečka: Rozpad vlády je zlyhaním celej politickej generácie,ktorá sľúbila zmenu
Rozpad tejto vlády je zlyhaním celej jednej politickej generácie, ktorá ľuďom v roku 2020 sľubovala zmenu a dostala na ňu vládny mandát. Predseda mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka to uviedol v súvislosti s odchodom ministrov SaS z vlády. Primárnu zodpovednosť za zlyhanie podľa neho nesie líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič.
"Zažívame najťažšiu inflačnú a energetickú krízu, na našich hraniciach sa bojuje. Občania sú z toho traumatizovaní a právom sa obávajú blížiacej sa zimy. No koalícia namiesto hľadania riešení dospela k rozpadu. Je to nepochopiteľný a obrovský hazard s dôverou a životnou úrovňou ľudí na Slovensku," komentoval Šimečka. Igor Matovič a jeho osobné spory s predsedom SaS Richardom Sulíkom podľa predsedu PS otrávili slovenskú politiku.
Michal Šimečka. Foto: TASR/Pavel Neubauer
15:27 Ministri za SaS podali demisiu
Zvyšní traja ministri zo strany SaS podali v pondelok demisiu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling a minister zahraničných vecí Ivan Korčok tak nasledovali lídra strany a ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Informovali o tom na pondelkovej tlačovej konferencii. Sulík podotkol, že od pondelka sú tak všetci ministri SaS v demisii. Hovorí o odchode SaS do opozície.
"To, čo zažíva Slovensko pod vedením Igora Matoviča, sa nedá nazývať inak ako rozvrat," podotkol Sulík a pripomenul dôvody SaS na odchod z vlády. Partneri mali podľa slov Sulíka dva mesiace na to, aby sa zariadili a ukázali, že im na krajine záleží. Sulík opakovane kritizoval ministra financií Matoviča. Hovoril o jeho konfliktoch či neschopnosti, spolupráci s fašistami, znásilňovaní legislatívneho procesu a rozvrate verejných financií. Nádejou na zmenu bol podľa Sulíka premiér Eduard Heger (OĽaNO), no nechal sa Matovičom šikanovať. Dodal, že po dvoch rokoch tak končia vo vláde, v ktorej robili kvalitnú robotu. "Ostáva po nás kus dobrej práce a sme na ňu hrdí," doplnil s tým, že odchádzajú do opozície. "Budeme konštruktívnou, odbornou, ale aj tvrdou opozíciou," poznamenal.
Richard Sulík. Foto: TASR/Jakub Kotian
Sulík odmieta obvinenie, že by utekal pred zodpovednosťou. Rád by ostal vo vedení rezortu a pokračoval v práci. Stačí podľa neho, ak by Matovič odišiel, a Sulík by sa vrátil dokončiť rozpracované. Čo sa týka ďalšej práce v parlamente, Sulík avizoval rokovanie poslaneckého klubu SaS na utorok (6. 9.). Následne budú informovať o krokoch k jednotlivým zákonom, a to aj k otázke skrátenia volebného obdobia. Ozrejmil, že zmeny pri dlhovej brzde podporia, ak s nimi prejde aj daňová brzda. Na rozpočet je podľa slov Sulíka ešte čas a bude závisieť od toho, čo v ňom bude. Odmieta však oberanie obcí o financie či niektoré škodlivé opatrenia.
Zároveň uviedol, že budú mať záujem o post podpredsedu parlamentu. Aktuálne ho za SaS zastáva Milan Laurenčík, ktorý je však náhradníkom za ministrov. Strana bude navrhovať Martina Klusa. Rovnako budú mať záujem, aby vo funkcii ostali aj ich predsedovia výborov. Pri otázke ich odvolania poukázal na počet poslancov v klube SaS. "Ak majú aspoň v nejakých otázkach záujem o týchto 21 hlasov, tak nech pekne nechajú predsedov výborov na pokoji," uviedol.
Gröhling podotkol, že zotrvanie Matoviča vo funkcii považuje za pochovanie akejkoľvek šance na normálne a zodpovedné vládnutie. Podobne to vníma aj Kolíková. S Matovičom sa podľa nej nedá vládnuť a dokončiť reformy, pretože si nevie vážiť koaličného partnera a pošliapava princípy právneho štátu. Korčok pri svojom odchode argumentoval aj tým, že je nominantom SaS. Podotkol, že doteraz nie je známe ďalšie fungovanie trojkoalície v menšinovej vláde, preto si nevie predstaviť ani svoje zotrvanie v nej. Upozornil na možnú nestabilitu, ktorá by sa mohla prejaviť aj v zahraničnopolitických otázkach či zmene proeurópskeho smerovania Slovenska.
Mária Kolíková. Foto: TASR/Jaroslav Novák
14:51 Premiér oznámil vstup do menšinovej vlády
Premiér Eduard Heger oznámil, že jeho vláda bude vzhľadom na demisie ministrov SaS menšinová. S menami nástupcov odchádzajúcich ministrov plánuje najprv oboznámiť prezidentku Zuzanu Čaputovú. Budúci týždeň by ich mohla spoznať aj verejnosť.
SaS a ministri za jej stranu podajú v pondelok prezidentke svoje demisie. "Mojou preferenciou je, aby sme obsadili rezorty odborníkmi," povedal Heger s tým, že je na tom v koalícii zhoda.
Najväčšou prioritou schvaľovania v parlamente budú zákony v súvislosti s energetickou krízou. "Predpokladám, že z tohto pohľadu bude aj podpora v parlamente väčšinová, lebo to bude pomoc ľuďom," poznamenal predseda vlády.
Ďalej budú podľa Hegera dôležité zákony k plánu obnovy. Očakáva, že návrh, ktorý prinesú na jeseň, podporí aj SaS. Pri podpore zákonov z programového vyhlásenia vlády pôjde o konkrétne politické rokovania.
13:54 Naď: Namiesto ministrov SaS sú navrhnutí špičkoví odborníci
Koalícia má na stole návrhy nových ministrov po odchode SaS z vlády, ktorí majú byť "nespochybniteľní špičkoví odborníci". Počas pondelkového rokovania vlády to povedal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). "Pre mňa je dôležitejšie, aké mená budú navrhnuté, ako to, ktorá strana bude za tie rezorty zodpovedná," poznamenal Naď.
Ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) skritizoval za to, že sa rozhodol odísť v čase energetickej krízy. "Odísť z koalície, keď nás ľudia najviac potrebujú, je nezodpovedné," povedal. Minister tvrdí, že nikto SaS z vlády nevyháňa, je jej legitímne právo odísť z koalície. "Jediný, kto vyháňa z vlády SaS-ku, je SaS sama," podotkol. Naď zároveň poukázal, že traja zo štyroch koaličných partnerov sú "v pohode s tým, že Igor Matovič je ministrom".
Jaroslav Naď. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Trojkoalícia bude pokračovať v menšinovej vláde a urobí všetko preto, aby vydržala. Koalícia bude podľa Naďa v menšinovej vláde dávať zákony, ktoré sa týkajú plánu obnovy, budú vychádzať z programového vyhlásenia vlády (PVV) a týkajú sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky. "Predpokladám, že na tie sa nájde väčšina v Národnej rade SR," povedal Naď s tým, že menšinová vláda je problematická vec. Bude rád, ak SaS bude hlasovať za zákony, za ktoré hlasovala v PVV. Poukázal, že menšinovú vládu majú aj iné krajiny v Európskej únii.
Predčasné voľby považuje Naď v tejto chvíli, keď je inflácia, vojna a energetická kríza, za nezodpovedné. V prípade, že by boli predčasné voľby, bude to znamenať návrat mafie, ktorá bude podľa Naďa vládnuť s fašistami.
13:36 Matovič hovorí o nominantoch na ministerské posty z radov odborníkov
Ministrov za SaS by mali po ich demisii nahradiť nominanti z radov odborníkov, a nie straníci. Mali sa na tom predbežne dohodnúť koaliční partneri. Uviedol to predseda hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič v relácii rádia Expres. S partnermi majú ďalej rokovať. To, kedy predložia mená nominantov prezidentke SR Zuzane Čaputovej, je podľa Matovičových slov otázka na premiéra Eduarda Hegera (OĽANO). Podotkol, že ešte v nedeľu (4. 9.) mali k tomu stretnutie s partnermi.
Matovič zopakoval, že z postu ministra financií neodchádza. Opiera sa o rozhodnutie poslaneckého klubu OĽaNO. Jeho väčšina mala hlasovať, aby vo funkcii ostal a neustupoval vydieračom. Výnimkou mali byť dvaja alebo traja ľudia, ktorí mali povedať, že by na jeho mieste asi odišli.
SaS podľa jeho slov popoludní povalí tretiu protikorupčnú demokratickú vládu. Tvrdí tiež, že vydiera a poza chrbát si kupuje poslancov OĽaNO. Napríklad Juraja Krúpu, ktorý odišiel z klubu OĽANO do SaS. Podľa Matovičových slov mu sľúbili miesto na kandidátke. Hovorí o ohrozovaní demokracie a korupcii. Liberáli navyše podľa lídra OĽaNO nevylúčia spoluprácu s Ficom.
Sulíka označil za "totálne neschopného diletanta". Pripomenul, že predseda vlády organizoval stretnutia k riešeniu energetickej krízy a Sulík nebol schopný prísť s návrhmi. Matovič zároveň deklaroval pomoc rodinám. Tvrdí, že presadia body z požiadaviek, ktoré predložili SaS. "Budeme predkladať návrhy a kto za ne zahlasuje, zahlasuje, kto nezahlasuje, nezahlasuje," dodal.
Liberáli podľa Matoviča utekajú z boja a Sulík si diktuje podmienky v čase, keď majú ľudia iné problémy. Podotkol, že SaS nemôže dať v parlamente sama návrh na jeho odvolanie z funkcie ministra. Pripomenul, že nemá potrebných 30 podpisov a musela by sa "spiknúť" s mafiou zo Smeru-SD, Hlasu-SD a s fašistami.
10:52 Ak Sme rodina bude môcť splniť program, má zmysel vládnuť s Matovičom
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak tvrdí, že každý si mal pred voľbami 2020 zvážiť, či vie napĺňať program vo vláde s lídrom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom. „Vláda nie je spolok kamošov a o tom, aká je vláda, rozhodli ľudia vo voľbách. Ak Sme rodina bude vedieť napĺňať program, ktorý sme sľúbili, tak kvôli našim voličom má zmysel vládnuť s Matovičom,“ povedal Krajniak pred pondelňajším rokovaním vlády.
Uviedol, že nejaké mená možných nových ministrov sú, no nešpecifikoval ich. Pýta sa, či stálo za to, že v aktuálnej situácii ľudia z rezortu hospodárstva odchádzajú, keď vidia, čo Slovensko čaká. "To nestálo za to. Ale to si musia zvážiť oni," podotkol.
Milan Krajniak. Foto: TASR/Martin Baumann
10:44 Remišová: Na ministerské posty by mohli nastúpiť aj nestranníci
Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) zopakovala, že odchod ministrov za SaS v súčasnej situácii považuje za nezodpovednosť. Ak by naozaj k demisii prišlo, spomína návrh obsadiť uvoľnené ministerské posty nestrannými odborníkmi. Chce, aby šlo o dohodu všetkých troch koaličných partnerov.
Pre Remišovú sú podľa jej slov dôležité posty ministra zahraničných vecí a hospodárstva. Riešenie energetickej krízy, ktoré bude nový minister navrhovať, musí byť predmetom kompromisu, podotkla. V prípade cien energií Remišová upozornila, že žiadne konkrétne riešenia zo strany vedenia rezortu hospodárstva na stole zatiaľ nie sú.
Veronika Remišová. Foto: TASR/Jaroslav Novák
10:30 Kremský: Manipulátorom a vydieračom sa neustupuje
Manipulátorom a vydieračom sa jednoducho neustupuje, napísal na sociálnej sieti predseda Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OĽaNO) na adresu strany Sloboda a Solidarita (SaS). Zároveň tvrdí, že SaS si za odchod z vlády môže sama. Kremský je presvedčený, že celý problém spočíva v tom, že predseda SaS Richard Sulík sa neznesie s lídrom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igorom Matovičom. Zároveň doplnil, že v hnutí sa rozhodli pokračovať ďalej, so Sulíkom či bez neho.
„Namiesto toho, aby na začiatku júla Sulík odišiel z vlády, celé prázdniny otravoval Slovensko svojimi ultimátami a teatrálnymi výstupmi. Aj teraz pre istotu odchádzate z vlády na dvakrát, aby mali médiá o čom dlhšie písať,“ napísal Kremský. Ministrom odkázal, aby už odišli a pôsobili aspoň ako konštruktívna opozícia. „Predčasné voľby nechcete, tak pomôžte prijať zákony v prospech občanov Slovenska a nehádžte na nás, že chceme vládnuť s fašistami. Záleží na vás, aký bude ich vplyv v parlamente, aké karty im dáte do rúk,“ oslovil v statuse SaS.
Peter Kremský. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Kremský považuje SaS za opozičnú stranu v koalícii, ktorá politikárči, osobne útočí a snaží sa očierňovať hnutie OĽaNO a najmä jeho lídra. „Robiť z Matoviča blázna, človeka neschopného viesť ministerstvo, nevzdelanca a najväčší problém Slovenska? Všimnite si, kto to dookola opakuje. Kto sa snaží dehumanizovať Matoviča spôsobom, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani fašisti, ani komunisti,“ napísal Kremský. Zároveň dodal, že SaS vydáva Slovensko do rúk mafie a oligarchov, zjednotili si slovník s Robertom Ficom (Smer-SD) i Petrom Pellegrinim (Hlas-SD) a „naladili sa na vlnu, na ktorej jazdia extrémisti“.
Predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti je presvedčený, že našiel odpoveď, prečo Sulík odišiel z postu ministra hospodárstva. „Slabý článok reťaze, lenivosť, nezodpovednosť a Dubaj ako prechodné bydlisko namiesto poctivej práce. A, samozrejme, vidina valiacej sa krízy, ktorá bude odoberať percentá všetkým, ktorí budú pri moci,“ skonštatoval Kremský. Na záver dodal, že ani dnes sa postoj OĽaNO nemení. „Neutekáme z boja za Slovensko, kde sa bude žiť lepšie,“ uzavrel.
10:26 Sulík nepozná meno svojho nástupcu, ministri SaS pravdepodobne podajú demisiu
Ak líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič „prestane byť prilepený na stoličke ministra financií a odíde z vlády“, minister hospodárstva v demisii sa okamžite vráti na ministerstvo aj s celým svojím tímom, povedal šéf SaS Richard Sulík pred pondelňajším rokovaním vlády.
Dodal, že dokončia všetku prácu, ktorá je v rezorte rozrobená. Sulíka zároveň mrzí, že nikto z OĽaNO nevyužili dva mesiace, ktoré SaS poskytla hnutiu, na rozhodnutie. „Neudialo sa nič, okrem troch viac-menej zbytočných stretnutí,“ dodal Sulík. Podľa neho je desať požiadaviek, ktoré ponúklo OĽaNO pre zachovanie koalície, neprijateľných, zároveň však povedal, že sú pripravení o nich rokovať.
Minister hospodárstva Sulík stále nepozná meno svojho nástupcu vo vedení rezortu. Viaceré požiadavky OĽaNO sú podľa jeho slov pre SaS neprijateľné, napriek tomu je strana o zvyšku návrhov pripravená rokovať po demisii ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Za najpravdepodobnejšie však považuje, že popoludní podajú ministri z SaS demisiu.
Sulík podotkol, že meno svojho nástupcu vo vedení ministerstva nepozná, hoci je už niekoľko dní v demisii. Mrzí ho, že OĽaNO nevyužilo dvojmesačné ultimátum. "Igor Matovič vedel, že neodstúpi a trestuhodne premárnil čas, ktorý sme dali na odovzdanie ministerstva," poznamenal Sulík. Odmieta, že by utekal pred zodpovednosťou.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a šéf diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) predpokladajú, že demisiu podajú v priebehu pondelka.
09:31 Prezidentka bude zvažovať mená nových ministrov, nevidí dôvod predlžovať agóniu
,,Predovšetkým sa budem rozhodovať až potom, ako demisie budú doručené, čo pravdepodobne nastane. V prvom rade potrebujem návrh kandidátov od premiéra na uvoľnené štyri posty," povedala prezidentka. Deklarovala, že po návrate z dlhodobo plánovanej služobnej cesty bude jej priorita, aby zabezpečila funkčnosť vlády nástupom nových ľudí.
Čo sa týka demisie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), hlava štátu považuje do istej miery za absurdné výzvy zo strany OĽaNO, aby ostal vo funkcii, a to vzhľadom na ich kritiku voči nemu. ,,Sme v ťažkej situácii ako krajina, Slovensko ide do kritických čias a potrebuje funkčnú vládu. Predstava, že minister, ktorý je teraz kritizovaný zo stany reprezentantov OĽaNO, by mal zotrvať vo vláde z ich požiadavky, považujem za dosť absurdné. Vláda potrebuje fungovať, kooperovať, aby konečne neriešila problémy seba, ale krajiny," podčiarkla s tým, že aj po dvoch mesiacoch konflikt vo vláde pretrváva. Reagovala tak na otázku, či prijme alebo neprijme demisiu ministra hospodárstva.
Prezidentka pripomenula, že už minulý týždeň požiadal premiéra, aby sa pondelkom skončili všetky konflikty a vyjednávania. Apeluje na funkčnú vládu a pripomína aktuálnu energetickú krízu.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Jaroslav Novák
08:44 Gröhling: Veľmi rád zostanem, ale nemôžeme fungovať s Matovičom
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) veľmi rád zostane a s celým tímom bude pokračovať ďalej vo všetkým reformách a opatreniach, ale nemôže fungovať s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO). Uviedol to v prvý deň školského roka 2022/2023 v Malackách, ktorý je zároveň dňom jeho demisie. Tú podá počas pondelka.
"Nemôžeme neustále žiadať o finančné prostriedky, ktoré sú potrebné pre školstvo, nedostávať ich a potom počúvať, že o ne vôbec nežiadame," povedal minister školstva. Zároveň v pondelok ráno nevedel povedať, čo by sa malo udiať, aby zo svojho postu neodstúpil.
Gröhling potvrdil, že v nedeľu (4. 9.) telefonoval s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Ten mu podľa jeho slov potvrdil, že minister financií zostáva a nepodá demisiu. "Dnes, keď otvoríme školský rok, pôjdem do prezidentskej podateľne a následne podám svoju demisiu," priblížil.
To, že končí na poste šéfa rezortu školstva a podá demisiu, je podľa neho "veľmi zvláštny pocit". "Je to zmiešanie všetkého, čo človek dokáže absorbovať. Je tam čiastočne aj hnev, že kvôli jednému človeku, ktorý nejakým spôsobom traumatizuje celú spoločnosť a školstvo ako také, musí prestať rozvoj a pokračovanie v rámci modernizácie školstva," povedal Gröhling. Ako dodal, zároveň je pre neho nepochopiteľné, že na základe rozhodnutia jedného človeka, ktorý prináša nápady, ako si zmyslí a ako sa ráno zobudí, ich ďalej presadzujú aj poslanci v Národnej rade SR. "Nie aby sa pozreli na výkonnosť celej vlády a uľahčili to aj premiérovi tejto krajiny," uzavrel ešte aktuálne stále platný minister školstva.
Branislav Gröhling na základnej škole v Malackách. Foto: TASR/Pavel Neubeuer
Spor v koalícii trvá už niekoľko týždňov. SaS oznámila odchod z koalície, žiada odstúpenie Matoviča z vlády, čo OĽaNO odmietlo. V stredu (31. 8.), keď mali ministri SaS podať demisiu, prišlo OĽaNO na rokovanie vlády s opatreniami na riešenie energetickej krízy. Ak ich SaS podporí, Matovič má z vlády odísť. SaS je ochotná o návrhoch rokovať, ale až po Matovičovom odchode.
Šéf SaS Richard Sulík podal v stredu ráno demisiu z funkcie ministra hospodárstva. Ostatných ministrov za SaS požiadal, aby demisie nepodávali v stredu a počkali do pondelka. Dodal, že Matovičovi tak dávajú čas na to, aby odstúpil.
Prokuratúra v New Yorku vo štvrtok obžalovala Steva Bannona, bývalého hlavného stratéga amerického exprezidenta Donalda Trumpa, a neziskovú organizáciu We Build the Wall z podvodu týkajúceho sa finančnej zbierky na stavbu bariéry na hraniciach USA a Mexika. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.
Bannon bol obvinený v dvoch prípadoch prania špinavých peňazí, v troch prípadoch sprisahania a jednom prípade plánovania podvodu. Ak bude uznaný za vinného, za pranie špinavých peňazí môže dostať až 15 rokov.
Bannona predviedli na súd v na Manhattane v putách. Obvinenia z prania špinavých peňazí a sprisahania odmietol. Následne bol prepustený bez kaucie po tom, čo jeho právnik David Schoen podal žiadosť v jeho mene.
Organizácia We Build the Wall (Staviame múr) zinkasovala na daroch pre Trumpom plánovanú bariéru viac ako 15 miliónov dolárov. Podľa obžaloby Bannon darcov ubezpečil, že všetky ich peniaze pôjdu na stavbu bariéry, no zatajil svoju úlohu pri prevode 250.000 dolárov výkonnému riaditeľovi organizácie, ktorý sľúbil, že nebude brať žiadny plat.
Podľa súdnych dokumentov ide o Briana Kolfagea, veterána vzdušných síl, ktorý sa v apríli priznal k federálnemu sprisahaniu a daňovým podvodom a čaká na rozsudok.
"Je zločinom dosahovať zisky tým, že klamete darcom, a v New Yorku sa za to budete zodpovedať," povedal manhattanský prokurátor Alvin Bragg.
Bannon už predtým povedal, že ide o "fingované vyšetrovanie" vedené proti nemu len dva mesiace pred tzv. polčasovými voľbami do Kongresu (midterm elections). V auguste 2020 urobili federálni prokurátori presne to isté, aby ho "odstránili z volieb", tvrdí Bannon narážajúc na prezidentské voľby v novembri 2020, ktoré Trump prehral.
Bannon, Kolfage a ďalšie dve osoby boli v rovnakej veci obvinení na federálnej úrovni už v auguste 2020. Trestné stíhanie sa však skončilo náhle ešte pred začiatkom procesu, pretože Bannona omilostil Trump v januári 2021 v posledný deň vo funkcii.
Šesťdesiatosemročný Bannon je spoluzakladateľom pravicovej internetovej platformy Breitbart a jedným z najvplyvnejších hlasov v ultrakonzervatívnom tábore americkej politiky. Pripisuje sa mu kľúčová úloha v prekvapujúcom úspechu Trumpa v prezidentských voľbách.
Príslušníci polície vo štvrtok na rôznych miestach Ruska prehľadali byty niekoľkých novinárov. Podľa ruských médií tieto razie môžu súvisieť s bývalým poslancom Iľjom Ponomariovom, ktorý odišiel z Ruska do exilu a v súčasnosti žije na Ukrajine. Informovalo o tom Rádio Sloboda (RFE/RL).
Po tom, čo Rusko 24. februára spustilo inváziu na Ukrajinu, sa Ponomariov pripojil k jednotkám ukrajinskej územnej obrany a na platformách YouTube a Telegram vytvoril dva kanály – Februárové ráno (Utro fevraľa) a Ruský partizán (Rospartizan), ktorých prostredníctvom vyzýva ruských občanov, aby boli aktívni a postavili sa na odpor vláde.
Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) začal Ponomariovovo konanie preverovať a v neprítomnosti ho obvinil z diskreditácie ruských ozbrojených síl.
Tlačová agentúra RIA Novosti podľa RFE/RL s odvolaním sa na policajné zdroje uviedla, že polícia prehľadala domy administrátorov Ponomariovových kanálov na YouTube a Telegrame. Ide o ľudí, ktorí žijú v Jekaterinburgu, Ťumeni či Rostove na Done alebo v Moskovskej a Orlovskej oblasti.
Iný policajný zdroj informoval, že v Moskve sa uskutočnili domové prehliadky u moderátorov youtubového kanála patriaceho légii Sloboda Rusku, ktoré sú údajne prepojené s ukrajinskými nacionalistami. Policajní vyšetrovatelia sa domnievajú, že Ponomariov tejto légii radil a poskytoval konzultácie.
V súčasnosti 47-ročný Ponomariov bol jediným poslancom dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej dumy, ktorý v roku 2014 hlasoval proti ruskej anexii Krymu. Následne utiekol z Ruska do USA a neskôr sa presťahoval na Ukrajinu, kde odvtedy žije.
Najsilnejším mužom vlády je minister financií a líder OĽANO Igor Matovič a premiér Eduard Heger (OĽANO) sa len prizerá. V diskusnej relácii televízie Joj Na hrane to vyhlásil líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Rovnako to vidí aj šéf SaS a odchádzajúci minister hospodárstva Richard Sulík. Sulík tiež priblížil, že sa na ministerstve hospodárstva stretol s Karlom Hirmanom, no ako svojho nástupcu ho nevedel potvrdiť.
"Terorizuje krajinu a Eduard Heger sa len na to pozerá a chudák, nevie ani, kde sedí,” povedal Pellegrini o Matovičovi. Sulík s ním súhlasí. "Aj keď ma to mrzí ako bývalého člena koalície, áno, je to presne tak," reagoval. Obaja zároveň deklarovali, že žiadne dohody ani prípravy na budúcu spoluprácu medzi nimi neexistujú.
Sulík predpokladá, že SaS bude hľadať pre svoje návrhy podporu v koalícii, keďže koaličné strany zároveň budú chcieť hlasy od SaS. Môže teda podľa neho dôjsť k dohode aj bez Hlasu-SD či Smeru-SD. Okrem vstupu Fínska a Švédska do NATO si vie SaS predstaviť podporu niektorých návrhov. "Myslím si, že viac zákonov nepodporíme," povedal Sulík. Pellegrini odkázal SaS aj vláde, že nebudú pre nich "podržtaška" pri hlasovaní.
To, či bude Hirman definitívne novým ministrom, Sulík nevedel, keďže mu to nepotvrdil. Hirmana pozval na ministerstvo, pretože o ňom počul z médií. Predstavil mu kľúčových ľudí a základné informácie. Pellegrini podotkol, že aj odborník musí mať politické krytie.
Sulík deklaroval, že v politike nekončí. Zároveň si myslí, že odchádzajúci minister zahraničných vecí Ivan Korčok by bol dobrým premiérom. Dal mu návrh angažovať sa v straníckej politike. Nechcel špecifikovať, či mu dal návrh byť predsedom SaS. "Najprv počkám, ako sa Ivan Korčok vyjadrí, potom budem informovať," dodal.
Pellegrini sa pýtal, čo robil celé leto premiér, Matovič i rezort hospodárstva. "Celý národ a celý priemysel je v totálnej neistote," upozornil. Sulík skonštatoval, že všetko je dohodnuté. "Od januára platia terajšie ceny elektrickej energie pre domácnosti ďalej," povedal s tým, že mierne by mali stúpnuť distribučné náklady. Zároveň pripomenul, že riešenie pomoci pre podniky s elektrinou je vypracované a v parlamente ho SaS podporí, no návrh musí prejsť najprv vládou. Sulík tiež pripustil podporu Pellegriniho návrhu na pomoc domácnostiam 300 eurami mesačne. "Nehovorím, že to nepodporíme, ešte sme sa k tomu nevyjadrili," dodal.
Súčasné britské bankovky s podobizňou kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela vo štvrtok vo veku 96 rokov, naďalej zostávajú zákonným platidlom. Oznámila to na svojej webovej stránke Bank of England (BoE) s tým, že o ďalších krokoch bude informovať po skončení obdobia smútku. Banka pripomenula, že Alžbeta II. bola prvým monarchom, ktorý sa objavil na jej platidlách.
Guvernér BoE Andrew Bailey v mene banky a jej zamestnancov zároveň vyjadril úprimnú sústrasť kráľovskej rodine. "S hlbokým zármutkom som sa dozvedel o smrti Jej Veličenstva kráľovnej... Pre väčšinu z nás je to jediná hlava štátu, ktorú sme poznali, a budeme si ju pamätať ako inšpiratívnu osobnosť pre našu krajinu a Spoločenstvo národov," uvádza sa vo vyhlásení BoE.
V platnosti takisto zostávajú známky s podobizňou kráľovnej vydané Kráľovskou poštou (Royal Mail). Tú však postupne nahradí podobizeň jeho syna Charlesa, ktorý sa v okamihu jej smrti stal novým monarchom. Keďže Alžbeta II. bola na tróne 70 rokov, mnohí Briti zažijú takúto zmenu na známkach prvýkrát vo svojom živote, poznamenal nemecký denník Kieler Nachrichten.
Zmeny neobídu ani slávne britské liatinové červené poštové schránky, nesúce na prednej strane iniciály panovníka, za vlády ktorého boli umiestnené. Tie z čias Alžbety II. majú nápis "EIIR" (Elizabeth II Regina, Regina je latinsky kráľovná). V uliciach sa však stále nájdu aj schránky s písmenami "GVIR", čo znamená George VI Rex, teda kráľ Juraj VI. (Rex je latinsky kráľ). Juraj VI. bol otcom Alžbety II.
Zmeniť sa bude musieť aj text britskej hymny. Ak je monarchom muž, spieva sa v nej "God save the King" (Bože, ochraňuj kráľa), ak žena, verš sa mení na "God save the Queen" (Bože, ochraňuj kráľovnú).
Nový následník britského trónu princ William s manželkou Catherine sa po úmrtí britskej kráľovnej Alžbety II. stali vojvodom a vojvodkyňou z Cornwallu. Tento titul predtým patril novému kráľovi Karolovi III. a kráľovnej manželke Camille.
Princ William s manželkou Catherine si vo štvrtok večer zmenili názov svojho účtu na Twitteri na "Vojvoda a vojvodkyňa z Cornwallu a Cambridgea". Okrem nového titulu si tak ponechali aj pôvodný, ktorý získali v deň svojho sobáša v roku 2011.
Oficiálnym sídlom nového vojvodu a vojvodkyne z Cornwallu by mal podľa ich oficiálneho účtu na Twitteri aj naďalej zostať Kensingtonský palác v Londýne.
Kráľovi Karolovi III. patril okrem titulu vojvoda z Cornwallu aj titul princ z Walesu. Udelila mu ho jeho matka Alžbeta II. pri slávnostnom obrade investitúry, ktorý sa konal na waleskom hrade Caernarfon v roku 1969. Tento titul však na nového následníka trónu princa Williama neprechádza automaticky, preto nateraz zostáva len vojvodom z Cornwallu a Cambridgea.
Kanadský premiér Justin Trudeau vzdal vo štvrtok úctu "múdrosti, dobrosrdečnosti a vrúcnosti" britskej panovníčky Alžbety II., ktorá zomrela na škótskom zámku Balmoral vo veku 96 rokov. Informovala o tom agentúra DPA.
Trudeau uviedol, že v Kanade sa o smrti kráľovnej dozvedeli so zarmúteným srdcom. "Bola stálou prítomnosťou v našich životoch – a jej služba Kanaďanom navždy zostane významnou súčasťou histórie našej krajiny," zdôraznil.
"Keď sa obzrieme späť na jej život a jej vládu, ktorá trvala toľko desaťročí, Kanaďania si budú vždy pamätať a vážiť múdrosť, oddanosť a vrúcnosť Jej Veličenstva. Naše myšlienky sú s kráľovskou rodinou v týchto najťažších chvíľach," napísal kanadský premiér na sociálnej sieti Twitter.
Kanada je členom Spoločenstva národov (Commonwealth) a britský panovník je oficiálne hlavou štátu aj tejto severoamerickej krajiny, pripomína agentúra DPA.
Bývalý britský premiér Boris Johnson označil deň úmrtia kráľovnej Alžbety II. za najsmutnejší deň Británie, keďže zosnulá panovníčka mala podľa neho "jedinečnú moc robiť ľudí šťastnými". Johnson to vo štvrtok uviedol na svojom účte na Twitteri.
"(Kráľovná) bola taká nadčasová a úžasná, až sa obávam, že sme ako deti verili tomu, že bude pokračovať stále ďalej a ďalej," napísal Johnson. Dodal, že Alžbeta II. bola v mnohých ohľadoch najlepšou panovníčkou v britských dejinách.
"Nielen že zmodernizovala konštitučnú monarchiu, ale dala krajine následníka trónu, ktorý ponesie jej dedičstvo a ktorého zmysel pre povinnosť je v súlade s (hodnotami) jeho matky a vlasti," dodal bývalý premiér.
Johnson zároveň uviedol, že mnohí ľudia si až teraz uvedomili, "čo pre nich kráľovná znamenala, aké veci urobila a ako veľmi ju milovali". Ocenil tiež kľúčovú úlohu, ktorú panovníčka nesebecky niesla v súvislosti s jednotou a kontinuitou britskej monarchie.
Americký prezident Joe Biden vzdal úctu vo štvrtok zosnulej britskej kráľovnej Alžbete II., ktorú nazval "štátničkou neprekonateľnej dôstojnosti". Dodal, že sa teší na spoluprácu s novým panovníkom, kráľom Karolom III, s ktorým ho už teraz podľa jeho slov spája "blízke priateľstvo". TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Biden vo vyhlásení s manželkou Jill povedal, že kráľovná Alžbeta II., ktorá bola na tróne 70 rokov, prehĺbila spojenectvo Británie a Spojených štátov. Dodal, že prispela k tomu, aby bol vzťah oboch krajín mimoriadny.
Ako sa ďalej píše vo vyhlásení Bieleho domu, Alžbeta II. bola "viac než panovníčkou" a bola zdrojom hrdosti pre mnohé generácie Britov.
Bidenov predchodca v Bielom dome Donald Trump vo vyhlásení uviedol, že Alžbeta II. zostane v pamäti "pre jej vernosť svojej krajine a jej neochvejnú oddanosť svojim krajanom", píše agentúra AP. "Melania a ja si navždy budeme vážiť čas strávený s kráľovnou a nikdy nezabudneme na veľkorysé priateľstvo, veľkú múdrosť a úžasný zmysel pre humor Jej Veličenstva," dodal Trump.
Bývalý americký prezident Barack Obama ocenil Alžbetu II. za jej "neúnavnú, dôstojnú verejnú službu". "(Moja manželka) Michelle a ja sme mali to šťastie, že sme spoznali Jej Veličenstvo a veľa pre nás znamenala," uviedol Obama vo vyhlásení.
Vláda Alžbety II. sa podľa slov Obamu vyznačovala "pôvabom, eleganciou a neúnavnou pracovnou etikou", pričom "vzdorovala nástrahám a očakávaniam kladeným na ženy jej generácie".
Úprimnú sústrasť vyjadrili tiež americkí exprezidenti Bill Clinton, George W. Bush a Jimmy Carter.
Nový britský monarcha, syn zosnulej kráľovnej Alžbety II., bude oficiálne známy ako kráľ Karol III. Vo štvrtok to potvrdil Clarence House, sídlo doterajšieho princa Charlesa, informuje stanica Sky News.
Nový kráľ, ktorý sa celým menom nazýva Charles Philip Arthur George, si mohol vybrať z viacerých mien, približuje Sky News.
Nový britský panovník Karol III. vo štvrtkovom vyhlásení po úmrtí jeho matky, kráľovnej Alžbety II., uviedol, že dnešok je "okamihom obrovského smútku pre mňa a všetkých členov mojej rodiny".
Karol III. vo vyhlásení zverejnenom na oficiálnom účte kráľovskej rodiny na Twitteri, vyjadril "hlboký smútok z úmrtia váženej Panovníčky a milovanej Matky". "Viem, že jej stratu budú hlboko pociťovať (ľudia) naprieč celou krajinou a Commonwealthom, ako aj mnohí ľudia na celom svete," uviedol.
"Počas tohto obdobia smútku a zmeny bude pre mňa a moju rodinu útechou a oporou vedomie toho, že kráľovná bola široko rešpektovaná" a ľudia k nej pociťovali náklonnosť, píše sa vo vyhlásení. Alžbeta II. zomrela vo štvrtok popoludní vo veku 96 rokov na škótskom zámku Balmoral.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prijal správu o smrti kráľovnej Alžbety II. s hlbokým smútkom a jej skon označil za nenapraviteľnú stratu. Svoju sústrasť britskej kráľovskej rodine, ako aj národom Británie a Spoločenstva národov vyjadril Zelenskyj prostredníctvom sociálnych sietí.
Britská premiérka Liz Trussová vo štvrtok krátko po oznámení Alžbetinho úmrtia uviedla, že britská panovníčka bola "milovaná a obdivovaná na celom svete".
"Smrť Jej Veličenstva kráľovnej je obrovským šokom pre národ a pre svet," povedala Trussová v krátkom prejave na schodoch svojho sídla na Downing Street – len dva dni potom, čo ju kráľovná Alžbeta II. vymenovala za novú premiérku krajiny, píše AFP
Kráľovná Alžbeta II. sa počas svojej 70-ročnej vlády stala príkladom a inšpiráciou pre všetkých. Vo štvrtok to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá po správe o úmrtí panovníčky vyjadrila sústrasť celej kráľovskej rodine aj obyvateľom Británie a Commonwealthu.
"Sedem desaťročí neochvejného vodcovstva a oddanosti služby svojej vlasti v priebehu mnohých svetových zmien urobili z kráľovnej Alžbety II. príklad a inšpiráciu pre nás všetkých," napísala Čaputová na Twitteri.
Zo slovenských politikov predtým vyjadrili sústrasť britskej kráľovskej rodine aj premiér SR Eduard Heger a predseda Národnej rady Boris Kollár.
Oznámením o úmrtí britskej kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela vo štvrtok popoludní na škótskom zámku Balmoral, sa v Británii spustila operácia Jednorožec (Unicorn). TASR správu prevzala z britského denníka The Herald a stanice BBC.
Pôvodný plán postupu v prípade, že by britská panovníčka zomrela v Londýne, mal označenie London Bridge. Alžbeta II. však zomrela vo svojom škótskom sídle, britské úrady preto uviedli do chodu operáciu Jednorožec.
Telo zosnulej panovníčky prevezú po 48 hodinách od úmrtia z Balmoralu do zámku Holyrood a odtiaľ do Katedrály svätého Gilesa v Edinburghu, kde sa uskutoční bohoslužba za účasti členov kráľovskej rodiny, píše BBC. Následne rakvu dopravia britským kráľovským vlakom zo stanice Wawerley do Londýna. Na každej stanici, ktorou bude vlak prechádzať, bude postavená čestná stráž.
Okamžite po správe o úmrtí panovníčky svoju činnosť pozastavil britský parlament aj zákonodarné zbory v Škótsku, Walese a Severnom Írsku.
Oficiálna webstránka britskej kráľovskej rodiny sa zahalila do čiernej farby a aktuálne uvádza len informáciu o Alžbetinej smrti. Vlajky na Buckinghamskom paláci spustili na pol žrde.
Pohreb Alžbety II. by sa mal podľa protokolu konať o desať dní vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Tento deň bude zároveň dňom štátneho smútku. Spojené kráľovstvo si panovníčku uctí dvoma minútami ticha. Pozostatky kráľovnej následne uložia v Kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor.
Smrťou kráľovnej Alžbety II. sa v Británii končí jedna éra, uviedla vo štvrtok agentúra Reuters. Správy o zhoršujúcom sa zdravotnom stave panovníčky sa objavili vo štvrtok krátko po poludní a davy miestnych obyvateľov i turistov sa počas dňa napriek silnému dažďu zhromažďovali pred Buckinghamským palácom, aby jej vyjadrili podporu
Pred bránami paláca sa napriek prudkému dažďu zišli postupne stovky ľudí, kým predstavitelia kráľovskej rodiny odcestovali do kráľovninho škótskeho sídla Balmoral, kde bola Alžbeta II. pod dohľadom zdravotníkov a v popoludňajších hodinách zomrela.
Mnoho ľudí, z ktorých niekoľkí mali v rukách kvety, pochádzali z krajín mimo Spojeného kráľovstva. "Dotýka sa to aj mňa ako Francúzky," uviedla študentka Chloe Papeilová. "Je súčasťou anglickej kultúry, ale aj svetovej kultúry."
Panovníčku od vlaňajška trápili zdravotné problémy, v dôsledku ktorých mala ťažkosti s chôdzou aj státím. Lekári vo štvrtok vyjadrili v súvislosti s jej zdravotným stavom znepokojenie a odporučili, aby bola pod dohľadom zdravotníkov.
Britská kráľovná, ktorú poznajú miliardy ľudí na celom svete, sa dožila svojho platinového jubilea – 70 rokov, odkedy na tróne nahradila v roku 1952 svojho otca Juraja VI.
Alžbeta II. bola váženou a rešpektovanou panovníčkou, symbolom novodobej monarchie. S jej odchodom sa končí celá jedna etapa v ľudských dejinách. Vyhlásil to premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) a vyjadril hlbokú a úprimnú sústrasť kráľovskej rodine, ľudu Spojeného kráľovstva a krajinám britského Commonwealthu.
Spôsob, akým vládla svojej krajine a pristupovala k ťažkým okamihom v osobnom či verejnom živote je podľa premiéra inšpiráciou pre všetkých. "Vždy z nej vyžarovala sila a dôstojnosť. Dokonca aj vo chvíľach, keď pochovávala milovaného manžela princa Phillipa. Pretože Alžbeta II. nebola len kráľovnou, ale aj manželkou a matkou," vyhlásil Heger.
Pripomenul, že Alžbeta II. na trón nastúpila ako mladá 26-ročná žena a odvtedy každý deň neúnavne a dôsledne pracovala pre svoju krajinu. "V službe národu strávila neuveriteľných 70 rokov, za čo jej patrí nesmierna úcta, obdiv a vďaka," skonštatoval predseda vlády.
Osobnosť kráľovnej Alžbety II. obrusovala hrany sporov vnútri kráľovstva a zabezpečovala jeho stabilitu. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina). Doplnil, že britská panovníčka opúšťa svoju vlasť v zložitom období a jej nasledovník bude musieť vyvinúť veľké úsilie, aby sa jej vyrovnal. Pripomenul tiež jej návštevu Slovenska v roku 2008. Šéf parlamentu vyjadril úprimnú sústrasť občanom Spojeného kráľovstva a celého Spoločenstva národov.
"S hlbokým zármutkom som prijal správu o smrti jej veličenstva kráľovnej Alžbety II. Na trón nastúpila v zložitom období dejín svojej krajiny, keď postupne zanikala britská koloniálna ríša a vytváral sa nový zväzok niekdajších krajín britskej koruny – Spoločenstvo národov. Hoci z hľadiska britských ústavných princípov nemala priamy vplyv na výkonnú moc, jej osobnosť v mnohom uľahčila procesy dekolonizácie i vytváranie novej podoby Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska," uviedol predseda parlamentu v stanovisku, ktoré zaslala jeho hovorkyňa Michaela Jurcová.
Návšteva britskej panovníčky na Slovensku v roku 2008 patrí podľa Kollára k tým najvýznamnejším udalostiam v našej novodobej histórii. "Pamätné je najmä jej odhalenie pamätníka na dunajskom nábreží v Devíne, ktoré symbolizovalo našu obnovenú príslušnosť k západnej civilizácii," pripomenul. Šéf parlamentu je presvedčený, že Alžbeta II. zostane navždy v srdciach svojich spoluobčanov i pokojamilovnej populácie sveta.
Vo veku 96 rokov zomrela vo štvrtok britská kráľovná Alžbeta II. Bola najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Británie - na tróne bola 70 rokov. Novým kráľom Spojeného kráľovstva sa stal v momente Alžbetinho úmrtia jej najstarší syn Charles.
Vo veku 96 rokov zomrela vo štvrtok britská kráľovná Alžbeta II. Oznámil to Buckinghamský palác.
Kráľovná Alžbeta II., ktorá zomrela vo štvrtok popoludní, bola najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Británie – na tróne bola 70 rokov, píše agentúra AFP.
Panovníčku od vlaňajška trápili zdravotné problémy, v dôsledku ktorých mala ťažkosti s chôdzou aj státím. Lekári vo štvrtok vyjadrili v súvislosti s jej zdravotným stavom znepokojenie a odporučili, aby bola pod dohľadom zdravotníkov.
Na škótsky zámok Balmoral následne pricestovali členovia kráľovskej rodiny – princovia Charles, Andrew a Edward a princezná Anna, ako aj Alžbetin vnuk princ William. Na ceste do kráľovninho sídla je aj princ Harry.
Davy ľudí prišli napriek dažďu
Pred bránami paláca sa napriek prudkému dažďu zišli postupne stovky ľudí, kým predstavitelia kráľovskej rodiny odcestovali do kráľovninho škótskeho sídla Balmoral, kde bola Alžbeta II. pod dohľadom zdravotníkov a v popoludňajších hodinách zomrela.
Mnoho ľudí, z ktorých niekoľkí mali v rukách kvety, pochádzali z krajín mimo Británie. "Dotýka sa to aj mňa ako Francúzky," uviedla študentka Chloe Papeilová. "Je súčasťou anglickej kultúry, ale aj svetovej kultúry."
Karol III.
Novým kráľom Spojeného kráľovstva sa stal v momente Alžbetinho úmrtia jej najstarší syn Charles (73). Korunovácia ho však ešte len čaká. Zaručuje to zákon "Rex nunquam moritur", čo v preklade znamená "kráľ nikdy nezomiera". Vďaka tomu môžu prejsť na nasledovníka trónu panovnícke právomoci automaticky. Nevzniká teda stav bezvládia.
Charles bude oficiálne známy ako kráľ Karol III. Vo štvrtok to potvrdil Clarence House, sídlo doterajšieho princa Charlesa, informuje stanica Sky News.
Prapravnučka kráľovnej Viktórie a hlava anglikánskej cirkvi
Zosnulá panovníčka Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu) Alžbeta II. pochádzala z windsorskej dynastie. V poradí 40. panovníčka na anglickom tróne od čias Viliama Dobyvateľa (1066-87) a prapravnučka kráľovnej Viktórie (1837-1901) bola podľa stáročnej tradície aj hlavou anglikánskej cirkvi. Vlády sa ujala vo februári 1952 po smrti svojho otca Juraja VI., ktorý bol na tróne od roku 1936. Slávnostne Alžbetu II. korunovali 2. júna 1953 vo veku 26 rokov.
Dňa 9. septembra 2015 sa stala najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Spojeného kráľovstva, keď v dĺžke vládnutia prekonala kráľovnú Viktóriu. Po smrti saudskoarabského kráľa Abdalláha, ktorý zomrel 23. januára 2015 vo veku 90 rokov, sa Alžbeta II. stala tiež najstaršou doteraz žijúcou aktívnou panovníčkou. Najdlhšie slúžiacou panovníčkou sa stala 13. októbra 2016, po smrti thajského kráľa Pchúmipchóna Adundéta (Rámu IX.), ktorý na tróne sedel 70 rokov.
Zafírové jubileum, teda 65 rokov na britskom tróne, si Alžbeta II. ako prvá britská panovníčka pripomenula 6. februára 2017. Ako prvá britská kráľovná oslávila 20. novembra 2017 aj platinové výročie svadby. Jej dlhoročným životným partnerom a neúnavným podporovateľom bol princ Philip, ktorý po jej boku stál až do svojej smrti 9. apríla 2021.
Alžbeta II. Foto: TASR/AP
Detstvo a život cez vojnu
Elizabeth Alexandra Mary, budúca britská kráľovná Alžbeta II., sa narodila 21. apríla 1926 v Londýne ako prvorodená dcéra Alberta, vojvodu z Yorku a Elizabeth Bowes-Lyonovej, vojvodkyne z Yorku. Mala mladšiu sestru Margaret, grófku zo Snowdonu (1930-2002).
Pokojný rodinný život princeznej sa skončil v roku 1936, keď zomrel jej starý otec, kráľ Juraj V. Jeho nástupcom sa najprv stal jej strýko Eduard III., ktorý sa však rozhodol dať prednosť láske a oženil sa s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou, čím prenechal vládu bratovi Jurajovi VI. Jedenásťročná princezná Elizabeth sa tak stala prvou v nástupníckej línii na britský trón.
Počas druhej svetovej vojny sa obe princezné, Elizabeth i Margaret, z dôvodu bezpečnosti zdržiavali na Windsorskom hrade, kde sa snažili zahnať pochmúrne myšlienky v ťažkej situácii – okrem iného aj tradičnými vianočnými predstaveniami s deťmi služobníctva. Vtedy Elizabeth po prvý raz vystúpila aj na verejnosti, a to v živom vysielaní rozhlasovej stanice BBC. Chcela povzbudiť deti v Británii, z ktorých mnohé museli byť v tých časoch evakuované. Po dovŕšení 18 rokov sa stala štátnou poradkyňou v neprítomnosti kráľa.
Philipa spoznala ako dieťa
Philipa, vtedy 13-ročného chlapca a svojho budúceho manžela, spoznala na svadbe jeho bratranca ako osemročná v roku 1934, keď ešte vôbec netušila, že ako manželia strávia 73 rokov. Až o 12 rokov neskôr požiadal Philip princeznú Elizabeth o ruku, ale snúbenci museli čakať, kým nevesta nedovŕši 21. rok svojho života. Stalo sa tak 21. apríla 1947.
Philip a Elizabeth sa zasnúbili 6. júla 1947 a svadba sa konala 20. novembra 1947. Philip sa vzdal všetkých svojich titulov, ktoré ho spájali s nemeckými koreňmi, a prijal matkino meno Battenberg v poangličtenej forme Mountbatten. Prestúpil tiež z pravoslávnej do anglikánskej cirkvi – ako dieťa pochádzajúce z gréckej i dánskej kráľovskej rodiny bol totiž pokrstený pravoslávnym obradom.
Britská kráľovná Alžbeta II. s manželom, princom Phillipom. Foto: TASR/AP
Mladý pár žil istý čas na ostrove Malta. Philip slúžil v námorníctve a princezná cestovala medzi Maltou a Londýnom, kde sa o ich ročného syna Charlesa starali starí rodičia. Počas cesty po Keni zastihla 6. februára 1952 Elizabeth správa, že zomrel jej otec, britský panovník Juraj VI. Princezná bola ihneď oficiálne vyhlásená za kráľovnú, ale korunovaná bola ako Alžbeta II. až 2. júna 1953.
Mladá 26-ročná panovníčka sa postavila na čelo britského Spoločenstva národov, britskej armády, letectva a námorníctva i vyše 700 organizácií. Zároveň sa stala najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi a vojvodkyňou z Lancasteru. Princ Philip sa stal vojvodom z Edinburghu a prijal tituly Jeho kráľovskej Výsosti a britského princa.
Prežila manžela aj sestru
Alžbeta II. a princ Philip mali okrem korunného princa Charlesa, ktorý sa narodil v roku 1948, aj ďalšie tri deti: princeznú Annu (1950), princa Andrewa (1960) a princa Edwarda (1964). S narodením princa Andrewa sa Alžbeta II. stala od čias kráľovnej Viktórie prvou britskou panovníčkou, ktorá porodila dieťa počas vládnutia. Jej manželstvo s Philipom trvalo 73 rokov – až do smrti princa, ktorý zomrel 9. apríla 2021 vo veku 99 rokov.
V roku 2002 Alžbeta II. oslávila 50. výročie svojej vlády – ako jedna z mála britských panovníkov, ktorým sa podarilo tento míľnik dosiahnuť. Oslavy však zatienil aj smútok. Vo februári vo veku 71 rokov na následky porážky zomrela totiž jej sestra princezná Margaret a iba niekoľko týždňov nato skonala vo veku 101 rokov aj kráľovná matka.
Keď sa Alžbeta II. stala kráľovnou, britským premiérom bol Winston Churchill a na čele ZSSR stál Josif Vissarionovič Stalin. Na tróne prežila studenú vojnu aj pád komunizmu vo východnej Európe. Zažila tiež útok na newyorské dvojičky, teroristický útok v Londýne, referendum Škótska o odtrhnutí od Británie či brexit.
Na pozvanie slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča navštívila 23. – 24. októbra 2008 spolu s manželom princom Philipom Slovensko.
Hlas vylúčil spoluprácu s ĽSNS a OĽaNO. Uviedla to podpredsedníčka strany Hlas Zuzana Dolinková v rozhovore pre Denník N.
Dodala však, že osobne si nevie predstaviť spoluprácu ano so Smerom a hnutím Republika. Na margo Ficovho Smeru uviedla, že "sa viac-menej radikalizuje a posúva do extrémnejšieho spektra".
Ako ale Dolinková konštatovala, jej postoje o oboch politických subjektoch neodzrkadľujú postoj celej strany.
V holandskom prístave Eemshaven na severe krajiny vo štvrtok uviedli do prevádzky nový terminál na skvapalnený zemný plyn. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil aj český premiér Petr Fiala. Česko si prostredníctvom spoločnosti ČEZ prenajalo tretinu kapacity terminálu.
"Česká republika je závislá od ruského plynu, a to je veľká chyba, z ktorej sa musíme poučiť. Našťastie, na svete existuje dosť iných zdrojov, akým je aj skvapalnený plyn," povedal český predseda vlády v Eemshavene. Skvapalnený plyn dovezený z holandského terminálu pokryje Česku tretinu ročnej spotreby.
Prvé dodávky skvapalneného plynu prídu do holandského prístavu podľa slov Fialu zo Spojených štátov. Česi ho budú môcť využívať už od septembra.
Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela uviedol, že ide o historický okamih pre energetickú bezpečnosť. "Pre Česko to znamená možnosť znížiť závislosť od ruského plynu až o tretinu a hlavne veľkú pomoc v tom, aby sme zvládli blížiacu sa zimu," dodal Síkela.
Rusko podnikne odvetné opatrenia v reakcii na krok Európskej únie, ktorá nedávno rozhodla o pozastavení platnosti dohody uzavretej s Ruskom a týkajúcej sa zjednodušenia vydávania víz. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.
"Pri výbere odvetných opatrení budú na prvom mieste zohľadnené záujmy nás, našich ľudí, a otázky národnej bezpečnosti," objasnila na štvrtkovom brífingu v Moskve hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Zdôraznila súčasne: "Nebudeme sa uzatvárať pred obyvateľmi Európskej únie". Zacharovová vo svojom vystúpení kritizovala pobaltské štáty, ktoré označila za "najzúrivejších odporcov" Ruska v Európskej únii.
Spoločná európska mena sa vo štvrtok dostala pod tlak aj napriek bezprecedentnému zvýšeniu úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB). Neskoro popoludní sa predávala po 0,9964 USD, pričom ešte pred oznámením rozhodnutia ECB sa jej kurz pohyboval nad paritou s dolárom.
ECB stanovila vo štvrtok popoludní referenčný kurz eura na 1,0009 (v stredu 0,9885) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,9991 (1,0116) eura.
ECB vo štvrtok rozhodla o najprudšom zvýšení úrokov vo svojej histórii, keď zdvihla všetky tri svoje hlavné sadzby o 75 bázických bodov. Týmto spôsobom zareagovala na extrémne vysokú infláciu. Mena tradične profituje zo zvýšenia sadzieb. Trhy však toto rozhodnutie očakávali, čo znamená, že už bolo započítané v kurze eura.
Odsúdený ruský opozičný politik a kritik Kremľa Alexej Navaľnyj vo štvrtok oznámil, že predstavitelia väznice, kde si odpykáva svoj trest, ho zbavili práva na zachovanie dôvernosti dokumentov, ktoré si posúva so svojimi právnymi zástupcami.
Ako sa píše na Navaľného účte na sociálnej sieti Twitter, všetka jeho korešpondenčná komunikácia s jeho právnym tímom je odteraz predmetom trojdňových kontrol zo strany personálu väznice.
Navaľnyj priblížil, že ak s ním bude chcieť jeho právnik konzultovať návrh sťažnosti voči trestaneckej kolónii, najprv ju bude musieť dať predstaviteľom väznice, pričom dokumenty sa k nemu dostanú až o tri dni neskôr. Dodal, že ďalšie tri dni potrvá, kým sa dostanú naspäť k právnikovi s jeho pripomienkami.
Navaľnyj v tvíte prostredníctvom svojich právnikov uviedol, že predstavitelia väznice mu odmietli povedať dôvody tohto rozhodnutia. Ako doplnil, so svojimi právnikmi teraz komunikuje cez "dvojité plastové sklo s mrežami vo vnútri", pričom tento spôsob rozhovoru pripomína podľa neho pantomímu.
Na Slovensku by mohol prebiehať výcvik ukrajinských ozbrojených síl. Vo štvrtok to počas návštevy leteckej základne Ramstein v Nemecku uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Verím, že posilňovaním budovania kapacít a spôsobilostí ukrajinských ozbrojených síl budeme čoraz bližšie k ukončeniu tejto nezmyselnej ruskej agresie a víťazstvu slobodnej Ukrajiny," vyhlásil Naď.
Podľa ministra obrany je Slovenská republika pripravená hovoriť o výcviku ukrajinských vojakov na území SR. Dodal, že poskytnutie výcviku pre Ukrajincov by mohlo byť "eventuálnym príspevkom do novovytvorenej vojenskej asistenčnej misie EÚ na Ukrajine".
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyzdvihla vo štvrtok britskú kráľovnú Alžbetu II. ako symbol spoločnej európskej histórie. Po správach o znepokojení lekárov nad zdravotným stavom 96-ročnej panovníčky smerovali do Spojeného kráľovstva želania všetkého dobrého aj od ďalších svetových politikov.
"Myslím na ňu a modlím sa za ňu. Predstavuje celú históriu Európy, ktorá je pre nás, spolu s našimi britskými priateľmi, spoločným domovom," povedala von der Leyenová. "Za tie roky nám všetkým vždy dávala stabilitu, istotu. Preukázala nesmiernu odvahu. V mojich očiach je legendou," dodala šéfka EK.
Americký prezident Joe Biden hovoril o situácii s britskou premiérkou Liz Trussovou, ktorej povedal, že spolu s prvou dámou Jill Bidenovou myslí na Alžbetu II. i jej rodinu. Podľa hovorcu Bieleho domu dostáva Biden pravidelne informácie o stave britskej panovníčky.
Hovorca OSN Stéphane Dujarric oznámil, že generálny tajomník svetovej organizácie António Guterres myslí na kráľovnú, jej rodinu a obyvateľov Spojeného kráľovstva.
Kanadský premiér Justin Trudeau uviedol, že spolu s Kanaďanmi po celej krajine želá kráľovnej všetko dobré a posiela jej rodine pozdravy. Alžbeta II. je v Kanade oficiálne hlavou štátu a bola ňou počas takmer polovice existencie tejto krajiny, ktorú navštívila 22-krát.
Šéfka ECB Christine Lagardová signalizovala pokračovanie sprísňovania menovej politiky v eurozóne. Dôvodom je vysoká inflácia.
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) vo štvrtok rozhodla o bezprecedentnom zvýšení hlavných úrokových sadzieb o 75 bázických bodov. Toto agresívne sprísnenie menovej politiky je podľa šéfky ECB prvým krokom prechodu od prevažne stimulačného nastavenia sadzieb k úrovniam, ktoré zabezpečia včasný návrat inflácie k strednodobému cieľu dve percentá.
Lagardová priznala, že ECB sa vo svojich predchádzajúcich inflačných prognózach mýlila. Poukázala však na to, že niektoré faktory, ako sú pandémia, ruský útok na Ukrajinu či energetické vydieranie Moskvy sa nedajú predpovedať.
"Takže beriem vinu na seba, pretože som šéfkou tento inštitúcie a áno, naše prognózy boli chybné, ale tieto chyby urobili všetci prognostici. Príliš sa od nich nelíšime," uviedla Lagardová na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov.
