Títo traja by sa museli na Facebooku nenávidieť. Ako to, že sa priatelili?

Nie som na sociálnych sieťach a keď sa ku mne dostane, čo sa tam deje, nestačím sa diviť. Jednak nad tým, čo tam niektorí píšu, jednak nad tým, že to mnohí iní čítajú. Naposledy to boli reakcie na zmeny v denníku Štandard, o ktorých písal šéfredaktor. Podobné veci sa však objavujú pravidelne – spomeňme si na vulgárne urážky biskupa Haľka či speváčky Magušinovej. Ale i v diskusiách na Štandarde ma prekvapoval nesúhlas čitateľov s tým, že pre denník píše ten či onen autor.

Neviem, či sú sociálne siete príčinou alebo len zrkadlom toho, čo sa v spoločnosti deje. Spomínané kauzy ukazujú minimálne dve veci. Prvou je strata rešpektu voči názorovým oponentom a absencia diskusie medzi ľuďmi, ktorí spolu nesúhlasia. Druhou je zhrubnutie spoločnosti na úrovni elít a akceptácia hrubosti ako normálneho správania.

Nesúhlasím s vami, ale môžeme byť i priateľmi

Mám rád G. K. Chestertona. Nielen jeho texty, ale aj anekdoty z jeho života. Jedna z mojich obľúbených anekdot je z debaty medzi ním a Georgeom Bernardom Shawom. Obrovský a dobre živený Chesterton v narážke na Shawovu vychudnutú postavu nadhodil, že krajine bol zrejme hladomor. Shaw pohotovo odpovedal, že vidí, kto ho spôsobil.

Sú dva dôvody, prečo mám túto anekdotu rád. Jedným je, že hoci inak je mi myšlienkovo bližší Chesterton, pre svoju fyzickú konštitúciu v tejto debate sympatizujem so Shawom. Najmä však je táto výmena replík jedným z mnohých príkladov toho, ako títo dlhoroční intelektuálni rivali spolu priateľsky komunikovali. Dnes by sme snáď mali zdôrazniť, že spolu vôbec komunikovali.

A nielen to. Napriek všetkým svojim názorovým rozdielom boli skutočnými priateľmi. Na jednej strane Shaw – fabiánsky socialista, obdivovateľ Nietzscheho a neskôr rôznych diktátorov vrátane Stalina – a na druhej Chesterton – katolík, patriot, zástanca demokracie a obyčajného človeka. V intelektuálnych debatách, osobných i literárnych, jeden druhého nijako nešetrili, a predsa to ich priateľstvo nenarušovalo. Pritom rozpory medzi nimi boli naozaj fundamentálne a obaja argumentovali vo vážnych spoločenských témach.

Shaw nebol jediným Chestertonovým priateľom-oponentom. Podobné priateľstvo pestoval napríklad s Herbertom Georgeom Wellsom, ďalším fabiánskym socialistom a ateistom. Ani s ním nezdieľal pohľad na svet – jedna najznámejších Chestertonových kníh Večný človek je reakciou na Wellsovo dielo The Outline of History. A predsa im to nebránilo vo vzájomnom rešpekte a priateľstve.