12. septembra 2022 | 14:33

Minúta | 12. septembra 2022 | 14:33

Radičová: Heger nemôže ustáť Matovičove neuvážené rozhodnutia

Bývalá slovenská premiérka a sociologička Iveta Radičová v relácii Rádia Expres Braňo Závodský Naživo uviedla, že šéf OĽaNO a minister financií Igor Matovič má široké spektrum ľudí, do ktorých si môže udrieť. Len akosi práve pri tých, ktorí mu najviac podrážajú nohy spochybnením vlajkovej protikorupčnej lode, mlčí, dodala.

Premiér Eduard Heger nemôže ustáť neuvážené rozhodnutia Matoviča, uviedla Iveta Radičová. V súvislosti s letnou koaličnou krízou, ktorá vyvrcholila odchodom strany Sloboda a Solidarita (SaS) z koalície a demisiou ministrov nominovaných touto stranou, skonštatovala, že premiér má isté kompetencie, a to pohroziť demisiou alebo môže navrhnúť odvolanie tých, ktorí v koalícii robia problémy. Radičová však nechcela povedať, ako by sa na Hegerovom mieste rozhodla, pretože podľa jej slov nemôže premiérovi radiť.

Sociologička zároveň skritizovala pôsobenie koaličných i opozičných politických lídrov voči občanom. Ich správanie a rozhodnutia nazvala nezodpovednými, neospravedlniteľnými až urážajúcimi. „Svojich voličov zahnali do zákopovej vojny a otvorili ďalšiu vojnu medzi občanmi. Ja by som veľmi vyzývala občanov, aby sme pochopili, že krízové časy vieme zvládnuť len vtedy, keď bude platiť veta "musíme si navzájom pomáhať," tvrdí Radičová s tým že koaličná kríza sprevádza súčasné vládnutie od začiatku.

Bývalá predsedníčka vlády nevníma pozitívne odchod strany SaS z koalície. Dodala, že je neprijateľné, akým spôsobom presadzuje svoje rozhodnutia hnutie OĽaNO. Radičová zdôraznila, že v prípade menšinovej vlády sa musia dodržiavať isté zásady. „Je absolútne vylúčené, aby sa vláda obrátila so schvaľovaním zákonov na fašistické strany. To by bolo pošliapanie základných hodnôt,“ uviedla.

Dodala, že Matovič má široké spektrum ľudí, do ktorých si „môže udrieť, len akosi práve pri tých, ktorí mu najviac podrážajú nohy spochybnením vlajkovej protikorupčnej lode, mlčí,“ uviedla sociologička, ktorá mala na mysli predsedu parlamentu Borisa Kollára a predsedu opozičnej strany Smer Roberta Fica. „Tu neurobí zásadné politické vyhlásenia,“ doplnila.

Bývalá predsedníčka vlády v relácii taktiež konštatovala, že noví nominanti na ministrov majú šancu prijať nápomocné riešenia, ak sa im podarí prv vo vláde vyjednávať o zákonoch, následne predkladať riešenia a dokážu nájsť dostatočný počet hlasov najmä od strany SaS. „Karla Hirmana, ktorý má byť ministrom hospodárstva, veľmi dobre poznám, robil mi poradcu a vie dobre vyjednávať,“ povedala Radičová.

(sita)

12. septembra 2022 | 13:28

Minúta | 12. septembra 2022 | 13:28

Ruská armáda útočí na časti Charkovskej oblasti dobyté Ukrajincami

Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že jeho jednotky podnikajú útoky v tých častiach Charkovskej oblasti na Ukrajine, ktoré v posledných dňoch dobyla ukrajinská armáda. Kremeľ zasa oznámil, že tzv. špeciálna operácia na Ukrajine bude pokračovať, kým nebudú dosiahnuté všetky pôvodne deklarované ciele.

Ministerstvo obrany v Moskve na svojom každodennom brífingu informovalo, že ruské vzdušné, raketové a delostrelecké sily podnikajú ,,vysokopresné údery na jednotky a rezervy ukrajinských ozbrojených síl" vrátane miest Kupiansk a Izium v Charkovskej oblasti.

Charkovský gubernátor ukrajinskej Oleh Synehubov v pondelok - aj prostredníctvom statusov na sociálnych sieťach - vyzval civilné obyvateľstvo, aby sa uchýlilo do krytov.

Informoval, že ruskí okupanti opäť ostreľovali mesto Charkov. Dodal, že informácie o prípadných obetiach sa spresňujú. Apeloval na civilistov, aby neignorovali poplašné sirény varujúce pred možným raketovým útokom alebo náletom a skryli sa na bezpečnom mieste.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok zdôraznil, že špeciálna vojenská operácia, ako Rusko eufemisticky nazýva svoju vojenskú agresiu voči Ukrajine, stále pokračuje a ,,bude pokračovať, kým sa nedosiahnu pôvodne stanovené ciele".

Reagoval tak na otázku, či má ruské vojenské vedenie - vzhľadom na aktuálny vývoj vojenskej situácie na východe Ukrajiny - stále dôveru prezidenta Vladimira Putina.

Peskov súčasne odmietol reagovať na obvinenia zo strany Kyjeva, podľa ktorého ruská armáda zaútočila na Ukrajine na civilnú kritickú infraštruktúru a spôsobila tak rozsiahly výpadok v dodávkach elektriny.

Kremeľský hovorca sa vyhol i odpovedi na otázku, či Rusko plánuje mobilizáciu v súvislosti so správami o protiofenzíve ukrajinských jednotiek.

Peskov v tejto veci novinárov odkázal na ruské ministerstvo obrany. Ubezpečil však, že Putin je 24 hodín denne v kontakte s ministrom obrany a ďalšími vojenskými predstaviteľmi a je informovaný o všetkých operáciách ruskej armády na Ukrajine.

(tasr)

12. septembra 2022 | 13:05

Minúta | 12. septembra 2022 | 13:05

Kadyrov tvrdí, že čečenskí ozbrojenci sú opäť na Ukrajine

Kremľom protežovaný čečenský vodca Ramzan Kadyrov tvrdí, že čečenské jednotky sa na jeho rozkaz opäť vrátili na Ukrajinu, aby tam bojovali po boku ruskej armády.

Podľa britskej stanice BBC Kadyrov zverejnil video, v ktorom poslanec ruskej Štátnej dumy za Čečensko Adam Delimchanov, obklopený ozbrojenými mužmi, vyhlasuje, že čečenské jednotky ,,v počte 10-tisíc osôb" budú pôsobiť v ,,Chersonskej a Záporožskej oblasti a (samozvanej proruskej) Doneckej ľudovej republike".

BBC poznamenala, že Delimchanovovo tvrdenie, že video bolo nakrútené na Ukrajine, nie je možné potvrdiť z hodnoverných zdrojov.

Správa o údajnom návrate Čečencov na Ukrajinu sa objavila v čase úspešnej protiofenzívy ukrajinských jednotiek, ktoré dokázali výrazne postúpiť v smere na mesto Charkov ležiace na severovýchode Ukrajiny.

Kadyrov zohral významnú úlohu v podpore vojny Ruska na Ukrajine a v Čečensku robil nábor do jednotiek bojujúcich na strane ruskej armády. Čečenskí ozbrojenci však utrpeli na Ukrajine veľké straty, pripomenulo Rádio Sloboda (RFE/RL).

Kritici od začiatku vojny na Ukrajine spochybňujú efektivitu Kadyrovových mužov a jeho jednotky označujú za ,,tiktokovú" armádu - čečenskí ozbrojenci totiž na tejto sociálnej sieti zverejňovali videá o svojich údajných vojenských úspechoch, ktoré sa často nepotvrdili alebo boli všeobecne vnímané skôr ako paródia. Smutne sa preslávili aj vyhrážkami adresovanými ukrajinským vojakom a ich spojencom či ukrajinským civilistom.

BBC vo svojej pondelkovej správe citovala ukrajinské vojenské velenie a ľudskoprávnu organizáciu Vajfond, podľa ktorých sa vojenské prápory v Čečensku väčšinou nevytvárajú na základe dobrovoľnosti.

Oba zdroje tvrdia, že čečenské úrady mužov nútia ísť bojovať Ukrajinu: buď ide o ľudí so záznamom v registri trestov alebo o osoby, ktorým sa úrady v prípade odmietnutia vyhrážajú trestným konaním.

Investigatívny web The Insider pred časom informoval, že v niektorých regiónoch Čečenska v súvislosti s verbovaním do vojny na Ukrajine prekvitá systém korupcie: neznáme osoby mužov najprv unesú a potom žiadajú výkupné, pričom sa vyhrážajú, že v prípade nezaplatenia stanovenej sumy ich pošlú bojovať na Ukrajinu.

(tasr)

12. septembra 2022 | 11:56

Minúta | 12. septembra 2022 | 11:56

OĽaNO a Sme rodina majú zlú personálnu politiku a nemajú kádre, hovorí politológ

Koaličné hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina zanedbali výber ministrov a dlhodobo sa ukazuje, že ich personálna politika pokrivkáva, uviedol pre agentúru SITA politológ Michal Cirner.

„Personálna politika týchto dvoch hnutí je veľmi zlá. Jednoducho, nemajú kádre, nemali nijakú tieňovú vládu a to sa ukazuje aj na tom, že meškajú s predstavením kandidáta na ministra školstva,“ povedal Cirner. Premiér Eduard Heger navrhol prezidentke tri mená na posty odchádzajúcich ministrov za stranu Sloboda a Solidarita (SaS). Na post ministra spravodlivosti navrhol predsedu Slovenskej advokátskej komory Viliama Karasa, na post šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana a za ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Všetci traja sú nestraníci.

Podľa Cirnera čas ukáže, ako sa budú odborní nominanti správať v úrade. „Samozrejme, môžu tam byť odborné aj morálne výhrady, aj od opozície sme počuli, že najmä nominant na ministra spravodlivosti Viliam Karas nevyhovuje časti politického spektra. V niektorých otázkach, ktoré preferovalo ministerstvo spravodlivosti počas pôsobenia Márie Kolíkovej, tam budú nejaké rozdiely, hlavne čo sa týka paragrafu 363 Trestného zákona,“ poukázal Cirner. Pri odborných nominantoch a nestraníkoch je podľa neho ten problém, že verejnosť nepozná ich politický výklad a nevie, ktorá strana za nimi stojí. Pri presadzovaní návrhov má posledné slovo politika. „Môžu to byť dobrí odborníci, manažéri a priniesť dobré riešenia, ale nakoniec zasadne koaličná rada a poslanci v parlamente budú o týchto veciach hlasovať. Keď príde nejaké politické a nie odborné riešenie, napríklad zo strany ministra financií, potom aj títo odborníci jednoducho nebudú mať silu svoje riešenia presadiť,“ podotkol Cirner.

Minister financií a predseda OĽaNO Igor Matovič v nedeľu v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo povedal, že po odchode SaS nebudú vo vláde konflikty. Politológ si myslí, že je veľká šanca, že to tak naozaj bude. Poukázal na to, že v koalícii teraz pôjde v podstate o vládu dvoch strán, keďže strana Za ľudí je personálne zdecimovaná. Boris Kollár je podľa neho pragmatik, s ktorým sa Igor Matovič vždy vedel dohodnú, a Kollár zas vždy vedel presadzovať svoje požiadavky. „Myslím si, že tam nebudú spory, ako boli s Richardom Sulíkom, pretože tam nie je žiadna osobná averzia. Boris Kollár sa vie s Matovičom dohodnúť za zatvorenými dverami, takže nemali by sme byť svedkami takých predstavení, aké sme zažili s Matovičom a Sulíkom,“ myslí si Cirner.

Politológ očakáva, že SaS bude v parlamente hlasovať za odvolanie ministra financií Igora Matoviča, pokiaľ návrh predloží niektorá demokratická opozičná strana. Pre ďalšie fungovanie koalície bude podľa neho kľúčovým momentom hlasovanie o štátnom rozpočte na budúci rok. Čaká ju veľa rokovaní, aby našla konsenzus s opozíciou a získala hlasy na schválenie rozpočtu. Ak by sa to nepodarilo, išlo by sa do rozpočtového provizória, kde je veľmi malý manévrovací priestor na nové výdavky. „To by v podstate ohrozilo riešenie energetickej krízy a opatrení, ktoré chce predstaviť vláda do konca roka,“ uzavrel Cirner.

(sita)

12. septembra 2022 | 10:47

Minúta | 12. septembra 2022 | 10:47

Archeológovia pri Vrábľoch objavili desiatky ľudských tiel bez hlavy

Pri výskume unikátnej archeologickej lokality z mladšej doby kamennej vo Vrábľoch slovenskí vedci objavili najmenej 35 pozostatkov ľudských tiel. Ako informoval medzinárodný vedecký tím, takmer všetkým chýbala hlava.

Spoločný výskum slovenských vedcov z Archeologického ústavu (AÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) a odborníkov z Christian-Albrechts-Universität v nemeckom Kieli prebieha vo Vrábľoch už siedmu sezónu. "Skúmajú jednu z najväčších stredoeurópskych sídliskových aglomerácii roľníkov z mladšej doby kamennej z obdobia približne medzi rokmi 5250 až 4950 pred Kristom. Tri sídliskové areály majú celkovú rozlohu približne 50 hektárov. Jeden z areálov bol v záverečnej etape fungovania opevnený jednou, prípadne dvoma priekopami, čo je v tej dobe v strednej Európe absolútne výnimočné," uviedol riaditeľ AÚ Matej Ruttkay.

Podrobný geofyzikálny prieskum lokality potvrdil prítomnosť viac ako 300 takzvaných dlhých domov. Podľa vedcov je možné, že v jednotlivých etapách fungovania osady mohlo byť naraz využívaných 50 až 70 domov. "Už v minulých sezónach sa v priestore priekop, respektíve v ich blízkosti odkryli regulárne hroby, ale aj ľudské skelety uložené, prípadne pohodené na dne priekopy. V tomto roku sa v priekope pri jednom zo vstupov odkryla kumulácia ľudských kostí, z ktorých sa vypreparovalo najmenej 35 skeletov," uviedol jeden z vedúcich výskumu Ivan Cheben.

Podľa jeho slov telá pôvodne ležali v rôznych pozíciách. "Na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v akoby žabej polohe a podobne. Temer všetkým chýbala hlava. Našla sa iba jedna lebka a jedna časť sánky. Už pri odkryve sa ukázali aj viaceré pôvodné zlomeniny. Sprievodné nálezy sa vyskytli v minimálnom množstve. Zaujímavé sú napríklad prevŕtané ľudské zuby, ktoré mohli byť súčasťou akýchsi amuletov. Podľa prvých zistení sú medzi mŕtvymi najmä mladiství jedinci," povedal Cheben.

Medzinárodný tím zložený z vedcov z viacerých odborov teraz bude hľadať odpoveď na otázku, čo sa pred tisíckami rokov pri dnešných Vrábľoch vlastne stalo. "V laboratóriách sa budú snažiť rozlúštiť, či išlo napríklad o zabitých jedincov, obete epidémie, pozostatky po kultových obradoch, či to boli príslušníci so vzájomnými genetickými väzbami, či boli hlavy nasilu oddelené alebo či k ich oddeleniu prišlo až po rozklade tela," vysvetlil Ruttkay.

Ako doplnil, následne bude možné odpovedať na ďalšie otázky. "Napríklad o sociálnej kategorizácii vtedajších obyvateľov, pravdepodobne aj o rodiacej sa sociálnej nerovnosti v podmienkach raných poľnohospodárskych spoločností. Veríme, že sa nám postupne podarí rekonštruovať aj spôsob fungovania tejto rozsiahlej aglomerácie a odhaliť príčiny jej zániku," dodal Ruttkay.

(tasr)

12. septembra 2022 | 9:56

Minúta | 12. septembra 2022 | 9:56

Eurokomisia zvažuje dvadsaťpercentné zníženie vyplácania eurofondov Maďarsku

Európska komisia (EK) uvažuje o 20-percentnom znížení finančných prostriedkov vyplácaných Maďarsku zo spoločného rozpočtu EÚ. Uviedol to v pondelok týždenník Politico, informuje spravodajca TASR z Bruselu.

Eurokomisia podľa Politica plánuje znížiť finančné prostriedky, ktoré posiela do Maďarska, pre "systémové problémy s korupciou" v tejto krajine.

Eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn v tejto súvislosti ostatných členov kolégia komisárov upozornil na "chronickú neschopnosť" maďarskej vlády bojovať proti korupcii. Spresnil, že zodpovedné maďarské orgány prejavujú "systémovú neschopnosť, zlyhanie a neochotu zabrániť rozhodnutiam, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou" a to najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie a konflikt záujmov. Tým sú podľa neho znížené šance na primerané obmedzenie rizík vzniku korupcie.

Politico upozornil na poznámku eurokomisára Hahna z 20. júla, ktorá bola zverejnená v registri transparentnosti Európskej komisie. Hahn v nej uviedol, že systémová korupcia, najmä vo verejnom obstarávaní, predstavuje hrozbu pre peniaze daňových poplatníkov EÚ, ak budú aj naďalej prideľované maďarským orgánom.

Komisár preto navrhol zmrazenie približne 70 percent finančných prostriedkov pre tri programy kohéznej politiky, ktoré chce maďarská vláda čerpať v rámci aktuálneho sedemročného rozpočtu EÚ.

Politico v tejto súvislosti pripomenul odhady nemeckého europoslanca za politickú frakciu Zelených Daniela Freunda, podľa ktorých by na základe Hahnovho návrhu mali byť platby z eurofondov Maďarsku v rámci súčasného rozpočtového cyklu znížené o zhruba 20 percent.

"Je správne, že Európska komisia konečne koná a chce zmraziť finančné prostriedky. Mnohé miliardy EÚ však aj naďalej budú vystavené systematickej korupcii systému, ktorý (v Maďarsku) zaviedol premiér Viktor Orbán," povedal Freund, ktorý v Európskom parlamente členom Výboru pre rozpočtovú kontrolu.

(tasr)

12. septembra 2022 | 9:23

Minúta | 12. septembra 2022 | 9:23

Modré svetlo, ktoré je aj v smartfónoch, môže poškodiť očné štruktúry

Modré svetlo, ktoré sa nachádza napríklad v smartfónoch a počítačových obrazovkách, ale aj v umelých svietidlách ako LED svetlá či xenónové svetlá, môže vážne poškodiť očné štruktúry. Pre TASR to priblížil prednosta očnej kliniky Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave Petr Kolář.

„Toto svetlo má nízku vlnovú dĺžku, avšak vysokú energiu. Z tohto dôvodu môže dochádzať pri častom a dlhšom pôsobení na ľudské oko ku poškodeniu očných štruktúr od zápalu spojovky a bolestivého zápalu rohovky, cez možné urýchlenie vzniku sivého zákalu až po poškodenia sietnice – makulárnu degeneráciu,“ vysvetlil Kolář.

Priblížil, že makulárna degenerácia vzniká pôsobením a ukladaním patologických vnútroočných metabolitov v sietnici, ktoré vznikajú z dôvodu nadmerného pôsobenia modrého svetla. Prejavuje sa zhoršením videnia, ktoré sa však nedá korigovať dioptrickými okuliarmi ani kontaktnými šošovkami. Poškodená sietnica potrebuje podľa odborníka ochranné látky, ktoré si telo nevie vytvoriť samo. Nachádzajú vo farebnej zelenine a ovocí, prípadne je možné ich dopĺňať aj formou tabletiek, ktoré sa dajú kúpiť v lekárni, doplnil Kolář.

Makulárna degenerácia podľa neho viac ohrozuje ľudí so svetlou farbou očí, napríklad s modrými alebo zelenými očami. „Dúhovky svetlej farby obsahujú menej pigmentu, ktorý zachytáva časť modrého svetla,“ uviedol prednosta.

Neodporúča používanie mobilných telefónov pred spaním, keďže sa v tme rozširujú zrenice, čím sa zvyšuje množstvo modrého svetla, ktoré prenikne až ku sietnici. Ozrejmil, že vplyvom modrého svetla tiež dochádza ku zníženiu tvorby hormónu melatonín, ktorý je dôležitý pre správnu reguláciu cyklu spánku a vstávania.

„Ako prevencia patologického pôsobenia modrého svetla slúžia okuliarové šošovky s filtrom modrého svetla. Taktiež sa odporúča pred spaním sa vyhýbať modrému svetlu z umelých svietidiel a používať skôr žlté svetlá,“ povedal Kolář. Doplnil, že pri práci s počítačom je vhodné posunúť monitor aspoň na dĺžku ruky, znížiť jas obrazovky, prípadne použiť filter modrého svetla, ktorý býva zabudovaný do novších počítačových operačných systémov.

(tasr)

11. septembra 2022 | 19:36

Minúta | 11. septembra 2022 | 19:36

Rakva s pozostatkami Alžbety II. dorazila do Edinburghu, na pohrebe sa zúčastní Fiala aj Steinmeier

Rakva s pozostatkami zosnulej britskej kráľovnej Alžbety II. v nedeľu dorazila na zámok Holyrood v Edinburghu, ktorý je oficiálnym sídlom britského panovníka v Škótsku. Od štvrtka sa rakva nachádzala na Balmorale, kde sa s kráľovnou mohli rozlúčiť jej najbližší príbuzní. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Pohrebné vozidlo, ktoré viedlo sprievod so siedmimi autami, opustilo zámok Balmoral, kde kráľovná zomrela vo štvrtok vo veku 96 rokov, v nedeľu o 10.00 h miestneho času (11.00 h SELČ). Vozidlo absolvovalo 290 kilometrov dlhú trasu, prechádzalo aj ulicami miest lemovanými smútiacimi ľuďmi.

Kráľovná Alžbeta II. zomrela vo štvrtok vo veku 96 rokov a bola najdlhšie panujúcim britským monarchom – na tróne bola 70 rokov. Novým britským panovníkom sa automaticky po jej smrti stal jej najstarší syn, kráľ Karol III.

Kráľ Karol III., a jeho súrodenci princezná Anna a princovia Andrew a Edward v pondelok rakvu odprevadia ku Katedrále svätého Egídia v Edinburghu, kde bude verejne vystavená na 24 hodín. Potom ju v utorok letecky prepravia do Londýna a následne prevezú autom do Buckinghamského paláca.

Pohreb najdlhšie slúžiacej britskej panovníčky Alžbety II. bude v pondelok 19. septembra vo Westminsterskom opátstve v Londýne o 11.00 h miestneho času (12.00 h SELČ).

Za Česko sa na pohrebe zúčastní premiér Fiala

Český premiér Petr Fiala sa zúčastní na pohrebe britskej kráľovnej Alžbety II. V nedeľu to povedal prezident ČR Miloš Zeman pre českú rozhlasovú stanicu Frekvence 1. TASR správu prevzala zo spravodajského portálu Novinky.cz.

,,Poprosil som Petra Fialu, aby sa na pohrebe zúčastnil. Mne zakázali lekári lietať, pretože mám dieru v bruchu kvôli sonde. V budúcnosti mu to vrátim," povedal Zeman.

Zeman vo štvrtok uviedol, že správu o smrti Alžbety II. prijal s hlbokým zármutkom. ,,Jej oddaná služba monarchii, nesmierna pokora a vznešenosť zostane navždy v našich srdciach," odkázal český prezident prostredníctvom svojho hovorcu.

Český prezident zároveň uviedol, že kráľ Karol III. je ,,celkom iste najpovolanejší, kto na tradíciu Alžbety môže nadviazať". V sobotu poslal Zeman novému britskému panovníkovi list, v ktorom ho pozval na návštevu ČR. V nedeľu dodal, že nevidí dôvod, prečo by sa takáto návšteva nemohla uskutočniť.

Nemecko bude zastupovať prezident Steinemeier

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa zúčastní na štátnom pohrebe zosnulej britskej kráľovnej Alžbety II., povedal v nedeľu pre tlačovú agentúru DPA hovorca.

Na štátnom pohrebe očakávajú množstvo hláv štátov a vlád z celého sveta, vrátane niekoľkých európskych kráľovien a kráľov.

(tasr)

11. septembra 2022 | 18:04

Minúta | 11. septembra 2022 | 18:04

Biden vyjadril odhodlanie USA naďalej bojovať proti terorizmu

Americký prezident Joe Biden si v nedeľu uctil obete teroristických útokov z 11. septembra 2001 a vyjadril odhodlanie Spojených štátov pokračovať v boji proti terorizmu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

,,Nikdy sa neuspokojíme, nikdy nezabudneme, nikdy sa nevzdáme," povedal Biden na zhromaždení pred budovou Pentagónu vo Washingtone.

,,Naše odhodlanie zabrániť ďalšiemu útoku na Spojené štáty nemá konca," dodal americký prezident. USA budú podľa jeho slov aj naďalej sledovať a zastavovať všetky aktivity teroristov s cieľom chrániť amerických občanov.

Obyvatelia Spojených štátov si v nedeľu pripomínajú 21. výročie teroristických útokov, pri ktorých islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili v štyroch unesených dopravných lietadlách na ciele v USA.

,,Dejiny Ameriky sa v ten deň zmenili," povedal Biden. "Čo však nemôžeme zmeniť a nikdy nezmeníme je povaha tohto národa, o ktorej si teroristi mysleli, že jej môžu ublížiť," dodal. Pripomenul nasadenie policajtov a hasičov, ktorí pátrali v troskách po preživších, či odvahu pasažierov lietadiel, ktorí sa pokúsili premôcť teroristov na palube. ,,Mnohí z vašich najmilších boli medzi týmito hrdinami," uviedol prezident.

Dve z unesených lietadiel vrazili do budov Svetového obchodného centra (World Trade Center – WTC) v New Yorku, tretie narazilo do budovy Pentagónu pri Washingtone a štvrté sa zrútilo v štáte Pensylvánia.

Biden povedal, že pri útokoch prišlo o život celkovo 2977 ľudí, z toho 184 v Pentagóne. Americký prezident takisto pripomenul odkaz, ktorý Američanom po útokoch 11. septembra 2001 poslala britská kráľovná Alžbeta II. - ,,smútok je cena za lásku".

Konkrétnou odpoveďou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 sa stala operácia Trvalá sloboda v Afganistane, ktorá sa začala 7. októbra 2001. Cieľom bolo vypátrať a nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov al-Káidy, zničenie tejto teroristickej organizácie a odstránenie režimu Talibanu, ktorý poskytoval členom tejto militantnej islamskej organizácie ochranu a útočisko. Tím príslušníkov amerických ozbrojených síl bin Ládina zabil v máji 2011.

Biden v apríli 2021 oficiálne oznámil plánovaný začiatok sťahovania amerických vojakov z Afganistanu a posledné lietadlá americkej armády z afganského hlavného mesta Kábul odleteli 31. augusta.

(tasr)

11. septembra 2022 | 17:44

Minúta | 11. septembra 2022 | 17:44

Putin upozornil Macrona na možnú katastrofu v Záporožskej atómovej elektrárni

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľnom telefonáte so svojím francúzskym kolegom Emmanuelom Macronom upozornil na možné ,,katastrofické následky" ukrajinských útokov na Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Putin počas telefonátu s francúzskym prezidentom ,,upozornil na pravidelné ukrajinské útoky na (záporožské jadrové) zariadenia vrátane skladu rádioaktívneho odpadu, ktoré môžu mať katastrofálne následky", uviedol vo vyhlásení Kremeľ.

Záporožskú atómovú elektráreň, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, obsadila začiatkom marca ruská armáda. Napriek tomu však elektráreň stále prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci. Kyjev a Moskva sa však navzájom obviňujú z ostreľovania komplexu tejto elektrárne, čo vyvoláva obavy zo vzniku jadrovej katastrofy.

Minulý týždeň ZAES navštívil 14-členný inšpekčný tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Jeho členom bol aj generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. Inšpektori okrem iného zistili poškodenie skladu vyhoreného a nového jadrového paliva. Zaznamenali aj škody v blízkosti jadrových reaktorov.

Šéf Kremľa povedal, že ruskí špecialisti v záporožskej elektrárni podnikli kroky na zaistenie jej bezpečnosti. Dodal, že Moskva je pripravená pokračovať v spolupráci s MAAE s cieľom dohodnúť sa na ,,nepolitizovaných" riešeniach problémov v zariadení.

Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom prevádzkujúca ZAES v nedeľu oznámila, že po opätovnom pripojení elektrárne k elektrickej sieti bol odstavený posledný, šiesty reaktor tejto atómovej elektrárne.

Putin v telefonáte s Macronom tiež obvinil ukrajinské sily z používania zbraní dodaných Západom pri útokoch na civilnú infraštruktúru vo východoukrajinskom Donbase.

Ukrajinská armáda nedávno spustila veľkú protiofenzívu s cieľom oslobodiť Ruskom okupované oblasti na východe Ukrajiny. Proruskí separatisti tento víkend uviedli, že v Doneckej oblasti zvádzajú s ukrajinskými silami ,,ťažké boje", píše AFP.

(tasr)

11. septembra 2022 | 16:53

Minúta | 11. septembra 2022 | 16:53

Nemecko: Poslanci vládnej koalície žiadajú urýchlenú podporu Ukrajiny

Viacerí poslanci nemeckého Spolkového snemu (Bundestag) v nedeľu žiadali väčšiu podporu ukrajinskej protiofenzívy, ktorá v súčasnosti v niektorých častiach Ukrajiny naberá na obrátkach. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

,,Nemecko musí okamžite zohrať svoju úlohu v úspechoch Ukrajiny a dodať Kyjevu bojové vozidlá pechoty Marder a bojové tanky Leopard 2," povedala predsedníčka parlamentného výboru pre obranu Marie-Agnes Strack-Zimmermannová z koaličnej Slobodnej demokratickej strany (FDP). Nemecko podľa jej slov musí prevziať "v Európe vedúcu úlohu v boji za demokraciu v mieri a slobode".

Strack-Zimmermannová zdôraznila, že v súčasnosti nie je čas na váhanie. ,,Súčasný vojenský postup ukrajinskej armády a prvé znovu dobyté územia na východe krajiny hovoria za bojovú silu Ukrajiny a bezpodmienečnú vôľu vziať si späť svoje územia," dodala.

Predseda zahraničného výboru parlamentu Michael Roth zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) tiež vyzval na rýchlu podporu Ukrajiny novými zbraňami. ,,V tejto novej fáze vojny Ukrajina potrebuje zbrane, ktoré jej umožnia oslobodiť územia okupované Ruskom a udržať ich trvalo pod svojou kontrolou," povedal. Dodal, že Západ, predovšetkým Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko a Poľsko, by mal ,,rýchlo prispôsobiť svoje dodávky novej situácii".

Nedávne úspechy ukrajinskej armády na severovýchode a juhu Ukrajiny podľa Rotha čoraz realistickejšie naznačujú, že ,,Ukrajina môže túto vojnu vyhrať ako slobodná, demokratická krajina a zachovať si svoju územnú celistvosť".

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu na stretnutí s nemeckou rezortnou partnerkou Annalenou Baerbockovou uviedol, že tanky Leopard 2 sú urýchlene potrebné na prelomenie nepriateľskej línie, píše DPA. Baerbocková nové dodávky zbraní bezprostredne nesľúbila. Nemecko však podľa jej slov bude Ukrajine poskytovať podporu – aj vo vojenskej oblasti – tak dlho, ako to bude potrebné.

Baerbocková pricestovala v sobotu na Ukrajinu už po druhý raz, odkedy tam ruské sily 24. februára rozpútali vojenskú ofenzívu.

(tasr)

11. septembra 2022 | 16:40

Minúta | 11. septembra 2022 | 16:40

Sýrska tajná služba zatkla desiatky podozrivých zo spolupráce s Izraelom

Pre podozrenie zo spolupráce s Izraelom zatkla sýrska tajná služba desiatky ľudí. Exilová Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR) tvrdí, že sa tak udialo na základe podnetu libanonského Hizballáhu, ktorý je spojencom Sýrie.

Hizballáh jej dal podnet pre letecké údery v Sýrií, ktoré má mať na svedomí práve Izrael.

Podľa SOHR, ktorý cituje izraelský denník Haaretz a portál ceskenoviny.cz, sú medzi zadržanými aj "mnohí" členovia sýrskej armády vrátane dôstojníkov sýrskeho letectva, ktorí slúžili pri napadnutých letiskách pri Aleppe a Damasku. Sú medzi nimi aj vojaci nasadení v prístavnom meste Tartús vypočúvaní pre podozrenie z "poskytnutia súradníc Izraelu".

Medzi zatknutými je aj 15 civilistov pre podozrenie z kontaktu s "nepriateľskými aktérmi”, uvádza SOHR.

Útok na letisko pri Aleppe poškodil pristávacie dráhy a letisko vyradil z prevádzky. Podľa SOHR mali byť zasiahnuté aj sklady iránom podporovaných milícií. Podľa informácií z prostredia tajných služieb, na ktoré sa Haaretz odvoláva, bolo cieľom útoku zabrániť pristátiu konkrétneho iránskeho lietadla, a nie vyradenie letiska z prevádzky.

(Haaretz, mm)

11. septembra 2022 | 16:16

Minúta | 11. septembra 2022 | 16:16

Polícia: Vojna na Ukrajine ovplyvnila štruktúru nelegálnej migrácie na Slovensku

Vojna na Ukrajine a opatrenia prijaté v súvislosti s prílevom odídencov ovplyvnili aj štruktúru nelegálnej migrácie na Slovensku. Stúpol počet prekročení zelenej hranice s Ukrajinou. Polícia ich zaznamenala najmä v marci. Dopúšťali sa ich najmä Ukrajinci s cieľom vyhnúť sa vyhlásenej mobilizácii. Čísla v oblasti neoprávneného pobytu zisťovaného na hraničných priechodoch na výstupe zo SR, naopak, klesli na minimum. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

"Mimo hraničného priechodu bolo za osem mesiacov roku 2022 v smere do SR zadržaných 346 cudzincov, čo je takmer dvojnásobný nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka," priblížila hovorkyňa. Až v 92,2 percenta prípadov išlo o Ukrajincov (319). Zvyšných 14 percent tvorili príslušníci ďalších 14 štátov, napríklad Turci, Sýrčania, Afganci, Česi či Moldavci. "Ak nerátame počet zadržaných ukrajinských štátnych príslušníkov, počty ostatných štátnych príslušníkov sa za ostatné štyri roky pohybujú na podobnej úrovni," doplnila hovorkyňa.

Väčšina zadržaných migrantov na zelenej hranici (186) mierila na Slovensko, dominovali práve Ukrajinci vyhýbajúci sa mobilizácii. Ďalšími častými cieľovými krajinami boli Nemecko (60), Poľsko (24), Česká republika (18) a ďalšie západné krajiny Európskej únie.

S cieľom znížiť neoprávnené prechody zelenou hranicou posilnili hliadky policajtov aj príslušníci Ozbrojených síl SR. "Personálnu a technickú podporu poskytla Slovenskej republike aj Česká republika vyslaním príslušníkov cudzineckej polície. Personálne zdroje boli doplnené aj pracovníkmi agentúry Frontex, nasadení boli taktiež dánski experti," doplnila Bárdyová.

V kategórii neoprávneného pobytu zisťovaného na hraničných priechodoch pri výstupe zo SR eviduje polícia v prvom polroku iba päť prípadov, ku ktorým došlo ešte pred začiatkom vojny. Pred vypuknutím pandémie v rokoch 2018 a 2019 išlo pritom o najpočetnejšiu oblasť nelegálnej migrácie. Výrazne klesol aj počet tzv. overstayerov, teda cudzincov, ktorí vstupovali do schengenského priestoru legálne, no neskôr sa dopúšťali porušenia pobytových podmienok. Išlo napríklad o vykonávanie práce bez povolenia či prekračovanie povolenej doby pobytu.

"V súvislosti s obrovskou náhlou záťažou základných útvarov hraničnej a cudzineckej polície pre registrácie dočasného útočiska odídencov z Ukrajiny poklesol počet vykonaných kontrol legálnosti pobytu," vysvetlila hovorkyňa. Zároveň upozornila, že Ukrajinci, ktorí sa dopúšťali neoprávneného pobytu pred vypuknutím konfliktu alebo boli zo SR vyhostení, mohli po vypuknutí konfliktu na Ukrajine vstupovať na naše územie alebo do iných krajín Európskej únie a s inštitútom dočasného útočiska aj legálne v danej krajine zotrvávať.

(tasr)

11. septembra 2022 | 15:36

Minúta | 11. septembra 2022 | 15:36

Antigua a Barbuda plánuje referendum o tom, či sa stane republikou, v súčasnosti je hlavou štátu britský panovník

Ostrovná krajina Antigua a Barbuda, kde je v súčasnosti hlavou štátu britský panovník, plánuje usporiadať referendum o tom, či sa stane republikou. TASR správu prevzala v nedeľu z webovej stránky stanice BBC.

Premiér krajiny Gaston Browne povedal, že príslušné referendum by sa mohlo konať v priebehu najbližších troch rokov. Zdôraznil, že nejde o "nepriateľský krok". Referendum plánuje predložiť v prípade, že bude na budúci rok opätovne zvolený do funkcie.

Premiér predtým potvrdil nového britského panovníka Karola III. za hlavu štátu svojej krajiny, ktorá je členom Spoločenstva národov (Commonwealth).

Browneho strane v súčasnosti patrí 15 zo sedemnástich kresiel v dolnej komore parlamentu krajiny. Premiér však pripustil, že väčšina obyvateľov o takéto referendum neprejavila záujem.

Podobné referendum v nedeľu vylúčila Austrália, pripomína BBC. Austrálsky premiér Anthony Albanese v rozhovore pre stanicu Sky News povedal, že počas svojho prvého trojročného funkčného obdobia nezrealizuje referendum o tom, či by sa Austrália mala stať republikou.

Britský kráľ Karol III. je okrem Spojeného kráľovstva oficiálnou hlavou štátu aj v 14 ďalších krajinách zo Spoločenstva národov vrátane ostrovného štátu Antigua a Barbuda, dodáva BBC.

Táto krajina sa nachádza na viacerých ostrovoch v oblasti Karibského mora a Atlantického oceánu.

(tasr)

11. septembra 2022 | 14:50

Minúta | 11. septembra 2022 | 14:50

Množstvo osôb z Charkovskej oblasti podľa úradov prichádza do Ruska

Množstvo ľudí z východoukrajinskej Charkovskej oblasti prešlo v poslednom období cez hranice na územie Ruska, oznámil v nedeľu predstaviteľ ruských úradov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov vo videozázname na sociálnej sieti oznámil, že v 27 dočasných ubytovacích strediskách v tejto oblasti je v súčasnosti umiestnených 1 342 osôb. Belgorodská oblasť na juhozápade Ruskej federácie má spoločné hranice s Ukrajinou.

Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že jej príslušníci pokračujú v oslobodzovaní oblastí v okolí miest Kupjansk a Izium v Charkovskej oblasti, píše agentúra AP.

Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj oznámil, že od začiatku septembra sa pod kontrolu Ukrajiny vrátilo viac ako 3-tisíc kilometrov štvorcových územia.

"V okolí Charkova sme začali postupovať nielen na juhu a východe, ale aj na severe. Sme 50 kilometrov od hranice (s Ruskom)," uviedol Zalužnyj vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej platforme Telegram.

(tasr)

11. septembra 2022 | 14:38

Minúta | 11. septembra 2022 | 14:38

Ministri financií EÚ schválili finančnú pomoc Ukrajine vo výške 5 mld. eur

Ministri financií Európskej únie (EÚ) v piatok (9. 9.) podporili rýchle prijatie dodatočnej finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 5 miliárd eur. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy Rady ECOFIN.

Na neformálnom zasadnutí v Prahe ministri financií a guvernéri centrálnych bánk EÚ diskutovali o negatívnych vplyvoch ruskej agresie voči Ukrajine na európske ekonomiky a podporili ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu. Súbežne so zasadnutím ministrov pre energetiku v Bruseli rokovali aj o riešení vysokých cien energií a ich vplyvoch na štátne rozpočty.

Po júlovej dohode týkajúcej na poskytnutia 1 miliardy eur sa ministri financií EÚ v Prahe dohodli na urýchlení ďalšej časti makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 5 miliárd eur.

"Nová pôžička vo výške piatich miliárd eur sa použije na bežnú prevádzku štátu a zabezpečenie chodu kritickej infraštruktúry v krajine, ako napríklad úradov, škôl alebo nemocníc," uviedol český minister financií Zbyněk Stanjura, ktorý predsedal Rade ECOFIN. "Na nasledujúcich rokovaniach ECOFIN-u budem z pozície predsedajúcej krajiny presadzovať rýchlu dohodu na poskytnutie zvyšných troch miliárd eur, pri ktorých sa musíme dohodnúť aj na rozdelení tejto sumy na pôžičky a granty."

V rámci diskusie o hospodárskej pomoci Ukrajine ministri financií diskutovali aj o povojnovej obnove Ukrajiny. "Rusko proti nám vedie ekonomickú vojnu a jeho hlavným cieľom je rozdeliť spoločnosť v krajinách EÚ a roztrieštiť európsku jednotu. Preto je na mieste už dnes riešiť popri finančnej pomoci na bežnú prevádzku Ukrajiny aj jej povojnovú obnovu, ktorá čím skôr sa začne, tým rýchlejšie sa krajina postaví nohy. Nebavíme sa pritom o jednostrannom nalievaní peňazí, ale predovšetkým o to umožniť českým a európskym firmám vstúpiť na ukrajinský trh a investične sa podieľať na obnove krajiny, ktorá nepochybne prinesie celý rad atraktívnych podnikateľských príležitostí," dodal Stanjura.

(tasr)