Preskočiť na obsah
  |  

Biden vyjadril odhodlanie USA naďalej bojovať proti terorizmu

Americký prezident Joe Biden si v nedeľu uctil obete teroristických útokov z 11. septembra 2001 a vyjadril odhodlanie Spojených štátov pokračovať v boji proti terorizmu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

,,Nikdy sa neuspokojíme, nikdy nezabudneme, nikdy sa nevzdáme," povedal Biden na zhromaždení pred budovou Pentagónu vo Washingtone.

,,Naše odhodlanie zabrániť ďalšiemu útoku na Spojené štáty nemá konca," dodal americký prezident. USA budú podľa jeho slov aj naďalej sledovať a zastavovať všetky aktivity teroristov s cieľom chrániť amerických občanov.

Obyvatelia Spojených štátov si v nedeľu pripomínajú 21. výročie teroristických útokov, pri ktorých islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili v štyroch unesených dopravných lietadlách na ciele v USA.

,,Dejiny Ameriky sa v ten deň zmenili," povedal Biden. "Čo však nemôžeme zmeniť a nikdy nezmeníme je povaha tohto národa, o ktorej si teroristi mysleli, že jej môžu ublížiť," dodal. Pripomenul nasadenie policajtov a hasičov, ktorí pátrali v troskách po preživších, či odvahu pasažierov lietadiel, ktorí sa pokúsili premôcť teroristov na palube. ,,Mnohí z vašich najmilších boli medzi týmito hrdinami," uviedol prezident.

Dve z unesených lietadiel vrazili do budov Svetového obchodného centra (World Trade Center – WTC) v New Yorku, tretie narazilo do budovy Pentagónu pri Washingtone a štvrté sa zrútilo v štáte Pensylvánia.

Biden povedal, že pri útokoch prišlo o život celkovo 2977 ľudí, z toho 184 v Pentagóne. Americký prezident takisto pripomenul odkaz, ktorý Američanom po útokoch 11. septembra 2001 poslala britská kráľovná Alžbeta II. - ,,smútok je cena za lásku".

Konkrétnou odpoveďou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 sa stala operácia Trvalá sloboda v Afganistane, ktorá sa začala 7. októbra 2001. Cieľom bolo vypátrať a nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov al-Káidy, zničenie tejto teroristickej organizácie a odstránenie režimu Talibanu, ktorý poskytoval členom tejto militantnej islamskej organizácie ochranu a útočisko. Tím príslušníkov amerických ozbrojených síl bin Ládina zabil v máji 2011.

Biden v apríli 2021 oficiálne oznámil plánovaný začiatok sťahovania amerických vojakov z Afganistanu a posledné lietadlá americkej armády z afganského hlavného mesta Kábul odleteli 31. augusta.

(tasr)

  |  

Putin upozornil Macrona na možnú katastrofu v Záporožskej atómovej elektrárni

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľnom telefonáte so svojím francúzskym kolegom Emmanuelom Macronom upozornil na možné ,,katastrofické následky" ukrajinských útokov na Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Putin počas telefonátu s francúzskym prezidentom ,,upozornil na pravidelné ukrajinské útoky na (záporožské jadrové) zariadenia vrátane skladu rádioaktívneho odpadu, ktoré môžu mať katastrofálne následky", uviedol vo vyhlásení Kremeľ.

Záporožskú atómovú elektráreň, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, obsadila začiatkom marca ruská armáda. Napriek tomu však elektráreň stále prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci. Kyjev a Moskva sa však navzájom obviňujú z ostreľovania komplexu tejto elektrárne, čo vyvoláva obavy zo vzniku jadrovej katastrofy.

Minulý týždeň ZAES navštívil 14-členný inšpekčný tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Jeho členom bol aj generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. Inšpektori okrem iného zistili poškodenie skladu vyhoreného a nového jadrového paliva. Zaznamenali aj škody v blízkosti jadrových reaktorov.

Šéf Kremľa povedal, že ruskí špecialisti v záporožskej elektrárni podnikli kroky na zaistenie jej bezpečnosti. Dodal, že Moskva je pripravená pokračovať v spolupráci s MAAE s cieľom dohodnúť sa na ,,nepolitizovaných" riešeniach problémov v zariadení.

Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom prevádzkujúca ZAES v nedeľu oznámila, že po opätovnom pripojení elektrárne k elektrickej sieti bol odstavený posledný, šiesty reaktor tejto atómovej elektrárne.

Putin v telefonáte s Macronom tiež obvinil ukrajinské sily z používania zbraní dodaných Západom pri útokoch na civilnú infraštruktúru vo východoukrajinskom Donbase.

Ukrajinská armáda nedávno spustila veľkú protiofenzívu s cieľom oslobodiť Ruskom okupované oblasti na východe Ukrajiny. Proruskí separatisti tento víkend uviedli, že v Doneckej oblasti zvádzajú s ukrajinskými silami ,,ťažké boje", píše AFP.

(tasr)

  |  

USA si pripomínajú 21. výročie teroristických útokov z 11. septembra

Američania si v nedeľu pripomínajú 21. výročie teroristických útokov z 11. septembra 2001. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Zvonením zvonov a chvíľou ticha sa začala spomienková slávnosť na Ground Zero v New Yorku. Na tomto mieste stála dvojica budov Svetového obchodného centra, ktoré sa zrútili po tom, ako do nich 11. septembra pred 21 rokmi vrazila dvojica lietadiel unesených teroristami. Tretie lietadlo narazilo do budovy Pentagónu pri Washingtone a štvrté sa zrútilo v štáte Pensylvánia.

Účastníci nedeľnej spomienky si uctili všetkých takmer 3-tisíc obetí týchto útokov prečítaním ich mien. Medzi prítomnými bola aj americká viceprezidentka Kamala Harrisová so svojím manželom Dougom Emhoffom. Politickí predstavitelia krajiny však podľa tradície na tejto slávnosti ako rečníci nevystupujú, píše AP.

Podobné spomienkové zhromaždenia sa konajú aj na ďalších miestach v USA. Prezident USA Joe Biden má vystúpiť s prejavom na podujatí v Pentagóne. Jeho manželka Jill Bidenová sa prihovorí účastníkom zhromaždenia v Shanksville, v Pennsylvánii.

(tasr)

  |  

Nemecko: Poslanci vládnej koalície žiadajú urýchlenú podporu Ukrajiny

Viacerí poslanci nemeckého Spolkového snemu (Bundestag) v nedeľu žiadali väčšiu podporu ukrajinskej protiofenzívy, ktorá v súčasnosti v niektorých častiach Ukrajiny naberá na obrátkach. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

,,Nemecko musí okamžite zohrať svoju úlohu v úspechoch Ukrajiny a dodať Kyjevu bojové vozidlá pechoty Marder a bojové tanky Leopard 2," povedala predsedníčka parlamentného výboru pre obranu Marie-Agnes Strack-Zimmermannová z koaličnej Slobodnej demokratickej strany (FDP). Nemecko podľa jej slov musí prevziať "v Európe vedúcu úlohu v boji za demokraciu v mieri a slobode".

Strack-Zimmermannová zdôraznila, že v súčasnosti nie je čas na váhanie. ,,Súčasný vojenský postup ukrajinskej armády a prvé znovu dobyté územia na východe krajiny hovoria za bojovú silu Ukrajiny a bezpodmienečnú vôľu vziať si späť svoje územia," dodala.

Predseda zahraničného výboru parlamentu Michael Roth zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) tiež vyzval na rýchlu podporu Ukrajiny novými zbraňami. ,,V tejto novej fáze vojny Ukrajina potrebuje zbrane, ktoré jej umožnia oslobodiť územia okupované Ruskom a udržať ich trvalo pod svojou kontrolou," povedal. Dodal, že Západ, predovšetkým Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko a Poľsko, by mal ,,rýchlo prispôsobiť svoje dodávky novej situácii".

Nedávne úspechy ukrajinskej armády na severovýchode a juhu Ukrajiny podľa Rotha čoraz realistickejšie naznačujú, že ,,Ukrajina môže túto vojnu vyhrať ako slobodná, demokratická krajina a zachovať si svoju územnú celistvosť".

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu na stretnutí s nemeckou rezortnou partnerkou Annalenou Baerbockovou uviedol, že tanky Leopard 2 sú urýchlene potrebné na prelomenie nepriateľskej línie, píše DPA. Baerbocková nové dodávky zbraní bezprostredne nesľúbila. Nemecko však podľa jej slov bude Ukrajine poskytovať podporu – aj vo vojenskej oblasti – tak dlho, ako to bude potrebné.

Baerbocková pricestovala v sobotu na Ukrajinu už po druhý raz, odkedy tam ruské sily 24. februára rozpútali vojenskú ofenzívu.

(tasr)

  |  

Sýrska tajná služba zatkla desiatky podozrivých zo spolupráce s Izraelom

Pre podozrenie zo spolupráce s Izraelom zatkla sýrska tajná služba desiatky ľudí. Exilová Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR) tvrdí, že sa tak udialo na základe podnetu libanonského Hizballáhu, ktorý je spojencom Sýrie.

Hizballáh jej dal podnet pre letecké údery v Sýrií, ktoré má mať na svedomí práve Izrael.

Podľa SOHR, ktorý cituje izraelský denník Haaretz a portál ceskenoviny.cz, sú medzi zadržanými aj "mnohí" členovia sýrskej armády vrátane dôstojníkov sýrskeho letectva, ktorí slúžili pri napadnutých letiskách pri Aleppe a Damasku. Sú medzi nimi aj vojaci nasadení v prístavnom meste Tartús vypočúvaní pre podozrenie z "poskytnutia súradníc Izraelu".

Medzi zatknutými je aj 15 civilistov pre podozrenie z kontaktu s "nepriateľskými aktérmi”, uvádza SOHR. 

Útok na letisko pri Aleppe poškodil pristávacie dráhy a letisko vyradil z prevádzky. Podľa SOHR mali byť zasiahnuté aj sklady iránom podporovaných milícií. Podľa informácií z prostredia tajných služieb, na ktoré sa Haaretz odvoláva, bolo cieľom útoku zabrániť pristátiu konkrétneho iránskeho lietadla, a nie vyradenie letiska z prevádzky.

(Haaretz, mm)

  |  

Polícia: Vojna na Ukrajine ovplyvnila štruktúru nelegálnej migrácie na Slovensku

Vojna na Ukrajine a opatrenia prijaté v súvislosti s prílevom odídencov ovplyvnili aj štruktúru nelegálnej migrácie na Slovensku. Stúpol počet prekročení zelenej hranice s Ukrajinou. Polícia ich zaznamenala najmä v marci. Dopúšťali sa ich najmä Ukrajinci s cieľom vyhnúť sa vyhlásenej mobilizácii. Čísla v oblasti neoprávneného pobytu zisťovaného na hraničných priechodoch na výstupe zo SR, naopak, klesli na minimum. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

"Mimo hraničného priechodu bolo za osem mesiacov roku 2022 v smere do SR zadržaných 346 cudzincov, čo je takmer dvojnásobný nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka," priblížila hovorkyňa. Až v 92,2 percenta prípadov išlo o Ukrajincov (319). Zvyšných 14 percent tvorili príslušníci ďalších 14 štátov, napríklad Turci, Sýrčania, Afganci, Česi či Moldavci. "Ak nerátame počet zadržaných ukrajinských štátnych príslušníkov, počty ostatných štátnych príslušníkov sa za ostatné štyri roky pohybujú na podobnej úrovni," doplnila hovorkyňa.

Väčšina zadržaných migrantov na zelenej hranici (186) mierila na Slovensko, dominovali práve Ukrajinci vyhýbajúci sa mobilizácii. Ďalšími častými cieľovými krajinami boli Nemecko (60), Poľsko (24), Česká republika (18) a ďalšie západné krajiny Európskej únie.

S cieľom znížiť neoprávnené prechody zelenou hranicou posilnili hliadky policajtov aj príslušníci Ozbrojených síl SR. "Personálnu a technickú podporu poskytla Slovenskej republike aj Česká republika vyslaním príslušníkov cudzineckej polície. Personálne zdroje boli doplnené aj pracovníkmi agentúry Frontex, nasadení boli taktiež dánski experti," doplnila Bárdyová.

V kategórii neoprávneného pobytu zisťovaného na hraničných priechodoch pri výstupe zo SR eviduje polícia v prvom polroku iba päť prípadov, ku ktorým došlo ešte pred začiatkom vojny. Pred vypuknutím pandémie v rokoch 2018 a 2019 išlo pritom o najpočetnejšiu oblasť nelegálnej migrácie. Výrazne klesol aj počet tzv. overstayerov, teda cudzincov, ktorí vstupovali do schengenského priestoru legálne, no neskôr sa dopúšťali porušenia pobytových podmienok. Išlo napríklad o vykonávanie práce bez povolenia či prekračovanie povolenej doby pobytu.                  

"V súvislosti s obrovskou náhlou záťažou základných útvarov hraničnej a cudzineckej polície pre registrácie dočasného útočiska odídencov z Ukrajiny poklesol počet vykonaných kontrol legálnosti pobytu," vysvetlila hovorkyňa. Zároveň upozornila, že Ukrajinci, ktorí sa dopúšťali neoprávneného pobytu pred vypuknutím konfliktu alebo boli zo SR vyhostení, mohli po vypuknutí konfliktu na Ukrajine vstupovať na naše územie alebo do iných krajín Európskej únie a s inštitútom dočasného útočiska aj legálne v danej krajine zotrvávať.

(tasr)