Preskočiť na obsah
  |  

Macron požiadal Putina, aby zo Záporožskej atómovej elektrárne stiahol zbrane

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu prostredníctvom telefonátu požiadal svojho ruského kolegu Vladimira Putina, aby z komplexu Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) stiahol zbrane. Vo vyhlásení to uviedol Elyzejský palác, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Macron v telefonáte Putinovi povedal, že dôvodom rizík, ktoré v ZAES hrozia, je ruská okupácia tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, píše sa vo vyhlásení.

V okolí Záporožskej atómovej elektrárne, ktorá sa nachádza na okraji mesta Enerhodar, dochádza v uplynulých týždňoch k opakovanému ostreľovaniu, z ktorého sa navzájom obviňujú obe strany, ukrajinská ruskú a ruská ukrajinskú. Tieto incidenty vyvolávajú obavy zo vzniku jadrovej katastrofy.

Šéf Kremľa v nedeľu francúzskeho prezidenta "upozornil na pravidelné ukrajinské útoky na (záporožské jadrové) zariadenia vrátane skladu rádioaktívneho odpadu, ktoré môžu mať katastrofálne následky", uviedol Kremeľ.

Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom prevádzkujúca ZAES v nedeľu oznámila, že po opätovnom pripojení elektrárne k elektrickej sieti bol odstavený posledný, šiesty reaktor tejto atómovej elektrárne.

(tasr)

  |  

V Barcelone sa zhromaždili desaťtisíce podporovateľov nezávislosti Katalánska

Desaťtisíce katalánskych separatistov sa v nedeľu zišli v Barcelone, aby pochodom opätovne podnietili k činnosti tamojšie hnutie za nezávislosť. Učinili tak v období, keď sa blíži piate výročie neúspešného pokusu Katalánska o odtrhnutie sa od zvyšku Španielska. Zhromaždenie sa symbolicky konalo 11. septembra, keď sa v regióne oslavuje národný sviatok Katalánska.

Katalánsky parlament vyhlásil nezávislosť regiónu od Španielska 27. októbra 2017, niekoľko týždňov po spornom referende, v ktorom sa voliči vyslovili za odtrhnutie sa Katalánska od krajiny. V reakcii na vyhlásenie nezávislosti vtedajší španielsky premiér Mariano Rajoy zbavil katalánskych lídrov právomocí, rozpustil regionálny parlament a zvolal predčasné voľby.

Španielske policajné zložky vtedy pozatýkali najvýznamnejších politických predstaviteľov Katalánska, okrem tých, ktorým sa podarilo utiecť do Belgicka. Vzniesli voči nim obvinenia zo vzbury, podnecovania k vzbure a ďalších prečinov, za ktoré hrozia podľa španielskej legislatívy tvrdé tresty.

(tasr)

  |  

Biden vyjadril odhodlanie USA naďalej bojovať proti terorizmu

Americký prezident Joe Biden si v nedeľu uctil obete teroristických útokov z 11. septembra 2001 a vyjadril odhodlanie Spojených štátov pokračovať v boji proti terorizmu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

,,Nikdy sa neuspokojíme, nikdy nezabudneme, nikdy sa nevzdáme," povedal Biden na zhromaždení pred budovou Pentagónu vo Washingtone.

,,Naše odhodlanie zabrániť ďalšiemu útoku na Spojené štáty nemá konca," dodal americký prezident. USA budú podľa jeho slov aj naďalej sledovať a zastavovať všetky aktivity teroristov s cieľom chrániť amerických občanov.

Obyvatelia Spojených štátov si v nedeľu pripomínajú 21. výročie teroristických útokov, pri ktorých islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili v štyroch unesených dopravných lietadlách na ciele v USA.

,,Dejiny Ameriky sa v ten deň zmenili," povedal Biden. "Čo však nemôžeme zmeniť a nikdy nezmeníme je povaha tohto národa, o ktorej si teroristi mysleli, že jej môžu ublížiť," dodal. Pripomenul nasadenie policajtov a hasičov, ktorí pátrali v troskách po preživších, či odvahu pasažierov lietadiel, ktorí sa pokúsili premôcť teroristov na palube. ,,Mnohí z vašich najmilších boli medzi týmito hrdinami," uviedol prezident.

Dve z unesených lietadiel vrazili do budov Svetového obchodného centra (World Trade Center – WTC) v New Yorku, tretie narazilo do budovy Pentagónu pri Washingtone a štvrté sa zrútilo v štáte Pensylvánia.

Biden povedal, že pri útokoch prišlo o život celkovo 2977 ľudí, z toho 184 v Pentagóne. Americký prezident takisto pripomenul odkaz, ktorý Američanom po útokoch 11. septembra 2001 poslala britská kráľovná Alžbeta II. - ,,smútok je cena za lásku".

Konkrétnou odpoveďou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 sa stala operácia Trvalá sloboda v Afganistane, ktorá sa začala 7. októbra 2001. Cieľom bolo vypátrať a nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov al-Káidy, zničenie tejto teroristickej organizácie a odstránenie režimu Talibanu, ktorý poskytoval členom tejto militantnej islamskej organizácie ochranu a útočisko. Tím príslušníkov amerických ozbrojených síl bin Ládina zabil v máji 2011.

Biden v apríli 2021 oficiálne oznámil plánovaný začiatok sťahovania amerických vojakov z Afganistanu a posledné lietadlá americkej armády z afganského hlavného mesta Kábul odleteli 31. augusta.

(tasr)

  |  

Putin upozornil Macrona na možnú katastrofu v Záporožskej atómovej elektrárni

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľnom telefonáte so svojím francúzskym kolegom Emmanuelom Macronom upozornil na možné ,,katastrofické následky" ukrajinských útokov na Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Putin počas telefonátu s francúzskym prezidentom ,,upozornil na pravidelné ukrajinské útoky na (záporožské jadrové) zariadenia vrátane skladu rádioaktívneho odpadu, ktoré môžu mať katastrofálne následky", uviedol vo vyhlásení Kremeľ.

Záporožskú atómovú elektráreň, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, obsadila začiatkom marca ruská armáda. Napriek tomu však elektráreň stále prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci. Kyjev a Moskva sa však navzájom obviňujú z ostreľovania komplexu tejto elektrárne, čo vyvoláva obavy zo vzniku jadrovej katastrofy.

Minulý týždeň ZAES navštívil 14-členný inšpekčný tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Jeho členom bol aj generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. Inšpektori okrem iného zistili poškodenie skladu vyhoreného a nového jadrového paliva. Zaznamenali aj škody v blízkosti jadrových reaktorov.

Šéf Kremľa povedal, že ruskí špecialisti v záporožskej elektrárni podnikli kroky na zaistenie jej bezpečnosti. Dodal, že Moskva je pripravená pokračovať v spolupráci s MAAE s cieľom dohodnúť sa na ,,nepolitizovaných" riešeniach problémov v zariadení.

Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom prevádzkujúca ZAES v nedeľu oznámila, že po opätovnom pripojení elektrárne k elektrickej sieti bol odstavený posledný, šiesty reaktor tejto atómovej elektrárne.

Putin v telefonáte s Macronom tiež obvinil ukrajinské sily z používania zbraní dodaných Západom pri útokoch na civilnú infraštruktúru vo východoukrajinskom Donbase.

Ukrajinská armáda nedávno spustila veľkú protiofenzívu s cieľom oslobodiť Ruskom okupované oblasti na východe Ukrajiny. Proruskí separatisti tento víkend uviedli, že v Doneckej oblasti zvádzajú s ukrajinskými silami ,,ťažké boje", píše AFP.

(tasr)

  |  

USA si pripomínajú 21. výročie teroristických útokov z 11. septembra

Američania si v nedeľu pripomínajú 21. výročie teroristických útokov z 11. septembra 2001. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Zvonením zvonov a chvíľou ticha sa začala spomienková slávnosť na Ground Zero v New Yorku. Na tomto mieste stála dvojica budov Svetového obchodného centra, ktoré sa zrútili po tom, ako do nich 11. septembra pred 21 rokmi vrazila dvojica lietadiel unesených teroristami. Tretie lietadlo narazilo do budovy Pentagónu pri Washingtone a štvrté sa zrútilo v štáte Pensylvánia.

Účastníci nedeľnej spomienky si uctili všetkých takmer 3-tisíc obetí týchto útokov prečítaním ich mien. Medzi prítomnými bola aj americká viceprezidentka Kamala Harrisová so svojím manželom Dougom Emhoffom. Politickí predstavitelia krajiny však podľa tradície na tejto slávnosti ako rečníci nevystupujú, píše AP.

Podobné spomienkové zhromaždenia sa konajú aj na ďalších miestach v USA. Prezident USA Joe Biden má vystúpiť s prejavom na podujatí v Pentagóne. Jeho manželka Jill Bidenová sa prihovorí účastníkom zhromaždenia v Shanksville, v Pennsylvánii.

(tasr)

  |  

Nemecko: Poslanci vládnej koalície žiadajú urýchlenú podporu Ukrajiny

Viacerí poslanci nemeckého Spolkového snemu (Bundestag) v nedeľu žiadali väčšiu podporu ukrajinskej protiofenzívy, ktorá v súčasnosti v niektorých častiach Ukrajiny naberá na obrátkach. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

,,Nemecko musí okamžite zohrať svoju úlohu v úspechoch Ukrajiny a dodať Kyjevu bojové vozidlá pechoty Marder a bojové tanky Leopard 2," povedala predsedníčka parlamentného výboru pre obranu Marie-Agnes Strack-Zimmermannová z koaličnej Slobodnej demokratickej strany (FDP). Nemecko podľa jej slov musí prevziať "v Európe vedúcu úlohu v boji za demokraciu v mieri a slobode".

Strack-Zimmermannová zdôraznila, že v súčasnosti nie je čas na váhanie. ,,Súčasný vojenský postup ukrajinskej armády a prvé znovu dobyté územia na východe krajiny hovoria za bojovú silu Ukrajiny a bezpodmienečnú vôľu vziať si späť svoje územia," dodala.

Predseda zahraničného výboru parlamentu Michael Roth zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) tiež vyzval na rýchlu podporu Ukrajiny novými zbraňami. ,,V tejto novej fáze vojny Ukrajina potrebuje zbrane, ktoré jej umožnia oslobodiť územia okupované Ruskom a udržať ich trvalo pod svojou kontrolou," povedal. Dodal, že Západ, predovšetkým Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko a Poľsko, by mal ,,rýchlo prispôsobiť svoje dodávky novej situácii".

Nedávne úspechy ukrajinskej armády na severovýchode a juhu Ukrajiny podľa Rotha čoraz realistickejšie naznačujú, že ,,Ukrajina môže túto vojnu vyhrať ako slobodná, demokratická krajina a zachovať si svoju územnú celistvosť".

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu na stretnutí s nemeckou rezortnou partnerkou Annalenou Baerbockovou uviedol, že tanky Leopard 2 sú urýchlene potrebné na prelomenie nepriateľskej línie, píše DPA. Baerbocková nové dodávky zbraní bezprostredne nesľúbila. Nemecko však podľa jej slov bude Ukrajine poskytovať podporu – aj vo vojenskej oblasti – tak dlho, ako to bude potrebné.

Baerbocková pricestovala v sobotu na Ukrajinu už po druhý raz, odkedy tam ruské sily 24. februára rozpútali vojenskú ofenzívu.

(tasr)