Čína vyhráva postukrajinskú hru na ruské náklady 

Čínsky líder sa chystá navštíviť strednú Áziu, začne v stredu v Kazachstane. Potom sa presunie na samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), ktorý je naplánovaný na 15. až 16. septembra v uzbeckom Samarkande. Tam sa stretne so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Bude to ich prvá schôdzka od februára, keď sa ruský prezident zúčastnil na otvorení zimných olympijských hier v Pekingu, potriasol si rukou so svojím čínskym náprotivkom, vyhlásil priateľstvo „bez hraníc“ – a potom spustil útok na Ukrajinu.

Bude to týždeň politického divadla, od ktorého by Moskva, ktorá je pod rastúcim tlakom na bojisku, mala očakávať len málo podstatných ziskov, píše Marquesová vo svojom článku s názvom Čína vyhráva postukrajinskú hru na ruské náklady.

Program nie je náhodný

„Program čínskeho lídra nebol zvolený náhodou. Ruská invázia na Ukrajinu a motivácia vyjadrená v Putinovom znepokojujúcom predútočnom prejave, neusporiadaná intervencia, ktorá zamietla právo Ukrajiny na existenciu a postsovietsku realitu, vyvolali otrasy aj južne od Ruska, kde sú významné etnické ruské menšiny. A nielen to. Nevýrazný a nedisciplinovaný vojenský výkon Moskvy si náležite všimli štáty, pre ktoré má Rusko pôsobiť ako garant bezpečnosti. Prekresľujú sa červené čiary strednej Ázie, prepracúvajú sa sféry jej vplyvu. Peking však nemá v pláne vyčkávať, aj keď zjazd Komunistickej strany Číny sa začne o niekoľko týždňov,“ vysvetľuje komentátorka.

Kazachstan

Pripomína, že pre Čínu sa tento rok „v tejto časti sveta“ začal zle. Čínskych predstaviteľov totiž zaskočili nepokoje v Kazachstane, pričom spočiatku tieto protesty označovali za „vnútornú záležitosť“ krajiny.

Naproti tomu Putin „sa rýchlo postavil na nohy“ a reagoval na výzvu prezidenta Kazachstanu Kasyma-Žomarta Tokajeva o pomoc. Vyslal do krajiny vojakov v rámci Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) – voľného zoskupenia pod vedením Ruska. Pomohol tak zachrániť režim a obnoviť poriadok – a posilnil úlohu Kremľa ako ochrancu.

„Napriek všetkým rečiam o rastúcom ekonomickom vplyve Pekingu v regióne to bolo práve Rusko, ktoré v januári preukázalo skutočné pochopenie krízy a bolo schopné riadiť udalosti, ako mi povedal Temur Umarov z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. Peking pochopil, že je potrebné venovať situácii väčšiu pozornosť. Potom prišla vojna s implicitnými hrozbami,“ uvádza Marquesová.

Spomína bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, z ktorého sa stal „superjastrab“ a ktorý vo svojom augustovom príspevku na sociálnych sieťach, rýchlo zmazanom, čo bolo neskôr pripísané hekerom, označil Kazachstan za „umelý štát“.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa podľa nej minulý týždeň v rozhovore pre uzbecké noviny vyjadril jasnejšie: „Chcem, aby všetci pochopili, že ak prehráme, ste na rade,“ varoval.

„Kazachstan sa nápadne zdráha zaradiť sa za Moskvu – posiela Ukrajine humanitárnu podporu a zostáva v kontakte s Kyjevom. Okrem toho Tokajev v júni na pódiu vedľa Putina povedal, že neuzná samozvanú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku na východe Ukrajiny. Kazachstan hľadá alternatívne trasy pre svoj vývoz ropy a súhlasil s prehĺbením spolupráce s vojenskou spravodajskou službou Turecka, ktoré je členom NATO. Takže hoci Si Ťin-pchingova návšteva nie je provokáciou (Kazachstan bol takisto miestom, kde sa v roku 2013 rozhodol spustiť Iniciatívu Pás a cesta, a Kazachstan už dlho vyvažuje svoje vzťahy s Čínou, Ruskom a USA), určite poskytuje Tokajevovi vítanú viditeľnú podporu,“ domnieva sa Marquesová.

Si sa nechystá opustiť Putina

Moskve to má podľa jej názoru pripomenúť, že na zdroje bohatá stredná Ázia má aj iných susedov. „Niet divu, že Putin, muž, ktorý si hľadá priateľov, má svoje vlastné cestovateľské plány v tomto regióne. Ale samozrejme, priateľ v núdzi je skutočne priateľom a Si sa nechystá opustiť Putina. Sú to autokrati, v opozícii voči Washingtonu, čerstvo po spoločných vojenských cvičeniach,“ poznamenala.  

Tým, že sa schôdzka prezidentov Ruska a Číny uskutoční na zdanlivo „neutrálnej pôde“ a na okraji samitu ŠOS, Peking podľa nej naznačuje, že očakávania by mali byť nízke.

„Ako tvrdí Jakub Jakobowski, ktorý sa v Centre pre východné štúdiá vo Varšave zaoberá výskumom zahraničnej hospodárskej politiky Číny, ŠOS nie je schopná poskytnúť súdržnú odpoveď na akýkoľvek medzinárodný vývoj, ale je to príležitosť na predstavenie priateľské k propagande, ktoré zarezonuje na globálnom juhu. Toto jednoducho neznamená žiadny významný ekonomický, nieto vojenský záväzok,“ píše komentátorka.

Rýchly vojenský postup Ukrajiny v posledných dňoch vníma ako niečo, čo „určite priviedlo Čínu do nepohodlnej pozície“. Tvrdí, že Si Ťin-pching nebol ochotný podniknúť „nákladné alebo riskantné“ kroky na podporu Putina, napriek tomu Peking nechce byť svedkom „zahanbujúcej porážky“ Kremľa, čo by vytvorilo o Si Ťin-pchingovi zlý obraz a viedlo k „nevítanej nestabilite“.

„Zatiaľ očakávajte, že Čína bude pokračovať v tom, čo robila od februára – výlučne to, čo je pre Čínu najlepšie,“ konštatuje Marquesová.

Hoci podľa nej Čína v posledných mesiacoch zosilnila svoju rétoriku, na druhej strane obmedzila skutočný osobný diplomatický kontakt s Ruskom. Čínu zastupoval na nedávnom Východnom hospodárskom fóre vo Vladivostoku tretí najsilnejší muž krajiny Li Čan-šu, predseda Stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. Od spustenia invázie na Ukrajinu to bola najvyššie postavená čínska návšteva v Rusku.

Pragmatická Čína

Čína podľa Marquesovej výrazne nespochybnila finančné a iné opatrenia Západu, najmä pokiaľ ide o technologické a vojenské dodávky, čím prinútila Rusko zamerať sa na Severnú Kóreu a Irán. Čína namiesto toho pragmaticky nakúpila od Rusov lacné suroviny, ako to urobila aj India.

Napríklad ruský exportný terminál LNG Sachalin-2, ktorá má problém s predajom do Južnej Kórey a Japonska, predal niekoľko dodávok do Číny za takmer polovicu súčasnej spotovej ceny.

„Toto všetko zabezpečuje, že ruským komoditným gigantom budú zisky prúdiť aj naďalej. Ekonomiku to však drží nad vodou za cenu zvýšenej závislosti od Pekingu, ktorá má v rukách všetky karty. Ruský export do Číny vzrástol podľa denníka Kommersant o 50 percent za prvých osem mesiacov tohto roka, zatiaľ čo ruský import z tejto krajiny vzrástol o 8,5 percenta,“ približuje Marquesová.

V závere svojho článku predpokladá, že Si Ťin-pching bude v Uzbekistane pod tlakom. „Balansovať je pre čínskeho lídra v súčasnosti nepríjemnejšie ako kedykoľvek predtým – ale ešte nie je koniec. V neposlednom rade preto, že Peking veľmi dobre vie, že Putin sa už nemá na koho obrátiť,“ dodala.