Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico nevie, čo je protiústavné na referendovej otázke o odchode rozbitej vlády

Prezidentka SR Zuzana Čaputová si vymyslela figový list v podobe podania na Ústavný súd (ÚS) SR. Úmyselne nevyhlásila referendum o predčasných voľbách na 29. októbra, keď sa konajú aj spojené komunálne a regionálne voľby, lebo vedela, že by bolo úspešné. Tvrdí to predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico s tým, že hlava štátu uprednostnila cudzie záujmy a Igora Matoviča (OĽaNO) pred záujmami Slovenska.

"Neviem, čo je protiústavné na otázke, v ktorej si ľudia želajú odchod rozbitej, neschopnej a protislovenskej vlády. Argument, že vláda musí mať štvorročné obdobie, je autoritársky a nedemokratickým," uviedol Fico. Podotkol, že prezidentka môže hľadať právnické kľučky a vyhovárať sa, no referendum mohla vyhlásiť na záver októbra. Argumentuje, že petičné otázky poznala od júna a na overenie počtu podpisov potrebovala krátku dobu. Naďalej považuje predčasné voľby za jediné riešenie, ako vyviesť krajinu z marazmu.

Aj podľa mimoparlamentnej SNS prezidentka opätovne ignoruje viac ako 350.000 podpisov a naťahuje proces referenda. "Umelo predlžuje agóniu tejto vlády. Zuzana Čaputová nie je prezidentkou všetkých občanov SR. Polarizuje spoločnosť. Svojím rozhodnutím ukázala, že v krízových situáciách nezvláda svoj prezidentský úrad," tvrdí strana.

Hlas-SD hovorí o pokračovaní nedobrej tradície, keď sa prezidentka obracia na ÚS s uplatnením základného demokratického práva občanov v referende. "Najrýchlejšou cestou k predčasným parlamentným voľbám je čo najrýchlejšia zmena ústavy, ktorá ich umožní – či už prostredníctvom referenda, alebo rozhodnutím parlamentu," uviedol s tým, že ak parlament zmenu ústavy schváli z vlastnej vôle, bude to možno rýchlejšie než referendum. Opätovne vyzýva parlamentné strany na schválenie zmeny ústavy.

"Koaličné hádky, ktoré kabinet Eduarda Hegera doviedli k menšinovému vládnutiu, sa skôr či neskôr skončia predčasnými voľbami, ktoré však musia byť vypísané v súlade s ústavou. O verdikt ÚS SR sa jednoznačne musí oprieť aj prezidentka, a to i napriek tomu, že so stopercentnou istotou bude čeliť útokom iniciátorov referenda," poznamenal predseda republikovej rady Aliancie László Sólymos. V súvislosti s menšinovou vládou dodal, že bude len zbožným želaním presadiť návrhy jej odborných nominantov, navyše ak v nej sedí Matovič.

Prezidentka vypíše referendum týkajúce sa predčasných volieb minimálne s jednou otázkou. Určite v ňom bude otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, referendom alebo rozhodnutím parlamentu, a o vypísaní predčasných volieb. Za spornú považuje otázku týkajúcu sa požiadavky na podanie demisie vlády, preto sa s ňou obráti na ÚS. Podčiarkla tiež, že otázka neznamená automaticky aj predčasné voľby.

Predstavitelia Smeru-SD odovzdali koncom augusta v Prezidentskom paláci 406 039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene Ústavy SR. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia by chcela cez referendum dosiahnuť predčasné voľby.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev: Rusko prijme od Ukrajiny len bezpodmienečnú kapituláciu

Rusko prijme od Ukrajiny len bezpodmienečnú kapituláciu, ak Kyjev neprijme podmienky Moskvy na začatie rokovaní. Vyhlásil to v pondelok podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý prezident Dmitrij Medvedev. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

,,(Ukrajinský prezident) Zelenskyj povedal, že nebude viesť dialóg s tými, kto si určujú ultimáta. Terajšie 'ultimáta' sú len detskou rozcvičkou pred budúcimi požiadavkami, a on ich vie: totálna kapitulácia kyjevského režimu s podmienkami Ruska," napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram.

Bývalý ruský prezident takto podľa DPA zrejme reagoval na vyjadrenie Zelenského z nedele. Pre televíziu CNN povedal, že v súčasnosti nemá záujem o rokovania s Ruskom, pretože nemá pocit, že by Moskva bola pripravená na konštruktívny dialóg. Podmienky, ktoré si Rusko stanovilo na začatie rokovaní zároveň označil za kanibalistické, keďže by Ukrajinu kúsok po kúsku ,,zjedli". Zelenskyj tiež uviedol, že cieľom Ukrajiny je naspäť dobyť územie okupované Ruskom.

Ruské podmienky na začatie rokovaní zahŕňajú odstúpenie Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, uznanie Krymu za ruské územie, demilitarizáciu Ukrajiny a jej odmietnutie pripojiť sa k Severoatlantickej aliancii. Ukrajina naopak žiada vrátanie všetkých území, ktoré obsadila ruská armáda, pripomína DPA.

Medvedev bol v minulosti vnímaný ako predstaviteľ liberálnejšieho smerovania Ruska, teraz je jedným z najhorlivejších podporovateľov invázie na Ukrajinu. Kyjev už varoval pred ,,súdnym dňom", ak sa pokúsi naspäť získať polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Ak neprejde rozpočet, končíme, v provizóriu vládnuť nebudeme

Hraničnou situáciou, ktorá preverí schopnosť menšinového kabinetu pokračovať vo vládnutí, bude hlasovanie o štátnom rozpočte na budúci rok. V TASR TV to povedal predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Hraničnou situáciou, ktorá preverí schopnosť menšinového kabinetu pokračovať vo vládnutí, bude hlasovanie o štátnom rozpočte na budúci rok. V TASR TV to povedal predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Ak by zákon o štátnom rozpočte v parlamente neuspel, Slovensko začne budúci rok v rozpočtovom provizóriu. ,,Ak neprijmeme štátny rozpočet, tak je korektné prísť pred ľudí a povedať, že musíme ísť do predčasných volieb, lebo vám nie sme schopní doručiť pomoc. Ak bude prijatý štátny rozpočet, tak vieme pomáhať rôznymi spôsobmi. Ale v rozpočtovom provizóriu nie. Ja na svojej stoličke takto prilepený nie som," povedal Kollár.

Dodal, že tri koaličné strany majú aktuálne podporu 70 poslancov a zvyšných šesť, ktorí im chýbajú do parlamentnej väčšiny, budú musieť hľadať medzi nezávislými alebo opozičnými poslancami. ,,Nemyslím si, že podpora bude paušálna. Raz to bude 73 a raz možno aj 78 poslancov," odhadol Kollár.

V prípade zákonov určených na pomoc občanom s rastúcimi cenami energií by si Kollár vedel predstaviť aj širokú podporu väčšiny politického spektra. ,,Keď bude zle, nepostihne to len našich voličov, ale aj voličov Hlasu či Smeru, Republiky," vysvetlil.

Problém podľa neho nie je iba s cenami energií pre domácnosti, ale aj pre podniky. ,,Keď nevyriešime podniky, tak skrachujú. A potom zbytočne zastropujeme cenu energií v bytoch. Keď ľudia nebudú mať zamestnanie, nebudú si môcť dovoliť zaplatiť ani ten byt," povedal. Podľa Kollára by Slovensko malo prijímať tvrdé opatrenia po vzore krajín, ktoré plánujú obmedziť vývoz elektrickej energie, a to aj za cenu hrozby neskorších sankcií.

Kollár oceňuje, že sa podarilo nájsť vysoko kvalifikovaných kandidátov na posty ministrov hospodárstva, spravodlivosti a zahraničných vecí, ktorí majú nahradiť doterajších ministrov za SaS. Pre rezort školstva zatiaľ koalícia nominanta nenašla. Kollár priznal, že to nie je ľahké aj vzhľadom na dĺžku volebného obdobia. ,,Je iné, keď niekomu ponúkate miesto na štyri roky, a iné, keď hovoríte, aby išiel s nami bojovať, a neviete, či je to na mesiac alebo na 20 mesiacov," povedal

Kandidátom na ministra hospodárstva je Karel Hirman. Ministerstvo spravodlivosti by mohol viesť Viliam Karas a rezort zahraničia Rastislav Káčer. Najťažšiu úlohu bude mať podľa Kollára vzhľadom na energetickú krízu práve nový minister hospodárstva. ,,Hľadali sme v prvom rade človeka, ktorý je zorientovaný v energetike," doplnil Kollár.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka zatiaľ nepočula reálne scenáre zabezpečujúce riadne fungovanie vlády

Prezidentka SR Zuzana Čaputová zatiaľ nepočula reálne stratégie, scenáre a dohody, ktoré by zabezpečovali riadne fungovanie vlády. Zároveň potvrdila, že sa v pondelok stretla s kandidátmi na nových ministrov. Nových členov vlády by chcela vymenovať čo najskôr.

,,Rokovala som s tromi kandidátmi na ministerské posty," uviedla prezidentka s tým, že premiér Eduard Heger (OĽANO) bude prvý, kto sa dozvie, aké budú jej ďalšie kroky a ako hodnotí kandidátov.

Hlava štátu verí, že sa medzičasom koalícii podarilo nájsť aj kandidáta na šéfa rezortu školstva. ,,Rezort potrebuje nie provizórne riešenie, ale svojho šéfa, ministra," dodala.

Heger odovzdal prezidentke tri mená kandidátov na ministrov. Kandidátom na ministra hospodárstva je Karel Hirman. Ministerstvo spravodlivosti by mohol viesť Viliam Karas a rezort zahraničia Rastislav Káčer. Pri rezorte školstva ju predseda vlády požiadal, aby zatiaľ poverila riadením rezortu jeho, keďže výber nového ministra ešte nie je uzavretý.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz vyjadril sklamanie, že Irán neprijal návrhy na obnovenie jadrovej dohody

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyjadril v pondelok sklamanie nad tým, že Irán nesúhlasil s návrhmi európskych krajín na oživenie jadrovej dohody. Zároveň varoval, že odmietnutie ešte viac oddiali uzatvorenie akejkoľvek dohody o iránskom jadrovom programe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

,,Je mi ľúto, že Irán zatiaľ nereagoval pozitívne na návrhy od európskych koordinátorov," uviedol Scholz počas tlačovej konferencie s izraelským premiérom Jairom Lapidom.

,,V skutočnosti teraz neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by Irán nemal súhlasiť s týmito návrhmi. No musíme poznamenať..., že sa tak v blízkej budúcnosti určite nestane," pokračoval Scholz.

Nemecký kancelár toto vyhlásenie urobil počas návštevy izraelského premiéra. Izrael sa dlhodobo stavia proti obnoveniu jadrovej dohody s Iránom, ktorý je jeho úhlavným nepriateľom.

Podľa Lapida je ,,čas prekonať neúspešné rokovania s Iránom". ,,Nemôžu a nedokážu dosiahnuť cieľ, ktorý máme všetci spoločný, a to zabrániť Iránu získať jadrové zbrane," uviedol Lapid na tlačovej konferencii so Scholzom.

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo cez víkend upozornili, že postoje Iránu ohrozujú vyhliadky na obnovenie jadrovej dohody. Európske mocnosti zároveň ,,vážne pochybujú" o úprimnosti Teheránu pri snahe o jej uzatvorenie.

Irán podpísal pôvodnú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou v roku 2015. V nej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov OSN výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však Spojené štáty rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa jednostranne odstúpili od dohody s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo vyjednať a Teherán po čase prestal dodržiavať pôvodnú dohodu.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec má v utorok opäť čeliť opozičnému pokusu o odvolanie

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) by mal v utorok (13. 9.) o 13.00 h čeliť ďalšiemu opozičnému pokusu o odvolanie z funkcie. Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR zvolal predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) na návrh opozície. Po jej skončení by malo nasledovať riadne rokovanie parlamentu.

Odvolávanie Mikulca v parlamente inicioval opozičný Smer-SD. Predseda strany Robert Fico už koncom augusta hovoril o podozreniach z rodinkárstva a údajného zasahovania ministra do vyšetrovaní Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Hovorí o politicky motivovaných vyšetrovaniach voči nemu a ďalším osobám.

Na nasledujúcej riadnej schôdzi by sa mali poslanci zaoberať viacerými návrhmi, program má takmer 140 bodov. Očakávajú sa tiež zmeny v zložení parlamentu po návrate ministrov SaS, ktorí podali demisiu. Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) bude fungovať ako menšinová, teda bez väčšinovej podpory v parlamente. To, či bude NR SR funkčná a či budú vláde prechádzať zákony, sa uvidí práve na aktuálne zvolaných schôdzach.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.