Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenské elektrárne dokončili zavážanie jadrového paliva do 3. bloku Mochoviec

Slovenské elektrárne (SE) v pondelok popoludní ukončili zavážanie paliva do reaktora 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO). V reaktore už je 312 palivových a 37 regulačných kaziet. Správnosť zavezenia kaziet v súčasnosti kontrolujú inšpektori Úradu jadrového dozoru (ÚJD) spolu s expertmi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), informovali v pondelok SE na svojej internetovej stránke.

Proces odštartoval zavezením prvej palivovej kazety v piatok (9. 9.) krátko po polnoci. Reaktor sa podarilo naplniť palivom o niečo skôr ako elektrárne plánovali. Pôvodne malo zaváženie trvať štyri a pol dňa. ,,Zavezením paliva do reaktora sa celý proces spúšťania iba začína," priblížili SE.

Po kontrole kaziet môžu SE pristúpiť k ďalším spúšťacím prácam, ako sú montáž reaktora, predkritické testy, dosiahnutie kritického stavu a testy fyzikálneho spúšťania. Všetky tieto kroky sú súčasťou fyzikálneho spúšťania, ktoré trvá približne šesť týždňov. Na plný výkon by sa mal reaktor dostať predbežne v januári budúceho roka.

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Modernému otroctvu čelí 50 miliónov ľudí

Počet ľudí, ktorí pre chudobu a iné krízové životné situácie uviazli v moderných formách otroctva, vzrástol o pätinu na približne 50 miliónov, uviedla v pondelok Medzinárodná organizácia práce (ILO). TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Približne 28 miliónov z nich vykonáva nútené práce a zvyšných 22 miliónov žije v nútenom manželskom zväzku. To znamená, že celosvetovo jeden zo 150 ľudí čelí modernému otroctvu. Nútené manželstvá aj práca totiž spadajú pod definíciu ľudí, "ktorí nemôžu niečo odmietnuť alebo odniekadiaľ odísť pre vyhrážky, násilie, podvod, zneužívanie moci alebo inú formu nátlaku," uvádza sa v správe ILO.

Organizácia spojených národov si stanovila za cieľ odstrániť všetky formy otroctva do roku 2030, avšak počet ľudí, ktorí vykonávajú nútené práce alebo žijú v nútenom manželstvo, vzrástol medzi rokmi 2016 a 2021 o 9,3 milióna.

Situáciu zhoršujú krízy ako pandémia koronavírusu, ozbrojené konflikty alebo dôsledky klimatických zmien, pre ktoré viac ľudí čelí extrémnej chudobe a musia migrovať.

"Je šokujúce, že situácia súvisiaca s moderným otroctvom sa nezlepšuje... Myslím, že z veľkej časti sme poľavili v našich snahách," uviedol generálny riaditeľ ILO Guy Ryder. Podľa neho by mohlo pomôcť, aby sa zakázali niektoré produkty a importy, ktorých výroba zahŕňa nútené práce. Zavedenie takýchto obmedzení pritom v súčasnosti preskúmava Európska únia.

Najviac ohrozené moderným otroctvom sú ženy a deti. Vyskytuje sa v podstate vo všetkých krajinách sveta, pričom vyše polovica prípadov moderného otroctva a štvrtina nútených manželstiev bola zaznamená v krajinách so stredným alebo vysokým príjmom. "Je nesprávne veriť, že nútené prácu sú problémom iba chudobných krajín," uviedol Ryder.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka vymenuje nových ministrov v utorok dopoludnia

Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijme demisie ministrov za SaS a zároveň vymenuje nových členov vlády v utorok (13. 9.) o 11.30 h v Prezidentskom paláci. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Hlava štátu sa už v pondelok stretla s nominantami na pozície odchádzajúcich ministrov z SaS. Kandidátom na ministra hospodárstva je Karel Hirman, rezort spravodlivosti by mal viesť Viliam Karas a rezort zahraničných vecí Rastislav Káčer.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) odovzdal počas víkendu prezidentke tri mená kandidátov a požiadal ju, aby zatiaľ poverila riadením rezortu školstva jeho, keďže výber nového ministra ešte nebol uzavretý. Hlava štátu verí, že sa medzičasom koalícii podarilo nájsť aj kandidáta na šéfa rezortu školstva.

Ministri za SaS podali demisie potom, ako koaliční partneri počas vládnej krízy nenaplnili ich požiadavku na odchod lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. Po prijatí ich demisie sa ministri vrátia do parlamentu. Hegerova vláda bude pokračovať ako menšinová, teda bez väčšiny hlasov v Národnej rade SR.

(tasr)

Minúta  |  

Audítori EÚ: Treba sa poučiť z obstarávania vakcín proti ochoreniu COVID-19, proces nebol dostatočne posúdený

Spôsob, akým prebiehal v EÚ proces obstarávania vakcín proti ochoreniu COVID-19, nebol dostatočne posúdený. Uviedol to Európsky dvor audítorov (EDA) v správe zverejnenej v pondelok. Informuje o tom spravodajca TASR.

Audítori vo svojej správe uviedli, že centrálny systém EÚ na obstarávanie vakcín umožnil vytvorenie diverzifikovaného počiatočného portfólia možných vakcín a zaobstaranie dostatočného počtu dávok vakcín proti COVID-19.

EÚ však začala kupovať vakcíny neskôr ako Spojené kráľovstvo a USA, a keď začiatkom roku 2021 došlo k výpadkom dodávok, ukázalo sa, že väčšina zmlúv podpísaných Európskou komisiou (EK) neobsahovala osobitné ustanovenia na riešenie prerušenia dodávok.

Audítori dospeli k záveru, že proces obstarávania proticovidových vakcín nebol dostatočne posúdený. Podľa ich správy EK zatiaľ nepreskúmala a ani neporovnala svoj postup s inými stranami s cieľom vyvodiť ponaučenia do budúcnosti a ani v súčasnosti neplánuje otestovať svoj systém obstarávania v kontexte pandémie prostredníctvom záťažových testov.

"Otázka, či eurokomisia a členské štáty obstarávali vakcíny proti ochoreniu COVID-19 účinne, je relevantná. Vakcíny zohrávali v reakcii na pandémiu rozhodujúcu úlohu a EÚ bola do ich obstarávania zapojená bezprecedentným spôsobom. Ďalším dôvodom boli výdavky. Naše zistenia majú prispieť k prebiehajúcemu rozvoju kapacít EÚ v oblasti pripravenosti a reakcie na pandémiu," opísala situáciu Joëlle Elvingerová, členka EDA zodpovedná za tento audit.

Európska komisia v mene členských krajín do novembra 2021 podpísala zmluvy v hodnote 71 miliárd eur na nákup až 4,6 miliardy dávok vakcín. Väčšina zmlúv mala formu predbežnej kúpnej zmluvy, pri ktorej EK znášala riziko spojené s vývojom vakcíny spolu s ich výrobcami a podporovala prípravu výrobných kapacít prostredníctvom zálohových platieb z rozpočtu EÚ.

Po rokovaniach nasledoval postup obstarávania. EÚ zabezpečila dostatočný počet dávok na zaočkovanie minimálne 70 percent dospelej populácie do konca leta 2021, hoci v prvej polovici roka 2021 zaznamenala pri dvoch výrobcoch problémy s výpadkami dodávok.

Komisia mohla výrobcov zažalovať a v jednom prípade to aj urobila. Podľa audítorov však vyjednávači EÚ až po podpísaní väčšiny zmlúv začali analyzovať problémy vo výrobnom a v dodávateľskom reťazci, ku ktorým dochádzalo pri výrobe vakcín.

Podmienky zmlúv prešli časom určitým vývojom a zmluvy, ktoré boli podpísané v roku 2021, už obsahovali dôraznejšie ustanovenia o harmonograme dodávok a mieste výroby, ako zmluvy z roku 2020.

(tasr)

Minúta  |  

Rada Európy: Milióny Rusov budú bez ochrany Európskeho dohovoru o ľudských právach

Po vylúčení Ruska z Rady Európy (RE) 16. marca 2022 v dôsledku agresie proti Ukrajine prestane byť Ruská federácia dňom 16. septembra 2022 vysokou zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach. Povedala to v pondelok generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová.

Šéfka 46-člennej Rady Európy v správe pre médiá uviedla, že ruská agresia proti Ukrajine aj naďalej prináša bolesť a utrpenie miliónom ľudí na Ukrajine a v celej Európe.

"Opätovne vyzývame ruské vedenie, aby okamžite zastavilo vojnu na Ukrajine a ukončilo pokračujúce represie voči vlastnému ľudu," vyhlásila.

Pejčinovičová Buričová označila za poľutovaniahodné, že odstúpením od Európskeho dohovoru o ľudských právach (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd) sa Rusko ešte viac izoluje od demokratického sveta a pripravuje svojich viac ako 140 miliónov občanov o ochranu, ktorú tento dohovor poskytuje.

"Rada Európy bude pokračovať v podpore a spolupráci s obhajcami ľudských práv, demokratickými silami, slobodnými médiami a nezávislou občianskou spoločnosťou v Ruskej federácii. Dúfame, že jedného dňa budú môcť ruskí občania opäť využívať ochranu Európskeho dohovoru o ľudských právach," odkázala generálna tajomníčka.

Pripomenula, že podľa podmienok príslušného dohovoru o ľudských právach má Ruská federácia záväznú právnu povinnosť vykonávať všetky rozsudky a rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa jej konania alebo opomenutí, ku ktorým dôjde do 16. septembra tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Fico nevie, čo je protiústavné na referendovej otázke o odchode rozbitej vlády

Prezidentka SR Zuzana Čaputová si vymyslela figový list v podobe podania na Ústavný súd (ÚS) SR. Úmyselne nevyhlásila referendum o predčasných voľbách na 29. októbra, keď sa konajú aj spojené komunálne a regionálne voľby, lebo vedela, že by bolo úspešné. Tvrdí to predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico s tým, že hlava štátu uprednostnila cudzie záujmy a Igora Matoviča (OĽaNO) pred záujmami Slovenska.

"Neviem, čo je protiústavné na otázke, v ktorej si ľudia želajú odchod rozbitej, neschopnej a protislovenskej vlády. Argument, že vláda musí mať štvorročné obdobie, je autoritársky a nedemokratickým," uviedol Fico. Podotkol, že prezidentka môže hľadať právnické kľučky a vyhovárať sa, no referendum mohla vyhlásiť na záver októbra. Argumentuje, že petičné otázky poznala od júna a na overenie počtu podpisov potrebovala krátku dobu. Naďalej považuje predčasné voľby za jediné riešenie, ako vyviesť krajinu z marazmu.

Aj podľa mimoparlamentnej SNS prezidentka opätovne ignoruje viac ako 350.000 podpisov a naťahuje proces referenda. "Umelo predlžuje agóniu tejto vlády. Zuzana Čaputová nie je prezidentkou všetkých občanov SR. Polarizuje spoločnosť. Svojím rozhodnutím ukázala, že v krízových situáciách nezvláda svoj prezidentský úrad," tvrdí strana.

Hlas-SD hovorí o pokračovaní nedobrej tradície, keď sa prezidentka obracia na ÚS s uplatnením základného demokratického práva občanov v referende. "Najrýchlejšou cestou k predčasným parlamentným voľbám je čo najrýchlejšia zmena ústavy, ktorá ich umožní – či už prostredníctvom referenda, alebo rozhodnutím parlamentu," uviedol s tým, že ak parlament zmenu ústavy schváli z vlastnej vôle, bude to možno rýchlejšie než referendum. Opätovne vyzýva parlamentné strany na schválenie zmeny ústavy.

"Koaličné hádky, ktoré kabinet Eduarda Hegera doviedli k menšinovému vládnutiu, sa skôr či neskôr skončia predčasnými voľbami, ktoré však musia byť vypísané v súlade s ústavou. O verdikt ÚS SR sa jednoznačne musí oprieť aj prezidentka, a to i napriek tomu, že so stopercentnou istotou bude čeliť útokom iniciátorov referenda," poznamenal predseda republikovej rady Aliancie László Sólymos. V súvislosti s menšinovou vládou dodal, že bude len zbožným želaním presadiť návrhy jej odborných nominantov, navyše ak v nej sedí Matovič.

Prezidentka vypíše referendum týkajúce sa predčasných volieb minimálne s jednou otázkou. Určite v ňom bude otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, referendom alebo rozhodnutím parlamentu, a o vypísaní predčasných volieb. Za spornú považuje otázku týkajúcu sa požiadavky na podanie demisie vlády, preto sa s ňou obráti na ÚS. Podčiarkla tiež, že otázka neznamená automaticky aj predčasné voľby.

Predstavitelia Smeru-SD odovzdali koncom augusta v Prezidentskom paláci 406 039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene Ústavy SR. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia by chcela cez referendum dosiahnuť predčasné voľby.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.