Rusko v utorok oznámilo, že dojednalo prímerie medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré malo vstúpiť do platnosti o 8.00 SELČ. Avšak podľa agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na azerbajdžanské médiá, sa prímerie začalo porušovať už v priebehu štvrťhodiny, píše TASR.
Rusko zároveň vyzvalo obe strany na rešpektovanie prímeria. "Očakávame, že dohoda sprostredkovaná Ruskom o prímerí so začiatkom o 9.00 h moskovského času bude plne implementovaná," vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry AFP. "Vyzývame zúčastnené strany, aby sa zdržali ďalšej eskalácie, boli zdržanlivé a dôsledne dodržiavali prímerie," dodalo ruské ministerstvo.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan predtým v parlamente uviedol, že boje sú síce menej intenzívne, avšak na niektorých miestach pokračujú. Na zdržanlivosť a mierové riešenie vzájomných sporov vyzval v utorok aj Irán, ktorý susedí s oboma krajinami.
Podľa vyhlásenia arménskej vlády pri azerbajdžanskom útoku delostrelectvom a dronmi na pohraničné územia v Arménsku zahynulo najmenej 49 arménskych vojakov. Arménsko zároveň požiadalo o pomoc medzinárodné spoločenstvo.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany vyhlásilo, že pri zrážkach jej jednotky zaznamenali straty, ktoré však nespresnilo. Baku tvrdí, že azerbajdžanské sily odpovedali na provokácie zo strany Arménska.
Ak sa situáciu na letisku Poprad-Tatry nepodarí vyriešiť do 30. septembra, ostane bez zamestnancov a bude ohrozená ďalšia prevádzka tohto medzinárodného letiska. Uviedla to dnes pre médiá štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR Katarína Bruncková po stretnutí so zamestnancami letiska v Poprade.
Pondelkové mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého cieľom bolo odvolať predsedu a člena predstavenstva spoločnosti Letisko Poprad-Tatry Petra Dujavu a zvoliť nových členov predstavenstva, podľa Kataríny Brunckovej zmarila obštrukcia minoritného akcionára, zástupcu mesta Vysoké Tatry. Zamestnancom letiska pritom plynú do konca septembra výpovedné lehoty.
Podľa Brunckovej ešte v dnešný deň odíde z pozície väčšinového akcionára, teda samotného rezortu, podnet na zvolanie ďalšieho mimoriadneho valného zhromaždenia. „Mimoriadne valné zhromaždenia na základe žiadosti akcionára je povinné zvolať predstavenstvo, to znamená pán Dujava s jeho kolegyňou. Aj keď má predstavenstvo 40-dňovú lehotu, v ktorej má zvolávať toto valné zhromaždenie, môže tak urobiť aj obratom na druhý deň. My ako akcionár sme pripravení sa zísť na mimoriadnom valnom zhromaždení a vyriešiť túto situáciu v podstate hneď,“ vysvetlila Bruncková s tým, že valné zhromaždenie by tak vedeli zvolať aj tento týždeň.
Podľa štátnej tajomníčky je tak osud desiatok zamestnancov a osud letiska v rukách troch ľudí. „To sú zástupcovia minoritných akcionárov, mesta Vysoké Tatry a mesta Poprad, a pána riaditeľa letiska, ktorý musí dať súčinnosť k tomu, aby sa mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré my iniciujeme, konalo, a aby došlo k výmene vedenia letiska,“ dodala. Zároveň uviedla, že je pre ňu nepochopiteľné, ako môžu individuálne záujmy prevyšovať nad záujmom rodín desiatok zamestnancov, ktorí sú v patovej situácii.
Situácia na popradskom letisku sa vyostrila po tom, ako viac ako dve tretiny z takmer 70 zamestnancov podalo výpovede. Stiahnuť ich avizovali až po odvolaní šéfa letiskovej spoločnosti. Ministra dopravy o to požiadali v otvorenom liste v polovici júla s tým, že riaditeľ stratil ich dôveru pre jeho arogantný prístup. Ten napokon odstúpil sám. „Majoritný akcionár od počiatku považuje tento právny úkon za absolútne neplatný, lebo nemal všetky náležitosti. V pondelok ráno pán riaditeľ doručil späťvzatie jeho vzdania sa,“ vysvetlila dnes štátna tajomníčka. V súčasnosti zamestnancom plynie výpovedná doba. Podľa Brunckovej sú pripravení výpovede stiahnuť, ak by bolo vedenie vymenené.
Doležal vymenoval Dujavu za šéfa Letiska Poprad-Tatry v septembri 2020, na poste nahradil Ivanu Herkeľovú. Hlavným akcionárom letiska je štát, pričom ministerstvo dopravy má v ňom podiel 97,61 percenta, mesto Poprad vlastní 1,67 percenta a mesto Vysoké Tatry 0,72 percenta akcií.
AKTUALIZOVANÉ Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok v Prezidentskom paláci vymenovala nových ministrov. Rezort hospodárstva povedie Karel Hirman, rezort spravodlivosti Viliam Karas a ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer. Dočasným vedením rezortu školstva poverila premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO).
Prezidentka SR Zuzana Čaputová uviedla, že sú novovymenovaní ministri odborníci. Želá im, aby viedli svoje rezorty tak, ako to od nich vyžaduje ústava a očakávajú občania. Na presadzovanie svojich návrhov však budú musieť podľa jej slov v parlamente potrebovať aj hlasy politických oponentov.
"O nič menšie v tejto chvíli nejde, ako previesť našu krajinu krízou a pomôcť ľuďom, ktorých kríza môže zraziť na kolená," podotkla. Najväčšie očakávania sú v tejto súvislosti spojené s rezortom hospodárstva. O Karlovi Hirmanovi hovorí ako o skúsenom expertovi. Očakáva od neho i podporu podnikateľského prostredia.
Nového šéfa rezortu diplomacie Rastislava Káčera považuje za skúseného diplomata a experta na bezpečnostnú politiku. Očakáva, že súvislosti ruskej agresie bude ešte viac tlmočiť verejnosti a prispeje tak k boju proti dezinformáciám a hybridným hrozbám.
Viliam Karas ako nový šéf rezortu spravodlivosti si musí podľa prezidentky získať rešpekt všetkých justičných zložiek a verejnosti tak, ako si ho získal v pozícii šéfa Slovenskej advokátskej komory.
Odchod SaS
Ministri za SaS podali demisie po tom, ako koaliční partneri počas vládnej krízy nenaplnili ich požiadavku na odchod lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. Vládna kríza sa vyostrila pre pretrvávajúce nezhody Matoviča a predsedu SaS Richarda Sulíka.
Sulík aj ďalší exministri za SaS Branislav Gröhling a Mária Kolíková sa vrátia do parlamentu. Hegerova vláda bude pokračovať ako menšinová, teda bez väčšiny hlasov v Národnej rade SR.
Prezidentka ocenila, že mohla vymenovať za nových ministrov odborníkov
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila, že sú novovymenovaní ministri odborníci. Želá im, aby viedli svoje rezorty tak, ako to od nich vyžaduje ústava a očakávajú občania. Na presadzovanie svojich návrhov však budú musieť podľa jej slov v parlamente potrebovať aj hlasy politických oponentov.
"O nič menšie v tejto chvíli nejde, ako previesť našu krajinu krízou a pomôcť ľuďom, ktorých kríza môže zraziť na kolená," podotkla. Najväčšie očakávania sú v tejto súvislosti spojené s rezortom hospodárstva. O Karlovi Hirmanovi hovorí ako o skúsenom expertovi. Očakáva od neho i podporu podnikateľského prostredia.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Martin Baumann
Nového šéfa rezortu diplomacie Rastislava Káčera považuje za skúseného diplomata a experta na bezpečnostnú politiku. Očakáva, že súvislosti ruskej agresie bude ešte viac tlmočiť verejnosti a prispeje tak k boju proti dezinformáciám a hybridným hrozbám.
Viliam Karas ako nový šéf rezortu spravodlivosti si musí podľa prezidentky získať rešpekt všetkých justičných zložiek a verejnosti tak, ako si ho získal v pozícii šéfa Slovenskej advokátskej komory.
Demisie kvarteta ministrov sa prezidentke neprijímali ľahko. Ich pôsobenie na ministerských postoch sa podľa nej nedá hodnotiť komplexne, lebo skončili v polčase.
Premiér chce meno nového ministra školstva oznámiť v najbližších dňoch
Meno nového ministra školstva chce premiér Eduard Heger oznámiť v najbližších dňoch. Avizoval to v utorok po tom, čo dočasne prevzal vedenie rezortu. Deklaroval, že školstvo je pre vládu veľkou prioritou. "A preto vyberieme za ministra školstva spomedzi kandidátov toho najlepšieho," zdôraznil Heger.
Pripomenul, že sa stále pracuje na reformách, investovaní do školstva či zvyšovaní platov. To všetko by podľa neho malo prilákať nových učiteľov. "Všetky kroky, ktoré sme urobili, smerujú k tomu, aby sme rezort oživili," uzavrel.
Zuzana Čaputová a Eduard Heger. Foto: TASR/Martin Baumann
Najväčšia pozornosť bude podľa Hegera smerovať na nového ministra hospodárstva
Z ministrov, ktorých v utorok vymenovala do funkcií prezidentka Zuzana Čaputová, bude najväčšia pozornosť zameraná na nového šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana. Tento odborník na energetiku bol napríklad poradcom premiérky Ivety Radičovej a podieľal sa na riešení plynovej krízy v roku 2009, predstavil Hirmana po vymenovaní premiér Eduard Heger.
"Vyštudoval ťažbu ropy a plynu. Čo viac potrebujete pre tento čas ako človeka, ktorý tomuto rozumie od svojich čias štúdií," povedal Heger. Pripomenul aj pôsobenie Hirmana v riadiacich orgánoch viacerých energetických firiem či v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA). Plynovej krízy sa Hirman podľa Hegera nezľakol, pretože podobnú situáciu, hoci v menšom, zažil v roku 2009.
"Keď je kríza, keď je zle, treba bojovať," odôvodnil prijatie ponuky na kreslo ministra hospodárstva Hirman. Zdôraznil, že vo veľmi ťažkej situácii sme všetci spoločne nielen na Slovensku či v Európe, ale problém s energiami je podľa nového ministra celosvetový. Slovensko sa podľa Hirmana pravdepodobne pripojí k riešeniu českej vlády. Tá v pondelok (12. 9.) oznámila zastropovanie cien elektriny a plynu pre domácnosti a malé podniky. Slovensko bude musieť podľa Hirmana vynaložiť zdroje na zachovanie výroby podnikov a životnej úrovne obyvateľov.
Karel Hirman. Foto: TASR/Dano Veselský
Profil ministra hospodárstva Karla Hirmana
Karel Hirman sa narodil 1. júna 1970. Vyštudoval ťažbu ropy a plynu na Moskovskej univerzite a na Technickej univerzite v Košiciach. Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako novinár, ale tiež ako manažér a člen orgánov riadenia v niekoľkých energetických spoločnostiach na Slovensku a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. Pre bývalú premiérku Ivetu Radičovú a exministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka pracoval ako externý poradca pre energetiku. Ako expert pre energetiku bol taktiež členom tímu poradcov bývalého ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana. Venuje sa publikovaniu článkov o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti. Je členom Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
Káčer: Post šéfa diplomacie nesie mnoho rizík
Post šéfa diplomacie nesie mnoho rizík, je však kľúčová doba, uhnúť by bola zbabelosť. Vyhlásil to nový minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer na utorkovej tlačovej konferencii po prevzatí vedenia rezortu.
Ako uviedol, zahraničná a bezpečnostná politika vlády Eduarda Hegera (OĽaNO) mu je blízka. "Počítam sa aj ako jej spoluautor a advokát," skonštatoval. Exminister Ivan Korčok (nominant SaS) podľa neho odviedol v rezorte výbornú prácu. Podotkol, že bol nielen jeho predchodcom, ale aj priateľom.
Heger poukázal na to, že Káčer je dlhoročne uznávaný diplomat, ktorý pôsobil ako veľvyslanec v USA, v Maďarsku a doteraz aj v Českej republike. "Je to demokrat, ako sa patrí, ktorý dlhodobo presadzuje záujmy SR v zahraničí aj doma," vyhlásil premiér. Korčok poprial Káčerovi veľa úspechov v zložitej dobe, v ktorej post prebral. Má podľa neho všetku potrebnú výbavu a skúsenosti, aby rezort viedol. "V jeho osobe je predpoklad kontinuity v zahraničnopolitickom smerovaní našej krajiny a nakoľko sa to podarí, o tom sa rozhodne v našej domácej politike," skonštatoval.
Rastislav Káčer. Foto: TASR/Daniel Veselský
Profil ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera
Rastislav Káčer sa narodil 9. júla 1965. Študoval na Ústave medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského. V rezorte diplomacie pôsobí od roku 1992. Svoju kariéru tam začal ako politický analytik a vypracoval sa na vedúceho analytickej jednotky. V rokoch 1994 až 1998 bol I. tajomníkom Misie SR pri NATO v Bruseli. Od roku 1999 pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky. V roku 2001 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany zodpovedným za negociačný a prístupový proces Slovenska do NATO. V júli 2008 ho zvolili za prezidenta Slovenskej atlantickej komisie, ktorá je členom Asociácie atlantickej zmluvy. Pôsobil zároveň aj ako veľvyslanec Slovenska v USA a v Maďarsku. Je odborník na domácu a zahraničnú politiku USA, transatlantické vzťahy, obranu a bezpečnostné otázky. Aktuálne pôsobil ako slovenský veľvyslanec v Českej republike.
Karas nevidí dôvod na zastavenie reformy súdnej mapy, ak je technicky pripravená
Nový minister spravodlivosti Viliam Karas nevidí dôvod na zastavenie reformy súdnej mapy, pokiaľ je organizačne a technicky pripravená. Vyplýva to z jeho vyjadrenia krátko po vymenovaní do funkcie. "Schválená súdna mapa je po zásadnej intervencii, tak advokátskeho a justičného prostredia, aj po vyvolaní rokovania u pána premiéra, kde sa jej podoba ustálila," podotkol.
Okrem súdnej mapy má za jednu z priorít aj reformu trestných kódexov. "Veci treba riešiť systémovo, po odbornej a poctivej diskusii naprieč spoločenským spektrom," dodal. Justícia podľa jeho slov potrebuje upokojenie a uistenie, že si ju krajina váži.
Premiér Eduard Heger zdôraznil, že Karas je dlhoročný advokát a expert na medzinárodné právo. "Jeho silnou ideou je budovanie inštitucionálnej dôvery," podotkol.
Viliam Karas. Foto: TASR/Dano Veselský
Profil ministra spravodlivosti Viliama Karasa
Viliam Karas sa narodil 2. apríla 1976. Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Študoval aj na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Od roku 1999 je členom Slovenskej advokátskej komory (SAK). Predsedom SAK sa stal 1. januára 2021, keď nahradil exministra spravodlivosti Tomáša Boreca. Karas predtým pôsobil v advokácii. Roky vedie vlastnú advokátsku kanceláriu Maple & Fish. Súkromnú prax zameriava najmä na obchodné, občianske a európske právo. Je autorom mnohých publikácií v oblasti práva.
Ruské úrady zadržali popredného manažéra tamojšej továrne na výrobu lietadiel pre podozrenie, že Ukrajinu zásoboval tajnými vojenskými informáciami. Informovali o tom v utorok ruské tlačové agentúry odvolávajúce sa na vyjadrenie ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), píše agentúra Reuters.
Zadržaný muž je podľa FSB podozrivý, že fotografoval vybavenie ruských bojových lietadiel a snímky posielal ukrajinskému občanovi pracujúcemu pre ukrajinský závod na výrobu lietadiel. FSB prípad vyšetruje ako možnú vlastizradu. Totožnosť zadržaného úrady nezverejnili.
Nemecký súd vymeral v utorok doživotný väzenský trest mužovi, ktorý zastrelil zamestnanca čerpacej stanice pre spor okolo nosenia rúšok. Informovala o tom agentúra DPA.
Päťdesiatročného nemeckého občana Maria N. uznal súd za vinného z vraždy a z nelegálnej držby strelnej zbrane.
K udalosti došlo 18. septembra 2021 v obci Idar-Oberstein v spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Páchateľ, ktorý vypil aspoň sedem pollitrových plechoviek piva, si prišiel na miestnu čerpaciu stanicu kúpiť ďalšie šesťbalenie.
Pracovník čerpacej stanice ho vyzval, aby dodržiaval pandemické opatrenia a nasadil si na tvár rúško, a odmietol mu pivo predať. Muž si následne odišiel kúpiť pivo na iné miesto. Po jeho požití sa vrátil na čerpaciu stanicu aj s revolverom a zastrelil ním zamestnanca, s ktorý ho predtým žiadal o nasadenie rúška. Obeťou sa stal 20-ročný študent, ktorý na čerpacej stanici brigádoval. Páchateľ z miesta činu ušiel a vzdal sa do rúk polície, až keď po ňom spustila rozsiahle pátranie.
Obvinený sa počas súdneho procesu, prebiehajúceho od marca v meste Bad Kreuznach, k svojmu činu priznal. Pred spáchaním vraždy nemal nijaké záznamy v trestnom registri.
Krajský súd v Bratislave oslobodil Mariana Kočnera v kauze motákov. Súd v utorok nevyhovel odvolaniu prokurátora proti prvostupňovému rozsudku, ktorým bol Kočner oslobodený spod obžaloby.
"Podľa odvolacieho súdu skutok nie je trestným činom, lebo pri oboch právnych kvalifikáciách sa vyžaduje aspoň pokus vykonaný hlavným páchateľom. Avšak podľa skutkovej vety obžaloby týmto hlavným páchateľom obžalovaný nebol," zdôvodnil rozhodnutie hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak.
Kočner mal motáky posielať prostredníctvom svojich advokátov, keď bol vo väzbe pre kauzu zmeniek TV Markíza. Cez takúto korešpondenciu sa mal podľa obžaloby snažiť ovplyvňovať viaceré osoby, aby bol prepustený z väzby a zmenila sa výpoveď v kauze zmeniek.
Celá Charkovská oblasť na východe Ukrajiny sa v utorok ráno opäť ocitla bez dodávok elektriny v dôsledku ruského ostreľovania ešte z pondelka, oznámil zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko.
Podľa Tymošenka zlyhala v utorok záložná elektrická linka. "Všetky sily sú teraz nasadené na odstránenie problému… Je to dôsledok zákerného ruského ostreľovania z predchádzajúceho dňa," napísal Tymošenko na sociálnej sieti Telegram.
Informácie o výpadku elektriny potvrdila aj samospráva v meste Derhači. V Charkovskej oblasti boli výpadky elektriny súvisiace s ruskými útokmi aj v nedeľu a pondelok.
Turecko v reakcii na opätovné boje v regióne Náhorný Karabach vyzýva Arménsko, aby "prestalo provokovať Azerbajdžan". Na Twitteri to napísal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu.
"Arménsko by malo prestať provokovať Azerbajdžan a radšej sa sústrediť na mierové rokovania a spoluprácu s Azerbajdžanom," uviedol v utorok Čavušoglu po telefonáte s azerbajdžanským ministrom zahraničných vecí Džejhunom Bajramovom.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok uviedol, že počas bojov s azerbajdžanskými jednotkami prišlo o život najmenej 49 príslušníkov arménskej armády. Dodal, že pravdepodobne nejde o konečný počet. Pašinjan tiež telefonoval so svetovými lídrami vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ruského prezidenta Vladimíra Putina a požiadal o "adekvátnu reakciu".
Medzi Azerbajdžanom a Arménskom vypukli v noci na utorok opätovne ťažké pohraničné boje. Ministerstvo obrany v Jerevane, na ktoré sa odvolali ruské tlačové agentúry, oznámilo, že azerbajdžanské sily zaútočili delostrelectvom a ťažkými zbraňami na tri arménske pozície a údajne použili aj drony.
Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z "rozsiahlych podvratných činov" neďaleko okresov Daškasan, Kalbadžar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach.
Turecko sa počas konfliktu v roku 2020 postavilo na stranu Baku a Azerbajdžanu poskytlo ozbrojené drony, ktoré pomohli azerbajdžanským jednotkám získať späť územia v Náhornom Karabachu.
Vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Kabinet o tom rozhodol na utorkovom on-line rokovaní.
Vláda to považuje za politicky motivovaný útok, ktorý je podložený nepravdivými informáciami. "Roman Mikulec si robí svoju prácu profesionálne a odborne so zreteľom na občana a jeho pomoci na prvom mieste," skonštatovala.
Mimoriadna schôdza parlamentu k odvolávaniu Mikulca sa má začať v utorok o 13.00. Odvolávanie inicioval opozičný Smer-SD. Predseda strany Robert Fico koncom augusta hovoril o podozreniach z rodinkárstva a údajného zasahovania ministra do vyšetrovaní Národnej kriminálnej agentúry.
Počet investorov vlastniacich kryptoaktíva podľa analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu v Národnej banke Slovenska rastie.
V priemere jednotlivci so silnejšími environmentálnymi a spoločenskými preferenciami majú vyššiu tendenciu investovať do kryptoaktív ako investori, ktorí vykazujú nižšiu angažovanosť. Naopak, environmentále a spoločenské preferencie nevykazujú žiadnu informačnú hodnotu pre investovanie do akcií alebo dlhopisov.
Vnímaná enviro a spoločenská stopa je podľa analytikov zjavne dôležitým faktorom v rozhodovaní pri investovaní do kryptoaktív retailovými investormi. Poukázali tiež na potrebu rozšírenia zberu informácií o kryptoaktívach, napríklad v štandardných zisťovaniach o financiách domácností. „Považujeme za potrebné konzistentne zahrňovať otázky týkajúce sa kryptoaktív do bežných zisťovaní o financiách domácností,“ uviedli analytici.
Iba dáta z reprezentatívnych zisťovaní, ktoré zahŕňajú rozsiahle informácie o držbe kryptoaktív spolu so zvyškom aktív domácností, ako aj veľké množstvo sociálno-ekonomických charakteristík a preferencií, umožnia podľa nich vytvoriť hlbšie pochopenie výberu portfólia domácnosťami. „Poznatky, založené na mikroúdajoch môžu byť cenné pre monitorovanie finančného správania domácností a vznik prípadných rizík pre finančnú stabilitu,“ skonštatovali analytici.
Hlavné mesto federálneho štátu Tigraj ležiaceho na severe Etiópie sa v utorok údajne stalo cieľom leteckému útoku. Miestni povstalci ho pripisujú etiópskej armáde.
Útok dronmi na areál univerzity v meste Mekele potvrdili aj miestne nemocničné zdroje, informovala agentúra AFP. Nálety mali za následok zranených i materiálne škody, ktorých rozsah sa vyhodnocuje. Agentúre AFP sa nepodarilo tieto tvrdenia nezávisle overiť. Prístup do severnej Etiópie je totiž výrazne obmedzený a Tigraj už viac ako rok nemá žiadne spojenie s okolitým svetom. Vládni predstavitelia sa k údajnému útoku bezprostredne nevyjadrili.
Útok na Mekele prišiel len niekoľko dní po tom, ako Tigrajský ľudový oslobodzovací front (TPLF) počas uplynulého víkendu vyjadril pripravenosť na prímerie a rozhovory s vládou etiópskeho premiéra Abiya Ahmeda, ktoré by mohli ukončiť takmer dva roky trvajúci vojnový konflikt.
Tigraj bol od konca augusta, keď došlo k obnoveniu bojov medzi vládnymi silami a ich spojencami a povstalcami z TPLF, terčom opakovaných leteckých útokov.
Na bratislavskom krajskom súde sa v utorok začal odvolací proces v kauze motákov Mariana Kočnera. Okresný súd Bratislava I ho pôvodne oslobodil spod obžaloby. Prokurátor sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Marian Kočner je na verejnom zasadnutí osobne prítomný.
Prvostupňový súd vlani v decembri rozhodol, že skutok nebol trestným činom. Senát vtedy uznal, že autorom motákov bol Marian Kočner Posielanie správ však súd nepovažoval za trestný čin, keďže Marian K. nebol v tom čase v kolúznej väzbe.
Prokurátor pôvodne žiadal pre obžalovaného Mariana Kočnera v kauze motákov súhrnný trest 22 rokov, v ktorom by bol zahrnutý aj pôvodný 19-ročný trest za falšovanie televíznych zmeniek.
OS Bratislava I vlani rozhodol, že sa bude obžaloba voči Marianovi Kočnerovi v kauze motákov posudzovať ako zločin krivej výpovede a krivej prísahy v štádiu prípravy. Pôvodne prokuratúra navrhovala prijať obžalobu zo zločinu marenia spravodlivosti v štádiu pokusu.
Marian Kočner mal motáky posielať prostredníctvom svojich advokátov, keď bol vo väzbe pre kauzu zmeniek TV Markíza. Cez takúto korešpondenciu sa mal podľa obžaloby snažiť ovplyvňovať viaceré osoby, aby bol prepustený z väzby a zmenila sa výpoveď v kauze zmeniek.
Dnes odovzdám do rúk predsedovi Národnej rady (NR) SR Borisovi Kollárovi (Sme rodina) a premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) moju výpoveď koaličnej zmluvy. V tlačovej správe to avizoval poslanec NR SR a nominant hnutia Sme rodina Patrick Linhart.
Pre agentúru SITA povedal, že jeho výpoveď je nevyhnutná, keďže chce hlasovať za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
„V minulosti som už niekoľkokrát chcel hlasovať za odvolanie ministra Mikulca. Koaličná zmluva mi nedovoľuje hlasovať za jeho odvolanie a aby som ju neporušil, tak ju dnes vypovedám, aby som mohol slobodne hlasovať za odvolanie," tvrdí Linhart a dodal, že Mikulec v „kresle ministra zlyháva". Linhart zároveň uviedol, že „všetky rozumné koaličné i opozičné návrhy zákonov podporím."
V juhozápadnej Austrálii zabila divoká kengura 77-ročného muža. Ten choval zviera ako domáceho maznáčika. Muža s vážnymi zraneniami našiel v nedeľu jeho príbuzný. Incident sa udial asi 400 kilometrov juhozápadne od Perthu.
Polícia musela kenguru zastreliť, pretože bránila záchranárom dostať sa k zranenému mužovi. Ten zomrel na mieste útoku. Bol to údajne prvý smrteľný útok kengury v Austrálii od roku 1936.
Medzi Azerbajdžanom a Arménskom vypukli v noci z pondelka na utorok opätovne ťažké pohraničné boje. Ministerstvo obrany v Jerevane, na ktoré sa odvolali ruské tlačové agentúry, oznámilo, že azerbajdžanské sily zaútočili delostrelectvom a veľkokalibrovými zbraňami na tri arménske pozície a údajne použili aj drony. Informujú o tom agentúry AFP a DPA.
Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z "rozsiahlych podvratných činov" neďaleko okresov Daškasan, Kalbajar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach. Ministerstvo tiež uviedlo, že o život prišli azerbajdžanskí vojaci; počet obetí však neuviedlo.
Arménsko minulý týždeň obvinilo Azerbajdžan zo zabitia jedného vojaka v prestrelke na hraniciach. V auguste hlásil stratu na živote vojaka aj Azerbajdžan a karabašská armáda uviedla, že boli zabití dvaja jej vojaci a vyše desať utrpelo zranenia.
Telefonát do Washingtonu a Moskvy
Arménsky premiér Nikol Pašinjan telefonoval v utorok so svetovými lídrami vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a požiadal o "adekvátnu reakciu" po tom, čo sa azerbajdžanské jednotky v noci na utorok podľa Jerevanu pokúsili vniknúť na arménske územie.
Predseda arménskej vlády telefonoval okrem Blinkena aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informoval ich pritom o "agresívnych činoch Azerbajdžanu voči suverénnemu územiu Arménska".
Pašinjan zároveň požiadal o "adekvátnu reakciu medzinárodného spoločenstva", cituje AFP, podľa ktorej sa Arménsko a Rusko dohodli na "spoločných krokoch v záujme stabilizovania situácie" na hraniciach.
Tridsaťročný konflikt
Šesťtýždňová vojna z jesene 2020, nazývaná aj druhou vojnou o Náhorný Karabach si vyžiadala viac než 6 600 životov. Na základe dohody o prímerí, na ktorého dodržiavanie dohliada zhruba 2000 ruských vojakov, získal Azerbajdžan rozsiahle územia v Karabachu a jeho susedstve, o ktoré prišiel vo vojne pred 30 rokmi.
Počas rozhovorov sprostredkovaných EÚ v Bruseli, ktoré sa konali v apríli a máji, sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodli, že budú podporovať diskusie o budúcej mierovej dohode.
Náhorný Karabach (Náhornokarabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenským dohľadom Arménska. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30 000 životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina - ani samotné Arménsko.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan telefonoval v utorok so svetovými lídrami vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a požiadal o "adekvátnu reakciu" po tom, čo sa azerbajdžanské jednotky v noci na utorok podľa Jerevanu pokúsili vniknúť na arménske územie. Podľa agentúry AFP to oznámil Pašinjanov úrad.
Predseda arménskej vlády telefonoval okrem Blinkena aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Informoval ich pritom o "agresívnych činoch Azerbajdžanu voči suverénnemu územiu Arménska".
Pašinjan zároveň požiadal o "adekvátnu reakciu medzinárodného spoločenstva", cituje AFP, podľa ktorej sa Arménsko a Rusko dohodli na "spoločných krokoch v záujme stabilizovania situácie" na hraniciach. Medzi Azerbajdžanom a Arménskom vypukli v noci na utorok opätovne ťažké pohraničné boje.
Ministerstvo obrany v Jerevane, na ktoré sa odvolali ruské tlačové agentúry, oznámilo, že azerbajdžanské sily zaútočili delostrelectvom a ťažkými zbraňami na tri arménske pozície a údajne použili aj drony.
Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z "rozsiahlych podvratných činov" neďaleko okresov Daškasan, Kalbajar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach. Ministerstvo tiež uviedlo, že o život prišli azerbajdžanskí vojaci; počet obetí však neuviedlo.
Deväť krajín ležiacich pri Severnom mori v pondelok oznámilo plány na masívne zvýšenie produkcie veternej energie počas nadchádzajúcich desaťročí. Týmto chcú bojovať proti zmene klímy a stať sa nezávislými od dovozu fosílnych palív, najmä z Ruska.
Nemeckí predstavitelia uviedli, že cieľom takzvaného združenia štátov Severného mora je do roku 2030 rozšíriť výrobu veternej energie v regióne na 76 gigawattov. Následné ciele sú 193 gigawattov veternej energie v Severnom mori do roku 2040 a 260 gigawattov do polovice storočia. Nemecké ministerstvo hospodárstva a energetiky uviedlo, že súčasná výrobná kapacita v regióne je menšia ako 20 gigawattov.
Medzi krajiny, ktoré súhlasili s týmito cieľmi, patria Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko a Švédsko. Spojené kráľovstvo, ktorého územie je tiež obkolesené Severným morom a ktoré má vlastné významné plány pre veternú energiu, nie je členom skupiny od odchodu z Európskej únie v januári 2020.
Minulý mesiac sa sedem európskych krajín susediacich s Baltským morom zaviazalo k sedemnásobnému zvýšeniu výroby veternej energie do roku 2030.
Ukrajinské jednotky zaznamenali v protiofenzíve proti ruskej armáde značné úspechy, avšak zatiaľ je priskoro na predpovedať akékoľvek výsledky. V noci na utorok to uviedol americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Informuje o tom agentúra AFP.
"Vidíme značný (bojový) postup Ukrajiny, najmä na severovýchode. Je to dôsledok podpory, ktorú sme (Ukrajine) poskytli, ale najmä znak neobvyklej odvahy a húževnatosti ukrajinských jednotiek a celého národa," povedal Blinken novinárom.
Šéf amerického rezortu diplomacie tiež uviedol, že na predpovedanie výsledku protiofenzívy je zatiaľ priskoro. Podľa neho majú ruské jednotky na Ukrajine stále početné zastúpenie, ako aj množstvo munície a zbraní, ktoré "bezhlavo používajú proti ukrajinskej armáde, ale aj proti civilnému obyvateľstvu a infraštruktúre".
Ukrajinská protiofenzíva počas víkendu hlásila úspechy na východe i juhu krajiny. Ukrajincom sa napríklad podarilo oslobodiť mestá Izium, Kupiansk a Balaklija ležiace vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok tiež vyhlásil, že ukrajinským jednotkám sa v priebehu septembra podarilo opäť získať 6-tisíc štvorcových kilometrov územia, ktoré predtým okupovali Rusi.
Viac než mesiac po svojej údajnej smrti sa jeden z členov ruských okupačných úradov v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti opäť objavil na verejnosti živý. Jeho smrť údajne zinscenovala ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB), informovala v pondelok agentúra DPA.
"Začiatkom augusta ma navštívili bezpečnostné orgány a oznámili mi, že sa na moju osobu pripravuje atentát," odôvodnil pre ruskú štátnu televíziu predstaviteľ ruskej okupačnej správy v meste Nova Kachovka Vitalij Hura.
Po správach o pripravovanom atentáte na Huru sa rozhodlo o zinscenovaní streľby, pri ktorom údajne prišiel o život. Ruská FSB tak dokázala zabrániť svojmu ukrajinskému náprotivku, Službe bezpečnosti Ukrajiny (SBU), vo vykonaní atentátu.
Zo správy vyplýva, že podobným spôsobom zmizol aj ďalší úradník Ruskom dosadenej vojenskej správy v Chersonskej oblasti.
Počas uplynulých mesiacov sa v niektorých Ruskom ovládaných oblastiach Ukrajiny vytvoril silný odpor proti okupačným úradom. Ruské i ukrajinské úrady neustále informovali o útokoch na svojich predstaviteľov, píše DPA.
Za prechovávanie nepatrného množstva marihuany nemá po novom hroziť väzenie. Týkalo by sa to ľudí, ktorí by nemali pri sebe viac ako gram marihuany, respektíve 100 miligramov účinnej látky. Zmenu navrhuje Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v novele Trestného zákona.
,,Návrhom sa sleduje cieľ obmedziť dosahy ukladania trestu odňatia slobody, a to aj v jeho podmienečnej forme, na sťažené spoločenské uplatnenie prevažne mladistvých delikventov z dôvodu niekoľkoročného zápisu odsúdenia v ich registri trestov," argumentuje rezort v dôvodovej správe. V prípade opakovaného spáchania skutku v rámci 24 mesiacov, ako aj v prípade držby malého množstva (pri marihuane do desať gramov), by mal hroziť trest odňatia slobody do troch rokov.
V súčasnosti je horná trestná sadzba za prechovávanie omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú spotrebu jeden, respektíve dva roky väzenia. Ročný trest hrozí, ak ide o množstvo, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie. Horná hranica dva roky platí momentálne pre množstvo, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku dávky.
Ministerstvo navrhuje aj rozdelenie drogových trestných činov do štyroch skutkových podstát. Zavádza sa tiež osobitná skrutková podstata trestného činu v súvislosti s pestovaním rastlín a húb obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky. Aj tu sa v základnej skutkovej podstate, teda pri nepatrnom množstve (do dvoch rastlín), navrhuje iba trest nespojený s odňatím slobody. V závislosti od závažnosti trestnej činnosti sa navrhuje trestná sadzba odňatia slobody od jedného do 20 rokov. Najvyššia hrozí v prípade spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti viacerých osôb. Tiež za pestovanie týchto rastlín v mimoriadne veľkom množstve alebo v pozícii člena nebezpečného zoskupenia.
Upúšťa sa tiež od doterajšieho určovania množstva pri drogových trestných činoch cez pojmy ,,jednorazová dávka" a "cena na čiernom trhu". Návrh novely Trestného zákona chce okrem iného motivovať sudcov k udeľovaniu alternatívnych trestov. Priniesť má aj lepšiu vymožiteľnosť náhrady škody. Spolu s novelou Trestného poriadku je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Obhajcovia občianskych slobôd vyjadrili v pondelok znepokojenie z reakcií britskej polície a z dodatočných právomocí, ktorými disponuje, čo sa týka zásahov voči osobám protestujúcim proti monarchii. Reagovali tak na viacero incidentov narúšajúcich priebeh smútočnej procesie na počesť zosnulej panovníčky Spojeného kráľovstva Alžbety II.
Škótska polícia oznámila, že v pondelok krátko pred 15.00 h (16.00 h SELČ) zatkla v súvislosti s narušením pokoja na ulici Royal Mile v Edinburghu dvoch mužov vo veku 22 a 52 rokov, píše denník The Guardian.
Stalo sa to po tom, čo 22-ročný mladík krikom narúšal priebeh sprievodu, keď panovník Karol III. a jeho súrodenci odprevádzali rakvu Alžbety II. zo zámku Holyrood ku Katedrále sv. Egídia.
Stanica BBC pripomína ďalšie dva podobné zákroky polície. Zakročili napríklad proti žene s transparentom ,,Not my King" (Nie je to môj kráľ), ktorú odviedli od Westminsterského paláca. Ďalšia žena vo veku 22 rokov bola zatknutá v nedeľu pred Katedrálou sv. Egídia, kde s plagátom zatracujúcim imperializmus a vyzývajúcim na odstránenie monarchie protestovala počas ceremónie vyhlasovania Karola III. za kráľa. Z väzby ju prepustili, avšak neskôr sa má dostaviť pred súd.
Skupina Global Majority Vs Campaign, ktorú zadržaná žena zastupuje, vydala vyhlásenie ,,odsudzujúce stáročia koloniálnej nespravodlivosti, genocídy a nezákonného dobývania, ktoré boli a naďalej sú vykonávané v mene britskej koruny". Skupina dodala, že ,,výzva na zrušenie monarchie je taká stará ako samotná monarchia a je základným kameňom slobody prejavu v Spojenom kráľovstve".
Metropolitná polícia následne v pondelok večer vydala vyhlásenie, v ktorom uistila, že "verejnosť má rozhodne právo protestovať, a to sme jasne povedali všetkým našim zamestnancom zapojeným do mimoriadnej policajnej operácie, ktorá práve prebieha".
The Guardian píše, že polícia hrozila zatknutím aj klimatickému aktivistovi Paulovi Powleslandovi v Londýne, ktorý na Parlamentnom námestí demonštroval s prázdnym hárkom papiera. Ako uviedol aktivista na Twitteri, policajt mu povedal, že ak tam napíše ,,Nie je to môj kráľ", bude zatknutý, nakoľko by toto heslo mohlo údajne niekoho uraziť.
Jodie Becková z organizácie Liberty upozornila na incident v Oxforde, kde v nedeľu zadržali 45-ročného muža pre podozrenie z narušenia verejného poriadku. Symon Hill podľa vlastných slov na podujatí, kde sa čítalo vyhlásenie o ustanovení Karola III. za kráľa nahlas, zakričal ,,Kto ho zvolil?"
Becková priblížila, že medzi dočasné nové právomoci polície patrí zavádzanie podmienok na konanie verejných zhromaždení a presúvanie protestov či zakročenie v prípade iných zhromaždení, ktoré sú príliš hlučné.
Spojené kráľovstvo sa pripravuje na prvý štátny pohreb za posledných takmer 60 rokov, na ktorý prídu svetoví politickí lídri, členovia kráľovských rodín a milióny ďalších ľudí. Predstavitelia bezpečnostných zložiek plánujú "najväčšiu policajnú a ochrannú operáciu" v dejinách Spojeného kráľovstva.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) očakáva, že súčasná vlna koronavírusu na Ukrajine dosiahne svoj vrchol v októbri, keď zrejme najviac zaťaží tamojší zdravotnícky systém. Uviedol to v pondelok šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, píše agentúra Reuters.
,,Na Ukrajine môžeme sledovať nárast prípadov COVID-19. Predpokladáme, že prenos (ochorenia) dosiahne vrchol začiatkom októbra a nemocnice sa vtedy môžu dostať na okraj svojich kapacitných možností," povedal Tedros na konferencii WHO v Tel Avive, pričom upozornil na nízku mieru zaočkovanosti proti covidu na Ukrajine.
,,Predpovedáme nedostatok kyslíka, pretože jeho dodávky sú potrebné v okupovaných častiach krajiny," pokračoval šéf WHO. Kyslík sa využíva nielen pri liečení pacientov s ochorením COVID-19, ale aj pri liečení sepsy, niektorých tehotenských komplikácií, pôrodoch, či zraneniach.
Ruská vojenská invázia na Ukrajine má obrovský vplyv na miestne zdravotníctvo. Samotná WHO potvrdila už vyše 500 útokov na zariadenia zdravotníckej infraštruktúry na Ukrajine, ktoré zapríčinili smrť asi 100 ľudí.
Podľa Tedrosa by vojna na Ukrajine mohla viesť aj k rozsiahlejšiemu šíreniu detskej obrny v dôsledku nedostatočnej zaočkovanosti a veľkých presunov obyvateľstva. Vlani na Ukrajine zaznamenali len dva prípady detskej obrny. Tento rok potvrdili toto ochorenie aj v Izraeli, Británii či Spojených štátoch.
Dramatický seriál Boj o moc (v origináli Succession) a komediálny seriál Ted Lasso sa stali v pondelok večer v Los Angeles víťazmi 74. ročníka odovzdávania amerických televíznych cien Emmy. TASR informuje na základe správ agentúry AFP.
Boj o moc streamovacej spoločnosti HBO, ktorý rozpráva príbeh bohatej a vplyvnej rodiny súperiacej o dedičstvo v podobe mediálneho impéria, bol s 25 nomináciami favoritom galavečera. Cenu za najlepší dramatický seriál si odniesol už v roku 2020.
Komediálny seriál Ted Lasso z produkcie Apple TV+ o trénerovi amerického futbalu, ktorý v Anglicku obráti naruby futbalový klub, priniesol ocenenie aj hercovi Jasonovi Sudeikisovi. V kategórii najlepšej herečky v komediálnom seriáli zvíťazila Jean Smartová za rolu v seriáli Hacks.
,,The White Lotus", ktorý je satirickým pohľadom na pokrytectvo a bohatstvo návštevníkov luxusného hotela na Havaji, zvíťazil v kategórii najlepšia miniséria.
Najlepšou herečkou v hlavnej úlohe v dramatickom seriáli sa stala Zendaya za jej stvárnenie postavy Rue v tínedžerskom seriáli Euphoria z produkcie HBO. Zendaya sa v roku 2020 stala vôbec najmladšou držiteľkou Emmy v kategórii najlepšia dramatická herečka za svoj výkon v rovnakom seriáli.
Emmy v kategórii najlepší herec v dramatickom seriáli si odniesol I Čong-dže za rolu v juhokórejskom seriáli Squid Game uvádzanom na Netflixe.
Prestížne ceny Emmy, považované za ,,televíznych Oscarov", udeľuje americká Akadémia televíznych umení a vied (ATAS) od roku 1949. Galavečer z divadla Microsoft Theater v Los Angeles tento rok moderoval Kenan Thompson a v priamom prenose vysielala stanica NBC a po prvý raz streamovala platforma Peacock. Desiatky ocenení vo vedľajších kategóriách boli rozdané už počas uplynulého víkendu. O cenách vo vyše 110 kategóriách rozhodovalo okolo 20.000 členov ATAS.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová si vymyslela figový list v podobe podania na Ústavný súd. Úmyselne nevyhlásila referendum o predčasných voľbách na 29. októbra, keď sa konajú aj spojené komunálne a regionálne voľby, lebo vedela, že by bolo úspešné. Tvrdí to predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico s tým, že hlava štátu uprednostnila cudzie záujmy a Igora Matoviča (OĽaNO) pred záujmami Slovenska.
"Neviem, čo je protiústavné na otázke, v ktorej si ľudia želajú odchod rozbitej, neschopnej a protislovenskej vlády. Argument, že vláda musí mať štvorročné obdobie, je autoritársky a nedemokratickým," uviedol Fico.
Podotkol, že prezidentka môže hľadať právnické kľučky a vyhovárať sa, no referendum mohla vyhlásiť na záver októbra. Argumentuje, že petičné otázky poznala od júna a na overenie počtu podpisov potrebovala krátku dobu. Naďalej považuje predčasné voľby za jediné riešenie, ako vyviesť krajinu z marazmu.
Hlas: Prezidentka pokračuje v zlej tradícii
Aj podľa mimoparlamentnej SNS prezidentka opätovne ignoruje viac ako 350.000 podpisov a naťahuje proces referenda. "Umelo predlžuje agóniu tejto vlády. Zuzana Čaputová nie je prezidentkou všetkých občanov SR. Polarizuje spoločnosť. Svojím rozhodnutím ukázala, že v krízových situáciách nezvláda svoj prezidentský úrad," tvrdí strana.
Hlas-SD hovorí o pokračovaní nedobrej tradície, keď sa prezidentka obracia na ÚS s uplatnením základného demokratického práva občanov v referende. "Najrýchlejšou cestou k predčasným parlamentným voľbám je čo najrýchlejšia zmena ústavy, ktorá ich umožní - či už prostredníctvom referenda, alebo rozhodnutím parlamentu," uviedol s tým, že ak parlament zmenu ústavy schváli z vlastnej vôle, bude to možno rýchlejšie než referendum. Opätovne vyzýva parlamentné strany na schválenie zmeny ústavy.
"Koaličné hádky, ktoré kabinet Eduarda Hegera doviedli k menšinovému vládnutiu, sa skôr či neskôr skončia predčasnými voľbami, ktoré však musia byť vypísané v súlade s ústavou. O verdikt ÚS SR sa jednoznačne musí oprieť aj prezidentka, a to i napriek tomu, že so stopercentnou istotou bude čeliť útokom iniciátorov referenda," poznamenal predseda republikovej rady Aliancie László Sólymos. V súvislosti s menšinovou vládou dodal, že bude len zbožným želaním presadiť návrhy jej odborných nominantov, navyše ak v nej sedí Matovič.
V čom je spor?
Prezidentka vypíše referendum týkajúce sa predčasných volieb minimálne s jednou otázkou. Určite v ňom bude otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, referendom alebo rozhodnutím parlamentu, a o vypísaní predčasných volieb. Za spornú považuje otázku týkajúcu sa požiadavky na podanie demisie vlády, preto sa s ňou obráti na ÚS. Podčiarkla tiež, že otázka neznamená automaticky aj predčasné voľby.
Predstavitelia Smeru-SD odovzdali koncom augusta v Prezidentskom paláci 406.039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene Ústavy SR. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia by chcela cez referendum dosiahnuť predčasné voľby.
Bývalý predseda cyperského parlamentu Demetris Syllouris bol v pondelok spolu s tromi ďalšími podozrivými obžalovaný z korupcie a sprisahania proti štátu pre škandál so "zlatými pasmi". TASR informuje podľa správy agentúry DPA a televízie al-Džazíra.
Po pondelkovom predbežnom vypočutí bol termín pojednávania stanovený na 26. októbra. Ďalšími obžalovanými sú bývalý poslanec a developer Christakis Giovanis, Antonis Antoniou, výkonný riaditeľ skupiny Giovani a právnik Andreas Pittadjis. Syllouris, Giovanis a Antoniou boli prepustení na kauciu 50-tisíc eur, Pittadjis 30-tisíc eur.
Cyprus ponúkal žiadateľom z krajín mimo EÚ "zlatý pas", ak v krajine investujú aspoň dva a pol milióna eur. Nesmeli však byť súdne trestaní. Investigatívna reportáž televízie al-Džazíra z augusta 2020 však ukázala, že v prvom rade ide o peniaze.
Predseda parlamentu Syllouris nasnímaný skrytou kamerou nastrčenému sprostredkovateľovi hovorí, že ak čínsky podnikateľ investuje dostatok peňazí na Cypre, bude mať jeho podporu na akejkoľvek úrovni. V Číne však podnikateľa odsúdili na sedem rokov za pranie špinavých peňazí. Na otázku, či by dostal pas, Syllouris odpovedal: "Nemôžem povedať 100 percent, ale hovorím 99 percent."
Podľa reportáže "zlaté pasy" získali ďalšie desiatky ľudí -napríklad z Ruska - porušujúcich medzinárodné sankcie alebo sa nachádzajúcich priamo vo väzení.
Po odvysielaní reportáže Syllouris a Giovanis odstúpili. Cyperský prezident Nikos Anastasiades aj na nátlak ostatných členov EÚ oznámil zastavenie programu "zlatých pasov" od 1. novembra 2020.
Cyprus je členskou krajinou EÚ od roku 2004 a jeho pasy umožňujú slobodu pohybu a práce v rámci celej EÚ. V auguste vyšetrovanie zistilo, že v rokoch 2007 až 2020 dostalo cyperské občianstvo 3517 ľudí, ako aj 3810 ich najbližších. Veľký počet z nich však tieto pasy dostal nezákonne.
Podľa dávnejšieho vyjadrenia cyperského prezidenta Nikosa Anastasiadesa priniesol tento program do štátnej pokladnice 9,7 miliardy eur.
Medzi Azerbajdžanom a Arménskom vypukli v noci z pondelka na utorok opätovne ťažké pohraničné boje. Ministerstvo obrany v Jerevane, na ktoré sa odvolali ruské tlačové agentúry, oznámilo, že azerbajdžanské sily zaútočili delostrelectvom a veľkokalibrovými zbraňami na tri arménske pozície a údajne použili aj drony.
Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z "rozsiahlych podvratných činov" neďaleko okresov Daškasan, Kalbajar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach. Ministerstvo tiež uviedlo, že o život prišli azerbajdžanskí vojaci; počet obetí však neuviedlo.
Arménsko minulý týždeň obvinilo Azerbajdžan zo zabitia jedného vojaka v prestrelke na hraniciach. V auguste hlásil stratu na živote vojaka aj Azerbajdžan a karabašská armáda uviedla, že boli zabití dvaja jej vojaci a vyše desať utrpelo zranenia.
Šesťtýždňová vojna z jesene 2020, nazývaná aj druhou vojnou o Náhorný Karabach si vyžiadala viac než 6600 životov. Na základe dohody o prímerí, na ktorého dodržiavanie dohliada zhruba 2000 ruských vojakov, získal Azerbajdžan rozsiahle územia v Karabachu a jeho susedstve, o ktoré prišiel vo vojne pred 30 rokmi.
Počas rozhovorov sprostredkovaných EÚ v Bruseli, ktoré sa konali v apríli a máji, sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodli, že budú podporovať diskusie o budúcej mierovej dohode.
Náhorný Karabach (Náhornokarabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenským dohľadom Arménska. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30.000 životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina - ani samotné Arménsko.
Európska komisia v pondelok schválila použitie vakcíny od konzorcia Pfizer/BioNTech, ktorá sa zameriava aj na subvarianty koronavírusového variantu omikron. Oznámila to predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.
"Vieme, že covid stále predstavuje hrozbu," napísala na Twitteri von der Leyenová. "Preto sme schválili vakcínu Pfizer/BioNTEch proti súčasným variantom - v nadväznosti na odporúčanie EMA," dodala. Očkovanie je podľa nej stále najlepší spôsob, ako sa chrániť pred ochorením COVID-19.
Novú vakcínu už skôr v pondelok odporučila na schválenie Európska agentúra pre lieky (EMA). Konzorcium farmaceutických spoločností Pfizer/BioNTech požiadalo o jej schválenie ešte 26. augusta.
Európska komisia a EMA začiatkom septembra schválili na použitie prvé dve vakcíny proti koronavírusu SARS-CoV-2 prispôsobené na variant omikron. Očkovacia látka odobrená v pondelok sa zameriava aj na subvarianty omikronu BA.4 a BA.5. Ide o prispôsobenú vakcínu Comirnaty, ktorá využíva technológiu mRNA, a je určená pre osoby nad 12 rokov, ktoré už majú základné očkovanie proti covidu.
Česká vláda určila maximálne ceny za energie pre domácnosti aj firmy. Uviedol to v pondelok premiér Petr Fiala po mimoriadnom zasadnutí vlády, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Rozhodli sme o národnom riešení súčasných vysokých cien energií, ktoré koncom augusta vystúpali do neakceptovateľných výšok," povedal predseda vlády.
"Zastropujeme cenu silovej elektriny vrátane DPH na šiestich korunách (0,24 eur) a cenu plynu na troch korunách vrátane DPH za kilowatthodinu. Toto zastropovanie platí pre domácnosti, živnostníkov, podnikateľov – pre tých, ktorí sú braní ako maloodberatelia," vymenoval dotknuté subjekty Fiala.
Za rovnakú cenu budú energie nakupovať poskytovatelia verejnej služby, napríklad samosprávy, nemocnice, školy a iné inštitúcie. Tie energie nakúpia prostredníctvom štátom určeného dodávateľa.
Pokles záloh za energie pocítia odberatelia podľa premiéra už v novembri. Fiala dodal, že vláda pripravuje aj riešenie pre priemysel, ktoré predstaví v stredu po rokovaní so zástupcami podnikateľských zväzov. Chystajú ho s ohľadom na súbežne pripravované európske riešenie.
Európska komisia v pondelok schválila použitie vakcíny od konzorcia Pfizer/BioNTech, ktorá sa zameriava aj na subvarianty koronavírusového variantu omikron. Oznámila to predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. TASR správu prevzala z vyjadrenia EK na sociálnej sieti a z agentúry DPA.
"Vieme, že covid stále predstavuje hrozbu," napísala na Twitteri von der Leyenová. "Preto sme schválili vakcínu Pfizer/BioNTech proti súčasným variantom – v nadväznosti na odporúčanie EMA," dodala. Očkovanie je podľa nej stále najlepší spôsob, ako sa chrániť pred ochorením COVID-19.
Novú vakcínu už skôr v pondelok odporučila na schválenie Európska agentúra pre lieky (EMA). Konzorcium farmaceutických spoločností Pfizer/BioNTech požiadalo o jej schválenie ešte 26. augusta.
Európska komisia a EMA začiatkom septembra schválili na použitie prvé dve vakcíny proti koronavírusu SARS-CoV-2 prispôsobené na variant omikron. Očkovacia látka odobrená v pondelok sa zameriava aj na subvarianty omikronu BA.4 a BA.5. Ide o prispôsobenú vakcínu Comirnaty, ktorá využíva technológiu mRNA, a je určená pre osoby nad 12 rokov, ktoré už majú základné očkovanie proti covidu.
Rakvu so zosnulou kráľovnou Alžbetou II. vystavili v pondelok večer so štátnymi poctami v Katedrále svätého Egídia v Edinburgu. TASR informácie prevzala z webových stránok staníc BBC a Sky News.
Verejnosť sa počas najbližšieho dňa môže prísť do katedrály rozlúčiť s panovníčkou. Rakvu v utorok popoludní prevezú letecky do Londýna. Pred katedrálou sa už od rána tvoril rad ľudí, ktorí panovníčke prišli vzdať poslednú úctu. Katedrála svätého Egídia bude otvorená celú noc; jeden z jej správcov však pre Sky News povedal, že dostať sa dovnútra sa nemusí podariť všetkých čakajúcim.
Alžbetine pozostatky do gotického chrámu v centre Edinburghu previezli v pondelok popoludní zo zámku Holyrood, ktorý je oficiálnym sídlom britských panovníkov v Škótsku. V sprievode za rakvou kráčal jej najstarší syn, nový kráľ Karol III., a jeho traja súrodenci - princezná Anna a princovia Andrew a Edward. Následne sa konala bohoslužba.
Karol III. sa v pondelok pred vystúpením v škótskom parlamente stretol so škótskou premiérkou Nicolou Sturgeonovou. Tá v priestoroch parlamentu prečítala sústrastný prejav, v ktorom zosnulú kráľovnú nazvala v prudko sa meniacich časoch ,,veľkou stálicou -kotvou nášho národa". Karol III. následne formálne potvrdil prenos titulov, ktoré mu patria v Škótsku, na svojho staršieho syna princa Williama.
V Paríži sa začal v pondelok odvolací proces s dvoma mužmi, ktorých odsúdili za pomoc pri príprave útokov na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo a židovského supermarketu v roku 2015. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Pri útoku na parížsku redakciu Charlie Hebdo zabili bratia Said a Chérif Kouachiovci 12 ľudí. Útočníci tvrdili, že konali v mene teroristickej siete al-Káida, aby pomstili rozhodnutie časopisu zverejniť karikatúru proroka Mohameda.
O deň neskôr Chérifov priateľ Amedy Coulibaly zabil počas dopravnej kontroly policajtku a následne rozpútal rukojemnícku drámu v kóšer supermarkete, pri ktorej zahynuli štyria židia. Všetkých troch útočníkov zabila polícia.
V decembri 2020 odsúdil parížsky súd 14 ľudí za pomoc pri príprave útokov. Dvaja z nich s najprísnejšími trestami sa odvolali. Ali Riza Polat bol odsúdený na 30 rokov za zabezpečenie zbraní pre útočníkov a Amar Ramdani na 20 rokov za financovanie útokov. Obaja popreli obvinenia a žiadajú súd, aby prešetril dokumenty, ktoré boli podľa nich predtým zanedbané.
"Tento proces je poslednou šancou na nápravu chýb súdneho systému, ktorý bol ohromený rozsahom týchto útokov, a na to, aby si súd uvedomil presnú rolu pána Polata, obyčajného kriminálnika, ktorý bol neprávom obvinený z úlohy, ktorú nikdy nemal," uviedol právny zástupca Polata.
Právnik, ktorý zastupuje časopis Charlie Hebdo, tieto tvrdenie odmietol.
Na pondelkovom zasadnutí súdu bol aj editor Laurent "Riss" Sourisseau, ktorý z útoku na redakciu vyviazol so zraneniami, a jedna z vdov po obetiach, ktorá mala plagát s ľudmi ktorí pri útoku zahynuli.
Prvé dni súdneho procesu budú venované vypočúvaniu svedectiev preživších a príbuzných obetí. Odvolací súd bude mať šesť týždňov na zváženie miery spoluzodpovednosti Polata a Ramdaniho na útokoch.
Český premiér Petr Fiala v pondelok vyznamenal ľudí, ktorí sa podieľali na záchrane Národného parku České Švajčiarsko v čase masívneho požiaru. Pamätný list a strieborné levíča dostalo 45 ľudí. Informuje o tom spravodajkyňa TASR v Prahe na základe informácií stanice ČT24.
Predseda vlády sa oceneným poďakoval za to, ako zvládli boj s najrozsiahlejším požiarom v novodobej histórii Česka. "Požiar tohto rozsahu bol ťažkou skúškou, ktorú naši hasiči a ďalšie zložky záchranného systému ešte nikdy nezažili. Ich prácu si veľmi vážim," uviedol Fiala. Premiér tiež pripomenul dôležitosť pomoci zo zahraničia. Českým kolegom pomáhali aj slovenski hasiči a vrtuľníky.
Ocenenie si v Lichtenštajnskom paláci v Prahe prevzali hasiči, ďalšie zložky záchranného systému a starostovia obcí Hřensko a Jetřichovice. Cenu dostala aj hovorkyňa Královohradeckého hasičského zboru Martina Götzová. Vníma to ako ocenenie celého komunikačného tímu hasičov.
"Zásah bol mimoriadny v mnohých rovinách. Nielen v nasadení síl a prostriedkov, ale aj v dlhodobosti," povedala Götzová. Náročná práca bola aj na úrovni riadenia zásahu, kde sa muselo skoordinovať množstvo síl a záchranných prostriedkov. Komunikačný tím musel tiež inovovať spôsob informovania verejnosti. ,,Boli tam nasadené stacionárne kamery, prvýkrát v živote sme použili live prenos z nejakého zásahu, takže ľudia mohli cez YouTube sledovať, ako zásah prebieha," vysvetlila Götzová.
Požiar v Národnom parku České Švajčiarsko vypukol 24. júla a zasiahol plochu viac ako tisíc hektárov v ťažko prístupnom teréne. Plamene sa podarilo uhasiť po 20 dňoch, pričom proti ohňu zasahovalo približne 6-tisíc hasičov a 400 kusov techniky vrátane hasičských lietadiel a vrtuľníkov. Dosiaľ najrozsiahlejší požiar v novodobej českej histórii sa vyšetruje ako trestný čin všeobecného ohrozenia.
Šesť Sýrčanov vrátane troch detí zomrelo od smädu a hladu, keď sa pokúsili preplaviť cez Stredozemné more na provizórnom člne, uviedol v pondelok Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Na člne bolo viac ako 30 ľudí a mnohí z tých, čo prežili sú v ,,mimoriadne vážnom" zdravotnom stave. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
"Je to neprijateľné. Posilnenie záchrany na mori je jediným spôsobom, ako zabrániť takýmto tragédiám," uviedla predstaviteľka UNHCR v Taliansku Chiara Cardolettiová.
Medzi obeťami sú deti vo veku jeden, dva a 12 rokov a traja dospelí vrátane starej mamy a matky detí, spresňuje UNHCR. Všetkých 26 preživších prijali zdravotnícke zariadenia v meste Pozzallo na Sicílii.
Podľa Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX) sa cez Stredozemné more do krajín EÚ od januára do júla vydalo viac ako 42 000 migrantov, čo je o 44 percent viac ako za prvých sedem mesiacov v roku 2021. Podľa údajov UNHCR od začiatku roka tu prišlo o život zhruba 1 200 ľudí.
Slovenské elektrárne (SE) v pondelok popoludní ukončili zavážanie paliva do reaktora 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO). V reaktore už je 312 palivových a 37 regulačných kaziet. Správnosť zavezenia kaziet v súčasnosti kontrolujú inšpektori Úradu jadrového dozoru (ÚJD) spolu s expertmi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), informovali v pondelok SE na svojej internetovej stránke.
Proces odštartoval zavezením prvej palivovej kazety v piatok (9. 9.) krátko po polnoci. Reaktor sa podarilo naplniť palivom o niečo skôr ako elektrárne plánovali. Pôvodne malo zaváženie trvať štyri a pol dňa. ,,Zavezením paliva do reaktora sa celý proces spúšťania iba začína," priblížili SE.
Po kontrole kaziet môžu SE pristúpiť k ďalším spúšťacím prácam, ako sú montáž reaktora, predkritické testy, dosiahnutie kritického stavu a testy fyzikálneho spúšťania. Všetky tieto kroky sú súčasťou fyzikálneho spúšťania, ktoré trvá približne šesť týždňov. Na plný výkon by sa mal reaktor dostať predbežne v januári budúceho roka.
Počet ľudí, ktorí pre chudobu a iné krízové životné situácie uviazli v moderných formách otroctva, vzrástol o pätinu na približne 50 miliónov, uviedla v pondelok Medzinárodná organizácia práce (ILO). TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Približne 28 miliónov z nich vykonáva nútené práce a zvyšných 22 miliónov žije v nútenom manželskom zväzku. To znamená, že celosvetovo jeden zo 150 ľudí čelí modernému otroctvu. Nútené manželstvá aj práca totiž spadajú pod definíciu ľudí, "ktorí nemôžu niečo odmietnuť alebo odniekadiaľ odísť pre vyhrážky, násilie, podvod, zneužívanie moci alebo inú formu nátlaku," uvádza sa v správe ILO.
Organizácia spojených národov si stanovila za cieľ odstrániť všetky formy otroctva do roku 2030, avšak počet ľudí, ktorí vykonávajú nútené práce alebo žijú v nútenom manželstvo, vzrástol medzi rokmi 2016 a 2021 o 9,3 milióna.
Situáciu zhoršujú krízy ako pandémia koronavírusu, ozbrojené konflikty alebo dôsledky klimatických zmien, pre ktoré viac ľudí čelí extrémnej chudobe a musia migrovať.
"Je šokujúce, že situácia súvisiaca s moderným otroctvom sa nezlepšuje... Myslím, že z veľkej časti sme poľavili v našich snahách," uviedol generálny riaditeľ ILO Guy Ryder. Podľa neho by mohlo pomôcť, aby sa zakázali niektoré produkty a importy, ktorých výroba zahŕňa nútené práce. Zavedenie takýchto obmedzení pritom v súčasnosti preskúmava Európska únia.
Najviac ohrozené moderným otroctvom sú ženy a deti. Vyskytuje sa v podstate vo všetkých krajinách sveta, pričom vyše polovica prípadov moderného otroctva a štvrtina nútených manželstiev bola zaznamená v krajinách so stredným alebo vysokým príjmom. "Je nesprávne veriť, že nútené prácu sú problémom iba chudobných krajín," uviedol Ryder.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijme demisie ministrov za SaS a zároveň vymenuje nových členov vlády v utorok (13. 9.) o 11.30 h v Prezidentskom paláci. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Hlava štátu sa už v pondelok stretla s nominantami na pozície odchádzajúcich ministrov z SaS. Kandidátom na ministra hospodárstva je Karel Hirman, rezort spravodlivosti by mal viesť Viliam Karas a rezort zahraničných vecí Rastislav Káčer.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) odovzdal počas víkendu prezidentke tri mená kandidátov a požiadal ju, aby zatiaľ poverila riadením rezortu školstva jeho, keďže výber nového ministra ešte nebol uzavretý. Hlava štátu verí, že sa medzičasom koalícii podarilo nájsť aj kandidáta na šéfa rezortu školstva.
Ministri za SaS podali demisie potom, ako koaliční partneri počas vládnej krízy nenaplnili ich požiadavku na odchod lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. Po prijatí ich demisie sa ministri vrátia do parlamentu. Hegerova vláda bude pokračovať ako menšinová, teda bez väčšiny hlasov v Národnej rade SR.
