Utekajúci Rusi prepadli zúfalstvu. Hľadali civilné oblečenie, takmer sme ich ľutovali, vravia miestni obyvatelia

Bolo to minulý týždeň v piatok. Z dediny Zaliznyčne utekali stovky Rusov, ako sa len dalo – na ukradnutých bicykloch, prezlečení za miestnych obyvateľov. Bolo to niekoľko hodín po tom, čo do oblasti vnikli ukrajinskí vojaci. Po 28 týždňoch okupácie zostali v obci len ohromení obyvatelia, napísal Washington Post.

„Jednoducho zahodili pušky na zem,“ uviedla v nedeľu Olena Matvienková. Stála dezorientovaná v dedine posiatej debnami s muníciou a podpálenými vozidlami vrátane ruského tanku naloženého na valníku. Prví vyšetrovatelia z Charkova už do obce dorazili a vyzdvihli telá civilistov, ktorých Rusi zastrelili. Niektoré telá ležali na zemi celé mesiace.

 „Nemôžem uveriť tomu, že sme si takýmto niečím prešli v 21. storočí,“ povedala Olena so slzami v očiach.

Ohromujúca realita

Odchod Rusov z dediny bol súčasťou novej „ohromujúcej reality“, ktorá cez víkend prekvapila svet, teda že votrelci utekajú z niektorých častí Ukrajiny, ktorých sa zmocnili na začiatku konfliktu vo februári, poznamenal The Washington Post.

Nedeľňajší brífing ruského ministerstva obrany obsahoval mapu znázorňujúcu ústup ruských síl za rieku Oskil na východnom okraji Charkovskej oblasti. A to deň po tom, ako rezort potvrdil, že jeho vojaci opustili mestá Balaklija a Izium v Charkovskej oblasti, keď padlo rozhodnutie o „preskupení“.

Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v nedeľu oznámil, že jeho sily znovu dobyli viac ako 3 000 štvorcových kilometrov územia – hoci, ako uvádza The Washington Post, toto tvrdenie nebolo možné nezávisle overiť. K tomu Zalužnyj dodal, že jeho vojská postupujú smerom na východ, juh a sever.

 „Ukrajinské sily prenikli cez ruské línie na niektorých miestach do hĺbky až 70 kilometrov,“ informoval zas americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý konflikt pozorne sleduje. Podľa jeho odhadov Ukrajinci dobyli za posledných päť dní viac územia „ako ruské sily vo všetkých svojich operáciách od apríla“.

Nahnevaný Kadyrov

Zjavný kolaps ruských síl spôsobil v Moskve šokové vlny. Vodca Čečenskej republiky Ramzan Kadyrov, ktorý vyslal na Ukrajinu svojich bojovníkov, vyhlásil, že ak nedôjde k okamžitým zmenám v riadení invázie, „bude musieť kontaktovať vedenie krajiny, aby mu vysvetlil skutočnú situáciu na bojisku”.

Dôkazy o úspechoch Kyjeva sa v nedeľu stále šírili, objavovali sa snímky ukrajinských vojakov vztyčujúcich vlajku v meste Izium, z ktorého sa Rusi stiahli. Podobné snímky prišli aj z iných obcí ako Kindrašivka, Čkalovske a Velyka Komyšuvacha.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol konkretizovať ďalšie kroky svojej armády. V rozhovore pre televíziu CNN povedal len toto: „Nebudeme stáť na mieste. Budeme pomaly, postupne napredovať.“

Ešte nie je koniec

Ukrajinci v oslobodených dedinách juhovýchodne od Charkova medzitým oslavovali koniec svojho utrpenia a uvažovali, či je už naozaj koniec.

„Len Boh vie, či sa vrátia,“ zavzdychala Tamara Kozinská (75), ktorej manžela zabil výbuch mínometného granátu krátko po príchode Rusov.

V žiadnom prípade nie je koniec, varujú vojenskí experti. Rusko stále drží asi pätinu Ukrajiny a cez víkend pokračovalo v ťažkom ostreľovaní cieľov vo viacerých oblastiach. A nie je záruka, že Ukrajina dokáže udržať znovu dobyté oblasti v bezpečí.

„Protiofenzíva vedie k oslobodeniu územia a potom ho musíte kontrolovať a byť pripravený brániť ho,“ upozornil ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v rozhovore pre denník Financial Times.

Ale keďže ukrajinskí vojaci v nedeľu stále prenikali hlbšie na územie, ktoré kontrolovali Rusi, viacerí to vnímajú ako možný bod obratu.

Svedectvá zo Zaliznyčného

V dedine Zaliznyčne, východne od Charkova, sa ľudia už v nedeľu vracali späť do normálu. Po prvý raz za niekoľko mesiacov spali v spálňach, nie v pivniciach, a snažili sa nadviazať kontakt s rodinou tam niekde vonku.

Tamara Kozinská nevidela svoju dcéru od februára, hoci býva pár desiatok kilometrov od nej. A práve dostala od nej správu, že si ju príde vyzdvihnúť hneď, ako úrady povolia vstup do dediny.

„Veľmi som sa bála zimy,“ povedala Tamara. Trpí pľúcnymi problémami. V ruke držala práve rozdaný papier s telefónnym číslom, na ktoré má zatelefonovať, ak nájde pozemnú mínu. „Nemáme energie a je pre mňa ťažké zbierať palivové drevo,“ posťažovala sa.

Prví ruskí vojaci, ktorí sa usadili v dedine, premenili totiž pílu na svoju základňu a spustili raketové útoky na ukrajinské jednotky vo vedľajšom meste.

Tamara povedala, že Rusi spočiatku ľudí neobťažovali. Keď na opustenej farme zastrelili ošípané, niekedy nechali obyvateľov, aby si vzali časť mäsa. Ale ako okupácia pokračovala a Rusi sa každý mesiac striedali, začali byť čoraz agresívnejší. Jeden z nich požiadal Tamaru, aby mu požičala telefón.

 „Dala som mu ho, aby mohol zavolať svojej matke, ale zobral mi SIM kartu.“

Halyna Noskovová (66) skončila so zranenou chrbticou po tom, čo ju na jej predzáhradke zasiahol v júni šrapnel z mínometného granátu. Kovový črep jej vytiahla z tela jej 87-ročná matka. „Stále bol horúci,“ zaspomínala Halyna. Zranené miesto na tele jej obviazal ruský vojak.

 „Pomohli mi, ale som rada, že sme oslobodení.“

Boli to deti

Obyvatelia tejto oblasti susediacej s ruskou hranicou, ktorí všetci hovoria po rusky, opísali zaobchádzanie zo strany ruských vojakov vo všeobecnosti ako humánnejšie, než aké zažívali ľudia v okupovaných častiach ďalej na západe. Nález viac ako 450 tiel v meste Buča neďaleko Kyjeva, z ktorých mnohé vykazovali známky mučenia, vyvolal medzinárodné pobúrenie, pripomenul The Washington Post.

„Neboli to žiadne monštrá, boli to deti,“ povedala Olena. Raz požiadala ruských vojakov, aby presunuli tank, ktorý zaparkovali pred jej domom. „Pýtala som sa, čo od nás chcú, a odvetili: Buď môžeme byť tu, alebo môžeme byť vo väzení.“

Iní vojaci dedinčanom tvrdili, že tam nie sú preto, aby bojovali proti Ukrajine, ale aby ich „chránili pred Amerikou“.

Smrteľné pravidlá

Ruské pravidlá v dedine boli tvrdé. Miestni uviedli, že museli byť najneskôr do 18:00 hod. vo svojich domovoch, zostať tam v tichu a potme. Dvaja muži, ktorí popíjali pred domom a svietili, na to doplatili. Maria Grygorovová, ktorá býva vo vedľajšom dome, ich nasledujúce ráno našla mŕtvych.

„Kosťantyn mal v hlave dve diery po guľkách,“ povedala. Spolu s dvoma priateľmi pochovali obete vo vedľajšom dvore. Tí istí jej dvaja priatelia tieto telá v nedeľu vykopali, pričom na to dohliadali ukrajinskí vyšetrovatelia vojnových zločinov.

Charkovskí vyšetrovatelia

Charkovskí vyšetrovatelia vyzdvihli v dedine ďalšie dve telá vrátane ochrankára, ktorého pozostatky celé mesiace hnili na podlahe výťahu v asfaltárni, hoci ju celý čas využívali ruskí ostreľovači. Jeden z vyšetrovateľov opakovane zvracal cez zábradlie, keď policajti telo odnášali.

„Sme tu, aby sme preskúmali vojnové zločiny,“ ozrejmil Serhij Bolvinov, hlavný vyšetrovateľ charkovskej oblastnej polície, keď jeho posádka čakala na odmínovacie stroje, aby vyčistili oblasť od výbušnín. Až potom sa mohli vyšetrovatelia dostať k telám obetí.

Utekajúcich Rusov ľutovali

Hoci obyvatelia dediny mali z Rusov strach, viacerí povedali, že ich takmer ľutovali, keď utekali pred postupujúcimi ukrajinskými jednotkami.

Uviedli, že v prvých hodinách ukrajinskej ofenzívy polovica z ruských vojakov naskočila do vozidiel a dala sa na únik. Zvyšní vojaci v dedine uviazli a zmocnila sa ich zúfalosť. Dedinčania začuli, ako cez rádiové spojenie prosili svojich veliteľov, aby po nich niekto prišiel. Velitelia im však odkázali, aby si poradili sami, uviedla Olena.

„Prišli si do nášho domu vziať oblečenie, aby ich z dronov nevideli v uniformách. Zobrali nám bicykle. Dvaja z nich mierili zbraňami na môjho bývalého manžela, kým im nedal kľúče od auta,“ dodala.

Mierová dohoda?

Ukrajinskí predstavitelia teraz tvrdia, že už nebudú rokovať o mierovej dohode, ktorá by Rusku umožnila udržať si okupačnú prítomnosť na akomkoľvek území vrátane Krymu a častí Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti, ktoré už niekoľko rokov kontroluje Rusko a separatisti podporovaní Ruskom. „Bod, z ktorého niet návratu, uplynul,“ uviedol minister obrany Reznikov.

Podľa denníka The Washington Post sa zdá, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu ustúpil od svojho predchádzajúceho tvrdenia, že nie je vhodný čas na mierové rokovania, keďže Rusko sa pripravuje na usporiadanie referend s cieľom anektovať okupované územia.

 „Nie sme proti rozhovorom, neodmietame rozhovory. Tí, ktorí ich odmietajú, by mali pochopiť, že čím dlhšie budú tento proces odkladať, tým ťažšie bude vyjednávanie,“ vyjadril sa šéf ruskej diplomacie.