Preskočiť na obsah
  |  

Prezidentka podala jednu referendovú otázku na Ústavný súd SR

Prezidentka Zuzana Čaputová poslala referendovú otázku týkajúcu sa podania demisie vlády na Ústavný súd SR. Od rozhodnutia súdu bude závisieť, či referendum, ktoré prezidentka vypíše, bude mať jednu alebo dve otázky. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec..

Otázku, či ľudia súhlasia s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu, po konzultácii s viacerými ústavnými právnikmi považuje Čaputová za spornú z hľadiska ústavnosti. "Ak Ústavný súd skonštatuje, že otázka je v poriadku, vypíšem referendum s oboma otázkami," uviedla.

V tomto prípade existuje podľa prezidentky viacero pochybností a v tejto súvislosti pripomína minuloročné rozhodnutie ÚS SR. Ten vtedy povedal, že referendom ani iným spôsobom, ktorý nie je uvedený v ústave, nie je možné ukončiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci. "Toto vyjadrenie sa teda môže týkať aj vlády. Inak povedané, skrátiť funkčné obdobie orgánom verejnej moci referendom bude možné iba vtedy, ak to bude predpokladať ústava, a tá to nateraz ako spôsob neuvádza," skonštatovala hlava štátu.

Prezidentka vypíše referendum týkajúce sa predčasných volieb minimálne s jednou otázkou. V referende určite bude tá o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, či už referendom, alebo rozhodnutím parlamentu, a o vypísaní predčasných volieb. Podľa nej je v súlade s ústavou.

(tasr)

  |  

Eurokomisia chce pre elektrárne mimo plynových zastropovať ceny elektriny na 180 eur/MWh

Európska komisia plánuje zaviesť pre elektrárne mimo plynových strop na ceny elektrickej energie na 180 eur za megawatthodinu. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá zverejnila predbežný návrh opatrení.

Plán Európskej komisie sa tak dotkne veterných, solárnych, jadrových či hnedouhoľných elektrární. Okrem nich sa bude týkať aj elektrární na biomasu a niektorých vodných elektrární, uvádza sa v návrhu. Jeho detaily by EK mala zverejniť v stredu 14. septembra.

Predbežný návrh Európskej komisie okrem toho počíta s financiami aj od producentov fosílnych palív. Tým by sa malo odobrať 33 percent z ich nadbytočných zdaniteľných ziskov za fiškálny rok 2022. Získané financie by sa následne mali použiť na pomoc spotrebiteľom a firmám, ktoré čelia rastúcim cenám energií.

(tasr)

  |  

Gyimesi: So Smerom je spojených 238 korupčných káuz. Siedmy odvolávanie Mikulca je najabsurdnejšie

Strana Smer-SD, ktorá navrhla vysloviť nedôveru ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) je spojená s 238 korupčnými kauzami. Počas dnešnej mimoriadnej schôdze parlamentu zvolanej na popud Smeru to povedal koaličný poslanec György Gyimesi (OĽaNO).

Podľa Gyimesiho je v poradí siedmy pokus vysloviť nedôveru ministrovi vnútra zo strany opozície najabsurdnejším. Mikulcovi totiž vyčítajú, že v súkromnej bezpečnostnej službe Joseba, ktorá získala jednoročný kontrakt na stráženie Nemocnice sv. Michala v hodnote 220 436 eur s DPH, figuroval donedávna medzi štatutármi Ján Mikulec, teda brat ministra.

Kauzy spojené so Smerom sa však podľa poslanca týkajú miliónov alebo miliárd eur. Pripomenul napríklad prípady známe ako Lemikon, Kompa alebo Gemerský mlyn. Podozrenia v súvislosti s Mikulcom, o ktorých informovali bulvárne médiá, sa podľa neho zatiaľ nepotvrdili, preto nebude hlasovať za jeho odvolanie.

(sita)

  |  

Kremeľ nediskutuje o všeobecnej mobilizácii na pomoc operácie na Ukrajine

Na slová ruského poslanca Michaila Šeremeta, aby sa na posilnenie vojenskej operácie na Ukrajine vyhlásila celoštátna mobilizácia, Kremeľ reagoval, že sa o tom vôbec nediskutovalo. V utorok to napísal portál americkej spravodajskej televízie CNN.

"Bez úplnej mobilizácie, bez dobrej pripravenosti na vojnu, vrátane ekonomiky, nedosiahneme správne výsledky," tvrdil Šeremet, poslanec Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu. V pondelok ho citoval miestny portál Ura.ru. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok novinárom počas konferenčného hovoru povedal, že "teraz o tom neprebieha žiadna diskusia".

Na otázku, čo hovorí na kritiku najnovšieho výkonu ruských vojakov na Ukrajine od populárnych blogerov a komentátorov, Peskov odpovedal, že to len ilustruje "pluralitu" názorov. Dodal, že Rusi podporujú prezidenta Vladimira Putina a jeho rozhodnutia, ale upozornil, že pri vyjadrovaní kritických názorov existuje "tenká čiara".

"Čo sa týka iných, kritických názorov, ak sa držia v rámci zákona, to je pluralita. Ale existuje tenká čiara a tu si musí človek dávať veľký pozor," uviedol hovorca Kremľa.

Ukrajina zaznamenala v protiofenzíve proti ruskej inváznej armáde značné úspechy na východe i juhu svojho územia. Podarilo sa napríklad oslobodiť strategicky dôležité mestá Izium, Kupiansk a Balaklija v Charkovskej oblasti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok tiež vyhlásil, že ukrajinským jednotkám sa v priebehu septembra podarilo získať späť 6-tisíc štvorcových kilometrov územia, ktoré okupovali Rusi.

(tasr)

  |  

Prieskum: Väčšina Slovákov chce, aby sa štát najprv staral o svojich občanov

Takmer 90 percent Slovákov si myslí, že štát by sa mal starať viac o vlastných občanov, nie o všetkých bez rozdielu. Vyplynulo to z prieskumu postojov verejnosti k ľuďom utekajúcim z Ukrajiny, ktorí ostali na Slovensku. Prieskum realizovala Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s agentúrou Focus v júni tohto roka na vzorke 1005 respondentov.

"Z výskumu vyplýva, že hoci sme na Slovensku zaznamenali historicky najväčšiu vlnu solidarity s ľuďmi na úteku, ukazuje sa, že táto situácia prináša mnohé obavy a neistoty. Je to prirodzené a pochopiteľné, o to viac je dôležité pracovať nielen s prichádzajúcimi, ale aj širokou verejnosťou," uviedla riaditeľka Nadácie Milana Šimečku Veronika Fishbone Vlčková.

Väčšina respondentov podporuje názor, že pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny je na úkor slovenského obyvateľstva. Až 72,2 percenta ľudí si myslí, že štát momentálne prehliada aj podporu iných cudzincov žijúcich na Slovensku.

Až 90 percent slovenskej verejnosti zastáva názor, že ak chcú byť ľudia z Ukrajiny prijatí v slovenskej spoločnosti, mali by sa o to usilovať hlavne oni sami. Časť opýtaných by utečencov z Ukrajiny nikdy v spoločnosti neprijala.

Prieskum tiež ukázal, že ľudia prichádzajúci z Ukrajiny, ktorí by sa chceli na Slovensku usadiť, mali by prijímať slovenský spôsob života, mali by sa mu vedieť prispôsobiť a byť pre Slovensko "prínosní." Za prínosných ich považuje približne jedna tretina opýtaných. Naopak, ako záťaž ich vníma 63,5 percenta.

Nadácia Milana Šimečku zisťuje postoje Slovákov voči migrácii, kultúrnej rôznorodosti a cudzincom každý rok. Z výskumov podľa nej vyplýva, že práve osobná skúsenosť s ľuďmi z cudziny pomáha odstraňovať bariéry medzi nimi a domácim obyvateľstvom.

(tasr)

  |  

Poslanci ĽSNS nepodporia žiaden koaličný návrh, chcú blokovať schôdze

Poslanci Národnej rady (NR) SR za ĽSNS nepodporia žiaden koaličný návrh, zároveň chcú blokovať parlament počas troch mesiacov tak, aby prezidentka Zuzana Čaputová musela NR SR rozpustiť. Na utorkovej tlačovej konferencii to oznámil poslanec Martin Beluský (ĽSNS). Zároveň vyzval na blokovanie parlamentu aj ostatné opozičné strany.

"Všetky opozičné strany musíme urobiť všetko pre to, aby sme každú schôdzu NR SR zablokovali, to znamená, sa vôbec neprezentovali," uviedol Beluský. Vyzvali tiež ostatné opozičné strany, aby nepredkladali návrhy na odvolanie členov vlády, pretože by sa lehota troch mesiacov prerušila.

ĽSNS chce, aby sa volebné obdobie NR SR čím skôr skončilo. Okrem referenda a ústavného zákona o skrátení volebného obdobia hovoril Beluský o tom, že pokiaľ sa nepodarí tri mesiace otvoriť schôdzu, prezidentka môže parlament rozpustiť. "Nebudeme žiadne návrhy koalície podporovať bez ohľadu na to, či budú dobré alebo zlé," dodal Beluský. Zdôraznil, že vláda po odchode SaS stratila legitimitu a treba dať občanom možnosť zvoliť si do parlamentu svojich zástupcov nanovo.

Prezident môže podľa Ústavy SR rozpustiť parlament, ak NR SR nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu.

(tasr)