Preskočiť na obsah
  |  

SPNZ: Stredoeurópsky plynárenský kongres sa zameria na energetickú bezpečnosť

Energetická bezpečnosť, úloha plynárenskej infraštruktúry pri jej zvyšovaní, prípravy na zimnú sezónu či boj s vysokými cenami energií. To sú hlavné témy Stredoeurópskeho plynárenského kongresu.

Kongres sa uskutoční od 22. do 23. septembra v Bratislave. V stredu o tom informoval výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský.

"Európa sa pripravuje intenzívne na nadchádzajúcu zimu, najmä z hľadiska dodávok energií. Podzemné zásobníky zemného plynu sú naplnené na viac ako 80 percent, čo je pozitívne. Darí sa diverzifikovať dodávky najmä prostredníctvom LNG a Nórska. Určite však budeme diskutovať aj o tom, čo ďalej, pretože musíme myslieť dopredu, aj na budúci rok a zimu, aby mali európske i slovenské domácnosti a priemysel dosť plynu," povedal prezident SPNZ Tomáš Malatinský.

Ďalšou dôležitou témou kongresu bude podpora a rozvoj obnoviteľných plynov, najmä vodíka. Plynári predstavia svoje projekty, ktoré majú ambíciu rozvíjať plnohodnotné vodíkové hospodárstvo. Kongres si pripomenie aj 50. výročie začatia tranzitu zemného plynu cez územie Slovenskej republiky.

Organizátori očakávajú účasť viac ako dvoch stoviek plynárenských a energetických odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rakúska, Nemecka, Talianska, Ukrajiny, Rumunska i Bulharska.

(tasr)

  |  

Karas chce novelu Trestného zákona aj paragraf 363 riešiť s odborníkmi

Nový minister spravodlivosti Viliam Karas chce pripravovanú novelizáciu Trestného zákona riešiť s odborníkmi. Odborný stôl chce aj k fungovaniu paragrafu 363 Trestného poriadku. Avizoval to po stredajšom rokovaní vlády.

Ozrejmil, že pracuje na svojom profesionálnom nepolitickom odbornom tíme. Len ten podľa neho dokáže zabezpečiť úspešnú realizáciu jeho plánov.

Trestný zákon, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, označil Karas za jednu z priorít. Chce si k novele vyskladať odborný tím. Trestnou politikou štátu sa chce posunúť k moderným európskym krajinám.

Odborný stôl chce nový šéf spravodlivosti zvolať aj k paragrafu 363. Deklaruje, že zabezpečí to, aby Trestný poriadok garantoval práva a povinnosti obhajoby a dokázal efektívne a účinne v skrátených lehotách realizovať trestnú politiku štátu a doťahovať vyšetrovanie do konca.

(tasr)

  |  

Heger uistil, že školy sa zatvárať nebudú. Nechce, aby sa opäť začalo dištančné vzdelávanie

Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO), ktorý je dočasne poverený riadením ministerstva školstva, uistil, že školy sa nebudú zatvárať z dôvodu zvyšujúcich sa cien energií. V stredu vydal pokyn, aby mu všetky školy poskytli presnú informáciu, akú majú ročnú spotrebu elektrickej energie. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády.

"Aby sme vedeli napočítať, aké budú mať dopady na rozpočty," vysvetlil Heger. Podľa neho sa to dá zistiť na základe spotreby. Povedal, že tieto informácie majú byť dostupné v nasledujúcich dňoch. V prípade, že ich bude mať, posunie ich ministerstvu hospodárstva a rezortu financií.

Podľa Hegera nedopustia ani to, aby sa opäť začalo dištančné vyučovanie. Povedal, že sa tak dialo počas pandémie. Zopakoval, že zdravotníctvo a školstvo sú nielen pre neho, ale aj pre vládu prioritou. "Myslíte si, že necháme žiakov a študentov mrznúť v školách? Myslíte si, že necháme pacientov v nemocniciach mrznúť? V žiadnom prípade," vyhlásil. Poukázal na to, že sa pripravia opatrenia, keď budú vidieť, ako sa vyvinie diskusia v európskom priestore. Rektori vysokých škôl podľa premiéra nemajú prepadať panike.

(tasr)

  |  

Eurokomisia navrhla zakázať na trhu EÚ výrobky, ktoré vznikli nútenou prácou, hovorí o boji proti novodobému otroctvu

Európska komisia (EK) navrhla zakázať na trhu EÚ výrobky vyrobené nútenou prácou. Zákaz sa vzťahuje na všetky výrobky - na výrobky vyrobené v EÚ pre domácu spotrebu a vývoz a na dovážaný tovar bez zamerania sa na konkrétne spoločnosti alebo odvetvia.

Podľa tlačovej správy EK tento komplexný prístup je dôležitý, pretože odhadom 27,6 milióna ľudí je v mnohých prípadoch a na každom kontinente vystavených nútenej práci v priemysle. Väčšina nútenej práce sa odohráva v súkromnej sfére, avšak niektoré druhy nútenej práce ukladajú priamo štáty.

Návrh EK vychádza z medzinárodne dohodnutých definícií a zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s globálnymi partnermi.

Vnútroštátne orgány krajín EÚ, po predošlom prešetrení situácie, budú mať právomoc stiahnuť z jednotného európskeho trhu výrobky, ktoré sú výsledkom nútenej práce. A colné orgány EÚ, keď identifikujú takéto výrobky, môžu ich zastaviť priamo na hraniciach eurobloku.

Výkonný podpredseda EK zodpovedný za obchod Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol, že predložený návrh je výrazný krok vpred v boji proti novodobému otroctvu, ktoré postihuje milióny ľudí.

(tasr)

  |  

Premiéra prekvapila situácia v parlamente, rátal s podporou SaS

Premiéra SR Eduarda Hegera (OĽANO) prekvapilo, že Národná rada (NR) SR nebola v stredu uznášaniaschopná. Pri otvorení schôdze počítal s podporou poslancov SaS. Podľa jeho slov boli dohodnutí. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády.

Poukázal, že v druhom čítaní sú návrhy koalície, ktorej súčasťou bola ešte SaS. "Mali sme koaličnú dohodu, že tieto návrhy prejdú cez vládu a parlament," zdôraznil premiér.

Poslancom sa v stredu nepodarilo ani na druhý pokus otvoriť riadnu schôdzu. Plénum nebolo schopné sa uznášať. Zíde sa až v utorok (20. 9.). Okrem SaS sa neprezentovali ani opoziční poslanci, chýbali aj niekoľkí z radov koalície.

(tasr, min)

  |  

Ústavný súd dostal podanie od prezidentky k referendovej otázke, rozhodne do 60 dní

Ústavný súd (ÚS) SR už dostal podanie od prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorá žiada o posúdenie ústavnosti v prípade prvej referendovej otázky. Ide o otázku týkajúcu sa podania demisie vlády.

Podanie dostal ÚS emailom v utorok (13. 9.). "Vec bude prerokovaná v lehote 60 dní. Aktuálne nie je možné určiť presný termín jej prerokovania," uviedla pre TASR hovorkyňa ÚS Martina Ferencová. Lehota začala plynúť v stredu. Od rozhodnutia súdu bude závisieť, či referendum, ktoré prezidentka vypíše, bude mať jednu alebo dve otázky.

Otázku, či ľudia súhlasia s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu, považuje Čaputová po konzultácii s viacerými ústavnými právnikmi za spornú z hľadiska ústavnosti. "Ak Ústavný súd skonštatuje, že otázka je v poriadku, vypíšem referendum s oboma otázkami," uviedla.

V referende bude určite otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, či už referendom, alebo rozhodnutím parlamentu, a o vypísaní predčasných volieb. Podľa hlavy štátu je v súlade s ústavou.

Predstavitelia opozičného Smeru-SD odovzdali koncom augusta v Prezidentskom paláci 406 039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene Ústavy SR. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia by chcela cez referendum dosiahnuť predčasné voľby.

(tasr, min)