Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americký prezident telefonoval s novým britským kráľom Karolom III.

Americký prezident Joe Biden v stredu telefonoval s novým britským panovníkom Karolom III. a vyjadril mu úprimnú sústrasť v súvislosti s úmrtím jeho matky, kráľovnej Alžbety II.

Podľa vyhlásenia Bieleho domu Biden v rozhovore s kráľom "s láskou spomínal na kráľovninu láskavosť a pohostinnosť". Americký prezident v rozhovore pripomenul aj to, ako vlani v júni s manželkou Jill Bidenovou navštívili Alžbetu II. na Windsorskom hrade.

Biden tiež poukázal na veľký obdiv amerického ľudu k zosnulej britskej kráľovnej, ktorej "dôstojnosť a stálosť prehĺbili trvalé priateľstvo a mimoriadny vzťah medzi Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom", uviedol Biely dom. Biden pri tejto príležitosti povedal, že v podobnom duchu by chcel spolupracovať aj s novým kráľom Karolom III.

Americký prezident sa spolu s manželkou zúčastní na štátnom pohrebe kráľovnej Alžbety II. 19. septembra vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Na pohrebe sa očakáva účasť približne 500 zahraničných predstaviteľov. Pôjde o najväčšie diplomatické stretnutie v Británii za uplynulé desaťročia.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda vraj sleduje pohyb ruských síl smerom na Krym

Ukrajinská armáda tvrdí, že sleduje známky pohybu medzi ruskými silami na juhu Ukrajiny smerom na polostrov Krym. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorkyňu armády na juhu krajiny Nataliu Humeňukovú.

„Nie je to úplne naša oblasť zodpovednosti, ale je to blízko, takže to sledujeme aj my. Vidíme a chápeme pokusy okupantov utiecť na Krym a tam sa preskupiť. Bude to pre nás jednoduchšie - sústredená vojenská technika je veľký cieľ,“ povedala Humeňuková na stredajšom brífingu.

Jej vyjadrenia nasledovali po utorňajších komentároch starostu Melitopoľa Ivana Fedorova, ktorý uviedol, že „kolóny vojenskej techniky už boli zaznamenané na kontrolnom stanovišti v Čongare (z Chersonu na Krym, pozn. red)“. „Toto sa očakávalo. Rýchla ukrajinská ofenzíva znamená, že nemajú šancu,“ povedal.

Podľa Fedorova cieľom ruských vojakov je odviezť ukradnutý tovar zo Záporožskej oblasti na Krym. Okupanti sa v spomenutej oblasti vlámali do garáží a kradli autá civilistov.

Proruskí predstavitelia v ostatných dňoch popreli akýkoľvek ukrajinský postup na juhu a ruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že ukrajinské sily utrpeli ťažké straty počas pokusov o útoky na juhu.

(sita)

Minúta  |  

Erdogan a Putin budú rokovať o zastavení bojov medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Prezidenti Turecka a Ruska, Recep Tayyip Erdogan a Vladimir Putin, budú tento týždeň v uzbeckom Samarkande rokovať o zastavení bojov medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

Pohraničné boje medzi bývalými sovietskymi republikami vypukli v utorok a pokračovali aj v stredu, čo zintenzívnilo mierové úsilie ich zahraničných partnerov.
"O tejto otázke budeme rokovať s Putinom. Pretože úloha, ktorú zohrali Rusko a Turecko pri ukončení vojny (v roku 2020), a následná spoločná práca sú evidentné," povedal turecký predstaviteľ, ktorý si želal zostať v anonymite.
"Turecko začalo kontakty na prekonanie problému medzi oboma krajinami. Ten sa musí ukončiť skôr, ako sa ešte viac prehĺbi," dodal. Stretnutie Erdogana s Putinom sa uskutoční v piatok popri samite Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS).

(tasr)

Minúta  |  

Vplyv Moskvy slabne: Arménsko pod paľbou. Strieľa sa aj v Kirgizsku a Tadžikistane

Arménsko hlási nové ozbrojené strety s Azerbajdžanom, pohraničné oblasti podľa neho od stredajšieho rána opäť čelia útokom a ostreľovaniu. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany v Jerevane.

V utorok zahynulo na oboch stranách asi päťdesiat vojakov. Prestrelky prepukli aj na hranici medzi Kirgizskom a Tadžikistanom. Podľa kirgizskej pohraničnej stráže strieľali tadžickí vojaci na jej členov mínometmi. Konflikty v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu môžu narastať aj pre vojenské neúspechy Ruska na Ukrajine. Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

„Situácia na arménsko-azerbajdžanskej hranici zostala cez noc napätá. Nepriateľ používal bezpilotné lietadlá najmä v smere na Džermuk,“ uviedlo arménske ministerstvo s tým, že azerbajdžanské sily zahájili s použitím delostrelectva, mínometov a ďalších zbraní „útočné akcie“ na obce Džermuk a Verin Šorža. Z oficiálnych miest v Baku sa k novým bojom v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí zatiaľ nevyjadrili.

Boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré opäť prepukli v noci na utorok, si podľa oboch strán vyžiadali najmenej 99 obetí. Štáty sa navzájom obviňujú z rozpútania konfliktu. Nedodržala sa ani dohoda o pokoji zbraní, ktorá mala platiť od utorkového rána. Ruský prezident Vladimir Putin vyzval Baku a Jerevan na ukončenie bojov.

Boje sa odohrávajú aj mimo oblasti Náhorného Karabachu, ktorý je už desiatky rokov predmetom sporu oboch krajín. Rozsiahlejší konflikt v tejto oblasti na jeseň roku 2020 skončil po šiestich týždňoch porážkou Arménska, ktoré si však aj vďaka ruskému sprostredkovaniu udržalo kontrolu nad väčšinou tejto enklávy.

Hranice Kirgizska a Tadžikistanu

Prestrelky prepukli aj na hranici medzi Kirgizskom a Tadžikistanom. Tadžickí vojaci mali strieľať na kirgizskú pohraničnú stráž z mínometov. Podľa predbežných informácií si incident v kirgizskej provincii Batken nevyžiadal žiadnych zranených ani obete na životoch.

Agentúra Reuters píše, že podobné potýčky na kirgizsko-tadžickej hranici sú časté. Tento rok koncom apríla si konflikt o vodný zdroj na hraniciach medzi týmito postsovietskymi republikami vyžiadal najmenej šesť mŕtvych a desiatky zranených.

Vplyv Moskvy v bývalom ZSSR

V konflikte medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa Moskva snažila zohrávať úlohu mierotvorcu. Vojenské neúspechy na Ukrajine však pravdepodobne oslabujú vplyv Moskvy v ďalších častiach bývalého Sovietskeho zväzu, uvádza Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok apeloval na ruského prezidenta Vladimira Putina, postsovietsky vojenský pakt Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) aj Radu bezpečnosti OSN, aby zakročili. Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa zatiaľ nevyjadrilo, či Kremeľ splní svoje záväzky voči Arménsku, ak bude Azerbajdžan pokračovať v útoku.

„Ruské kľučkovanie môže poškodiť vzťahy Ruska s Arménskom aj s ostatnými členskými štátmi ODKB, najmä ak Rusko nebude môcť poskytnúť vojenskú podporu alebo zabezpečiť mier,“ uvádza inštitút.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.

Minúta  |  

Šéf WHO: Koniec pandémie ochorenia COVID-19 je na dohľad, nesmieme však poľaviť

Počet nových prípadov ochorenia COVID-19 klesol uplynulý týždeň na najnižšiu úroveň od marca 2020. V stredu to oznámil generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus

"Nikdy sme neboli v lepšej pozícii na ukončenie pandémie. Ešte tam nie sme, ale koniec je na dohľad," povedal Tedros. Ani "maratónec sa nezastaví, keď sa objaví cieľová čiara". "Beží ďalej, so všetkou energiou, ktorá mu zostala. To musíme urobiť aj my. Vidíme cieľovú čiaru. Sme vo víťaznej pozícii. Teraz je však najhorší čas zastaviť sa," upozornil Tedros.

Šéf WHO zdôraznil, že ak túto príležitosť nevyužijeme, "riskujeme viac variantov (vírusu), viac úmrtí a viac neistoty". Svetová zdravotnícka organizácia preto vyzvala, aby krajiny investovali do 100 percentného zaočkovania najrizikovejších skupín vrátane zdravotníckych pracovníkov a starších ľudí. Má sa tiež pokračovať v testovaní a sekvenovaní vírusu.

Od začiatku pandémie koronavírusu zaznamenala WHO viac ako 600 miliónov prípadov covidu a toto ochorenie si vyžiadalo 6,4 milióna obetí.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: Nízky dopyt Európy po ruskom plyne môžu kompenzovať iné štáty

Kremeľ bagatelizoval dôsledky strát na európskom trhu s plynom v súvislosti s krokmi Európy znížiť jej závislosť od ruských surovín. Podľa Moskvy sú tu ďalšie štáty, ktoré chcú nakupovať ruské energie. Informovala o tom agentúra Reuters.

Na otázku novinárov, či Rusko bude môcť dlhodobo zvládať odstávku vývozu plynu do Európy, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že ďalší kupci budú schopní vykompenzovať európsky dopyt. "Európa nie je jediným kontinentom, ktorý plyn potrebuje," povedal Peskov. "Sú tu regióny, ktoré sa rozvíjajú omnoho rýchlejšie (…) a ktoré môžu nahradiť (znížený) dopyt po (ruskom) plyne v Európe," dodal.

Po tom, ako Rusko koncom februára zaútočilo na Ukrajinu, začala Európska únia pracovať na znížení svojej závislosti od dovozu ruských energií. V rovnakom období však ruský plynárenský koncern Gazprom prudko znížil objem vývozu plynu do Európy, na jednej strane pre nesúhlas krajín platiť za plyn v rubľoch a na druhej ako dôvod uviedol technické problémy, za ktoré sú podľa ruskej firmy zodpovedné zahraničné sankcie voči Rusku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.