Preskočiť na obsah
  |  

Kremeľ reagoval negatívne na návrh bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, na ktorom sa podieľalo NATO

Kremeľ reagoval predvídateľne vlažne na navrhovanú sériu bezpečnostných záruk, zverejnených v utorok ukrajinským prezidentským úradom.

Návrh vypracovali dvaja hlavní autori – bývalý generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen a vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak.

V ich správe sa píše, že spojenci Ukrajiny by sa mali právne zaviazať k veľkým dodávkam zbraní a k niekoľko desaťročí trvajúcim investíciám do ukrajinských ozbrojených síl. Bolo by to náhradné riešenie pre Kyjev, ktorý sa dlhodobo snaží o vstup do NATO.

Zámerom je navrhnúť bezpečnostnú architektúru, ktorá by Ukrajine zaručila, že sa Rusko nebude znova snažiť ju napadnúť. Moskva pri februárovej invázii tvrdila, že jednou z príčin je možné budúce členstvo Ukrajiny v NATO.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol že Rusko zhodnotilo dokument s návrhom negatívne, napísala v stredu agentúra Reuters. Predstava vstupu Ukrajiny do NATO je podľa neho "pre Rusko hlavnou hrozbou". "Toto (návrh) znova ukázalo, aké dôležité a naliehavé pre nás je, aby sme zaistili našu vlastnú bezpečnosť a naše vlastné národné záujmy," uviedol.

Peskov kritizoval Kyjev, že na zaistenie bezpečnosti využíva Západ. Vyhlásil, že Zelenskyj môže hneď teraz posilniť bezpečnosť Ukrajiny – stačí, ak sa podvolí ruským požiadavkám. "Vedenie Ukrajiny musí urobiť kroky, ktoré odstránia hrozby voči Rusku, a oni dobre vedia, aké kroky to musia byť," dodal Peskov. Podrobnosti však neuviedol.

(tasr)

  |  

Putin: Ukrajinské obilie by malo byť vyvážané do krajín, ktoré ho potrebujú

Ruský prezident Vladimir Putin v stredajšom telefonáte s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom povedal, že ukrajinské obilie by malo byť "prioritne" posielané do krajín, ktoré ho najviac potrebujú.

Putin s Guterresom hovorili najmä o implementácii dohôd o vývoze ukrajinského obilia, pričom obaja "zdôraznili, že prioritou je uspokojovanie potrieb tých, ktorí potraviny potrebujú v Afrike, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike", píše sa vo vyhlásení Kremľa.

Putin nedávno uviedol, že chce diskutovať o zmene dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Cieľom je obmedziť zoznam krajín, kam budú obilniny smerovať. Podľa neho Moskva podpísala dohodu pod podmienkou, že pomôže zmierniť prudko rastúce ceny potravín v rozvojových krajinách. Namiesto toho ju využili bohaté západné krajiny.

(tasr)

  |  

Minister Káčer: Podporujeme solidárnu EÚ a spoločné riešenia na prekonanie krízy

Nový minister zahraničných vecí Rastislav Káčer považuje jednotu a solidaritu Európskej únie za najsilnejšiu devízu pri riešení súčasnej krízy v Európe.

Minister reagoval na pravidelnú správu o stave Únie, ktorú predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu predniesla v Európskom parlamente v Štrasburgu. Kľúčovou témou bola vojna na Ukrajine a s ňou spojené ekonomické problémy.

"V čase jednej z najväčších kríz v Európe od konca druhej svetovej vojny sú jednota, odvaha a solidarita Európskej únie našou najsilnejšou devízou. Preto oceňujem, že tohtoročná správa reflektuje na súčasné výzvy a predstavuje návrh opatrení, ktoré pomôžu zmierniť dopad vysokých cien elektrickej energie. Slovensko podporuje celoeurópske riešenie tohto problému," vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer.

(tasr)

  |  

Guterres: Šance na diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine sú minimálne

Šance na uzatvorenie mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou sú v súčasnosti veľmi nízke. V stredu to uviedol generálny tajomník OSN António Guterres po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom agentúra DPA.

"Bolo by naivné si myslieť, že sme blízko možnosti mierovej dohody," povedal Guterres. OSN je podľa neho stále pripravená pracovať na diplomatickom riešení konfliktu, šance na obnovenie mierových rokovaní sú však momentálne "minimálne".

OSN sa v júli spoločne s Tureckom podarilo sprostredkovať medzi Ruskom a Ukrajinou dohodu o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov, pripomína DPA.

(tasr)

  |  

Prieskum: Väčšina Slovákov si želá výhru Ruska vo vojne na Ukrajine, najviac voliči ĽSNS, Republiky a Smeru

Dáta z júlového prieskumu Ako sa máte, Slovensko? výskumníkov z MNFORCE, Seesame a Slovenskej akadémie vied (SAV) ukázali, že väčšina Slovákov – až 52,1 percenta si želá, aby vojnu na Ukrajine vyhralo Rusko. Rovných 30 percent Slovákov želá víťazstvo vo vojne Ukrajine.

Respondentom výskumníci položili otázku: "Ako by chceli, aby sa skončila vojna na Ukrajine?" Na odpoveď im ponúkli 10-bodovú škálu. Číslo 1 znamenalo, že si prajú jasné víťazstvo Ruska. Naopak, číslo 10 znamenalo, že si prajú jasnú výhru Ukrajiny. Z prieskumu vyplynulo, že jasné víťazstvo Ruska si želá 20,6 percenta opýtaných. Presný opak, teda jasnú výhru Ukrajiny, si želá 19,9 percenta respondentov.

Približne 18 percent všetkých oslovených respondentov nevedelo odpoveď, kto by mal podľa nich vojnu vyhrať. O prieskume ako prvý informoval Denník N.

Za jasnú vojenskú výhru Ruska sa vyslovilo 59,1 percenta voličov ĽSNS, 53,3 percenta voličov Smeru a 50 percent voličov Republiky. Jasné víťazstvo Ukrajiny si spomedzi parlamentných strán najviac želajú priaznivci hnutia OĽaNO – až 66,7 percent opýtaných. Rovnaký názor má 66 percent voličov SaS a 64,3 percenta voličov Progresívneho Slovenska. Tohto názoru je aj vyše 31 percent voličov KDH a vyše 22 percent voličov Hlasu.

Najciteľnejšie si víťazstvo Ukrajiny prajú obyvatelia Bratislavského kraja. Na opačnom póle sú zase Nitriansky a Prešovský kraj, ktoré sa mierne prikláňajú skôr k víťazstvu Ruska. Z hľadiska vzdelania je trend jednoznačný. Čím nižšie dosiahnuté vzdelanie, tým viac si ľudia želajú víťazstvo Ruska a naopak. Z hľadiska vekových skupín je to pomerne vyrovnané, prekvapujúce však je, že najviac proruský postoj zdieľajú tridsiatnici.

Zaujímavá je aj korelácia so zaočkovanosťou proti covidu. Slováci, ktorí majú aj posilňujúcu dávku vakcíny, si výraznejšie prajú víťazstvo Ukrajiny. Tí, ktorí nemajú posilňujúcu dávku, ale sú proti covidu zaočkovaní, sú niekde uprostred. Medzi nezaočkovanými prevažuje želanie, aby vojnu vyhral ruský agresor.

(denník n, krk)

  |  

Švédsko: Premiérka priznala porážku vo voľbách, podá demisiu. Vyhral blok pravicových strán

Švédska sociálnodemokratická premiérka Magdalena Anderssonová v stredu ohlásila demisiu po tesnej volebnej porážke. Podľa takmer úplných výsledkov zvíťazil v nedeľňajšom hlasovaní opozičný blok pravicových strán.

Anderssonová požiada predsedu parlamentu o uvoľnenie z funkcie premiérky vo štvrtok. Ako prvá žena viedla švédsku vládu len od novembra minulého roka. Počas večernej tlačovej konferencii povedala, že hoci stále pokračuje sčítavania hlasov, je jasné, že väčšinu bude mať pravica. Ako prvá bude zostavovať aj novú vládu.

"V parlamente majú prevahu jedného alebo dvoch kresiel. Je to tesná väčšina, ale je to väčšina," povedala Anderssonová.

Kandidátom pravicového tábora na premiéra je líder Umiernenej strany Ulf Kristersson. Vo štvrtok novinárom povedal, že začne pracovať na formovaní novej vlády, ktorá bude schopná dosiahnuť výsledky. "Vlády pre všetkých Švédov a všetkých občanov," vyhlásil.

Podľa stále neúplných výsledkov by štvorica pravicových strán mala v 349-člennom parlamente obsadiť 176 a stredoľavicový blok 173 kresiel. Oficiálny výsledok by mala cez víkend potvrdiť volebná komisia.
Tohtoročné voľby sú pre švédsku politiku zlomovými, keďže vplyv vo vláde zrejme po prvý raz získa protiimigračná strana Švédski demokrati.

(tasr)