Preskočiť na obsah
  |  

Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na prímerí

Po dvoch dňoch ťažkých bojov medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa v stredu podľa vyjadrení arménskych zdrojov podarilo dosiahnuť medzi oboma stranami prímerie. Informujú o tom agentúry DPA a APA.

Prímerie začalo platiť od 20.00, oznámil tajomník arménskej bezpečnostnej rady Armen Grigorjan v hlavnom meste Jerevan. "Za účasti medzinárodného spoločenstva sa dospelo k dohode o prímerí," spresnil. Azerbajdžan to doposiaľ nepotvrdil.

Arménske ministerstvo obrany v stredu vo večerných hodinách oznámilo, že ostreľovanie utíchlo, píše DPA.

Počas bojov, ktoré vypukli v noci z pondelka na utorok, zahynulo podľa arménskeho premiéra Nikola Pašinjana viac než 100 Arménov. Pašinjan v parlamente vyhlásil, že 50 kilometrov štvorcových územia krajiny je v rukách protivníka. Azerbajdžanská strana hovorila o 54 obetiach v radoch svojich ozbrojených síl.

(tasr)

  |  

Lukašenko na videu rúbal drevo, aby Európa nezamrzla

Bieloruský prezident a verný spojenec Kremľa Alexandr Lukašenko sa v stredu objavil v bieloruskej štátnej televízii a divákov počas rúbania dreva uistil, že nedopustí, aby Európa počas tejto zimy ""zamrzla". Informuje o tom agentúra AFP.

Vystúpenie Lukašenka prichádza v čase, keď sa európski lídri snažia získať alternatívne zdroje energie, pričom dodávky z Ruska sú obmedzené po invázii Moskvy na Ukrajinu. Žoviálne znejúci autoritársky líder sa vo videu objavil v teplákovej súprave a návleku a veľkou sekerou rúbal rozsiahle kusy predtým narezaného dreva.

"Nenecháme Európu zamrznúť," vtipkoval vo videu. "Pomôžeme im, a možno jedného dňa oni pomôžu nám," dodal. "Európa si nemôže v týchto dňoch vyberať (…), dôležité je, aby zostali v teple," podotkol ďalej bieloruský prezident, často prezývaný aj "posledným európskym diktátorom".

https://www.youtube.com/watch?v=gS5y8zD_4JQ

Lukašenko je excentrickým lídrom, ktorý bežne podniká nezvyčajné mediálne výstupy. Napríklad pri zbieraní úrody spolu s mladými ženami či pri hraní hokeja, konštatuje AFP. Bielorusko sa stalo terčom vlny sankcií zo strany Západu pre jeho podporu vojenskej invázie na Ukrajinu, ako aj pre zúrivý povolebný zásah v krajine v roku 2020.

Počas historických protestov proti jeho vláde v roku 2020 sa objavili zábery, ako Lukašenko krúži nad demonštrantmi na helikoptére, mieri na nich samopalom AK-47 a nazýva ich "potkanmi". Bielorusko, ktoré hraničí s Ukrajinou i Ruskom, podporovalo Moskvu v jej vojenskej invázii na Ukrajinu a poskytlo jej svoje územie ako základňu pre niektoré jej jednotky.

(tasr)

  |  

Kremeľ reagoval negatívne na návrh bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, na ktorom sa podieľalo NATO

Kremeľ reagoval predvídateľne vlažne na navrhovanú sériu bezpečnostných záruk, zverejnených v utorok ukrajinským prezidentským úradom.

Návrh vypracovali dvaja hlavní autori – bývalý generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen a vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak.

V ich správe sa píše, že spojenci Ukrajiny by sa mali právne zaviazať k veľkým dodávkam zbraní a k niekoľko desaťročí trvajúcim investíciám do ukrajinských ozbrojených síl. Bolo by to náhradné riešenie pre Kyjev, ktorý sa dlhodobo snaží o vstup do NATO.

Zámerom je navrhnúť bezpečnostnú architektúru, ktorá by Ukrajine zaručila, že sa Rusko nebude znova snažiť ju napadnúť. Moskva pri februárovej invázii tvrdila, že jednou z príčin je možné budúce členstvo Ukrajiny v NATO.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol že Rusko zhodnotilo dokument s návrhom negatívne, napísala v stredu agentúra Reuters. Predstava vstupu Ukrajiny do NATO je podľa neho "pre Rusko hlavnou hrozbou". "Toto (návrh) znova ukázalo, aké dôležité a naliehavé pre nás je, aby sme zaistili našu vlastnú bezpečnosť a naše vlastné národné záujmy," uviedol.

Peskov kritizoval Kyjev, že na zaistenie bezpečnosti využíva Západ. Vyhlásil, že Zelenskyj môže hneď teraz posilniť bezpečnosť Ukrajiny – stačí, ak sa podvolí ruským požiadavkám. "Vedenie Ukrajiny musí urobiť kroky, ktoré odstránia hrozby voči Rusku, a oni dobre vedia, aké kroky to musia byť," dodal Peskov. Podrobnosti však neuviedol.

(tasr)

  |  

Putin: Ukrajinské obilie by malo byť vyvážané do krajín, ktoré ho potrebujú

Ruský prezident Vladimir Putin v stredajšom telefonáte s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom povedal, že ukrajinské obilie by malo byť "prioritne" posielané do krajín, ktoré ho najviac potrebujú.

Putin s Guterresom hovorili najmä o implementácii dohôd o vývoze ukrajinského obilia, pričom obaja "zdôraznili, že prioritou je uspokojovanie potrieb tých, ktorí potraviny potrebujú v Afrike, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike", píše sa vo vyhlásení Kremľa.

Putin nedávno uviedol, že chce diskutovať o zmene dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Cieľom je obmedziť zoznam krajín, kam budú obilniny smerovať. Podľa neho Moskva podpísala dohodu pod podmienkou, že pomôže zmierniť prudko rastúce ceny potravín v rozvojových krajinách. Namiesto toho ju využili bohaté západné krajiny.

(tasr)

  |  

Minister Káčer: Podporujeme solidárnu EÚ a spoločné riešenia na prekonanie krízy

Nový minister zahraničných vecí Rastislav Káčer považuje jednotu a solidaritu Európskej únie za najsilnejšiu devízu pri riešení súčasnej krízy v Európe.

Minister reagoval na pravidelnú správu o stave Únie, ktorú predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu predniesla v Európskom parlamente v Štrasburgu. Kľúčovou témou bola vojna na Ukrajine a s ňou spojené ekonomické problémy.

"V čase jednej z najväčších kríz v Európe od konca druhej svetovej vojny sú jednota, odvaha a solidarita Európskej únie našou najsilnejšou devízou. Preto oceňujem, že tohtoročná správa reflektuje na súčasné výzvy a predstavuje návrh opatrení, ktoré pomôžu zmierniť dopad vysokých cien elektrickej energie. Slovensko podporuje celoeurópske riešenie tohto problému," vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer.

(tasr)

  |  

Guterres: Šance na diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine sú minimálne

Šance na uzatvorenie mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou sú v súčasnosti veľmi nízke. V stredu to uviedol generálny tajomník OSN António Guterres po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom agentúra DPA.

"Bolo by naivné si myslieť, že sme blízko možnosti mierovej dohody," povedal Guterres. OSN je podľa neho stále pripravená pracovať na diplomatickom riešení konfliktu, šance na obnovenie mierových rokovaní sú však momentálne "minimálne".

OSN sa v júli spoločne s Tureckom podarilo sprostredkovať medzi Ruskom a Ukrajinou dohodu o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov, pripomína DPA.

(tasr)