15. septembra 2022 | 17:17

Minúta | 15. septembra 2022 | 17:17

Takmer 90 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku

Približne 87 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), ktorý bol zverejnený vo štvrtok.

Ako ukázal prieskum, ktorého výsledky priniesla agentúra Reuters, absolútna väčšina Ukrajincov vo všetkých regiónoch krajiny odmieta odstúpenie akejkoľvek časti svojho územia Ruskej federácii, a to aj v prípade, že by to znamenalo predĺženie vojny. Tá trvá už takmer sedem mesiacov.

Aktuálne údaje naznačujú v porovnaní s predošlými prieskumami nárast počtu Ukrajincov, ktorí sa stavajú proti teritoriálnym ústupkom voči Rusku - v prieskume z júla bolo proti 84 percent respondentov a v máji 82 percent.

Výsledky prieskumu tiež ukázali, že ústupky Moskve odmieta 57 percent ukrajinských etnických Rusov a 85 percent rusky hovoriacich etnických Ukrajincov. Len 24 percent etnických Rusov podporuje vzdanie sa území s cieľom dosiahnutia mieru.

Prieskum prebiehal na vzorke 2000 ľudí od 7. do 13. septembra a konal sa v čase, keď sa ukrajinským silám v rámci úspešnej protiofenzívy na severovýchode krajiny podarilo znovu dobyť mnohé mestá a dediny v Charkovskej oblasti, pripomína Reuters.

Táto skutočnosť vzbudila nádeje mnohých Ukrajincov ohľadom ďalších možných územných ziskov pred začiatkom zimy. Napriek ukrajinskej postupujúcej protiofenzíve ovládajú ruské jednotky naďalej zhruba 20 percent územia Ukrajiny.

(tasr, min)

15. septembra 2022 | 16:46

Minúta | 15. septembra 2022 | 16:46

Európsky parlament tvrdí, že Maďarsko už nemožno považovať za úplnú demokraciu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok odsúdili ,,úmyselné a systematické úsilie maďarskej vlády" o oslabenie európskych hodnôt a žiadajú Radu EÚ, aby zakročila podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Túto výzvu podporujú viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Spravodajkyňa EP pre situáciu v Maďarsku, francúzska poslankyňa Gwendoline Delbosová-Corfieldová uviedla, že závery jej správy sú jasné a neodvolateľné: ,,Maďarsko už nie je demokraciou." Upozornila, že väčšina europoslancov (433 zo 705), ktorí podporujú tento postoj, je bezprecedentná, čo musí byť ,,varovným signálom" pre Radu EÚ a Európsku komisiu.

Vladimír Bilčík (Spolu) tvrdí, že ide o princípy právneho štátu ako také a peniaze z rozpočtu EÚ by mali byť vždy využité v prospech občanov, no v prípade Maďarska má EP vážne pochybnosti. ,,Vysielame silný signál, že Maďarsko už nemožno považovať za fungujúcu demokraciu. Maďarská demokracia, spravodlivosť a mediálny priestor majú dlhodobé systémové problémy a maďarská vláda s tým nič nerobí, naopak útočí na euroinštitúcie a na Úniu," vysvetlil. Dodal, že maďarský premiér Viktor Orbán sa okrem toho stal aj predĺženou rukou ruského prezidenta Vladimira Putina v Európe. Tento stav si podľa neho vyžaduje činy, čiže Únia musí prestať podporovať peniazmi systematickú korupciu a nedemokratické praktiky v Maďarsku.

Robert Hajšel (Smer-SD) potvrdil, že v EP panuje zhoda, že Maďarsko by malo byť potrestané za systematické porušovanie zásad právneho štátu a nedostatočný boj s korupciou. ,,Tieto javy sa vyskytujú aj v iných členských štátoch, ale Maďarsko bolo na ne opakovane upozorňované a vyzývané prijať opatrenia. Aj preto eurokomisia navrhuje 20-percentné krátenie eurofondov pre Maďarsko, čo považujem za krajnú možnosť, ale som proti nej. Maďarsko ešte stále môže prijať opatrenia a vyhnúť sa sankčnému scenáru," uviedol. Hajšel časť viny vidí aj na strane euroinštitúcií, ktoré nevyužili všetky možnosti na prísnejšiu kontrolu využívania európskych peňazí.

Michal Šimečka (PS) skonštatoval, že Orbánova ,,demontáž demokracie" a bohatnutie jeho oligarchov z daní Európanov trvá pridlho. "Pred štyrmi rokmi europarlament hlasoval za konanie proti Maďarsku podľa článku 7 a čoskoro to budú dva roky, odkedy sme prijali podmienenosť vyplácania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu," pripomenul. Dodal, že vlani aj Súdny dvor EÚ rozhodol, že maďarské súdy svojvoľne ignorovali európske právo.

,,Orbánova vláda však nekoná. Preto žiadame bezodkladné zadržanie finančných prostriedkov pre Maďarsko. Ďalšie oneskorenie by už znamenalo porušenie zásad právneho štátu Radou EÚ. Dôvody na ďalšie vyčkávanie sa minuli, musíme okamžite konať," odkázal.

Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že právny štát v Maďarsku má väčšie nedostatky ako vo väčšine krajín Únie, a považuje za potrebné, aby Rada EÚ vypracovala pre Maďarsko odporúčania, ako tieto nedostatky odstrániť. ,,Nesúhlasím s výzvou eurokomisii, aby neschválila maďarský plán obnovy, kým Maďarsko nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a kým nevykoná všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva," uviedol. Z ekonomického hľadiska to vníma zjednodušene tak, že ak štát poruší úniové predpisy, má dostať pokutu, ale nemá mu byť zastavené financovanie, čo by podľa jeho slov poškodilo aj celú Úniu.

Peter Pollák (OĽaNO) v tejto súvislosti odkázal, že EÚ má dostatok mechanizmov i opatrení na ochranu hodnôt, na ktorých je založená, a možno by stačilo ich dôkladné a dôrazné uplatňovanie v praxi.

Monika Beňová (Smer-SD) si tiež myslí, že v EÚ existuje viacero nástrojov, ktorými možno presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu. "Ich využívanie doposiaľ nemožno považovať za veľmi efektívne. V prípade Maďarska sa diskusie o porušovaní týchto princípov ťahajú roky. Nepovažujem však za vhodné spájanie čerpania eurofondov s trestaním občanov členských štátov, k čomu bude obmedzením prístupu k európskym zdrojom dochádzať. Je to v rozpore s nastavením štrukturálnej pomoci a politiky súdržnosti," vysvetlila.

(tasr)

15. septembra 2022 | 16:44

Minúta | 15. septembra 2022 | 16:44

Von der Leyenová v Kyjeve: EÚ bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba

Vojnou zmietaná Ukrajina bude mať podporu Európskej únie tak dlho, ako to bude potrebné. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to povedala vo štvrtok na návšteve Kyjeva. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a DPA.

,,Nikdy sa nebudeme môcť vyrovnať obetiam, ktoré prinášajú Ukrajinci... ale môžeme vám povedať, že vaši európski priatelia budú po vašom boku tak dlho, ako to bude treba," uviedla von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Šéfka EK tiež povedala, že prístupový proces Ukrajiny s EÚ je ,,na dobrej ceste".

,,Je pôsobivé vidieť rýchlosť, odhodlanie a presnosť, s akou postupujete," odkázala Ukrajincom. ,,Zhodli sme sa, že musíme čo najviac pracovať na tom, aby mala Ukrajina viac obchodu, viac príjmov," doplnila s tým, že vstup tejto krajiny na jednotný európsky trh je možný.

Von der Leyenová súčasne privítala rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý vo štvrtok schválil úvery pre Ukrajinu v hodnote viac ako piatich miliárd eur. Prvá časť môže byť podľa nej vyplatená v polovici októbra po očakávanom súhlase členských štátov.

Tieto financie by mali byť použité na bežnú prevádzku štátu, vysvetľuje DPA. Pôžičky sú kryté zárukami členských štátov, pretože v rozpočte EÚ podľa eurokomisie už nie sú k dispozícii dostatočné zdroje.

Predsedníčka EK ocenila okrem toho nedávne vojenské úspechy Ukrajiny vo vojne proti Rusku, hoci si podľa vlastných slov uvedomuje, že tento pokrok je potrebné upevniť. V tejto súvislosti zdôraznila dôležitosť podpory vo forme vojenskej techniky, ktorú Ukrajina potrebuje na svoju obranu.

Von der Leyenová pricestovala vo štvrtok na Ukrajinu po tretí raz od začiatku vojny. V Kyjeve viedla rozhovory okrem iných so Zelenským a ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.

(tasr)

15. septembra 2022 | 16:13

Minúta | 15. septembra 2022 | 16:13

Nemecko dodá Ukrajine ďalšie dva salvové raketomety Mars a 50 obrnených vozidiel

Nemecko dodá Ukrajine ďalšie dva salvové raketomety typu Mars II s 200 raketami a 50 obrnených pechotných vozidiel Dingo. Vo štvrtok to v Berlíne oznámila ministerka obrany Christine Lambrechtová na úvod dvojdňovej konferencie nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr).

Ako píše agentúra DPA, tento krok prichádza v čase, keď Nemecko opakovane čelí kritike za to, že ukrajinským silám dodáva zbrane pomaly a v nedostatočnom množstve.

Lambrechtová tiež uviedla, že Nemecko v rámci výmeny čoskoro dodá Grécku 40 bojových vozidiel pechoty Mardery a Grécko následne poskytne Ukrajine 40 svojich bojových vozidiel pechoty BMP-1.

Kyjev na Berlín tlačí aj ohľadom dodávok bojových tankov Leopard, čo však Lambrechtová v pondelok opäť odmietla. Zdôvodnila to slovami, že žiadna krajina nedodala na Ukrajinu bojové vozidlá pechoty ani hlavné bojové tanky západnej výroby.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritizoval, že neexistuje ,,nijaký racionálny argument, prečo by tieto zbrane nemali byť dodané".

Kancelár Olaf Scholz v utorok povedal, že Nemecko dodalo zbrane, ktoré sú na bojisku rozhodujúce, avšak ohľadom ďalších dodávok chce Berlín podľa jeho slov postupovať koordinovane. Minister hospodárstva Robert Habeck na štvrtkovej tlačovej konferencii poznamenal, že na Ukrajinu bude dodaných viac zbraní.

Nemecko už Ukrajine poskytlo desiatky rakiet, húfnic a protilietadlových tankov.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung zverejnený vo štvrtok vyzvala na urýchlené prijatie rozhodnutia čo sa týka dodávky bojových tankov Ukrajine.

,,V rozhodujúcom období, v akom sa Ukrajina nachádza, toto nie podľa môjho názoru rozhodnutie, ktoré môžete dlho odďaľovať," konštatovala šéfka nemeckej diplomacie. Toto rozhodnutie je však podľa jej slov nutné prijať jedine ,,spoločne v koalícii a medzinárodne".

(tasr)

15. septembra 2022 | 15:29

Minúta | 15. septembra 2022 | 15:29

Europarlament schválil pôžičku vo výške 5 miliárd eur pre Ukrajinu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok schválili makrofinančnú pôžičku vo výške päť miliárd eur, ktorú EÚ poskytla Kyjevu s cieľom pomôcť Ukrajine pokryť jej akútne potreby financovania spôsobené vyše pol roka trvajúcou ruskou inváziou. Informuje o tom spravodajca TASR zo Štrasburgu.

Za uznesenie po poskytnutí pôžičky, v rámci tzv. naliehavého postupu, zahlasovalo 534 poslancov, 30 boli proti a 26 sa zdržalo hlasovania. Hlasovaniu predchádzala v utorok rozprava v pléne EP na túto tému so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom.

Ide v poradí o druhú a najväčšiu tranžu podporného balíka EÚ v celkovej výške deväť miliárd eur, ktorá Európska komisia oznámila na jar tohto roku a z ktorej už bola vyplatená jedna miliarda eur.

Komisia v tejto súvislosti spresnila, že poskytuje úver vláde v Kyjeve za veľmi priaznivých podmienok.

Potreby vonkajšieho financovania Ukrajiny narástli v dôsledku ruskej invázie. Okrem obrovských škôd na cestách, mostoch, továrňach, domoch, nemocniciach a inej fyzickej infraštruktúre Ukrajina v dôsledku vojny stratila aj prístup na medzinárodné finančné trhy.

Po dvojstranných a viacstranných prísľuboch finančnej podpory podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) je zostatková likvidná medzera Ukrajiny vo výške 10 miliárd USD (9,8 miliardy eur).

,,Uvoľnenie značnej časti mimoriadneho úveru poskytne dodatočnú a významnú úľavu a pomôže pokryť časť tohto nedostatku," uvádza sa v uznesení, ktoré poslanci vo štvrtok väčšinou hlasov odobrili. Podľa tohto dokumentu úver poskytnutý EÚ prispeje k udržateľnosti verejného dlhu Ukrajiny a jej schopnosti splácať svoje finančné záväzky.

Predpokladom poskytnutia pomoci je, aby Ukrajina rešpektovala účinné demokratické mechanizmy napriek koncentrácii moci vo výkonnej zložke moci počas vojny.

Makrofinančná pomoc je núdzovým zdrojom, ktorý sa poskytuje za veľmi priaznivých podmienok pre krajiny susediace s EÚ, ktoré majú ťažkosti so zaplatením svojich účtov. Celková výška takýchto výhodných úverov EÚ Ukrajine od začiatku vojny by v prípade potvrdenia celého balíka mohla presiahnuť 10 miliárd eur.

K uvoľneniu pôžičky dôjde nasledujúci deň po zverejnení nariadenia v Úradnom vestníku EÚ.

(tasr)

15. septembra 2022 | 14:36

Minúta | 15. septembra 2022 | 14:36

Putin sa čínskemu prezidentovi poďakoval za "vyvážený" postoj k Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin na štvrtkovom stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v uzbeckom meste Samarkand, kde sa koná regionálny summit, odsúdil snahy vytvárať "unipolárny svet" a ocenil "vyvážený" postoj Pekingu k Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Veľmi si ceníme vyváženú pozíciu našich čínskych priateľov v spojitosti s ukrajinskou krízou," povedal šéf Kremľa ohľadom prebiehajúcej invázie Moskvy na Ukrajinu. Dodal, že Rusko "rozumie obavám" Pekingu, pričom nespresnil, aké obavy má na mysli.

"Úsilie vytvoriť unipolárny svet nabralo v nedávnej dobe absolútne škaredú formu a je úplne neprijateľné," povedal Putin podľa AFP v jasnej narážke na Spojené štáty. Zdôraznil, že Rusko sa hlási k politike jednej Číny. "Odsudzujeme provokácie USA a ich satelitov v Taiwanskom prielive" povedal.

Putin tiež vyzval na "globálne posilnenie (Šanghajskej organizácie spolupráce) SCO" a dodal, že si je istý tým, že jeho štvrtkové stretnutie so Si Ťin-pchingom povedie k "posilneniu rusko-čínskeho partnerstva".

Si Ťin-pching šéfovi Kremľa povedal, že Čína je ochotná s Moskvou spolupracovať na prevzatí role "veľmocí" s cieľom priniesť "stabilitu a pozitívnu energiu do sveta, ktorý sa zmieta v spoločenskom chaose". Dodal, že veľmi rád využije príležitosť počas konania summitu SCO na vzájomnú "výmenu názorov na medzinárodné a regionálne otázky, ktoré predstavujú ich spoločné záujmy".

Išlo o prvé osobné stretnutie Putina a Si Ťin-pchinga od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine.

(tasr)

15. septembra 2022 | 14:25

Minúta | 15. septembra 2022 | 14:25

V Česku protestujú pôdohospodári proti dotačnej politike vlády a EÚ

Naprieč Českom protestujú pôdohospodári proti dotačnej politike českej vlády aj Európskej únie. Prekáža im, že vláda rozhodla o väčšom prídele financií pre menších farmárov. Chcú tiež upozorniť na to, aký vplyv majú na ich podnikanie ekologické opatrenia zavedené na európskej úrovni. Uviedli to vo štvrtok zástupcovia Agrárnej komory ČR a Poľnohospodárskeho zväzu ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

,,Naším primárnym záujmom je produkovať kvalitné, bezpečné a cenovo dostupné potraviny," povedal prezident Agrárnej komory Jan Doležal. Bránia im v tom podľa neho vysoké ceny energií a pripravované environmentálne obmedzenia, ktoré súvisia s tzv. európskou Zelenou dohodou.

Protest pôdohospodárov začal pred pražským Kongresovým centrom, kde sa na neformálnom rokovaní stretnú ministri pôdohospodárstva celej Únie. Organizátori protestu rozdávali ľuďom české jablká a zemiaky. Chcú upozorniť na možné zníženie produkcie.

Zástupcovia organizácií uviedli, že Green Deal nechcú zrušiť. ,,My proti nemu nie sme. Ale žiadame prerobenie celého Green Dealu a päťročný odklad tak, aby sa stabilizovali dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ktoré boli narušené nielen covidom, ale aj tým, že EÚ dovolila, že sa môžu obchodovať emisné povolenky," povedal predseda Asociácie samostatných odborov ČR Bohumír Dufek.

Na protest prišiel aj výkonný podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Andrej Gajdoš. ,,Aj my poľnohospodári chceme zelenú planétu. Chceme čistú vodu, čistú úrodnú pôdu, čisté ovzdušie pre nás, pre svoje deti, pre vás, pre budúcnosť," povedal Gajdoš. Nie je však podľa neho zodpovedné zavádzať ďalšie ekologické opatrenia.

Organizátori tiež na štvrtok ohlásili protestné jazdy. Podľa predsedu Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martina Pýchu má ísť o tisíce kusov strojov, ktoré budú v kolónach prechádzať vo všetkých krajoch. Za možné dopravné komplikácie sa ľuďom ospravedlnil. Dodal však, že bojujú o možnosť vyrábať potraviny za dostupné ceny pre všetkých.

Spoločné memorandum podpísali zástupcovia pôdohospodárskych organizácií krajín Vyšehradskej štvorky, Bulharska, Chorvátska, Estónska, Litvy a Rumunska.

Voči akcii sa ohradila Asociácia súkromného pôdohospodárstva, ktorá združuje malých farmárov. Protest je podľa nich na objednávku úzkej skupiny majiteľov najväčších agropodnikov. Ministerstvo pôdohospodárstva na protest podľa informácií Českej televízie reagovalo vyhlásením, že nie je možné rezignovať na environmentálne ciele.

(tasr)

15. septembra 2022 | 14:09

Minúta | 15. septembra 2022 | 14:09

Švédsko: Premiérka Anderssonová podala po volebnom neúspechu demisiu

Švédska sociálnodemokratická premiérka Magdalena Anderssonová vo štvrtok oficiálne podala demisiu. Urobila tak po voľbách, v ktorých získal tesnú parlamentnú väčšinu opozičný blok pravicových strán. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.

Anderssonová oznámila, že rezignáciu predložila predsedovi parlamentu Andreasovi Norlénovi. Ten by podľa očakávaní mal poveriť zostavením novej vlády lídra konzervatívnej Umiernenej strany Ulfa Kristerssona, ktorý je kandidátom pravicového tábora na premiéra.

Odchádzajúca predsedníčka vlády novinárom tiež povedala, že je otvorená spolupráci s Kristerssonom, ak by zmenil názor a rozhodol sa spojiť s jej sociálnymi demokratmi namiesto krajne pravicovej populistickej strany Švédski demokrati.

Konečné výsledky sčítania hlasov odovzdaných v nedeľňajších parlamentných voľbách ešte volebná komisia neoznámila. Podľa sčítania 99,9 percenta hlasov by však štvorica pravicových strán pod vedením Kristerssona mala obsadiť 176 a Anderssonovej stredoľavý blok 173 kresiel. Na väčšinu v 349-člennom parlamente je potrebných 175 poslancov.

Norlén uviedol, že v rámci procesu tvorby novej vlády sa po víkende stretne s predstaviteľmi ôsmich parlamentných strán. Zdôraznil, že je náležité čakať, pretože výsledky budú veľmi tesné, pričom ešte oficiálne neboli oznámené.

Do zostavenia novej vlády zostane Anderssonová na čele dočasného kabinetu. Ako prvá žena viedla švédsku vládu len od novembra minulého roka.

Zástupcovia štyroch strán pravicového bloku sa už vo štvrtok stretli na prvých rokovaniach, informoval denník Aftonbladet. Ich cieľom je dohodnúť sa na základných otázkach spoločnej vlády do desiatich dní.

Po predošlých parlamentných voľbách vo Švédsku v roku 2018 trvalo 134 dní, kým vznikla vláda vtedajšieho premiéra Stefana Löfvena, Anderssonovej straníckeho predchodcu, dodáva DPA.

(tasr)

15. septembra 2022 | 13:20

Minúta | 15. septembra 2022 | 13:20

Európsky parlament schválil kritickú správu o dodržiavaní princípov právneho štátu v Maďarsku

Európsky parlament (EP) v závere plenárneho zasadnutia vo štvrtok v Štrasburgu schválil kritickú správu hodnotiacu situáciu právneho štátu v Maďarsku. Podľa servera Index.hu správu podporilo 433 poslancov, 123 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server pripomína, že v júli Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) schválil správu francúzskej europoslankyne zo Strany zelených Gwendoline Delbosovej-Corfieldovej a žiadal, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.

Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“, cituje zo správy server Telex.hu.

Zo schváleného dokumentu ďalej vyplýva, že situáciu sťažuje aj nečinnosť Európskej únie, navyše Európska rada združujúca hlavy štátov a predsedov vlád krajín EÚ porušuje zásady právneho štátu tým, že nepostupuje primeraným tempom v rámci procedúry podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.

Delegácia monitorovacej skupiny LIBE absolvovala vlani v októbri trojdňovú misiu v Maďarsku. Neprijali ju vtedy na všetkých miestach pozitívne. Vedúca delegácie Delbosová-Corfieldová, ktorá je autorkou správy o Maďarsku, povedala, že na maďarskom najvyššom súde – v Kúrii – zaobchádzali s delegáciou vyslovene nepriateľsky.

Za znepokojujúce označila delegácia reformu systému justície, presun verejných financií do nadácií, transparentnosť využitia európskych fondov, zákony počas pandemického núdzového stavu, ale aj kauzu odpočúvania Pegasus.

Delbosová-Corfieldová na tlačovej konferencii okrem iného vlani vytýkala, že v maďarských verejnoprávnych médiách prakticky nedávajú priestor vyjadreniam opozičných poslancov.

Aktuálna správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.

(tasr)

15. septembra 2022 | 13:14

Minúta | 15. septembra 2022 | 13:14

Putin ocenil pozitívny vývoj vzťahov Ruska a Iránu

Ruský prezident Vladimir Putin na štvrtkovom stretnutí s iránskym prezidentom Ebráhímom Raísím v Uzbekistane ocenil pozitívny vývoj vzťahov oboch krajín. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.

,,Na bilaterálnej úrovni sa spolupráca (s Iránom) vyvíja pozitívne," vyhlásil Putin, ktorý sa s Raísím stretol na okraj 22. summitu lídrov Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v meste Samarkand. AFP v tejto súvislosti konštatuje, že Moskva sa usiluje toto podujatie využiť na to, aby ukázala, že napriek ofenzíve na Ukrajine nie je medzinárodne izolovaná.

Raísí zdôraznil, že Irán je "seriózne odhodlaný rozvíjať bilaterálne strategické vzťahy s Ruskom v oblasti politiky, ekonomiky, obchodu a vzdušného priestoru. Raísí na margo amerických sankcií voči Rusku a Iránu poznamenal, že to len posilní vzťah oboch krajín. Dodal, že Američania si mylne myslia, že nejakú krajinu dokážu zastaviť tým, že na ňu uvalia sankcie.

,,Robíme všetko pre to, aby sa Irán stal riadnym členom SCO," uviedol Putin. Irán je momentálne jedným zo štyroch pozorovateľských krajín SCO. O plné členstvo v SCO, kam patria Čína, Rusko, India, Pakistan a štyri postsovietske stredoázijské štáty, požiadal Teherán v roku 2008. Jeho žiadosť však zabrzdili sankcie, ktoré OSN a USA zaviedli v súvislosti s iránskym jadrovým programom.

AFP vysvetľuje, že viacerí členovia SCO nechceli medzi seba prijať krajinu, ktorá čelí medzinárodným sankciám. Táto situácia však v súčasnosti platí aj pre Rusko, ktoré vedie ofenzívu proti Ukrajine, dodáva AFP.

Putin okrem toho povedal, že rusko-iránska dohoda o strategických vzťahoch je takmer dokončená a Moskva vyšle budúci týždeň do Iránu obchodnú delegáciu.

Išlo o druhé stretnutie Putina a Raísího za posledné dva mesiace po tom, čo šéf Kremľa 19. júla navštívil Teherán.

Putin sa v Uzbekistane vo štvrtok stretol aj s prezidentmi Kirgizska a Turkménska. Uskutočnila sa tiež schôdzka čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s uzbeckým prezidentom Šavkatom Mirzijojevom, píše AFP.

(tasr)

15. septembra 2022 | 12:40

Minúta | 15. septembra 2022 | 12:40

Sulíkov nástupca Hirman skončil nadránom na urgente s rozbitou hlavou. Udrel si ju o stôl

Nový minister hospodárstva Karel Hirman skončil vo štvrtok nadránom na urgente v jednej z bratislavských nemocníc s rozbitou hlavou. Televízii Markíza potvrdili informáciu viaceré zdroje a napokon aj jeho hovorkyňa Mária Pavlusik.

„Pán minister si doma udrel hlavu o stôl, keď sa skláňal po papier," opísala priebeh nehody pre tvnoviny.sk hovorkyňa. Náraz bol taký silný, že si rozbil hlavu. „Navštívil urgent, kde mu ranu ošetrili a pustili ho domov,” dodala hovorkyňa.

Informáciu o tom, že by bol minister pod vplyvom alkoholu, hovorkyňa rázne poprela. Podotkla, že aj napriek úrazu a sviatku, je pán minister v práci aj vo štvrtok.

Chce si priviesť iba úzku skupinu ľudí

Nový minister hospodárstva Karel Hirman, ktorý na poste šéfa rezortu nahradil odstúpivšieho Richarda Sulíka, neplánuje plošnú výmenu vedúcich zamestnancov podnikov spadajúcich pod rezort hospodárstva a na ministerstvo si chce priviesť úzku skupinu spolupracovníkov, vrátane nových štátnych tajomníkov. Tí by mali vymeniť Jána Oravca a Karola Galeka do konca septembra. Hirman to povedal po skončení stredajšieho rokovania vlády.

Výber vlastného tímu najbližších spolupracovníkov bola, podľa nového ministra, jedna z jeho podmienok, pred nastúpením do funkcie. Na ministerstve hospodárstva sa Hirman, podľa vlastných slov, stretol s veľmi profesionálnym tímom, no dohoda je, že súčasní štátni tajomníci by mali do konca septembra vo funkciách skončiť. „Potvrdili mi to obaja štátni tajomníci, že týždeň, dva to so mnou ešte potiahnu," povedal Hirman.

Rieši energetickú krízu

Rezort hospodárstva je v súčasnosti vzhľadom na vysoké trhové ceny energií jeden z najsledovanejších. Minister potvrdil, že v nasledujúcich dňoch bude pokračovať v procesoch, ktoré boli nastavené ešte pred jeho menovaním do funkcie a už na budúci týždeň by chcel, po schválení vládou, poslať do parlamentu na skrátené legislatívne konanie prvé zákony na riešenie energetickej krízy.

I keď sa rezort hospodárstva v posledných týždňoch energetickej legislatíve intenzívne venoval, niektoré opatrenia ešte nie sú podľa Hirmana dostatočne pripravené a niektoré sú iba na začiatku. Pripomenul, že legislatívny proces sa končí schválením Národnou radou SR a podpisom prezidentky. Podporu v parlamente pre svoje návrhy chce Hirman získať osobnou komunikáciou s poslancami.

Heger chce najväčšiu pozornosť smerovať práve na ministra hospodárstva

Z ministrov, ktorých v tento utorok vymenovala do funkcií prezidentka Zuzana Čaputová, bude najväčšia pozornosť zameraná na nového šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana. Tento odborník na energetiku bol napríklad poradcom premiérky Ivety Radičovej a podieľal sa na riešení plynovej krízy v roku 2009, predstavil Hirmana po vymenovaní premiér Eduard Heger (OĽaNO).

"Vyštudoval ťažbu ropy a plynu. Čo viac potrebujete pre tento čas ako človeka, ktorý tomuto rozumie od svojich čias štúdií," povedal Heger. Pripomenul aj pôsobenie Hirmana v riadiacich orgánoch viacerých energetických firiem či v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA). Plynovej krízy sa Hirman podľa Hegera nezľakol, pretože podobnú situáciu, hoci v menšom, zažil v roku 2009.

„Keď je kríza, keď je zle, treba bojovať," odôvodnil prijatie ponuky na kreslo ministra hospodárstva Hirman. Zdôraznil, že vo veľmi ťažkej situácii sme všetci spoločne, nielen na Slovensku či v Európe, ale problém s energiami je podľa nového ministra celosvetový. Slovensko sa podľa Hirmana pravdepodobne pripojí k riešeniu českej vlády. Tá v pondelok (12. 9.) oznámila zastropovanie cien elektriny a plynu pre domácnosti a malé podniky. Slovensko bude musieť podľa Hirmana vynaložiť zdroje na zachovanie výroby podnikov a životnej úrovne obyvateľov.

(tasr, red)

15. septembra 2022 | 10:55

Minúta | 15. septembra 2022 | 10:55

Doležal ubezpečil zamestnancov letiska v Poprade o podpore, vedenie spoločnosti už nemá dôveru ministerstva

Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina) vyjadril jednoznačnú podporu zamestnancom spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a. s., ktorí trvajú na odchode predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa letiska Petra Dujavu pre nedôveru a arogantný prístup.

Šéf rezortu zároveň potvrdil, že vedenie letiskovej spoločnosti stratilo dôveru majoritného akcionára, teda ministerstva dopravy a výstavby, a predseda predstavenstva aj jeho osobnú dôveru.

„Situácia je naozaj vážna. Dobre si uvedomujem, že ste viacerí zamestnanci podali výpovede a nie ste ochotní tieto výpovede stiahnuť pod súčasným vedením. Preto sa ponúka jediné riešenie, a to odvolanie predsedu predstavenstva pána Dujavu,“ povedal Doležal vo videu na sociálnej sieti. Pripomenul, že pondelkové mimoriadne valné zhromaždenie zmaril najmä minoritný akcionár letiskovej spoločnosti, mesto Vysoké Tatry.

„Pokúšame sa zvolať ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie. Ak sa to nepodarí, tak 30. septembra sa bude konať riadne valné zhromaždenie, kde sa druhýkrát pokúsime odvolať súčasné vedenie Letiska Poprad,“ uviedol minister dopravy.

Vyzval oboch minoritných akcionárov, mesto Vysoké Tatry aj mesto Poprad, ktoré nateraz hlasovalo tak ako majoritný akcionár, aby hlasovali v súlade so záujmami Letiska Poprad, celého regiónu a cestovného ruchu. Vedenie letiska ešte 30. augusta zvolalo riadne valné zhromaždenie na 30. septembra.

„Je neuveriteľné, že v roku 2022 dokáže jeden arogantný človek predvádzať to, čo práve vidíte na vlastné oči. A teraz si predstavte, čo všetko museli znášať zamestnanci,“ napísal v diskusii k vyhláseniu ministra za zamestnancov letiska Martin Švidroň. Garantuje, že každý jeden zamestnanec letiska, aj keď v ťažkej a stresovej situácii, si bude naďalej plniť svoju prácu na sto percent a v žiadnom prípade nebude ohrozená prevádzka a bezpečnosť. „A to až do posledného dňa trvania nášho pracovného úväzku,“ dodal.

(sita)

15. septembra 2022 | 10:21

Minúta | 15. septembra 2022 | 10:21

Na získanie potvrdenia o prekonaní COVID-19 stačí aj pozitívny AG test

Na získanie potvrdenia o prekonaní ochorenia COVID-19 stačí aj pozitívny AG test. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR pristúpilo k tomuto kroku s cieľom uľahčiť očakávanú jesennú vlnu pandémie pacientom aj lekárom. NCZI o tom informovalo v tlačovej správe.

Zatiaľ čo všeobecnému lekárovi stačil na diagnostikovanie pacienta a predpísanie liečby aj pozitívny AG test, na získanie certifikátu o prekonaní bol až doteraz potrebný PCR test. S cieľom zabrániť zbytočnému duplikovaniu testov pristupuje NCZI k vydávaniu Európskych digitálnych certifikátov o prekonaní ochorenia COVID-19 už aj po pozitívnom antigénovom teste.

Neplatí to však pre všetky AG testy. Zoznam akceptovaných testov určuje Európska komisia. Na získanie potvrdenia o prekonaní nemožno použiť samoodberové domáce testy. NCZI vydáva potvrdenia o prekonaní len na základe pozitívnych AG testov z mobilných odberových miest vykonaných od 5. septembra tohto roka. Prvé certifikáty NCZI vygeneruje 16. septembra tohto roka.

Po pozitívnym AG teste je nevyhnutná domáca izolácia v trvaní 5 dní od pozitívneho testu. Ak počas päťdňovej izolácie človek nemá posledných 24 hodín žiadne príznaky ochorenia COVID-19, izolácia sa skončí. Ďalších päť dní však platí povinnosť nosiť respirátor FFP2.

Až potom je možné získať potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19. Generuje sa na 11. deň od potvrdenia pozitivity, v tomto prípade od vykonania AG testu. Potvrdenie o prekonaní sa generuje automaticky, NCZI odporúča nastaviť si automatické zasielanie certifikátov, aby bol aj tento certifikát doručený do mailu.

Digitálny COVID preukaz EÚ o prekonaní ochorenia COVID-19 možno stiahnuť i deťom a platí v období najviac 180 dní od odobratia pozitívnej vzorky biologického materiálu.

(tasr)

15. septembra 2022 | 9:54

Minúta | 15. septembra 2022 | 9:54

Klub 500: Žiadame odmietnutie návrhu na zdanenie spracovania ruskej ropy. Štát hľadá úspešných a trestá ich

Štát sleduje, ktorým firmám sa darí, tieto firmy má snahu dodatočne zdaňovať, pričom v období, keď dosahovali straty, ich nechal bez akýkoľvek kompenzácií. Upozornili na to podnikatelia združení v Klube 500 v súvislosti s návrhmi na zavedenie mimoriadnej dane zo spracovania lacnejšej ruskej ropy, predloženými do Národnej rady (NR) SR. Klub 500 vyzval poslancov, aby návrhy odmietli.

Na septembrovú schôdzu NR SR boli predložené dva návrhy zákonov na zdanenia ruskej ropy v dvoch rôznych sadzbách. Zatiaľ čo vládny návrh hovorí o sadzbe 30 percent, tak poslanecký návrh navrhuje sadzbu sto percent.

Klub 500 to označil za ďalší nesystémový návrh, ktorý je selektívne zameraný len na jednu konkrétnu spoločnosť. Podľa podnikateľov ide o neprijateľné opatrenie, ktoré do podnikateľského prostredia vnáša obavy zo zavedenia individuálnych ad-hoc zdaňovaní, čo ešte viac ničí jeho transparentnosť a predvídateľnosť.

"Ak poslanci prijmú predložený návrh, spôsobí to ďalší rast nákladov a cien palív pre firmy a občanov na Slovensku, čo už pri súčasnom enormnom zaťažení vysokými cenami plynu a elektriny spôsobuje zásadné zhoršenie konkurencieschopnosti Slovenska. Je pritom zarážajúce, že Slovensko, ako jedna z mála členských krajín Európskej únie, doposiaľ neprijalo žiadne kompenzačné schémy na rastúce ceny energií pre podnikateľov. Slovensko si týmto opatrením neponechá jednu z mála výhod vo forme nižších cien palív," uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

"Štát namiesto toho, aby sa po vzore ostatných krajín sústredil na prijímanie kompenzačných opatrení, ktoré pomôžu zmierniť dopady energetickej krízy na podniky, a tým ochrániť pracovné miesta obyvateľov Slovenska, sa sústreďuje len na politikárčenie, hľadanie úspešných a ich trestanie. Pýtame sa, prečo sa vláda a parlament nesústredí na znižovanie výdavkov štátu, na zefektívnenie štátnej správy, na dočerpanie nevyčerpaných fondov Európskej únie, ktorých máme viac ako sedem miliárd eur, ale hľadá len spôsoby komu peniaze zobrať, rozumej ukradnúť?!" dodal Gregor.

(tasr)

15. septembra 2022 | 9:09

Minúta | 15. septembra 2022 | 9:09

Pri jesennej depresii odborníci radia zamerať sa na zdravý životný štýl

Pri jesennej depresii odborníci radia zamerať sa na zdravý životný štýl. Ak pocity ovplyvňujú bežné fungovanie človeka, je lepšie vyhľadať odborníka. Pre TASR to uviedla Liga za duševné zdravie.

"Sezónna afektívna porucha je verejnosti skôr známa ako jesenná depresia. V manuáloch však nie je vedená ako samostatná diagnóza, väčšinou sa zaraďuje pod depresiu s tým, že depresívne príznaky prichádzajú len v určitom období, so zmenou počasia," vysvetlilo združenie. Od iných foriem depresie sa líši tým, že sa opakovane vyskytuje v určitom období, po ktorom príznaky vymiznú.

Na jeseň je toto "depresívne" obdobie spájané najmä s menšou dávkou slnečného svetla, keď aj ľudský organizmus začne produkovať viac melatonínu a menej serotonínu. "Človek sa začne cítiť nesvoj, unavený, malátny, môže naňho padnúť smútok, úzkosť," vysvetlila liga.

https://standard.sk/240689/rutime-sa-do-prazdna-spolocnost-je-precitlivena-ludia-ziju-v-zbesilom-tempe/

Ak príznaky jesennej depresie neovplyvňujú denný režim človeka, podľa odborníkov postačí venovať sa zdravému životnému štýlu. Odporúčajú prechádzku na čerstvom vzduchu, ľahšiu stravu či aktivity, ktoré človeku robia radosť. Dobré je tiež udržiavať sociálne kontakty a neizolovať sa. Naopak, radia obmedziť kofeín, nikotín a alkohol.

Dôležitý je aj samotný postoj človeka, ktorý je postihnutý jesennou depresiou. "Treba si uznať, že za to nemôžeme, netýrať sa zbytočnými sebaobviňujúcimi myšlienkami. Skúsiť môžeme, naopak, prijať tento stav, chvíľu sa aj poľutovať a uznať si, že teraz sa necítim dobre, aby som podával 100-percentný výkon," uviedlo združenie.

Liga upozorňuje, že ak človeku pocity bránia v bežnom fungovaní, je na mieste spozornieť. "Osloviť na pomoc psychiatra, prekonzultovať s ním možnosti farmakologickej liečby alebo liečby svetlom," doplnilo združenie. Nárast problémov so sezónnou afektívnou poruchou odborníci očakávajú na prelome októbra a novembra, teda po období takzvaného babieho leta.

(tasr)

15. septembra 2022 | 8:45

Minúta | 15. septembra 2022 | 8:45

Voľby 2022: Aj roztrhnutý či počmáraný hlasovací lístok môže byť platný. Bude v bielej aj modrej farbe

Hlas voliča v jesenných spojených voľbách bude platný aj v prípade, že jeho hlasovací lístok bude zašpinený, natrhnutý, pokreslený, alebo na ňom budú dopísané či prečiarknuté mená. Musí z neho však byť jasné, ako volič hlasoval.

"Hlas je neplatný, ak nie je zakrúžkované žiadne meno kandidáta, alebo ak je pre voľby do zastupiteľstva zakrúžkovaných viac mien, ako je počet poslancov, ktorý sa má zvoliť do zastupiteľstva. Takisto je neplatný napríklad pri voľbe starostu, ak je zakrúžkovaných viac mien ako jedno. Na ostatné úpravy hlasovacieho lístka sa neprihliada," uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

Kandidátom volič odovzdá hlas tým, že na hlasovacom lístku zakrúžkuje ich poradové číslo. Pri voľbe poslancov môže volič na hlasovacom lístku zakrúžkovať aj viac kandidátov, najviac však toľko, koľko poslancov má byť v príslušnom volebnom obvode zvolených.

Hoci ide o spojené voľby, volič ich bude odlišovať farebne. Po hlasovaní vloží lístky do obálky a schránky s farbou, ktorá prislúcha konkrétnym voľbám. Komunálne voľby budú mať bielu farbu, voľby do vyšších územných celkov (VÚC) modrú farbu. Ak volič vloží hlasovací lístok do nesprávnej obálky, lístok je neplatný. Hlas je neplatný aj vtedy, ak volič vloží obálku do nesprávnej schránky.

Spojené voľby sa uskutočnia 29. októbra.

(tasr)

15. septembra 2022 | 5:22

Minúta | 15. septembra 2022 | 5:22

Spojené kráľovstvo: Ľudia čakali celé hodiny, aby sa mohli rozlúčiť s Alžbetou II.

Tisícky ľudí sa zhromaždili v noci na štvrtok v Londýne, aby vyjadrili poslednú úctu zosnulej britskej panovníčke Alžbete II. Mnohí pri pohľade na jej rakvu vystavenú v sídle britského parlamentu nedokázali zadržať slzy, informuje agentúra AFP.

Pozdĺž brehu rieky Temža sa v stredu večer vytvoril viac než päťkilometrový rad, keď smútiaci celé hodiny čakali na svoju šancu uvidieť rakvu so zosnulou panovníčkou.

Najdlhšie vládnuca britská kráľovná zomrela 8. septembra vo veku 96 rokov. Na tróne bola 70 rokov. Rakva s jej telom, zahalená do kráľovskej štandardy s imperiálnou korunou uloženou na jej vrchu, bude vo Westminsterskej sále, najstaršej časti sídla britského parlamentu, pre verejnosť vystavená 24 hodín denne až do pondelkového rána – do dňa pohrebu.

Rakvu neustále strážia vojaci v slávnostnej uniforme.

(tasr)

15. septembra 2022 | 3:48

Minúta | 15. septembra 2022 | 3:48

Grécko nahnevali ďalšie prelety tureckých lietadiel nad jeho územím

Dva turecké stíhacie bombardéry museli byť eskortované z gréckeho vzdušného priestoru nad ostrovom Agathonisi, uviedli v stredu podľa agentúry DPA grécke armádne zdroje.

Počet preletov tureckých stíhačiek nad gréckym územím tak tento rok stúpol na 163; a turecké lietadlá vstúpili do gréckeho vzdušného priestoru bez povolenia dovedna 5 774-krát. Prelet nad územím inej krajiny bez povolenia je považovaný za závažné narušenie jej suverenity, pripomína DPA. Európska únia (EÚ) Turecko za takého incidenty v minulosti pravidelne kritizovala.

Prelety sú jedným z hlavných dôvodov zhoršenia vzťahov medzi Ankarou a Aténami napriek skutočnosti, že obe krajiny sú členmi Severoatlantickej aliancie (NATO). Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v uplynulých týždňoch pohrozil Grécku vojenskou akciou. Zašiel tak ďaleko, že varoval pred príchodom tureckých jednotiek "uprostred noci".

(tasr)

15. septembra 2022 | 2:15

Minúta | 15. septembra 2022 | 2:15

Prezident Zelenskyj mal v Kyjeve autonehodu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol účastníkom autonehody v hlavnom meste Kyjev, oznámil v noci na štvrtok jeho hovorca Serhij Nykyforov.

Do vozidla, v ktorom sa ukrajinský prezident viezol, narazilo auto, ktoré sa následne zrazilo aj s ďalšími vozidlami v Zelenského kolóne, spresnil Nykyforov v príspevku na sociálnej sieti Facebook. Zelenského po zrážke vyšetrili lekári, ktorí žiadne zranenia nezistili, dodal hovorca bez uvedenia ďalších podrobností. Záchranári odviezli do nemocnice aj vodiča druhého vozidla a incident vyšetruje polícia.

Ukrajinský prezident v stredu navštívil mesto Izium na východe krajiny, ktoré od ruských okupačných síl nedávno oslobodili ukrajinské jednotky. Zelenskyj sa stretol s vojakmi, ktorým sa poďakoval za ich úsilie pri opätovnom dobývaní zabratého územia. Pred budovou vypálenej radnice bola vztýčená ukrajinská vlajka.

(tasr)

15. septembra 2022 | 1:38

Minúta | 15. septembra 2022 | 1:38

Borrell: Rozhovory o jadrovej dohode s Iránom sú v slepej uličke

Rokovania o opätovnom zapojení Iránu a Spojených štátov do tzv. jadrovej dohody, obmedzujúcej nukleárny program Teheránu výmenou za zrušenie sankcií, sú v "slepej uličke". Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell to povedal v stredu pre agentúru AFP.

Borrell v poslednom poldruha roku koordinoval snahy o oživenie jadrovej dohody svetových veľmocí s Iránom z roku 2015. USA od nej o tri roky neskôr za vlády prezidenta Donalda Trumpa odstúpili. Irán v reakcii na to postupne prestával dohodu plniť, zvýšil svoje zásoby obohateného uránu a vypol monitorovacie kamery dozornej agentúry OSN.

V auguste Borrell predložil signatárom návrh, ktorý vtedy označil za "konečný". Podľa jeho vyjadrenia pre AFP išlo o najlepší kompromis medzi postojmi všetkých strán.

Irán však stále žiada, aby Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) ukončila vyšetrovanie, ktoré začala po náleze stôp jadrového materiálu v troch objektoch. Teherán ich nedeklaroval ako súčasť svojho nukleárneho programu.

Zmenila sa aj politická situácia v USA. Pre prezidenta Joea Bidena je pred novembrovými voľbami do Kongresu ťažké uzavierať dohody s Iránom, približuje AFP. "Návrhy sa zbližovali, ale, žiaľ, po lete sa posledné návrhy nezbližujú, ale rozchádzajú," opísal Borrell situáciu. Po posledných návrhoch Iránu prelom v najbližšom čase neočakáva.

(tasr)

15. septembra 2022 | 0:45

Minúta | 15. septembra 2022 | 0:45

Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na prímerí

Po dvoch dňoch ťažkých bojov medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa v stredu podľa vyjadrení arménskych zdrojov podarilo dosiahnuť medzi oboma stranami prímerie. Informujú o tom agentúry DPA a APA.

Prímerie začalo platiť od 20.00, oznámil tajomník arménskej bezpečnostnej rady Armen Grigorjan v hlavnom meste Jerevan. "Za účasti medzinárodného spoločenstva sa dospelo k dohode o prímerí," spresnil. Azerbajdžan to doposiaľ nepotvrdil.

Arménske ministerstvo obrany v stredu vo večerných hodinách oznámilo, že ostreľovanie utíchlo, píše DPA.

Počas bojov, ktoré vypukli v noci z pondelka na utorok, zahynulo podľa arménskeho premiéra Nikola Pašinjana viac než 100 Arménov. Pašinjan v parlamente vyhlásil, že 50 kilometrov štvorcových územia krajiny je v rukách protivníka. Azerbajdžanská strana hovorila o 54 obetiach v radoch svojich ozbrojených síl.

(tasr)

15. septembra 2022 | 0:03

Minúta | 15. septembra 2022 | 0:03

Lukašenko na videu rúbal drevo, aby Európa nezamrzla

Bieloruský prezident a verný spojenec Kremľa Alexandr Lukašenko sa v stredu objavil v bieloruskej štátnej televízii a divákov počas rúbania dreva uistil, že nedopustí, aby Európa počas tejto zimy ""zamrzla". Informuje o tom agentúra AFP.

Vystúpenie Lukašenka prichádza v čase, keď sa európski lídri snažia získať alternatívne zdroje energie, pričom dodávky z Ruska sú obmedzené po invázii Moskvy na Ukrajinu. Žoviálne znejúci autoritársky líder sa vo videu objavil v teplákovej súprave a návleku a veľkou sekerou rúbal rozsiahle kusy predtým narezaného dreva.

"Nenecháme Európu zamrznúť," vtipkoval vo videu. "Pomôžeme im, a možno jedného dňa oni pomôžu nám," dodal. "Európa si nemôže v týchto dňoch vyberať (…), dôležité je, aby zostali v teple," podotkol ďalej bieloruský prezident, často prezývaný aj "posledným európskym diktátorom".

https://www.youtube.com/watch?v=gS5y8zD_4JQ

Lukašenko je excentrickým lídrom, ktorý bežne podniká nezvyčajné mediálne výstupy. Napríklad pri zbieraní úrody spolu s mladými ženami či pri hraní hokeja, konštatuje AFP. Bielorusko sa stalo terčom vlny sankcií zo strany Západu pre jeho podporu vojenskej invázie na Ukrajinu, ako aj pre zúrivý povolebný zásah v krajine v roku 2020.

Počas historických protestov proti jeho vláde v roku 2020 sa objavili zábery, ako Lukašenko krúži nad demonštrantmi na helikoptére, mieri na nich samopalom AK-47 a nazýva ich "potkanmi". Bielorusko, ktoré hraničí s Ukrajinou i Ruskom, podporovalo Moskvu v jej vojenskej invázii na Ukrajinu a poskytlo jej svoje územie ako základňu pre niektoré jej jednotky.

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Takmer 90 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku

Európsky parlament tvrdí, že Maďarsko už nemožno považovať za úplnú demokraciu

Von der Leyenová v Kyjeve: EÚ bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba

Nemecko dodá Ukrajine ďalšie dva salvové raketomety Mars a 50 obrnených vozidiel

Europarlament schválil pôžičku vo výške 5 miliárd eur pre Ukrajinu

Čaputová: Púť v Šaštíne sa nesie v duchu spomienok na návštevu pápeža

Ruský koncern Rosnefť zvýšil napriek sankciám zisk za 1. polrok o vyše 10 percent

Putin sa čínskemu prezidentovi poďakoval za "vyvážený" postoj k Ukrajine

V Česku protestujú pôdohospodári proti dotačnej politike vlády a EÚ

Najvyšší súd v Rusku verdiktom zrušil spravodajskú stránku denníka Nová gazeta

Švédsko: Premiérka Anderssonová podala po volebnom neúspechu demisiu

Európsky parlament schválil kritickú správu o dodržiavaní princípov právneho štátu v Maďarsku

Putin ocenil pozitívny vývoj vzťahov Ruska a Iránu

Sulíkov nástupca Hirman skončil nadránom na urgente s rozbitou hlavou. Udrel si ju o stôl

Azerbajdžan uviedol, že počas bojov s Arménskom zahynulo 71 jeho vojakov

Maďarsko: Szijjártó rokoval s pakistanským náčelníkom štábu o Ukrajine i povodni

Slovenská pošta vydá známku Solidarita s Ukrajinou

V Španielsku zadržali jedného z najväčších finančných podvodníkov Európy, Europol meno nezverejnil

ČR: Minister zdravotníctva prirovnáva popieračov covidu z radov lekárov k popieračom holokaustu

Doležal ubezpečil zamestnancov letiska v Poprade o podpore, vedenie spoločnosti už nemá dôveru ministerstva

Šéfka EK von der Leyenová dorazila do Kyjeva, rokovať bude aj so Zelenským

Na získanie potvrdenia o prekonaní COVID-19 stačí aj pozitívny AG test

Úrad komisára pre deti rieši viacero podnetov pre šikanu, informoval jeho šéf Jozef Mikloško

Klub 500: Žiadame odmietnutie návrhu na zdanenie spracovania ruskej ropy. Štát hľadá úspešných a trestá ich

Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti na Slovensku v auguste vzrástol

Káčer: Slovenská diplomacia bráni princípy demokracie

Pri jesennej depresii odborníci radia zamerať sa na zdravý životný štýl

Daniela Vašková, bývalá rehoľná sestra

Voľby 2022: Aj roztrhnutý či počmáraný hlasovací lístok môže byť platný. Bude v bielej aj modrej farbe

Mexiko si uctilo rodinu Juliana Assangea spolu s jeho rodinou

Spojené kráľovstvo: Ľudia čakali celé hodiny, aby sa mohli rozlúčiť s Alžbetou II.

Grécko nahnevali ďalšie prelety tureckých lietadiel nad jeho územím

Prezident Zelenskyj mal v Kyjeve autonehodu

Borrell: Rozhovory o jadrovej dohode s Iránom sú v slepej uličke

Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na prímerí

Lukašenko na videu rúbal drevo, aby Európa nezamrzla

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť