Spravodajkyňa EP pre situáciu v Maďarsku, francúzska poslankyňa Gwendoline Delbosová-Corfieldová uviedla, že závery jej správy sú jasné a neodvolateľné: „Maďarsko už nie je demokraciou." Upozornila, že väčšina europoslancov (433 zo 705), ktorí podporujú tento postoj, je bezprecedentná, čo musí byť „varovným signálom" pre Radu EÚ a Európsku komisiu.

Server Index.hu pripomína, že v júli Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) schválil správu francúzskej europoslankyne, zo Strany zelených, Delbosovej-Corfieldovej a žiadal, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.

Vzďaľovanie sa od základných hodnôt Únie

Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“, cituje zo správy server Telex.hu.

Zo schváleného dokumentu ďalej vyplýva, že situáciu sťažuje aj nečinnosť Európskej únie, navyše Európska rada združujúca hlavy štátov a predsedov vlád krajín EÚ porušuje zásady právneho štátu tým, že nepostupuje primeraným tempom v rámci procedúry podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.

Delegácia monitorovacej skupiny LIBE absolvovala vlani v októbri trojdňovú misiu v Maďarsku. Neprijali ju vtedy na všetkých miestach pozitívne. Vedúca delegácie Delbosová-Corfieldová, ktorá je autorkou správy o Maďarsku, povedala, že na maďarskom najvyššom súde – v Kúrii – zaobchádzali s delegáciou vyslovene nepriateľsky.

Za znepokojujúce označila delegácia reformu systému justície, presun verejných financií do nadácií, transparentnosť využitia európskych fondov, zákony počas pandemického núdzového stavu, ale aj kauzu odpočúvania Pegasus. Delbosová-Corfieldová na tlačovej konferencii okrem iného vlani vytýkala, že v maďarských verejnoprávnych médiách prakticky nedávajú priestor vyjadreniam opozičných poslancov.

Aktuálna správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.

Szijjártó: EP spochybnil funkčnosť maďarskej demokracie, čím inzultoval Maďarov

Schválenie kritickej správy hodnotiacej situáciu právneho štátu v Maďarsku Európskym parlamentom (EP) považuje šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó za „inzultáciu maďarského ľudu, pretože sa ňou spochybňuje funkčnosť demokracie v Maďarsku". Minister vo videu, zverejnenom vo štvrtok na Facebooku, Bruselu odkázal, aby sa namiesto opakovania nepravdivých obvinení voči Maďarsku zaoberal riešením energetickej krízy, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó uviedol, že celá sankčná politika voči Rusku zlyhala. Namiesto vyriešenia problému - viac ako pol roka po začatí vojny na Ukrajine - sa totiž Európania dostávajú do čoraz ťažšej situácie pre vysoké ceny energií a pre vysokú infláciu.

„Maďari sa už v štyroch parlamentných voľbách za sebou jasne rozhodli, akú budúcnosť chcú pre krajinu," dodal maďarský minister, ktorý uviedol, že jeho krajina si vyprosí, aby sa jednotlivci v Štrasburgu a v Bruseli domnievali, že maďarský ľud nie je dostatočne zrelý na to, aby rozhodoval o svojej vlastnej budúcnosti.

Čo si myslia slovenskí europoslanci

Vladimír Bilčík (Spolu) tvrdí, že ide o princípy právneho štátu ako také a peniaze z rozpočtu EÚ by mali byť vždy využité v prospech občanov, no v prípade Maďarska má EP vážne pochybnosti. „Vysielame silný signál, že Maďarsko už nemožno považovať za fungujúcu demokraciu. Maďarská demokracia, spravodlivosť a mediálny priestor majú dlhodobé systémové problémy a maďarská vláda s tým nič nerobí, naopak, útočí na euroinštitúcie a na Úniu," vysvetlil. Dodal, že maďarský premiér Viktor Orbán sa okrem toho stal aj predĺženou rukou ruského prezidenta Vladimira Putina v Európe. Tento stav si podľa neho vyžaduje činy, čiže Únia musí prestať podporovať peniazmi systematickú korupciu a nedemokratické praktiky v Maďarsku.

Robert Hajšel (nominant Smeru-SD) potvrdil, že v EP panuje zhoda, že Maďarsko by malo byť potrestané za systematické porušovanie zásad právneho štátu a nedostatočný boj s korupciou. „Tieto javy sa vyskytujú aj v iných členských štátoch, ale Maďarsko bolo na ne opakovane upozorňované a vyzývané prijať opatrenia. Aj preto eurokomisia navrhuje 20-percentné krátenie eurofondov pre Maďarsko, čo považujem za krajnú možnosť, ale som proti nej. Maďarsko ešte stále môže prijať opatrenia a vyhnúť sa sankčnému scenáru," uviedol. Hajšel časť viny vidí aj na strane euroinštitúcií, ktoré nevyužili všetky možnosti na prísnejšiu kontrolu využívania európskych peňazí.

Michal Šimečka (PS) skonštatoval, že Orbánova „demontáž demokracie" a bohatnutie jeho oligarchov z daní Európanov trvá pridlho. „Pred štyrmi rokmi europarlament hlasoval za konanie proti Maďarsku podľa článku 7 a čoskoro to budú dva roky, odkedy sme prijali podmienenosť vyplácania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu," pripomenul. Dodal, že vlani aj Súdny dvor EÚ rozhodol, že maďarské súdy svojvoľne ignorovali európske právo.

„Orbánova vláda však nekoná. Preto žiadame bezodkladné zadržanie finančných prostriedkov pre Maďarsko. Ďalšie oneskorenie by už znamenalo porušenie zásad právneho štátu Radou EÚ. Dôvody na ďalšie vyčkávanie sa minuli, musíme okamžite konať," odkázal.

Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že právny štát v Maďarsku má väčšie nedostatky ako vo väčšine krajín Únie, a považuje za potrebné, aby Rada EÚ vypracovala pre Maďarsko odporúčania, ako tieto nedostatky odstrániť. „Nesúhlasím s výzvou eurokomisii, aby neschválila maďarský plán obnovy, kým Maďarsko nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a kým nevykoná všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva," uviedol. Z ekonomického hľadiska to vníma zjednodušene tak, že ak štát poruší úniové predpisy, má dostať pokutu, ale nemá mu byť zastavené financovanie, čo by podľa jeho slov poškodilo aj celú Úniu.

Peter Pollák (OĽaNO) v tejto súvislosti odkázal, že EÚ má dostatok mechanizmov i opatrení na ochranu hodnôt, na ktorých je založená, a možno by stačilo ich dôkladné a dôrazné uplatňovanie v praxi.

Monika Beňová (Smer-SD) si tiež myslí, že v EÚ existuje viacero nástrojov, ktorými možno presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu. „Ich využívanie doposiaľ nemožno považovať za veľmi efektívne. V prípade Maďarska sa diskusie o porušovaní týchto princípov ťahajú roky. Nepovažujem však za vhodné spájanie čerpania eurofondov s trestaním občanov členských štátov, k čomu bude obmedzením prístupu k európskym zdrojom dochádzať. Je to v rozpore s nastavením štrukturálnej pomoci a politiky súdržnosti," vysvetlila.

(tasr)