Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger sa považuje za silného lídra. Matoviča viem ukočírovať, vraví

Predseda vlády Eduard Heger dúfa, že predčasné parlamentné voľby nebudú. Uviedol to počas štvrtkovej diskusnej relácie TV Joj Na hrane.

Heger poukázal na viaceré reformy, ktoré sa jeho vláde podarilo zrealizovať. Ide napríklad o reformy v oblasti školstva, zdravotníctva či justície. Upriamil pozornosť aj na investície, ktoré majú smerovať na Slovensko z plánu obnovy.

Podľa jeho slov sa Slovensko nachádza v dobe, kedy ľudia potrebujú vidieť, že sú jednotní, podobne ako to bolo počas pandémie. Opätovne potvrdil, že sú v menšinovej vláde a odmietol vládnutie s fašistami. Verí, že Richard Sulík (SaS) dodrží svoj sľub a schôdza parlamentu bude budúci týždeň otvorená.

"My sme sa so SaS nerozišli v zlom, nevyháňali sme ich," povedal premiér s tým, že pre odchod sa rozhodla SaS. Príde mu však absurdné, že odišli práve vo chvíli, keď Slovensko trápi energetická kríza.

"Občania nepotrebujú vedieť, aký status napísal politik. Potrebujú vedieť, čo táto vláda pre nich urobila," povedal Heger. Zároveň uviedol, že počas ich vlády sa majú zvýšiť platy napríklad zdravotníkom či v školstve

Heger sa považuje za silného lídra a myslí si, že vie "ukočírovať" aj ministra financií a lídra OĽANO Igora Matoviča. Povedal, že už od svojho nástupu na premiérsku stoličku počúval o tom, že je "Matovičova bábka" alebo to, že im neprejde reforma vysokých škôl, súdnictva či národných parkov.

S novým ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom je premiér spokojný. Nemá pochybnosti ani o šéfovi rezortu spravodlivosti Viliamovi Karasovi. Podľa neho je to odborník, ktorý prichádza na ministerstvo spravodlivosti pripravený. Konkretizovať, kto by mohol byť novým šéfom ministerstva školstva, nechcel.  

Počas diskusnej relácie sa vyjadril aj k téme cien energií či k inflácii. "Ceny elektriny na Slovensku pre domácnosti sú zastropované do konca roka. Z hľadiska cien elektriny občania platia stále rovnako na úrovni roku 2021 a výrazne menej ako okolité krajiny," povedal. Ako dodal, v nasledujúcom období chcú predstaviť aj ďalšie opatrenia na pomoc ľuďom.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Hlas pred Smerom. Tretina Slovákov túži po autoritárskom lídrovi

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali začiatkom septembra, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,3 percenta. Nasleduje Smer-SD s 15 percentami a SaS s 12,9 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ako pre TV Joj.

Progresívne Slovensko by skončilo štvrté so ziskom desiatich percent. Nasleduje OĽANO so 7,9 percenta, Sme rodina so 7,6 percenta a KDH so ziskom 6,2 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 5,2 percenta.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,2 percenta, Aliancia 2,7 percenta, Maďarské fórum 2,5 percenta, ĽSNS a Za ľudí zhodne po 2,3 percenta. Nasleduje Dobrá voľba a Umiernení, ktorí by získali jedno percento hlasov. Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Domov národná strana (0,3 percenta), Slovenské hnutie obrody, Národná koalícia a Život národná strana (zhodne po 0,2 percenta).

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 34 mandátov, Smer-SD 27 a SaS 23. Progresívne Slovensko by malo 18 kresiel, OĽANO a Sme rodina zhodne po 14. S 11 poslancami by bolo v parlamente KDH, Republika by ich mala deväť.

Z druhého prieskumu agentúry Ako pre TV Joj na otázku, či by chceli občania do budúcnosti silného a rázneho autoritárskeho lídra, aj za cenu, že by sa pohyboval na hranici demokratických princípov, vyplýva, že takéhoto lídra krajina určite potrebuje podľa 32,9 percenta opýtaných. Odpoveď skôr potrebuje zvolilo 25,5 percenta respondentov. Podľa 13,4 percenta ľudí Slovensko autoritárskeho lídra skôr nepotrebuje, 21,9 percenta respondentov si myslí, že krajina ho určite nepotrebuje. Nevedelo alebo nechcelo sa vyjadriť 6,3 percenta.

K názoru, že Slovensko potrebuje autoritárskeho lídra, inklinujú nadpriemerne často ženy, starší opýtaní a menej vzdelaní respondenti. Ide tiež aj o obyvateľov Nitrianskeho, Banskobystrického, Žilinského, Košického a Prešovského kraja, obyvateľov maďarskej národnosti a voličov strán SNS, Smeru-SD, Hlasu-SD, Republiky a Sme rodina.

Obidva prieskumy sa realizovali na vzorke 1000 respondentov od 8. do 14. septembra.

Minúta  |  

Slovinsko odstupuje od zmluvy na nákup obrnených vozidiel Boxer

Slovinsko odstúpi od dohody o nákupe 45 kusov obrnených vozidiel Boxer v hodnote 281 miliónov eur prostredníctvom Organizácie pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR) po tom, ako bol uskutočnený audit tohto nákupu. Oznámil to vo štvrtok slovinský minister obrany Marjan Šarec.

Audit podľa Šareca odhalil, že cena nezahŕňala špeciálny komunikačný systém C4I, ktorý podľa odhadov stojí 13,5 milióna eur. Audítori zároveň nevedeli určiť, či je nákup ekonomicky výhodný, pretože neboli poskytnuté ceny porovnateľných vozidiel, či možnosť alternatívneho nákupu.

Šarec povedal, že zmluvná pokuta je vo výške 20 percent hodnoty nákupu. Podľa svojich slov však nedokáže predpovedať, či bude pokuta podliehať postupu vyplývajúcemu zo zmluvy.

OCCAR je medzinárodná organizácia, ktorá má na starosti programy spolupráce v oblasti obranného vybavenia. Členskými krajinami tohto zoskupenia sú sú Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Sudkyňa vymenovala nezávislého vyšetrovateľa dokumentov z Trumpovho sídla

Americká sudkyňa Aileen Cannonová vo štvrtok vymenovala nezávislého vyšetrovateľa, ktorý preskúma tisíce dokumentov zabavených počas augustovej domovej prehliadky v sídle bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa na Floride.

Vyšetrovateľ má zároveň určiť, či sú niektoré z dokumentov chránené exekutívou. Nezávislým vyšetrovateľom sa stal sudca Raymond Dearie. Americké ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň schválilo výber tohto kandidáta, ktorého navrhol Trump.

Cannonová vydala minulý týždeň súdny príkaz, ktorý zakázal americkému rezortu spravodlivosti použiť ktorýkoľvek z dokumentov z Trumpovej rezidencie Mar-a-Lago na Floride pri vyšetrovaní, kým ich nepreskúma nezávislý vyšetrovateľ.

Ministerstvo tvrdilo, že približne 100 označených dokumentov, ktoré boli zabavené počas domovej prehliadky u Trumpa, by malo byť odovzdaných trestnej prokuratúre skôr, ako sa dostanú k nezávislému vyšetrovateľovi. Rezort spravodlivosti podal aj žalobu, aby k dokumentom opätovne získal prístup.

Cannonová však vo štvrtok uviedla, že svoj súdny príkaz nezruší. Zároveň odmietla tvrdenie ministerstva spravodlivosti, že jej príkaz na zastavenie vyšetrovania ohrozil národnú bezpečnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom schválil vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 600 miliónov dolárov

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 600 miliónov dolárov. Vo vyhlásení to uviedol Biely dom.

Vojenská pomoc pozostáva z vybavenia a služieb, ako aj z tréningu ukrajinských vojakov, píše sa vo vyhlásení. Ďalšie podrobnosti vrátane typu poskytnutých zbraní však Biely dom nešpecifikoval.

Washington poskytol Kyjevu od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vojenskú pomoc v hodnote viac ako 15 miliárd dolárov, píše AFP. Predmetné oznámenie o novom balíku pomoci prichádza v čase, keď ukrajinská armáda začala viesť masívnu protiofenzívu proti ruským inváznym silám.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko varuje USA pred dodaním rakiet dlhšieho doletu na Ukrajinu

Spojené štáty prekročia "červenú čiaru" v prípade, ak Ukrajine dodajú rakety s dlhším doletom, akými Kyjev v súčasnosti disponuje. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, podľa ktorej by sa Washington takýmto krokom stal priamym účastníkom konfliktu.

"Ak Washington prijme rozhodnutie o doručení rakiet väčšieho doletu do Kyjeva, prekročí červenú čiaru… V takomto prípade budeme nútení adekvátne reagovať," povedala Zacharovová. Dodala, že Moskva sa bude brániť "všetkými možnými prostriedkami".

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie uviedla, že dodávky ťažkých zbraní na Ukrajinu predlžujú konflikt a spôsobujú civilné obete. Podľa jej slov to smeruje k priamemu vojenskému stretu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Zacharovová zároveň obvinila NATO z účasti na páchaní vojnových zločinoch.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.