Preskočiť na obsah
  |  

Európsky parlament organizuje cezhraničnú jazdu zo Skalice do Strážnice

Európsky parlament organizuje v sobotu 17. septembra na česko-slovenskom pomedzí cezhraničnú jazdu na bicykloch, plavbu loďou a diskusiu o ochrane životného prostredia a podpore udržateľnej mobility. Informoval o tom tlačový atašé europarlamentu na Slovensku Ján Jakubov.

Súčasťou celodenného programu je aj plavba loďou po Baťovom kanáli. "Bude aj debata na rozhľadni Skalica. V prípade záujmu o účasť na cyklojazde, plavbe loďou alebo na programe v Strážnici je nutné vopred sa zaregistrovať na webovej stránke spolocne.eu," uviedol Jakubov.

Akciu organizujú v rámci Európskeho týždňa mobility kancelárie Európskeho parlamentu v Česku a na Slovensku v spolupráci s centrami Europe Direct Senica, Brno a Kroměříž a Eurocentrom Brno. "Európsky parlament prerokuje na jeseň niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré súvisia so životným prostredím. Ich súčasťou budú aj opatrenia z balíka ´Fit for 55´, ktorý je zameraný na znižovanie emisií CO2 do roku 2030 a dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ v roku 2050," doplnil atašé.

(tasr)

  |  

Taiwanský rezort diplomacie: Vzťahy Ruska a Číny ohrozujú mier a stabilitu vo svete

Taiwan v piatok odsúdil narastajúce väzby medzi Ruskom a Čínou, ktoré podľa neho predstavujú hrozbou pre celosvetový mier a stabilitu.

Tchaj-pej sa tak vyjadril v nadväznosti na štvrtkové stretnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v uzbeckom meste Samarkand na regionálnom summite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO).

"(Rusko) nazýva tých, ktorí udržiavajú mier a status quo, provokatérmi, čo jasne poukazuje na škody spôsobované spojenectvom čínskych a ruských autoritárskych režimov, čo sa týka medzinárodného mieru, stability, demokracie a slobody," uviedlo vo vyhlásení taiwanské ministerstvo zahraničných vecí.

AFP pripomína, že Rusko a Čína – bývalí spojenci z čias studenej vojny – sa v posledných rokoch začali zbližovať v rámci vzťahu "bez limitov", ako ho sami nazývajú, ktorý má byť protiváhou ku globálnej dominancii Spojených štátov.

Šéf Kremľa vo štvrtok na stretnutí s čínskym prezidentom zdôraznil, že Rusko sa hlási k politike jednej Číny. "Odsudzujeme provokácie USA a ich satelitov v Taiwanskom prielive," povedal.

Moskva sa podľa AFP usiluje summit SCO využiť na to, aby ukázala, že napriek ofenzíve na Ukrajine nie je medzinárodne izolovaná. Pre Si Ťin-pchinga je to zase pred kľúčovým októbrovým zjazdom vládnucej komunistickej strany, kde si podľa očakávaní zrejme zaistí už tretie funkčné obdobie, príležitosťou na posilnenie svojej pozície globálneho štátnika.

(tasr)

  |  

Nemecko prevzalo kontrolu nad nemeckou divíziou ruského ropného gigantu Rosnefť

Nemecko na zabezpečenie prevádzky rafinérií vo Schwedte, Karlsruhe a Vohburgu prevzalo kontrolu nad dovozcami ropy Rosneft Deutschland (RDG) a RN Refining & Marketing, ako v piatok ráno informovalo spolkové ministerstvo hospodárstva.

Firmy sa dostanú pod správu Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA). BNetzA od piatka zatiaľ na 6 mesiacov prevezme kontrolu nad nemeckou divíziou Rosnefti, a tým aj nad jej podielmi v spomínaných troch rafinériách PCK Schwedt, MiRo (Karlsruhe) a Bayernoil (Vohburg), uviedlo ministerstvo.

Hlavným dôvodom je embargo na dovoz ropy z Ruska pre vojnu na Ukrajine, ktoré začne platiť 1. januára 2023. Rosnefť podľa spolkového ministerstva hospodárstva nemala záujem dovážať inú ako ruskú ropu. Na Rosneft Deutschland pripadá približne 12 percent nemeckých kapacít na spracovanie ropy a patrí k najväčší firmám v tomto odvetví v Nemecku.

(tasr)

  |  

Čínsky prezident sa pre proticovidové opatrenia nezúčastnil na večeri s Putinom

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa nezúčastnil na večeri 11 lídrov krajín Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v uzbeckom meste Samarkand. Dôvodom je prísna politika čínskej delegácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Pre agentúru Reuters to uviedol nemenovaný zdroj z uzbeckej vlády.

Najvyšší čínsky predstaviteľ sa nezúčastnil ani na skupinových fotografiách, ktoré boli zverejnené vo štvrtok. Na večeri sa zúčastnil aj šéf Kremľa Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erogan.

Zdroj agentúry Reuters potvrdil, že čínska delegácia uviedla ako dôvod absencie svoje protipandemické pravidlá. Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa k tejto udalosti bezprostredne nevyjadrilo.

Čínsky prezident vo štvrtok absolvoval v Samarkande stretnutie s Putinom. Šéfovi Kremľa povedal, že Čína je ochotná s Moskvou spolupracovať na prevzatí role "veľmocí" s cieľom priniesť "stabilitu a pozitívnu energiu do sveta zmietajúceho sa v spoločenskom chaose".

(tasr)

  |  

Heger sa považuje za silného lídra. Matoviča viem ukočírovať, vraví

Predseda vlády Eduard Heger dúfa, že predčasné parlamentné voľby nebudú. Uviedol to počas štvrtkovej diskusnej relácie TV Joj Na hrane.

Heger poukázal na viaceré reformy, ktoré sa jeho vláde podarilo zrealizovať. Ide napríklad o reformy v oblasti školstva, zdravotníctva či justície. Upriamil pozornosť aj na investície, ktoré majú smerovať na Slovensko z plánu obnovy.

Podľa jeho slov sa Slovensko nachádza v dobe, kedy ľudia potrebujú vidieť, že sú jednotní, podobne ako to bolo počas pandémie. Opätovne potvrdil, že sú v menšinovej vláde a odmietol vládnutie s fašistami. Verí, že Richard Sulík (SaS) dodrží svoj sľub a schôdza parlamentu bude budúci týždeň otvorená.

"My sme sa so SaS nerozišli v zlom, nevyháňali sme ich," povedal premiér s tým, že pre odchod sa rozhodla SaS. Príde mu však absurdné, že odišli práve vo chvíli, keď Slovensko trápi energetická kríza.

"Občania nepotrebujú vedieť, aký status napísal politik. Potrebujú vedieť, čo táto vláda pre nich urobila," povedal Heger. Zároveň uviedol, že počas ich vlády sa majú zvýšiť platy napríklad zdravotníkom či v školstve

Heger sa považuje za silného lídra a myslí si, že vie "ukočírovať" aj ministra financií a lídra OĽANO Igora Matoviča. Povedal, že už od svojho nástupu na premiérsku stoličku počúval o tom, že je "Matovičova bábka" alebo to, že im neprejde reforma vysokých škôl, súdnictva či národných parkov.

S novým ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom je premiér spokojný. Nemá pochybnosti ani o šéfovi rezortu spravodlivosti Viliamovi Karasovi. Podľa neho je to odborník, ktorý prichádza na ministerstvo spravodlivosti pripravený. Konkretizovať, kto by mohol byť novým šéfom ministerstva školstva, nechcel.  

Počas diskusnej relácie sa vyjadril aj k téme cien energií či k inflácii. "Ceny elektriny na Slovensku pre domácnosti sú zastropované do konca roka. Z hľadiska cien elektriny občania platia stále rovnako na úrovni roku 2021 a výrazne menej ako okolité krajiny," povedal. Ako dodal, v nasledujúcom období chcú predstaviť aj ďalšie opatrenia na pomoc ľuďom.

(tasr)

  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Hlas pred Smerom. Tretina Slovákov túži po autoritárskom lídrovi

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali začiatkom septembra, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,3 percenta. Nasleduje Smer-SD s 15 percentami a SaS s 12,9 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ako pre TV Joj.

Progresívne Slovensko by skončilo štvrté so ziskom desiatich percent. Nasleduje OĽANO so 7,9 percenta, Sme rodina so 7,6 percenta a KDH so ziskom 6,2 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 5,2 percenta.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,2 percenta, Aliancia 2,7 percenta, Maďarské fórum 2,5 percenta, ĽSNS a Za ľudí zhodne po 2,3 percenta. Nasleduje Dobrá voľba a Umiernení, ktorí by získali jedno percento hlasov. Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Domov národná strana (0,3 percenta), Slovenské hnutie obrody, Národná koalícia a Život národná strana (zhodne po 0,2 percenta).

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 34 mandátov, Smer-SD 27 a SaS 23. Progresívne Slovensko by malo 18 kresiel, OĽANO a Sme rodina zhodne po 14. S 11 poslancami by bolo v parlamente KDH, Republika by ich mala deväť.

Z druhého prieskumu agentúry Ako pre TV Joj na otázku, či by chceli občania do budúcnosti silného a rázneho autoritárskeho lídra, aj za cenu, že by sa pohyboval na hranici demokratických princípov, vyplýva, že takéhoto lídra krajina určite potrebuje podľa 32,9 percenta opýtaných. Odpoveď skôr potrebuje zvolilo 25,5 percenta respondentov. Podľa 13,4 percenta ľudí Slovensko autoritárskeho lídra skôr nepotrebuje, 21,9 percenta respondentov si myslí, že krajina ho určite nepotrebuje. Nevedelo alebo nechcelo sa vyjadriť 6,3 percenta.

K názoru, že Slovensko potrebuje autoritárskeho lídra, inklinujú nadpriemerne často ženy, starší opýtaní a menej vzdelaní respondenti. Ide tiež aj o obyvateľov Nitrianskeho, Banskobystrického, Žilinského, Košického a Prešovského kraja, obyvateľov maďarskej národnosti a voličov strán SNS, Smeru-SD, Hlasu-SD, Republiky a Sme rodina.

Obidva prieskumy sa realizovali na vzorke 1000 respondentov od 8. do 14. septembra.