Preskočiť na obsah
  |  

Tanky, ťažké zbrane. Na hranici Kirgizska s Tadžikistanom sa bojuje

Kirgizsko a Tadžikistan sa v piatok navzájom obviňovali z použitia ťažkých zbraní v eskalujúcom pohraničnom konflikte, ktorý si za dva dni vyžiadal najmenej tri obete na životoch a 27 zranených. Informuje o tom agentúra Reuters.

Kirgizská pohraničná stráž uviedla, že tadžické sily v piatok ráno spustili paľbu na ich vysunuté základne. Zrážky údajne prebiehali pozdĺž celej dĺžky spoločných hraníc a tadžické sily do nich nasadili tanky, obrnené transportéry a mínomety.

Tadžikistan zase obvinil kirgizské jednotky z ostreľovania jednej z jeho základní a siedmich dedín "ťažkými zbraňami". Predstavitelia v meste Isfara uviedli, že bol zabitý jeden civilista a traja utrpeli zranenia. Kirgizsko hlásilo v noci na piatok jedenásť zranených.

Vláda v Biškeku oznámila, že o aktuálnej eskalácii bojov už rokovali ministri zahraničných vecí oboch krajín, avšak kirgizská pohraničná stráž dodala, že zlyhali už dve dohody o prímerí. Reuters s odvolaním sa na kirgizskú pohraničnú stráž píše, že v rámci snáh o ukončenie konfrontácie sa majú stretnúť guvernéri provincií ležiacich v blízkosti hraníc.

Kirgizský prezident Sadyr Žaparov a tadžický prezident Emomali Rachmon sa zúčastňujú na summite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v Uzbekistane, ktorý sa začal vo štvrtok a prebieha do piatku.
Zrážky na hraniciach týchto dvoch bývalých sovietskych republík v Strednej Ázii sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať, píše Reuters. Dodáva však, že vlani viedli takmer k totálnej vojne. V oboch krajinách, ktoré majú blízke vzťahy s Moskvou, sa nachádzajú ruské vojenské základne. Rusko tento týždeň vyzvalo Tadžikistan a Kirgizsko na ukončenie násilností.

VIDEO Tadžické jednotky pri bojoch na hranici

(tasr, ste)

  |  

Grécko: Šéf diplomacie vyjadril obavy pre zhoršujúce sa vzťahy s Tureckom

Grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias vyjadril vo štvrtok znepokojenie v súvislosti so zhoršením vzťahov medzi Gréckom a Tureckom.

Dendias, ktorý mieri do New Yorku na blížiace sa zasadanie Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN), parlamentným spravodajcom v Aténach povedal, že turecké vedenie "urobilo rozhodnutia, ktoré nenechali priestor na rokovania".

Tieto rozhodnutia podľa Dendiasa vedú Turecko "nebezpečnou cestou". "Je to dôvod na obavy," dodal.
Šéf gréckej diplomacie tiež podotkol, že skutočnosť, že Grécko i Turecko čakajú v roku 2023 voľby, tiež "nie je dobrá", citovalo internetové vydanie gréckeho denníka Kathimerini v angličtine.

Na druhej strane však podľa neho eskalácia napätia medzi Tureckom a Gréckom vyvolala aj istú "úroveň medzinárodnej reakcie, ktorá je konštantná". Dendias pritom poukázal na nedávne obranné dohody, ktoré Grécko podpísalo so svojimi spojencami, spresňuje Kathimerini.

(tasr)

  |  

Európsky parlament organizuje cezhraničnú jazdu zo Skalice do Strážnice

Európsky parlament organizuje v sobotu 17. septembra na česko-slovenskom pomedzí cezhraničnú jazdu na bicykloch, plavbu loďou a diskusiu o ochrane životného prostredia a podpore udržateľnej mobility. Informoval o tom tlačový atašé europarlamentu na Slovensku Ján Jakubov.

Súčasťou celodenného programu je aj plavba loďou po Baťovom kanáli. "Bude aj debata na rozhľadni Skalica. V prípade záujmu o účasť na cyklojazde, plavbe loďou alebo na programe v Strážnici je nutné vopred sa zaregistrovať na webovej stránke spolocne.eu," uviedol Jakubov.

Akciu organizujú v rámci Európskeho týždňa mobility kancelárie Európskeho parlamentu v Česku a na Slovensku v spolupráci s centrami Europe Direct Senica, Brno a Kroměříž a Eurocentrom Brno. "Európsky parlament prerokuje na jeseň niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré súvisia so životným prostredím. Ich súčasťou budú aj opatrenia z balíka ´Fit for 55´, ktorý je zameraný na znižovanie emisií CO2 do roku 2030 a dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ v roku 2050," doplnil atašé.

(tasr)

  |  

Taiwanský rezort diplomacie: Vzťahy Ruska a Číny ohrozujú mier a stabilitu vo svete

Taiwan v piatok odsúdil narastajúce väzby medzi Ruskom a Čínou, ktoré podľa neho predstavujú hrozbou pre celosvetový mier a stabilitu.

Tchaj-pej sa tak vyjadril v nadväznosti na štvrtkové stretnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v uzbeckom meste Samarkand na regionálnom summite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO).

"(Rusko) nazýva tých, ktorí udržiavajú mier a status quo, provokatérmi, čo jasne poukazuje na škody spôsobované spojenectvom čínskych a ruských autoritárskych režimov, čo sa týka medzinárodného mieru, stability, demokracie a slobody," uviedlo vo vyhlásení taiwanské ministerstvo zahraničných vecí.

AFP pripomína, že Rusko a Čína – bývalí spojenci z čias studenej vojny – sa v posledných rokoch začali zbližovať v rámci vzťahu "bez limitov", ako ho sami nazývajú, ktorý má byť protiváhou ku globálnej dominancii Spojených štátov.

Šéf Kremľa vo štvrtok na stretnutí s čínskym prezidentom zdôraznil, že Rusko sa hlási k politike jednej Číny. "Odsudzujeme provokácie USA a ich satelitov v Taiwanskom prielive," povedal.

Moskva sa podľa AFP usiluje summit SCO využiť na to, aby ukázala, že napriek ofenzíve na Ukrajine nie je medzinárodne izolovaná. Pre Si Ťin-pchinga je to zase pred kľúčovým októbrovým zjazdom vládnucej komunistickej strany, kde si podľa očakávaní zrejme zaistí už tretie funkčné obdobie, príležitosťou na posilnenie svojej pozície globálneho štátnika.

(tasr)

  |  

Nemecko prevzalo kontrolu nad nemeckou divíziou ruského ropného gigantu Rosnefť

Nemecko na zabezpečenie prevádzky rafinérií vo Schwedte, Karlsruhe a Vohburgu prevzalo kontrolu nad dovozcami ropy Rosneft Deutschland (RDG) a RN Refining & Marketing, ako v piatok ráno informovalo spolkové ministerstvo hospodárstva.

Firmy sa dostanú pod správu Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA). BNetzA od piatka zatiaľ na 6 mesiacov prevezme kontrolu nad nemeckou divíziou Rosnefti, a tým aj nad jej podielmi v spomínaných troch rafinériách PCK Schwedt, MiRo (Karlsruhe) a Bayernoil (Vohburg), uviedlo ministerstvo.

Hlavným dôvodom je embargo na dovoz ropy z Ruska pre vojnu na Ukrajine, ktoré začne platiť 1. januára 2023. Rosnefť podľa spolkového ministerstva hospodárstva nemala záujem dovážať inú ako ruskú ropu. Na Rosneft Deutschland pripadá približne 12 percent nemeckých kapacít na spracovanie ropy a patrí k najväčší firmám v tomto odvetví v Nemecku.

(tasr)

  |  

Čínsky prezident sa pre proticovidové opatrenia nezúčastnil na večeri s Putinom

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa nezúčastnil na večeri 11 lídrov krajín Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v uzbeckom meste Samarkand. Dôvodom je prísna politika čínskej delegácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Pre agentúru Reuters to uviedol nemenovaný zdroj z uzbeckej vlády.

Najvyšší čínsky predstaviteľ sa nezúčastnil ani na skupinových fotografiách, ktoré boli zverejnené vo štvrtok. Na večeri sa zúčastnil aj šéf Kremľa Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erogan.

Zdroj agentúry Reuters potvrdil, že čínska delegácia uviedla ako dôvod absencie svoje protipandemické pravidlá. Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa k tejto udalosti bezprostredne nevyjadrilo.

Čínsky prezident vo štvrtok absolvoval v Samarkande stretnutie s Putinom. Šéfovi Kremľa povedal, že Čína je ochotná s Moskvou spolupracovať na prevzatí role "veľmocí" s cieľom priniesť "stabilitu a pozitívnu energiu do sveta zmietajúceho sa v spoločenskom chaose".

(tasr)