Štandard Politika

Arménsko-azerbajdžanský konflikt je aj skúškou ruského status quo v regióne

Situácia na arménsko-azerbajdžanskej hranici sa v piatok „nezmenila“ a prímerie sa podľa všetkého dodržiava, informovalo arménske ministerstvo obrany po ďalšej epizóde krvavých bojov medzi týmito kaukazskými susedmi. Podľa niektorých analytikov je najnovšia vojenská eskalácia taktiež skúškou ruského status quo v regióne.

Azerbajdžanské jednotky prednedávnom prekročili hranice smerom do Arménska. Foto: TASR/AP Azerbajdžanské jednotky prednedávnom prekročili hranice smerom do Arménska. Foto: TASR/AP
Jozef ScheinerJozef Scheiner
16.9.2022 o 15:04

„K 9. hodine ráno 16. septembra nebola zaznamenaná žiadna zmena situácie v pohraničnej zóne medzi Arménskom a Azerbajdžanom,“ uviedol arménsky rezort obrany na Twitteri.

Boje sa odohrávali aj mimo regiónu Náhorný Karabach, ktorý je už desiatky rokov predmetom sporu oboch krajín. Vypukli 13. septembra a boli najhoršie od vojny medzi krajinami z roku 2020.

Boje sa skončili „vďaka medzinárodnej angažovanosti“ v noci na 15. septembra, uviedla Bezpečnostná rada Arménska, a to po predchádzajúcich neúspešných pokusoch Ruska sprostredkovať prímerie, konštatoval portál stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Obete

Azerbajdžan oficiálne nepotvrdil prímerie, ktoré pôvodne oznámila Bezpečnostná rada Arménska. Azerbajdžanské ministerstvo obrany 15. septembra informovalo len o tom, že tento týždeň zahynulo počas bojov na hranici s Arménskom 71 jeho vojakov. Je však pripravené odovzdať Arménsku telá jeho vojakov – približne 100.

Počet obetí na arménskej strane stúpol na 135 ľudí, uviedol v piatok na zasadnutí vlády arménsky premiér Nikol Pašinjan.

„Toto číslo ešte nie je konečné, máme veľa zranených,“ citovala premiéra agentúra TASS.

USA a OSN

Spojené štáty a Organizácia Spojených národov (OSN) 15. septembra prímerie privítali.

„Vítame zastavenie bojov medzi Azerbajdžanom a Arménskom a budeme pokračovať v spolupráci s oboma stranami v snahe upevniť ho,“ napísal na Twitteri americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

V neskoršom tweete Blinken poznamenal, že o situácii telefonicky diskutoval s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom.

„Vyjadril som sústrasť za straty na životoch v nedávnych bojoch.“

Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva zahraničia v rovnaký deň konštatoval, že prímerie „sa podľa všetkého dodržiava“. „Udalosti z tohto týždňa však demonštrujú naliehavú potrebu skutočného pokroku v komplexnom mierovom procese, ktorý vyrieši základné problémy, ktoré podnecujú tento konflikt,“ dodal tento zdroj.

Námestník generálneho tajomníka OSN Miroslav Jenča vyhlásil, že medzinárodné spoločenstvo musí zostať „plne oddané“ mierovému urovnaniu sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, musí „priviesť strany späť k rokovaciemu stolu a pomôcť im dosiahnuť mier a stabilitu v regióne“.

Vzájomné obvinenia

Zo spustenia nedávnych útokov sa navzájom obviňujú obe strany, pričom Arménsko obviňuje Azerbajdžan z „nevyprovokovaného útoku“, ktorý zasiahol priamo arménske územie. Azerbajdžan zas tvrdí, že len reagoval na ostreľovanie zo strany arménskych síl.

Ešte pred vyhlásením prímeria Pašinjan uviedol, že azerbajdžanské sily zasiahli a zmocnili sa niekoľkých arménskych obcí pozdĺž spoločnej hranice – mimo územia Náhorného Karabachu. Azerbajdžan zas tvrdí, že len reagoval na „provokácie“ arménskej strany.

Ruská reakcia

Rusko tvrdilo, že sa snaží zvrátiť akýkoľvek posun vo vojenskej rovnováhe v tomto regióne. „Sme v úzkom kontakte s oboma krajinami, aby sme dosiahli udržateľné prímerie a návrat azerbajdžanskej a arménskej armády na ich pôvodné pozície,“ povedal za zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.

Dlhodobý spor

Arménsko a Arzerbajdžan sa sporia o Náhorný Karabach desaťročia. Tento prevažne Arménmi obývaný región vzali Azerbajdžanu začiatkom 90. rokov Arménskom podporovaní separatisti. V tejto vojne zahynulo približne 30 000 ľudí.

Koncom roka 2020 zviedli obe strany ďalšiu vojnu — trvala šesť týždňov a zahynulo v nej odhadom 6 000 ľudí. Prímerie napokon sprostredkovala Moskva, ale viedlo to k tomu, že Arménsko stratilo kontrolu nad niektorými časťami regiónu. V rámci prímeria Moskva rozmiestnila do regiónu približne 2 000 svojich vojakov ako mierové sily.

Putin rokuje s Erdoganom

Rusko rýchlo pristúpilo k rokovaniam o ukončení najnovších bojov, ale obnoviť prímerie sa mu nepodarilo. Šéf Kremľa Vladimir Putin má v piatok na programe stretnutie s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom, a to v Samarkande v Uzbekistane, kde sa obaja zúčastňujú na samite Šanghajskej organizácie spolupráce, zoskupenia ovládaného Ruskom a Čínou. Putin má na programe aj schôdzku s Recepom Tayyipom Erdoganom, prezidentom Turecka, ktoré je hlavným spojencom Azerbajdžanu.

Status quo Moskvy

Analytik Dionis Cenusa vo svojom článku na portáli Intellinews poukazuje na to, že na rozdiel od predchádzajúcich zrážok sa súčasné týkajú územia Arménska (oblasti miest Sotk, Džermuk a Goris), nie sporného Náhorného Karabachu. Táto situácia podľa neho odhaľuje, že krehkosť mocenskej rovnováhy v regióne sa zhoršuje a mohla by viesť k väčšej vojne, než bola v roku 2020.

„Nedostatky v ruskej vojenskej stratégii týkajúcej sa Ukrajiny by v tom mohli zohrať katalytickú úlohu, najmä ak ruská vojenská a politická morálka ďalej klesá. Je však ťažké určiť priamu príčinnú súvislosť medzi udalosťami na Ukrajine a južnom Kaukaze, aj keď tam existuje určitý časový presah. V každom prípade, ak Rusko neobnoví vnímanie, že je silnou vojenskou veľmocou, bude čeliť bezprostrednému preskúmaniu svojho významu pri udržiavaní mieru a stability v Karabachu,“ domnieva sa Cenusa.

Upozorňuje, že napriek súčasným „slabostiam“ Ruska nemôže Arménsko jednoducho uniknúť z ruskej závislosti v oblasti bezpečnosti. Kvalitatívna zmena v strategických preferenciách Arménska môže podľa neho nastať len vtedy, ak by bolo Rusko nahradené „solídnou alternatívou“, ktorá by vyvážila „azerbajdžansko-turecký tandem“.

Misia OSN?

„Medzinárodná misia OSN nasadená v Arménsku, priamo alebo s pomocou Gruzínska, by mohla zmierniť tlak, ale stále bude potrebné, aby Rusi dohliadali na situáciu v Karabachu a Lačinskom koridore,“ vysvetlil analytik.

Z azerbajdžanského hľadiska je podľa Cenusu prítomnosť Ruska užitočná do tej miery, že pomáha formovať a posúvať pozíciu arménskej strany, vyhýbajúc sa vojenským konfrontáciám, ktoré by mohli viesť k medzinárodnej izolácii a sankciám.

„Časté bilaterálne rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom umožňujú Alijevovi projektovať moc doma a využívajú sa aj ako súčasť multivektorovej diplomacie so Západom. Tieto aspekty neznižujú odhodlanie Azerbajdžanu dokončiť ťaženie za obnovenie svojej územnej celistvosti. Ak je Baku iniciátorom ostreľovania Arménska, mohlo by to slúžiť len ako spôsob, ako zasiať rozdelenie medzi Jerevan a Moskvu a podkopať význam Ruska ako bezpečnostného hráča v regióne. Takéto myšlienky však Azerbajdžan neodhalil a sú dosť problematické, pretože by to znamenalo boj s Ruskom so všetkými súvisiacimi dôsledkami,“ píše analytik.

Ďalej pripomína, že po vypuknutí bojov Arménsko požiadalo o pomoc Rusko, s ktorým ho spája obranná zmluva z roku 1997. Tá by v ideálnom prípade mala aktivovať vojenskú pomoc z ruskej strany.

Misia ODKB

Ďalším poskytovateľom bezpečnosti je však Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) a jej článok 4, ktorý spúšťa povinnosti kolektívnej obrany. Arménsko 14. septembra tento článok aktivovalo.

Podľa zmluvy sú členské štáty povinné aj bez oficiálneho odsúdenia azerbajdžanských činov prejaviť solidaritu a poskytnúť obrannú pomoc. To však nezahŕňa povinné nasadenie mierovej misie.

Vedenie ODKB medzitým rozhodlo o vyslaní hodnotiacej misie do Arménska na základe článku 2, ktorý aktivovalo Arménsko v deň eskalácie – 13. septembra. Arménsko sa totiž snaží dokázať, že Azerbajdžan útočil na jeho územie. To by posilnilo medzinárodné úsilie obviňovať Azerbajdžan z pokračujúcich nepriateľských akcií.

Misia už medzitým dorazila do Arménska, informoval tamojší rezort obrany.

Francúzsko

„Malý prvý úspech sa už dosiahol, ako ukázala žiadosť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona adresovaná svojmu azerbajdžanskému náprotivku o naliehavosti zastavenia bojov a dodržiavania dohody o prímerí,“ píše Cenusa.

Tým sa podľa neho stalo Francúzsko jediným medzinárodným aktérom, ktorý doteraz vyslal takýto signál odkazujúci na Azerbajdžan. „Toto odlišuje Francúzsko od Ruska, ODKB alebo EÚ, ktoré postavili obe strany na rovnakú úroveň a zároveň požadovali ukončenie eskalácie,“ upozornil.

Podľa jeho mienky si bude musieť teraz Azerbajdžan dvakrát rozmyslieť, či sa uchýli k ostreľovaniu v čase, keď misia ODKB navštívi dediny zasiahnuté azerbajdžanským delostrelectvom. Zároveň to považuje za „riskantný moment“ pre legitimitu ODKB, ak by Azerbajdžan ignoroval prítomnosť misie a pokračoval v ostreľovaní.

Rusko a Turecko

Každopádne Cenusa nevylučuje ani ďalšiu vojnu medzi oboma krajinami, „ale ak sa takýto scenár naplní, vyčerpané Rusko a váhajúce ODKB budú musieť čeliť Azerbajdžanu. Následne to povedie k účasti Turecka, ktoré už v roku 2020 pomohlo Baku“.

„Súčasné nepriateľské akcie na južnom Kaukaze definitívne testujú ruský status quo v regióne, ale radikálne zmeny v pomere síl budú spojené len s totálnou vojnou medzi oboma stranami. Aby sa Rusko a Turecko, ktorých spojenectvo rastie, neobrátili proti sebe ako zamýšľaný dôsledok takejto vojny, budú musieť urobiť nejaký krok pred dosiahnutím tohto bodu zlomu,“ dodal Cenusa.


Jozef ScheinerJozef Scheiner
16.9.2022 o 15:04
19:55
Elektrická energia patrí medzi tie energie, ktoré budú nielenže čoraz vzácnejšie, ale zrejme aj ich cena porastie. Na Slovensku sa elektrická energia vyrába najmä v jadrových elektrárňach, ale aj vo vodných či pomocou slnečných kolektorov.…
Prejsť na článok
19:52
Niektorí hendikepovaní sa mi ozvú priamo s myšlienkou, že už nevládzu a chcú si vziať život, opisuje psychologička Erika Mezzeyová. Volať vtedy políciu nemá zmysel, oveľa dôležitejšia je komunikácia s daným človekom a úprimný záujem…
Prejsť na článok
14:52
Dosah konsolidačného balíčka najviac zaujíma rodiny. K celkovému poklesu v disponibilných príjmoch pre priemernú rodinu ročne najviac prispejú zmeny, ktoré nesporne patrili v poslednom období k tým najdiskutovanejším – úprava rodičovského dôchodku, zmeny v DPH…
Prejsť na článok