17. septembra 2022 | 15:27

Minúta | 17. septembra 2022 | 15:27

Poľsko otvára novú morskú trasu s cieľom znížiť svoju závislosť od Ruska

Najvyšší predstavitelia Poľska sa v sobotu zúčastnili na otvorení nového, hoci ešte nedokončeného námorného kanála, vďaka ktorému už lode nebudú musieť získavať povolenie Ruska na plavbu z Baltského mora do prístavov Vislianskeho zálivu.

Ako informovala agentúra AP, slávnostné podujatie sa konalo v deň 83. výročia vpádu sovietskych jednotiek na územie Poľska a má byť symbolicky prejavom konca vplyvu Moskvy na ekonomiku a rozvoj daného poľského regiónu, ktorý hraničí s Kaliningradskou oblasťou - ruskou exklávou na pobreží Baltického mora.

Poľská vláda uvádza, že nová vodná cesta poskytuje Poľsku plnú suverenitu v regióne na severovýchode krajiny, ktorý potrebuje investície a hospodársky rozvoj. Očakáva sa, že malé lode a jachty budú do prieplavu vpustené v nedeľu, dodala AP. Nákladné lode prieplav nebudú môcť využívať, kým sa prístup do prístavu Elbląg neprehĺbi na päť metrov.

Očakáva sa, že tieto práce budú stáť 100 miliónov zlotých (21 miliónov eur). Výška tejto sumy je podľa AP zdrojom sporov medzi vládou a mestskými orgánmi.

Na slávnostnom otvorení novej námornej trasy sa zúčastnili prezident Andrzej Duda, premiér Mateusz Morawiecki a predseda vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski.

Sobotňajšiu inauguráciu sprevádza niekoľko kultúrnych podujatí a na večer je naplánovaná dronová šou, informoval spravodajský web Polsatnews.pl monitorovaný agentúrou TASR.

Kanál, ktorý bol vybudovaný za takmer dve miliardy zlotých (420 miliónov eur), pretína Visliansku kosu východne od Gdanska a bol navrhnutý tak, aby umožnil lodiam plávať z Baltského mora a Gdanského zálivu do Elblągu a menších prístavov Vislianskeho zálivu bez toho, aby museli získať povolenie na plavbu cez prieliv na ruskom území. Zároveň skracuje trasu z Baltského mora do Elblągu približne o 100 kilometrov, čo je v prepočte 54 námorných míľ.

(tasr)

17. septembra 2022 | 14:24

Minúta | 17. septembra 2022 | 14:24

O zákaze dúhových vlajok na štátnych budovách sa bude rozhodovať už o pár dní

Zákazom symbolov propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie v budovách štátnych inštitúcií sa má zaoberať Národná rada SR na svojej schôdzi, ktorá by sa mala začať na budúci týždeň 20. septembra.

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o štátnych symbolom, predkladá poslanec György Gyimesi (OľaNO) spolu s Tomášom Tarabom, ktorý kandidoval za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.

Za porušenie tohto ustanovenia navrhujú pokutu do 7-tisíc eur, ktorú by mohol právnickej osobe uložiť okresný úrad. Zákaz umiestňovania symbolov má podľa návrhu platiť pre interiér budov aj zvonka na budovách štátnych inštitúcií. Týkať sa má aj objektu, v ktorom sídli verejný ochranca práv. Práve úrad ombudsmanky vyvesil dúhovú vlajku v deň dúhového pochodu na podporu LGBT komunity.

Gyimesi s Tarabom chcú zakázať umiestniť „symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie“. Zdôvodňujú to tým, že podľa Ústavy SR sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Verejné inštitúcie, ktoré najmä vyvesením vlajky podporujú niektoré ideológie, podľa poslancov „nielen porušujú Ústavu SR, ale navyše významne polarizujú spoločnosť a nepriamo diskriminujú osoby iného názoru.“

Gyimesi návrh predložil bez toho, aby o tom hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vopred informoval, za čo si v poslaneckom klube vyslúžil kritiku. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) pred časom vyzval Gyimesiho, aby návrh stiahol. Zastal sa ho však predseda hnutia Igor Matovič, podľa ktorého je návrh správny.

(sita)

17. septembra 2022 | 14:20

Minúta | 17. septembra 2022 | 14:20

Zemanová: Materiál na odvolanie Matoviča môže byť hotový budúci týždeň

Materiál na odvolanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) by mohol byť hotový budúci týždeň. Uviedla to šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová v relácii RTVS Sobotné dialógy. Návrh má podľa nej už teraz istú podporu 23 poslancov. OĽaNO podľa jeho poslanca Národnej rady (NR) SR Andreja Stančíka naďalej trvá na tom, že Matovič by odísť nemal.

"Myslím si, že hnutie sa vyjadrilo jasne a mal by ostať vo svojej funkcii," reagoval Stančík. Zemanová dodala, že o podporu zvyšných siedmich hlasov sa chcú uchádzať najmä u poslancov, ktorí boli súčasťou koalície. SaS sa už skôr vyjadrila, že poslancov z ĽSNS a mimoparlamentnej Republiky proaktívne oslovovať nebudú.

Na margo budúceho fungovania menšinovej vlády Stančík verí, že strana SaS, ale aj opozícia podporia zákony na pomoc ľuďom. Je podľa neho pochopiteľné, že vláda bude musieť, prioritne s SaS, rokovať o podpore ich návrhov, aby na oplátku podporili tie vládne. "Ak vláda nebude schopná prijímať opatrenia, ktoré majú pomáhať ľuďom, bude diskusia o predčasných voľbách," podotkol. Nekomentoval, či by ich podporil, v čase krízy to však považuje za nezodpovedné. "Zbytočne to paralyzuje štát," vysvetlil.

Obaja sa zhodujú v tom, že pri energetickej kríze je dôležitá spolupráca v rámci Európskej únie a hľadanie spoločných riešení. "Nie je to len slovenský problém, musíme tlačiť na európske riešenia," skonštatoval Stančík. Pomoc by mala byť podľa neho smerovaná adresne, pre najohrozenejšie skupiny. Dodal, že konkrétne mechanizmy a opatrenia má minister hospodárstva Karel Hirman predstaviť na najbližšom rokovaní vlády. Zemanová v tejto súvislosti podotkla, že dôležitá je aj pomoc pre podnikateľský sektor.

Diskutujúci sa dotkli aj témy schôdze NR SR, ktorú sa tento týždeň nepodarilo otvoriť. Stančík kritizuje obštrukcie SaS, Zemanová zas to, že dôležité body, ako napríklad vstup Švédska a Fínska do NATO, boli zaradené na koniec rokovania. Podľa Zemanovej sa SaS na ďalšej schôdzi 100-percentne zúčastní. Obaja veria, že sa schôdza otvorí a bude konštruktívna.

Vstup poslanca Jozefa Šimka, ktorý kandidoval za ĽSNS, do poslaneckého klubu Sme rodina, je podľa Stančíka vecou šéfa strany Borisa Kollára. OĽaNO by podľa jeho slov malo aj naďalej problém rokovať s poslancami okolo Tomáša Tarabu, ĽSNS či hnutia Republika.

(tasr)

17. septembra 2022 | 14:15

Minúta | 17. septembra 2022 | 14:15

Cyprus privítal úplné zrušenie zbrojného embarga USA, Turecko ho odsúdilo

Cyprus privítal v sobotu úplné zrušenie zbrojného embarga Spojených štátov voči etnicky rozdelenému ostrovu. Podľa Nikózie ide o míľnik potvrdzujúci čoraz užšie bilaterálne vzťahy, ktoré posilňujú stabilitu v nepokojnom regióne východného Stredomoria. Informácie priniesla agentúra AP.

Turecko, ktoré má v severnej časti Cypru vyše 35-tisíc vojakov, rozhodnutie odsúdilo. Turecké ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo USA, aby svoj krok prehodnotili. Varovalo, že môže poškodiť úsilie o mierovú dohodu, viesť k pretekom v zbrojení na ostrove a oslabiť regionálnu stabilitu.

Šéf diplomacie USA Antony Blinken podľa oznámenia svojho ministerstva rozhodol, že Cyprus splnil podmienky na povolenie "vývozu, reexportu a transferu obranného tovaru" pre rozpočtový rok 2023.

Spojené štáty budú s ročnou periodicitou hodnotiť, či Cyprus dodržiava podmienky zrušenia embarga. Patrí k nim boj proti praniu špinavých peňazí či zamedzenie prístupu ruských vojenských plavidiel do prístavov na doplnenie paliva a servis.

Cyprus zakázal ruským vojenským lodiam využívať svoje prístavy začiatkom marca po invázii Ruska na Ukrajinu.

Podmienky odvolania zbrojeného embarga sú zakotvené v zákone o bezpečnostnom a energetickom partnerstve s východným Stredomorím, ktorý Kongres USA prijal v roku 2019. Zákon sa týka Grécka, Cypru a Izraela a nedávno objavených ložísk zemného plynu v regióne, ktoré by mohli pomôcť znížiť závislosť od energetických zdrojov z Ruska, vysvetlila stanica Slobodná Európa.

Spojené štáty zaviedli zbrojné embargo voči Cypru v roku 1987 s cieľom zabrániť, aby možné preteky v zbrojení poškodili tamojšie mierové rokovania. Cyprus je rozdelený od roku 1974, keď jeho severnú časť vojensky obsadilo Turecko v reakcii na prevrat zameraný na pripojenie ostrova ku Grécku.

Keďže Cyprus nemal prístup k americkým zbraniam, zaobstaral si ruské bojové vrtuľníky, tanky a protilietadlové systémy, dodáva AP.

(tasr)

17. septembra 2022 | 12:50

Minúta | 17. septembra 2022 | 12:50

Remišová: Na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo neskoro už včera

Podpredsedníčka vlády a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová zareagovala na status generálneho prokurátora Maroša Žilinku, v ktorom prevzal informáciu o zničení hrobov padlých ruských vojakov v 1. svetovej vojne v obci Ladomirová. Na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo podľa nej neskoro už včera.

Potvrdzuje sa, že na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo neskoro už včera, napísala na sociálnej sieti podpredsedníčka vlády a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová. Reagovala tak na status generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napísal, že na vojnovom cintoríne v obci Ladomirová v Prešovskom kraji, kde sú pochovaní ruskí vojaci z 1. svetovej vojny, „neznámy páchateľ pristúpil k starostlivosti o stav hrobov hanebným a neakceptovateľným spôsobom”. Vo svojom statuse vychádzal generálny prokurátor z informácií zverejnených Veľvyslanectvom Ruska na Slovensku.

„Ruská propaganda si cez svojho veľvyslanca vymyslela, že niekto zneuctil hroby vojakov v obci Ladomirová. Starostovi obce sa teraz vyhrážajú, vec rieši polícia. Generálny prokurátor má chrániť občanov Slovenskej republiky, Maroš Žilinka namiesto toho zdieľa nebezpečný hoax nepriateľského štátu, pričom občanovi Slovenska chodia vyhrážky a hrozby,“ napísala Veronika Remišová s tým, že aj na tomto prípade vidíme, že svoju „funkciu nezvláda, mýli si výkon kompetencií s nebezpečnou proruskou politikou a oslabuje inštitúciu, ktorú má riadiť“.

V tejto súvislosti v piatok poslanec Národnej rady SR (NR SR) z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Andrej Stančík informoval, že bude iniciovať mimoriadny Zahraničný výbor NR SR. Na výbore sa chce pýtať generálneho prokurátora Maroša Žilinku, prečo šíri v čase vojny hoaxy prezentované ruským veľvyslancom na Slovensku Igorom Bratčikovom.

Generálna prokuratúra SR v piatok reagovala, že orgány prokuratúry konajú v danej veci z úradnej povinnosti a vzhľadom na charakter a povahu podozrenia je potrebné objektívne prešetriť vec z hľadiska možného naplnenia skutkovej podstaty hanobenia miesta posledného odpočinku. „Generálna prokuratúra SR sa ostro ohradzuje voči nepravdivým obvineniam zo šírenia proruskej propagandy a dôrazne odmieta podsúvanie politického naratívu, ktorý nemá nič spoločné s úradným postupom vyplývajúcim prokuratúre zo zákona," uviedla prokuratúra.

(sita, sak)

17. septembra 2022 | 12:43

Minúta | 17. septembra 2022 | 12:43

Wall Street v piatok pokračovala vo výpredaji

Wall Street v piatok (16. 9.) pokračovala vo výpredaji a dva z troch hlavných amerických indexov, S&P 500 a Nasdaq Composite zaznamenali najhorší týždeň od júna. Hlavným dôvodom boli prekvapivo vysoké čísla o inflácii, ktoré udusili nádeje investorov, že americká centrálna banka (Fed) by mohla spomaliť sprísňovanie menovej politiky.

Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average v piatok stratil 139,40 bodu alebo 0,45 percenta a uzavrel na 30 822,42 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,72 percenta na 3 873,33 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 0,90 percent na 11 448,40 bodu.

Všetky tri hlavné americké akciové indexy zaznamenali tretie oslabenie za uplynulé štyri týždne. Dow Jones za celý uplynulý týždeň padol o 4,1 percenta, S&P 500 o 4,8 percenta a Nasdaq približne o 5,5 percenta.

Utorková (13. 9.) správa o augustovom vývoji spotrebiteľských cien v USA ukázala, že inflačné tlaky v najväčšej svetovej ekonomike nepoľavujú. Aj v ďalšom priebehu týždňa prichádzali z ekonomiky relatívne pozitívne údaje, čo zničilo nádeje, že Fed by mohol v najbližších mesiacoch spomaliť tempo sprísňovania menovej politiky.

Aktuálne sa vo všeobecnosti počíta s tým, že Fed na svojom budúcotýždňovom zasadnutí zdvihne sadzby o 75 bázických bodov. Podľa niektorých analytikov však nie je vylúčené ani zvýšenie o 100 bázických bodov, čo by bol najprudší nárast sadzieb za 40 rokov.

V piatok potom k negatívnej nálade prispeli aj hospodárske výsledku FedExu, ktoré výrazne sklamali prognózy. Prepravná spoločnosť tiež zhoršila celoročné očakávania z dôvodu oslabenia globálnej ekonomiky. Akcie FedExu sa prepadli o 21,4 percenta.

(tasr)

17. septembra 2022 | 11:32

Minúta | 17. septembra 2022 | 11:32

Slováci sú v podiele financií na bežných účtoch tretí v OECD

V podiele finančného majetku držaného na bežných účtoch a konzervatívnych produktoch sú Slováci tretí v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V čase dvojcifernej inflácie sa im tak ich úspory výrazne znižujú. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Československej obchodnej banky.

Z posledných dostupných údajov OECD vyplýva, že v rokoch 2020 a 2021 mali klienti na Slovensku na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch až 56 percent svojho finančného majetku. Je to tak tretí najvyšší podiel spomedzi všetkých krajín OECD po Turecku (73,3 percenta) a Grécku (58 percent). V susednom Česku predstavuje tento podiel 45 percent, v Maďarsku 28 percent a v Poľsku 51 percent.

"Držanie peňazí na bežných účtoch alebo doma tzv. pod vankúšom v boji proti inflácii nepomôže," upozornila manažérka vývoja produktov a riešení KBC Asset Management na Slovensku Silvia Čechovičová. Inflácia totiž dosiahla 14 percent a úročenia na tradičných produktoch, ako sú sporiace účty alebo termínované vklady, sa držia na nízkej úrovni. "Preto nemajú šancu výraznejšie tlmiť negatívne dopady zdražovania na hodnotu úspor," dodala.

Ako najvhodnejší nástroj, ktorý ponúka potenciál vyššieho zhodnotenia úspor ako "klasické" produkty, je investovanie. No najmä pre prvoinvestorov môže spôsobovať neistotu, nakoľko pri investovaní nie je možné eliminovať riziko straty. V podielových fondoch držali Slováci podľa posledných dostupných dát OECD necelých sedem percent svojho finančného majetku.

(tasr)

17. septembra 2022 | 10:10

Minúta | 17. septembra 2022 | 10:10

Analýza: Ak spoločnosť neponúka prácu na diaľku, čaká ju odchod zamestnancov

Ak spoločnosť neponúka formu práce na diaľku či hybridný model, s veľkým predpokladom ju čaká odchod kvalifikovaných zamestnancov. Potvrdzujú to skúsenosti pracovnej agentúry Grafton, ale aj ďalšie štúdie. Výhody tohto pracovného modelu sú pritom nielen na strane pracovníkov, prospech z nej majú aj zamestnávatelia.

Pandémia priniesla v práci na diaľku alebo "home office" zásadnú akceleráciu, podniky sa museli flexibilne prispôsobiť zmenám a transformácii na tento spôsob práce. Množstvo firiem však pred tým má aj naďalej obavy.

Viacero štúdií podľa personálnej agentúry potvrdzuje, že práca na diaľku poskytuje zamestnancom lepšiu možnosť zladiť svoj pracovný a súkromný život, vďaka čomu sú spokojnejší a produktívnejší. Tento typ rovnováhy a pracovnej flexibility sa pretavuje aj do väčšej lojality smerom k zamestnávateľovi, tiež do rozvoja radu tzv. mäkkých zručností. Všetky tieto faktory vedia následne pracovníci využiť vo svojej práci a pre prospech zamestnávateľa.

Hybridná práca s dochádzaním do zamestnania na dva či tri dni počas pracovného týždňa tiež vedie k úspore času a väčšiemu sústredeniu sa na pracovné úlohy bez vyrušovania kolegami. Pre niektoré odvetvia je však výhodnejšia ako pre iné.

Podniky, ktoré prejdú na hybridný model práce, podľa Martina Mala z Graftonu získajú väčšiu atraktivitu pri nábore nových kolegov. "Naše skúsenosti tiež ukazujú, že zamestnanci skôr siahnu po práci, ktorá im ponúka väčšiu flexibilitu, pretože sú v nej spokojnejší," podotkol Malo s tým, že hybridná práca a práca na "home office" sa tento rok ukazuje ako trend číslo jeden. Tvrdí, že v súčasnej vojne o talenty a udržanie si špičkových odborníkov by mala byť kľúčovým konceptom a nevyhnutnou súčasťou ponuky firiem.

(tasr)

17. septembra 2022 | 9:13

Minúta | 17. septembra 2022 | 9:13

Mikloško: Škola je povinná šikanu riešiť a nemôže ju ignorovať

Škola je povinná šikanu riešiť a nemôže ju ignorovať. V súvislosti so začiatkom školského roka to pre TASR povedal komisár pre deti Jozef Mikloško. Podľa neho môže v tomto období opäť nastať situácia s porušovaním práv detí v školskom prostredí, či už zo strany spolužiakov, alebo zamestnancov školy.

"V prvom rade je dôležité, aby sa dieťa so svojím problémom zdôverilo osobe, ktorej verí, že mu pomôže," poradil Mikloško. V prípade, že nenachádza takúto osobu, je podľa neho možné obrátiť sa aj na rôzne linky pomoci, ako je napríklad Linka detskej istoty či Linka detskej dôvery.

Na školách odporučil kontaktovať triedneho učiteľa a ak neprišlo k náprave, obrátiť sa priamo na riaditeľa školy. "Ak napriek kontaktovaniu riaditeľa školy k šikane naďalej dochádza, je potrebné sa obrátiť na Štátnu školskú inšpekciu so sídlom v Bratislave alebo školské inšpekčné centrum v kraji trvalého pobytu dieťaťa," uviedol komisár.

Ak sa nič nezmení ani po tom, ako sa rodičia dieťaťa obrátia na inšpekciu, podľa Mikloška je na mieste obrátiť sa na Úrad komisára pre deti, ktorý posúdi, či nedošlo k porušeniu práv dieťaťa. "Odporúčame požadovať od školy zdokumentovanie riešenia veci, kto, kedy a v akej veci šikanovania sa na školu obrátil," doplnil.

Po tom, čo sa dieťa alebo rodičia na nich obrátia, komisár sa spolu so svojimi odbornými pracovníkmi oboznámi so všetkým, čo bolo pre dieťa dosiaľ urobené. A to či už zo strany rodičov, triedneho učiteľa, školského psychológa, sociálneho pedagóga, výchovného poradcu alebo vybranej dospelej osoby, na ktorú sa dieťa obrátilo.

Komisár sa súčasne zaujíma o to, ako škola a učitelia vedú žiakov v prevencii voči šikane. "A keď už na škole je aj ten najnižší stupeň šikany, ako a čo urobili, aby tam nebol," doplnil Mikloško, ktorý môže aj osobne vycestovať a skontrolovať miesto, kde má k šikane dochádzať. Zároveň upozornil, že nie je osobou, ktorá môže nariadiť vykonanie kontroly v školskom prostredí.

Úrad komisára chce celú problematiku riešiť komplexne a verí, že aj októbrový výskum, ktorý bude mapovať názory 1 200 detí, im môže pomôcť navrhnúť konkrétne preventívne opatrenia.

(tasr)

17. septembra 2022 | 7:12

Minúta | 17. septembra 2022 | 7:12

Kirgizsko hlási viac než 20 obetí z ozbrojených zrážok s Tadžikistanom

Kirgizské ministerstvo zdravotníctva v piatok oznámilo, že počas niekoľkodňových bojov na hraniciach s Tadžikistanom bolo zabitých 24 ľudí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Do zdravotníckych zariadení v regióne Batken bolo privezených 24 tiel," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Kirgizsko a Tadžikistan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, ktoré malo v piatok ukončiť niekoľkodňové boje na spoločnej hranici týchto stredoázijských republík.

Podľa kirgizskej strany tadžické sily pálili na región Batken na juhozápade Kirgizska a ostreľovali pozície pohraničných stráži.

Na spravodajskom portáli tadžickej vlády sa zase uvádza, že Kirgizsko posilnilo svoje pozície a ostreľuje tadžické pohraničné obce.

Obe bývalé sovietske republiky uzatvorili v piatok prímerie a ich prezidenti nariadili jednotkám svojich krajín, aby sa stiahli z oblastí v okolí spoločnej hranice. Stretnutie prezidentov Kirgizska a Tadžikistanu Sadyra Žaparova a Emomaliho Rachmona sa uskutočnilo po tom, čo sa Rusko ponúklo, že bude prostredníkom pri riešení ich konfliktu.

Zrážky na 1000 kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch stredoázijských republík sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať. Vlani však viedli takmer k totálnej vojne a zahynulo pri nich približne 50 ľudí.

(tasr)

16. septembra 2022 | 20:21

Minúta | 16. septembra 2022 | 20:21

Putin: Ak chce Európa plyn, nech otvorí Nord Stream 2

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol zodpovednosť Ruska za energetickú krízu v Európe a povedal, že ak chce Európska únia viac plynu, tak nech zruší sankcie, ktoré bránia sprevádzkovaniu plynovodu Nord Stream 2. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Putin pre médiá na okraj samitu Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorá sa koná v uzbeckom Samarkande, povedal, že "ak je situácia v Európe taká vážna, stačí zrušiť sankcie na Nord Stream 2. Ten má kapacitu 55 miliárd kubických metrov ročne".

Plynovod Nord Stream 2, ktorý má prepravovať zemný plyn z Ruska po dne Baltického mora do Nemecka a prechádza prakticky rovnakou trasou ako starší Nord Stream 1, je už dokončený, Nemecko ho však pre vojnu na Ukrajine odmietlo sprevádzkovať. Navyše, po tom, čo v reakcii na vojnu západné štáty uvalili na Rusko bezprecedentné sankcie, Moskva obmedzila dodávky plynu do Európskej únie a ceny suroviny prudko vzrástli.

Európa obvinila Rusko, že využíva energie ako zbraň za sankcie, ktoré Západ uplatňuje voči Moskve pre inváziu na Ukrajinu. Moskva však tvrdí, že sú to západné krajiny, ktoré vedú proti Rusku ekonomickú vojnu a západné sankcie, ktoré vyradili z prevádzky plynovod Nord Stream 1. Ten je kľúčovou trasou na dodávky suroviny do Nemecka, najsilnejšej európskej ekonomiky. V súvislosti s Nord Stream 1 Putin začiatkom septembra oznámil, že za odstavenie tohto plynovodu je zodpovedný Západ a dodávky plynu do Európy sa môžu obnoviť po tom, ako sa uvoľnia sankcie proti Rusku, čo mu umožní opraviť turbíny.

(tasr)

16. septembra 2022 | 17:57

Minúta | 16. septembra 2022 | 17:57

Film Slobodní prichádza do kín

"Príbeh Krčméryho a Jukla patrí nám všetkým."

"Nosiť v sebe silný príbeh o tak krásnych ľuďoch nebolo ľahké. To platí, kým si to človek necháva pre seba. Ľahké a príjemné sa to stalo až dnes, keď sme sa konečne mohli podeliť o tento príbeh s ostatnými. Kinosála bola plná a na konci filmu zaznel dlhý potlesk, ku ktorému sme sa pridali aj my zo štábu, lebo patril Silvovi Krčmérymu a Vladovi Juklovi za celý ich život a za všetko, čo pre nás urobili. Nám dnes naozaj odľahlo, lebo už si to nemusíme nechávať pre seba a tešíme sa, že film začína žiť vlastným životom a že títo nenápadní hrdinovia vychádzajú na svetlo... Ten ich príbeh patrí nám všetkým a odteraz si ho môže nájsť každý, kto bude chcieť. Alebo možno aj on si nájde vás," povedal režisér filmu Slavomír Zrebný po slávnostnej premiére v Kine Lumière v Bratislave.

Od 15. septembra nasledujú premietania filmu po celom Slovensku, zoznam aktuálnych projekcií nájdete TU.

Tvorcovia plánujú aj špeciálne uvedenia filmu s diskusiami vo viacerých mestách a taktiež premietania na školách.

Na premiére sa zúčastnil aj predseda vlády Eduard Heger s manželkou, biskupi Jozef Haľko a František Rábek, František Mikloško, predstavení rehoľných spoločenstiev, zástupcovia kresťanských inštitúcií, rodina a priatelia hlavných protagonistov, tvorcovia filmu, ale aj mnoho známych tvárí verejného a kultúrneho života.

Film Slobodní ponúka inšpiratívny príbeh priateľstva "generálov tajnej cirkvi" Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorí zohrali významnú úlohu v boji proti totalite v Československu. Príbeh kresťanského disentu na pozadí dejín 20. storočia na Slovensku nakrútil režisér Slavomír Zrebný.

Viac informácií o filme nájdete na: www.filmslobodni.sk

Premiéra filmu Slobodní. Foto: Barbora Girmanová

16. septembra 2022 | 17:03

Minúta | 16. septembra 2022 | 17:03

Sulík: Riešenia energetickej krízy sú pripravené, teraz to treba dotiahnuť

Riešenia energetickej krízy sú pripravené, teraz ich len treba dotiahnuť. Ide o tzv. cestovnú mapu, ktorá obsahuje opatrenia v energetike rozdelené do troch oblastí, a to elektrina, plyn a teplo. Tie sa ďalej delia na domácnosti, priemysel a verejnú správu, respektíve opatrenia, ktoré sa týkajú všetkých. Predseda SaS a bývalý minister hospodárstva Richard Sulík to vyhlásil v piatok na tlačovej konferencii.

Sulík ocenil hladké prevzatie agendy novým ministrom Karlom Hirmanom. Skonštatoval, že Hirman je expert na energetiku a dúfa, že sa mu podarí pokračovať tam, kde on skončil. Priblížil, že v utorok (20. 9.) SaS schôdzu Národnej rady (NR) SR pomôže otvoriť a zároveň bude strana hlasovať za dva energetické zákony, ktoré sú v parlamente, a podporí aj skrátené legislatívne konanie, ak sa tak vláda rozhodne.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva (MH) Karol Galek spresnil niektoré z opatrení v energetike. Najdôležitejším podľa neho je zastropovanie cien elektriny a plynu pre domácnosti. V prípade elektriny Európska komisia (EK) už posudzuje predloženú zmluvu. Dodal, že pri plyne ide o využitie štandardu bezpečnosti dodávok. Opäť sa podľa neho čaká len na prijatie zmien v zákone o energetike a v zákone o regulácii a následne to môže byť prerokované na vláde.

Galek poznamenal, že pripravené opatrenia majú vplývať na cenu plynu, elektriny aj tepla. "Tak, ako sme to na ministerstve hospodárstva nastavili, verím, že na budúci rok sa naozaj žiadne cenové šoky neudejú," ubezpečil. Dodal, že ak by mali byť reflektované cenové šoky z trhov, teda 1200- až 1500-násobné nárasty, bola by to tvrdá rana pre všetkých odberateľov, preto MH pripravilo zákon o núdzovom stave, ktorý by mohol "tomu najhoršiemu reálne zabrániť". Verí však, že takýto krok nebude potrebný.

Zvládanie energetickej krízy je podľa Galeka aj o príprave z hľadiska komodít. Tvrdí, že Slovensko je najlepšie pripravenou krajinou na najbližšiu vykurovaciu sezónu. "Kým priemerná spotreba plynu počas vykurovacej sezóny sa na Slovensku pohybuje od 32 do 36 terawatthodín (TWh), Slovensko má k dispozícii viac ako 38 TWh a toto sa naozaj bavíme iba o tom, čo je v zásobníkoch a to, čo si zabezpečilo SPP," vyčíslil Galek s tým, že do týchto objemov nie je zarátaný plyn z Ruska, ktorý stále tečie.

V prípade elektriny podľa štátneho tajomníka rezort hospodárstva tlačil na to, aby Slovensko malo čo najviac vlastných zdrojov. Poukázal aj na to, že tento týždeň boli navezené všetky kazety do reaktora tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a začalo sa s jeho montážou. Dodal, že vo februári, najneskôr v marci budúceho roka pôjde tretí reaktor na plný výkon, vďaka čomu sa zvýši produkcia elektriny na Slovensku o ďalších 12 %.

(tasr)

16. septembra 2022 | 16:08

Minúta | 16. septembra 2022 | 16:08

Orbán považuje vyhlásenie europarlamentu o tom, že Maďarsko nie je plnohodnotná demokracia, za vtip

Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok kritizoval štvrtkové vyhlásenie Európskeho parlamentu, v ktorom sa uvádza, že Maďarsko už nemožno považovať za plnohodnotnú demokraciu. Orbán uznesenie odmietol ako „vtip“.

Europarlament odsúdil „úmyselné a systematické úsilie maďarskej vlády” o oslabenie európskych hodnôt. Európski zákonodarcovia taktiež tvrdia, že nedostatok rozhodných opatrení zo strany EÚ prispel k vzniku „hybridného režimu volebnej autokracie“, t. j. ústavného systému, v ktorom sa konajú voľby, ale podľa poslancov chýba dodržiavanie demokratických noriem a štandardov. Parlament taktiež vyjadril v prípade Maďarska obavy o nezávislosť súdnictva, volebný systém či slobodu prejavu vrátane plurality médií a upozornil na korupciu.

„Pripadá mi to smiešne,“ povedal Orbán v srbskom Belehrade po tom, čo dostal najvyššie štátne vyznamenanie od svojho blízkeho spojenca, srbského prezidenta Aleksandara Vučiča.

„Jediný dôvod, prečo sa na tom nesmejeme, je ten, že nás to nudí. Je to nudný vtip. Je to už tretí alebo štvrtý raz, čo v Európskom parlamente prijali uznesenie odsudzujúce Maďarsko. Najprv sme si mysleli, že je to významné. Ale teraz to vnímame ako vtip,“ povedal.

Hlasovanie o rezolúcii bolo najnovším súbojom medzi inštitúciami EÚ a Orbánovou vládou v Budapešti. Očakáva sa, že výkonná zložka bloku Európska komisia v nedeľu oznámi, že je pripravená pozastaviť vyplatenie niektorých peňazí Maďarsku.

(sita)

16. septembra 2022 | 15:46

Minúta | 16. septembra 2022 | 15:46

Šéfka ECB Lagardová: Cenová stabilita má prednosť pred hospodárskym rastom

Kroky Európskej centrálnej banky (ECB) môžu mať nepriaznivý vplyv na rast ekonomiky, cenová stabilita má však prioritu. Povedala to v piatok šéfka ECB Christine Lagardová.

Ako povedala Lagardová na stretnutí s parížskymi stredoškolákmi na pôde francúzskej centrálnej banky, pri nastavovaní menovej politiky musí ECB brať do úvahy všetky elementy ovplyvňujúce infláciu, ako aj riziká, ktoré vplývajú na rast hospodárstva. "Bude to (rozhodnutia ECB) vplývať na rast ekonomiky? Je to možné, je to však riziko, ktoré musíme podstúpiť," povedala šéfka ECB študentom s tým, že základom je cenová stabilita.

ECB na svojom ostatnom zasadnutí 8. septembra zrýchlila sprísňovanie menovej politiky a zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. Kľúčovú sadzbu na hlavné refinančné operácie zvýšila na 1,25 %, sadzbu na jednodňové refinančné operácie na 1,50 % a depozitnú sadzbu na 0,75 %.

Rada guvernérov ako dôvod prudkého zvýšenia sadzieb uviedla vysokú infláciu, pričom naznačila, že v sprísňovaní menovej politiky bude pokračovať. Lagardová vtedy signalizovala ďalšie dve až tri zvýšenia na najbližších zasadnutiach Rady guvernérov, keď vyhlásila, že sadzby sú ešte stále hlboko pod úrovňami, ktoré spomalia infláciu na 2 %.

(tasr)

16. septembra 2022 | 14:58

Minúta | 16. septembra 2022 | 14:58

Parlament: Stančík z OĽaNO bude iniciovať výbor, Žilinku sa chce pýtať na šírenie hoaxov

Vyjadreniami generálneho prokurátora Maroša Žilinku o údajnom zničení hrobov ruských vojakov by sa mohol zaoberať Zahraničný výbor Národnej rady (NR) SR. Jeho zvolanie chce iniciovať poslanec Andrej Stančík (OĽaNO).

Žilinka avizoval prešetrenie zásahu do hrobových miest vojakov Ruskej cárskej armády v obci Ladomirová v Prešovskom kraji. Polícia označila informácie o zničení cintorína za hoax, ktoré šíri ruské veľvyslanectvo na Slovensku.

"Je zarážajúce, že pán generálny prokurátor šíri v čase vojny hoaxy agresora, ktorý nás má na zozname nepriateľov. Považujem to za neprípustné a budem iniciovať mimoriadny Zahraničný výbor NR SR, kde sa ho budem na tieto aktivity pýtať," uviedol v stanovisku Stančík.

Na Žilinku reagoval aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). "Toto je obrovská hanba. GP SR zdieľa na svojom profile falošnú propagandu, vytvorenú ruskou ambasádou v SR," napísal na sociálnej sieti. Minister je presvedčený, že šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR je "priamym nástrojom ruskej propagandy, ktorého kroky našej krajine veľmi ubližujú".

https://standard.sk/248923/policia-riesi-vyhrazky-starostovi-ladomirovej-preveri-i-udajne-znicenie-hrobov/

(tasr)

16. septembra 2022 | 14:48

Minúta | 16. septembra 2022 | 14:48

Lídri Kirgizska a Tadžikistanu nariadili stiahnutie vojakov z pohraničia

Prezidenti Kirgizska a Tadžikistanu Sadyr Žaparov a Emomali Rachmon nariadili jednotkám svojich krajín, aby sa stiahli z oblastí v okolí spoločnej hranice.

Urobili tak po tom, ako bola ohlásená dohoda o prímerí, ktoré by malo ukončiť niekoľkodňové pohraničné boje medzi oboma postsovietskymi stredoázijskými republikami.

Žaparov a Rachmon absolvovali v piatok spoločné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo na okraji summitu Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v Uzbekistane, informuje agentúra AFP.

"Najvyšší činitelia oboch krajín sa dohodli, že dajú zodpovedným orgánom pokyn dodržiavať prímerie a stiahnuť vojakov a techniku z línie kontaktu," uvádza sa vo vyhlásení kancelárie kirgizského prezidenta.
Pohraničné boje, do ktorých obe strany nasadili aj ťažké zbrane, vrátane tankov a mínometov, si vyžiadali už najmenej tri obete na životoch a desiatky zranených.

Prímerie, ktoré dohodli poprední bezpečnostní činitelia Kirgizska a Tadžikistanu, vstúpilo do platnosti o 16.00 miestneho času, uviedla kirgizská pohraničná stráž. Bezprostredne neboli informácie o tom, či sa dohodnuté prímerie aj dodržiava.

Zrážky na tisíc kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch bývalých sovietskych republík v Strednej Ázii sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať, analyzuje Reuters. Dodáva však, že vlani viedli takmer k vypuknutiu rozsiahlejšieho vojenského konfliktu.

V oboch krajinách, ktoré majú blízke vzťahy s Moskvou, sa nachádzajú vojenské základne Ruska, ktoré tento týždeň vyzvalo Tadžikistan a Kirgizsko na ukončenie vojenskej konfrontácie.

(tasr)

16. septembra 2022 | 14:34

Minúta | 16. septembra 2022 | 14:34

Čína: 200-metrový mrakodrap zachvátil požiar

Viac než 200 metrov vysoký mrakodrap v čínskom meste Čchang-ša v provincii Chu-nan zachvátil v piatok požiar. Podľa štátnej televízie CCTV horelo niekoľko desiatok poschodí budovy štátneho telekomunikačného operátora China Telecom.

Agentúra AFP uvádza s odvolaním sa na hasičov, že požiar sa do neskorého popoludnia podarilo uhasiť a na mieste sa zatiaľ nenašli žiadne obete.

Na sociálnych sieťach sa objavilo video zachytávajúce desiatky ľudí utekajúcich z budovy, z ktorej odpadávali horiace kusy materiálu. Podľa AFP však nebolo bezprostredne možné overiť autenticitu záznamu.

Podľa AFP sú v Číne tragické požiare pomerne bežné. Dôvodom je zanedbávanie stavebných predpisov a mnohé prípady neschválenej výstavby. Vlani v júli pri požiari skladu v provincii Ťi-lin zahynulo 15 ľudí a zranilo sa ich najmenej 25. Mesiac predtým v škole bojových umení v provincii Che-nan prišlo o život 18 ľudí, zväčša detí.

(tasr)

16. septembra 2022 | 14:29

Minúta | 16. septembra 2022 | 14:29

Polícia rieši vyhrážky starostovi Ladomirovej, preverí i údajné zničenie hrobov

Polícia rieši vyhrážanie starostovi Ladomirovej v Prešovskom kraji, ktoré mu mali prísť po informácii o údajnom zničení cintorína ruských vojakov v obci. Prešovská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

"Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Svidníku aktívne rieši situáciu ohľadom starostu obce Ladomirová, ktorému mali byť adresované vyhrážky voči jeho osobe, so starostom sme v aktívnom kontakte. Taktiež preverujeme údajné poškodenie hrobov vojakov padlých v I. svetovej vojne na cintoríne v Ladomirovej," uviedli policajti.

Polícia predtým upozornila na informácie o zničení cintorína vojakov Ruskej cárskej armády, ktoré šíri ruské veľvyslanectvo na Slovensku. Označila ich za hoax, tvrdenie ako nepravdivé odmietol aj starosta. Generálny prokurátor Maroš Žilinka avizoval, že zásah do hrobových miest sa prešetrí.

(tasr)

16. septembra 2022 | 14:07

Minúta | 16. septembra 2022 | 14:07

Ukrajinci údajne zaútočili raketometmi HIMARS na okupované mesto Cherson

Ukrajinské rakety zasiahli v piatok centrum Rusmi okupovaného mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Podľa správ ruských tlačových agentúr zásah dostala budova využívaná miestnymi prookupačnými úradmi, píše agentúra DPA. Ukrajinská strana útok na Cherson nepotvrdila.

Podľa zástupkyne šéfa Moskvou dosadenej regionálnej správy Jekateriny Gubarevovej pri ukrajinskom raketovom útoku zahynula minimálne jedna osoba a ďalšia utrpela zranenia. K útoku vraj došlo počas zasadnutia popredných činiteľov miestnej a oblastnej správy.

Ruské tlačové agentúry tvrdia, že centrum Chersonu zasiahli dopoludnia strely z amerických raketometov HIMARS, ktoré vypálila ukrajinská armáda. Do blízkosti sídla regionálnej správy podľa nich dopadlo najmenej päť rakiet, uvádza denník The Guardian.

Na sociálnych sieťach sa objavili videozábery, na ktorých vidno poškodené budovy, jedno mŕtve telo a jednu zranenú osobu. Autenticitu záberov však nebolo možné overiť. Operačné velenie ukrajinskej armády pre južnú časť krajiny odmietlo tieto správy ruských médií komentovať.

(tasr)