17. septembra 2022 | 22:07

Minúta | 17. septembra 2022 | 22:07

Pelosiová pricestovala do Arménska, chce vyjadriť podporu stabilite regiónu

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová pricestovala v sobotu do Arménska. Ako informovala agentúra AFP, jej návšteva sa koná len niekoľko dní po tom, ako boje v pohraničí Arménska s Azerbajdžanom ohrozili snahy Západu o dosiahnutie trvalého mieru medzi týmito úhlavnými nepriateľmi.

Boje, ktoré boli najzávažnejšie od vojny v roku 2020, vypukli v utorok a vyžiadali si životy 215 ľudí. Vo štvrtok bolo uzavreté prímerie. Pelosiová uviedla, že jej návšteva "je symbolom pevného záväzku Spojených štátov k mierovému, prosperujúcemu a demokratickému Arménsku a k stabilnému a bezpečnému kaukazskému regiónu".

Pelosiová je najvyššou predstaviteľkou USA, ktorá pricestovala do Arménska od vyhlásenia jeho nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Jej trojdňová návšteva "zohrá významnú úlohu pri zaistení našej bezpečnosti", povedal novinárom pred jej príchodom predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan.

K najnovšej eskalácii v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí došlo v čase, keď najbližší spojenec Jerevanu - Rusko - už siedmy mesiac vedie vojnu proti Ukrajine.

Keďže februárová invázia ruskej armády na Ukrajinu má za následok čoraz väčšiu izoláciu Ruska na svetovej scéne, vedúcu úlohu pri sprostredkúvaní normalizácie arménsko-azerbajdžanských vzťahov prevzala Európska únia. Analytici však podľa AFP uviedli, že tohtotýždňové obnovenie bojov do značnej miery zmarilo snahy Západu priblížiť Baku a Jerevan k mierovej dohode.

(tasr)

17. septembra 2022 | 21:09

Minúta | 17. septembra 2022 | 21:09

V irackej Karbale za účasti miliónov pútnikov vyvrcholil šiitský sviatok arbaín

Milióny šiitských pútnikov sa zišlo v irackom meste Karbalá, kde v sobotu vyvrcholil šiitský náboženský sviatok arbaín ukončujúci 40-dňové obdobie smútku za imámom Husajnom, ktorý zahynul v boji v roku 680 n.l.

Ako informovala agentúra AFP, na túto výročnú púť do Karbaly, kde sú pochovaní imám Husajn a jeho brat Abbás, cestujú muži a ženy z celého Iraku, ale aj zo zahraničia.

Po dvoch rokoch poznačených pandémiou choroby COVID-19 a obmedzeniami pri cestovaní sa tento týždeň do mesta Karbalá ležiaceho v strednom Iraku "nahrnulo" 21,2 milióna pútnikov, uviedla organizácia, ktorá spravuje Abbásovo mauzóleum.

Medzi pútnikmi je päť miliónov cudzincov vrátane rekordných viac ako troch miliónov šiitov zo susedného Iránu, informovali podľa AFP úrady v oboch krajinách.

Počet pútnikov prichádzajúcich do Karbaly sústavne stúpa od roku 2003, keď bol zosadený iracký diktátor Saddám Husajn.

Alex Shams, doktorand na Chicagskej univerzite, ktorý sa špecializuje na šiitskú politiku, pre AFP na vysvetlenie uviedol: "Pre irackých šiitov je to do veľkej miery vyjadrenie ich slobody po rokoch diktatúry a tiež hrdosti na svoju šiitskú identitu."

Tento rok sa spomienkové podujatia konajú na pozadí politickej krízy v Iraku. Spory medzi dvoma hlavnými šiitskými frakciami – proiránskym Koordinačným rámcom a politickým blokom verným duchovnému Muktadovi Sadrovi – totiž zabránili vytvoreniu koaličnej vlády.

Táto kríza koncom augusta prerástla do násilia, keď sa Sadrovi prívrženci dostali do stretov s armádou a s bývalými polovojenskými jednotkami integrovanými do vládnych ozbrojených síl. Zahynulo pritom viac ako 30 Sadrových prívržencov.

(tasr)

17. septembra 2022 | 19:31

Minúta | 17. septembra 2022 | 19:31

Japonsko: Pre blížiaci sa tajfún Nanmadol nariadili evakuáciu tisícov ľudí

Očakáva sa, že tajfún Nanmadol by mal v nedeľu zasiahnuť ostrov Kjúšu. Úrady preto nariadili evakuáciu tisícov ľudí.

Úrady v Japonsku vyzvali na evakuáciu státisícov ľudí pre „bezprecedentné“ riziká vyplývajúce z blížiaceho sa tajfúnu. Očakáva sa, že tajfún Nanmadol by mal v nedeľu zasiahnuť ostrov Kjúšu. Rýchlosť vetra by pritom mohla dosiahnuť 270 kilometrov za hodinu a v niektorých oblastiach by pre tajfún mohlo za 24 hodín napadať 500 milimetrov zrážok. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Pre Kjúšu platí osobitná výstraha a úrady varujú pred zosuvmi pôdy a záplavami. Podľa novín Japan Times je to po prvý raz, čo takúto výstrahu vydali niekde inde ako v prefektúre Okinawa. Pre tajfún zrušili vlaky aj lety.

Keď sa tajfún dostane nad pevninu, očakáva sa, že sa otočí na severovýchod a bude sa pohybovať cez stredné Japonsko smerom na Tokio. Tiež sa očakáva, že nad pevninou veľmi nezoslabne.

Predstaviteľ japonského meteorologického ústavu v sobotu povedal novinárom, že v dôsledku tajfúnu existujú riziká bezprecedentných búrok, vysokých vĺn, pobrežných povodní a rekordného dažďa. Ústav tiež varoval, že niektorým domom, najmä na juhu Kjúšu, hrozí zrútenie, a vyzval obyvateľov, aby hľadali útočisko v pevných budovách. Nanmadol má podľa spomenutého predstaviteľa potenciál byť horším ako tajfún Jebi, ktorý si v roku 2018 vyžiadal 14 mŕtvych, aj ako tajfún Hagibis, ktorý o rok neskôr spôsobil rozsiahle výpadky elektriny.

(sita)

17. septembra 2022 | 18:59

Minúta | 17. septembra 2022 | 18:59

Záporožská elektráreň je znova napojená na ukrajinskú prenosovú sústavu

Jedno zo štyroch hlavných elektrických vedení ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) je opravené a znova dodáva Ruskom kontrolovanému závodu elektrinu z ukrajinskej prenosovej sústavy. Dva týždne po jeho prerušení to v sobotu oznámila dozorná agentúra OSN. Informuje o tom agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.

Hoci šesť reaktorov tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe bolo odstavených, palivo v nich musí byť stále ochladzované. Znamená to, že závod potrebuje elektrinu na zabezpečenie obehu vody v jadrách reaktorov, vysvetľuje Reuters.

Zásobovanie ZAES elektrickou energiou je zdrojom obáv, odkedy vypadlo posledné hlavné vedenie a boli odpojené aj tri záložné vedenia, ktorými možno závod spojiť s neďalekou uhoľnou elektrárňou.

ZAES tak prešla to tzv. ostrovného režimu, pri ktorom elektrárni dodával elektrinu jej posledný reaktor v prevádzke. Tento režim však nie je dlhodobo udržateľný. Záložné vedenie obnovili pred týždňom, čo umožnilo odstaviť aj tento reaktor.

"Po opätovnom zapojení hlavného vedenia včera popoludní sú tri záložné elektrické vedenia znova v zálohe," uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Tri ďalšie vonkajšie elektrické vedenia, poškodené počas konfliktu, sú naďalej nefunkčné.

Rusko a Ukrajina sa vzájomne obviňujú z ostreľovania v oblasti Záporožskej jadrovej elektrárne, ktoré poškodilo aj jej budovy a spôsobilo prerušenie elektrických vedení.

"Hoci sa stav napájania ZAES za posledný týždeň zlepšil... celková situácia tejto elektrárne, ktorá sa nachádza uprostred vojnovej zóny, je naďalej neistá," dodala MAAE vo vyhlásení.

(tasr)

17. septembra 2022 | 18:30

Minúta | 17. septembra 2022 | 18:30

Pochod za práva komunity LGBTQ sa v Belehrade koná napriek úradnému zákazu

Aktivisti na podporu práv sexuálnych menšín sa v sobotu podvečer vydali na pochod ulicami Belehradu. Ich akcia sa koná napriek predchádzajúcemu oficiálnemu zákazu Europrideu srbskými úradmi. Situáciu v Belehrade monitoruje polícia, ktorá sa účastníkov pochodu LGBTQ snaží oddeliť od ľudí zhromaždených na výzvy pravicových radikálov. Zadržaných bolo už niekoľko desiatok ľudí.

Informovali o tom agentúra AFP a televízia ABC, ktorá dodala, že k účastníkom pochodu EuroPride sa podľa srbských médií pripoja viacerí diplomati, poslanci Európskeho parlamentu, ako aj ďalší európski a medzinárodní lídri.

Podľa webu Euronews Srbija sa na pochode zúčastňuje aj partnerka srbskej premiérky Any Brnabičovej. Organizátori pochodu vyjadrili nádej, že podujatie LGBTQ sa zaobíde bez násilia, pričom uviedli, že od srbskej premiérky dostali záruky, že podujatie sa môže uskutočniť podľa plánu a účasť na ňom bude bezpečná.

ABC však dodala, že medzičasom bolo zaznamenaných aj niekoľko menších incidentov, pri ktorých pravicoví radikáli, ktorí sa zišli na protidemonštrácii, hádzali fľaše do policajtov snažiacich sa izolovať prívržencov oboch táborov. Demonštranti zaútočili aj na novinárov agentúry Tanjug, informoval spravodajský web Espreso.co.rs.

Podľa tohto webu bolo za narušovanie poriadku v uliciach Belehradu zadržaných už najmenej 31 osôb.

Srbské úrady začiatkom tohto týždňa zakázali pochod EuroPride v uliciach Belehradu - práve s odvolaním sa na riziko zrážok s krajne pravicovými aktivistami.

K tomuto zákazu došlo len niekoľko dní po tom, ako sa tisíce ľudí zúčastnili na demonštrácii proti jeho konaniu. Motorkárske gangy, pravoslávni kňazi a veriaci i krajne pravicoví nacionalisti na tejto demonštrácii požadovali zrušenie EuroPride.

ABC vysvetlila, že členovia združenia organizátorov European Pride vybrali hlavné mesto Srbska za miesto konania každoročného podujatia pred tromi rokmi - v nádeji, že bude predstavovať veľký prelom pre slovanskú krajinu, ktorá je tradične konzervatívna a silne ovplyvnená pravoslávnou cirkvou.

Manželstvá homosexuálov nie sú v Srbsku právne uznané. Belehradské pochody Pride v roku 2001 a v roku 2010 boli poznačené násilím a výtržnosťami rozpútanými pravicovými radikálmi. Od roku 2014 sa sprievod organizuje pravidelne a bez výraznejších nepokojov, ale vždy za asistencie polície.

(tasr, sak)

17. septembra 2022 | 17:15

Minúta | 17. septembra 2022 | 17:15

Proti chrípke sa vlani zaočkovalo takmer 260-tisíc ľudí, uvádzajú zdravotné poisťovne

Očkovanie proti chrípke vlani využilo 258 051 ľudí. Vyplýva to z informácií, ktoré pre TASR poskytli všetky tri zdravotné poisťovne (ZP) na Slovensku. Pripomínajú, že očkovanie proti chrípke bude pre poistencov dostupné zadarmo aj tento rok.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) podotkla, že o očkovanie proti chrípke je na Slovensku dlhodobo nízky záujem. "Celkový podiel zaočkovanosti bol pred pandémiou pod úrovňou piatich percent, na jeseň 2020 dosiahol necelých šesť. V roku 2021 sme zaznamenali 170 365 očkovaní proti chrípke u dospelých a 6 152 u detí do 18 rokov," priblížila manažérka oddelenia komunikácie poisťovne Eva Peterová.

V súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera evidujú za rok 2021 takmer 67-tisíc poistencov, ktorí sa dali zaočkovať proti chrípke. Najväčší záujem bol vo vekovej kategórii nad 59 rokov, kde sa nechalo zaočkovať vyše 39-tisíc osôb. Súkromná Union zdravotná poisťovňa zaznamenala 12 842 očkovaní proti chrípke u dospelých a 1 734 u detí.

Zdravotné poisťovne zároveň pripomínajú, že očkovanie proti chrípke je aj tento rok zadarmo. VšZP uhradí od 1. októbra do 28. februára 2023 všetky vakcíny uvedené v zozname kategorizovaných liekov. Spolu s vakcínou preplatí štátna poisťovňa lekárovi aj výkon očkovania. Všeobecný lekár môže vakcínu proti chrípke predpísať aj elektronicky.

Deťom od dvoch do 12 rokov plne uhradí aj bezinjekčnú vakcínu Fluenz-Tetra proti chrípke. "Ide o nosový sprej, ktorý sa aplikuje do oboch nosných dierok, pričom nie je potrebná inhalácia," vysvetlila podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beata Havelková.

Za očkovanie proti chrípke neplatia ani poistenci súkromných zdravotných poisťovní. "V kategorizačnom zozname nie je žiadne časové obmedzenie. Vakcínu hradíme počas celého roka," ozrejmil pre TASR PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský. Bezinjekčnú vakcínu bude plne hradiť deťom do šesť rokov. "Na staršie deti sa vzťahuje náš benefit 300+300, takže môžu mať vrátený prípadný doplatok v rámci tohto benefitu," dodal.

Celoročne budú mať očkovanie hradené aj poistenci Union ZP. "Stačí požiadať všeobecného lekára alebo pediatra o elektronický recept na očkovaciu látku, ktorú si bezplatne vyzdvihne v lekárni a následne sa nechá u lekára zaočkovať," vysvetlila pre TASR hovorkyňa zdravotnej poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Deťom od dvoch do 12 rokov poisťovňa tiež v plnej výške preplatí nazálnu vakcínu proti chrípke. Dodala, že ZP hradí aj samotný výkon očkovania.

"Očkovanie proti chrípke je obzvlášť dôležité, pretože chrípkou oslabený organizmus je náchylnejší nakaziť sa aj ďalšími infekciami. Takisto súbežný priebeh chrípky a ochorenia COVID-19 môže prispieť k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu a ťažšiemu priebehu ochorenia," vysvetlila revízna lekárka Union ZP Ingrid Dúbravová. Odborníci odporúčajú dať sa zaočkovať proti chrípke na začiatku jej sezóny, čiže v priebehu októbra a novembra.

(tasr)

17. septembra 2022 | 16:22

Minúta | 17. septembra 2022 | 16:22

Paríž skráti čas osvetlenia múzea Louvre a zámku Versailles

Paríž skráti čas osvetlenia múzea Louvre a zámku Versailles. Týmto symbolickým gestom chce verejnosť upozorniť na energetickú krízu, ktorá je dôsledkom vojny na Ukrajine. V sobotu to oznámila francúzska ministerka kultúry Rima Abdul-Malaková. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Parížsky magistrát už v utorok oznámil, že o hodinu skráti vonkajšie osvetlenie viacerých pamiatok vrátane Eiffelovej veže. Ide o ďalšie zo série opatrení, ktorým sa Francúzsko snaží zmierniť výdavky za energie.

"Symboly sú veľmi dôležité na zvyšovanie povedomia verejnosti (o energetickej kríze)," uviedla Abdul-Malaková. Dodala však, že symbolické opatrenia nebudú na zníženie spotreby elektriny stačiť.

Abdul-Malaková zároveň vyzvala francúzske kultúrne inštitúcie, aby zaviedli opatrenia zamerané na šetrenie energie. Ako príklad uviedla parížske múzeum Orsay, ktoré "znížilo svoje energetické výdavky o tretinu len tým, že vymenilo klasické žiarovky za LED osvetlenie".

Podľa ministerky kultúry tiež prebiehajú rokovania s prevádzkovateľmi kín o výmene premietacích prístrojov za šetrnejšie laserové projektory.

Opatrenia na zníženie energetickej spotreby prijímajú jednotlivé samosprávy aj v iných častiach Francúzska. Jedno z najprísnejších schválili v meste Lille na severe krajiny, kde od začiatku septembra zhasli nočné osvetlenie verejných budov s výnimkou hlavného námestia a opery. Viacero miest obmedzilo aj vykurovanie v budovách.

Po výzve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o "energetickej triezvosti" v súvislosti s dôsledkami vojny na Ukrajine sa zavedenie podobných opatrení očakáva v ďalších francúzskych mestách a obciach.

(tasr)

17. septembra 2022 | 15:27

Minúta | 17. septembra 2022 | 15:27

Poľsko otvára novú morskú trasu s cieľom znížiť svoju závislosť od Ruska

Najvyšší predstavitelia Poľska sa v sobotu zúčastnili na otvorení nového, hoci ešte nedokončeného námorného kanála, vďaka ktorému už lode nebudú musieť získavať povolenie Ruska na plavbu z Baltského mora do prístavov Vislianskeho zálivu.

Ako informovala agentúra AP, slávnostné podujatie sa konalo v deň 83. výročia vpádu sovietskych jednotiek na územie Poľska a má byť symbolicky prejavom konca vplyvu Moskvy na ekonomiku a rozvoj daného poľského regiónu, ktorý hraničí s Kaliningradskou oblasťou - ruskou exklávou na pobreží Baltického mora.

Poľská vláda uvádza, že nová vodná cesta poskytuje Poľsku plnú suverenitu v regióne na severovýchode krajiny, ktorý potrebuje investície a hospodársky rozvoj. Očakáva sa, že malé lode a jachty budú do prieplavu vpustené v nedeľu, dodala AP. Nákladné lode prieplav nebudú môcť využívať, kým sa prístup do prístavu Elbląg neprehĺbi na päť metrov.

Očakáva sa, že tieto práce budú stáť 100 miliónov zlotých (21 miliónov eur). Výška tejto sumy je podľa AP zdrojom sporov medzi vládou a mestskými orgánmi.

Na slávnostnom otvorení novej námornej trasy sa zúčastnili prezident Andrzej Duda, premiér Mateusz Morawiecki a predseda vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski.

Sobotňajšiu inauguráciu sprevádza niekoľko kultúrnych podujatí a na večer je naplánovaná dronová šou, informoval spravodajský web Polsatnews.pl monitorovaný agentúrou TASR.

Kanál, ktorý bol vybudovaný za takmer dve miliardy zlotých (420 miliónov eur), pretína Visliansku kosu východne od Gdanska a bol navrhnutý tak, aby umožnil lodiam plávať z Baltského mora a Gdanského zálivu do Elblągu a menších prístavov Vislianskeho zálivu bez toho, aby museli získať povolenie na plavbu cez prieliv na ruskom území. Zároveň skracuje trasu z Baltského mora do Elblągu približne o 100 kilometrov, čo je v prepočte 54 námorných míľ.

(tasr)

17. septembra 2022 | 14:24

Minúta | 17. septembra 2022 | 14:24

O zákaze dúhových vlajok na štátnych budovách sa bude rozhodovať už o pár dní

Zákazom symbolov propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie v budovách štátnych inštitúcií sa má zaoberať Národná rada SR na svojej schôdzi, ktorá by sa mala začať na budúci týždeň 20. septembra.

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o štátnych symbolom, predkladá poslanec György Gyimesi (OľaNO) spolu s Tomášom Tarabom, ktorý kandidoval za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.

Za porušenie tohto ustanovenia navrhujú pokutu do 7-tisíc eur, ktorú by mohol právnickej osobe uložiť okresný úrad. Zákaz umiestňovania symbolov má podľa návrhu platiť pre interiér budov aj zvonka na budovách štátnych inštitúcií. Týkať sa má aj objektu, v ktorom sídli verejný ochranca práv. Práve úrad ombudsmanky vyvesil dúhovú vlajku v deň dúhového pochodu na podporu LGBT komunity.

Gyimesi s Tarabom chcú zakázať umiestniť „symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie“. Zdôvodňujú to tým, že podľa Ústavy SR sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Verejné inštitúcie, ktoré najmä vyvesením vlajky podporujú niektoré ideológie, podľa poslancov „nielen porušujú Ústavu SR, ale navyše významne polarizujú spoločnosť a nepriamo diskriminujú osoby iného názoru.“

Gyimesi návrh predložil bez toho, aby o tom hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vopred informoval, za čo si v poslaneckom klube vyslúžil kritiku. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) pred časom vyzval Gyimesiho, aby návrh stiahol. Zastal sa ho však predseda hnutia Igor Matovič, podľa ktorého je návrh správny.

(sita)

17. septembra 2022 | 14:20

Minúta | 17. septembra 2022 | 14:20

Zemanová: Materiál na odvolanie Matoviča môže byť hotový budúci týždeň

Materiál na odvolanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) by mohol byť hotový budúci týždeň. Uviedla to šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová v relácii RTVS Sobotné dialógy. Návrh má podľa nej už teraz istú podporu 23 poslancov. OĽaNO podľa jeho poslanca Národnej rady (NR) SR Andreja Stančíka naďalej trvá na tom, že Matovič by odísť nemal.

"Myslím si, že hnutie sa vyjadrilo jasne a mal by ostať vo svojej funkcii," reagoval Stančík. Zemanová dodala, že o podporu zvyšných siedmich hlasov sa chcú uchádzať najmä u poslancov, ktorí boli súčasťou koalície. SaS sa už skôr vyjadrila, že poslancov z ĽSNS a mimoparlamentnej Republiky proaktívne oslovovať nebudú.

Na margo budúceho fungovania menšinovej vlády Stančík verí, že strana SaS, ale aj opozícia podporia zákony na pomoc ľuďom. Je podľa neho pochopiteľné, že vláda bude musieť, prioritne s SaS, rokovať o podpore ich návrhov, aby na oplátku podporili tie vládne. "Ak vláda nebude schopná prijímať opatrenia, ktoré majú pomáhať ľuďom, bude diskusia o predčasných voľbách," podotkol. Nekomentoval, či by ich podporil, v čase krízy to však považuje za nezodpovedné. "Zbytočne to paralyzuje štát," vysvetlil.

Obaja sa zhodujú v tom, že pri energetickej kríze je dôležitá spolupráca v rámci Európskej únie a hľadanie spoločných riešení. "Nie je to len slovenský problém, musíme tlačiť na európske riešenia," skonštatoval Stančík. Pomoc by mala byť podľa neho smerovaná adresne, pre najohrozenejšie skupiny. Dodal, že konkrétne mechanizmy a opatrenia má minister hospodárstva Karel Hirman predstaviť na najbližšom rokovaní vlády. Zemanová v tejto súvislosti podotkla, že dôležitá je aj pomoc pre podnikateľský sektor.

Diskutujúci sa dotkli aj témy schôdze NR SR, ktorú sa tento týždeň nepodarilo otvoriť. Stančík kritizuje obštrukcie SaS, Zemanová zas to, že dôležité body, ako napríklad vstup Švédska a Fínska do NATO, boli zaradené na koniec rokovania. Podľa Zemanovej sa SaS na ďalšej schôdzi 100-percentne zúčastní. Obaja veria, že sa schôdza otvorí a bude konštruktívna.

Vstup poslanca Jozefa Šimka, ktorý kandidoval za ĽSNS, do poslaneckého klubu Sme rodina, je podľa Stančíka vecou šéfa strany Borisa Kollára. OĽaNO by podľa jeho slov malo aj naďalej problém rokovať s poslancami okolo Tomáša Tarabu, ĽSNS či hnutia Republika.

(tasr)

17. septembra 2022 | 14:15

Minúta | 17. septembra 2022 | 14:15

Cyprus privítal úplné zrušenie zbrojného embarga USA, Turecko ho odsúdilo

Cyprus privítal v sobotu úplné zrušenie zbrojného embarga Spojených štátov voči etnicky rozdelenému ostrovu. Podľa Nikózie ide o míľnik potvrdzujúci čoraz užšie bilaterálne vzťahy, ktoré posilňujú stabilitu v nepokojnom regióne východného Stredomoria. Informácie priniesla agentúra AP.

Turecko, ktoré má v severnej časti Cypru vyše 35-tisíc vojakov, rozhodnutie odsúdilo. Turecké ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo USA, aby svoj krok prehodnotili. Varovalo, že môže poškodiť úsilie o mierovú dohodu, viesť k pretekom v zbrojení na ostrove a oslabiť regionálnu stabilitu.

Šéf diplomacie USA Antony Blinken podľa oznámenia svojho ministerstva rozhodol, že Cyprus splnil podmienky na povolenie "vývozu, reexportu a transferu obranného tovaru" pre rozpočtový rok 2023.

Spojené štáty budú s ročnou periodicitou hodnotiť, či Cyprus dodržiava podmienky zrušenia embarga. Patrí k nim boj proti praniu špinavých peňazí či zamedzenie prístupu ruských vojenských plavidiel do prístavov na doplnenie paliva a servis.

Cyprus zakázal ruským vojenským lodiam využívať svoje prístavy začiatkom marca po invázii Ruska na Ukrajinu.

Podmienky odvolania zbrojeného embarga sú zakotvené v zákone o bezpečnostnom a energetickom partnerstve s východným Stredomorím, ktorý Kongres USA prijal v roku 2019. Zákon sa týka Grécka, Cypru a Izraela a nedávno objavených ložísk zemného plynu v regióne, ktoré by mohli pomôcť znížiť závislosť od energetických zdrojov z Ruska, vysvetlila stanica Slobodná Európa.

Spojené štáty zaviedli zbrojné embargo voči Cypru v roku 1987 s cieľom zabrániť, aby možné preteky v zbrojení poškodili tamojšie mierové rokovania. Cyprus je rozdelený od roku 1974, keď jeho severnú časť vojensky obsadilo Turecko v reakcii na prevrat zameraný na pripojenie ostrova ku Grécku.

Keďže Cyprus nemal prístup k americkým zbraniam, zaobstaral si ruské bojové vrtuľníky, tanky a protilietadlové systémy, dodáva AP.

(tasr)

17. septembra 2022 | 12:50

Minúta | 17. septembra 2022 | 12:50

Remišová: Na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo neskoro už včera

Podpredsedníčka vlády a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová zareagovala na status generálneho prokurátora Maroša Žilinku, v ktorom prevzal informáciu o zničení hrobov padlých ruských vojakov v 1. svetovej vojne v obci Ladomirová. Na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo podľa nej neskoro už včera.

Potvrdzuje sa, že na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo neskoro už včera, napísala na sociálnej sieti podpredsedníčka vlády a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová. Reagovala tak na status generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napísal, že na vojnovom cintoríne v obci Ladomirová v Prešovskom kraji, kde sú pochovaní ruskí vojaci z 1. svetovej vojny, „neznámy páchateľ pristúpil k starostlivosti o stav hrobov hanebným a neakceptovateľným spôsobom”. Vo svojom statuse vychádzal generálny prokurátor z informácií zverejnených Veľvyslanectvom Ruska na Slovensku.

„Ruská propaganda si cez svojho veľvyslanca vymyslela, že niekto zneuctil hroby vojakov v obci Ladomirová. Starostovi obce sa teraz vyhrážajú, vec rieši polícia. Generálny prokurátor má chrániť občanov Slovenskej republiky, Maroš Žilinka namiesto toho zdieľa nebezpečný hoax nepriateľského štátu, pričom občanovi Slovenska chodia vyhrážky a hrozby,“ napísala Veronika Remišová s tým, že aj na tomto prípade vidíme, že svoju „funkciu nezvláda, mýli si výkon kompetencií s nebezpečnou proruskou politikou a oslabuje inštitúciu, ktorú má riadiť“.

V tejto súvislosti v piatok poslanec Národnej rady SR (NR SR) z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Andrej Stančík informoval, že bude iniciovať mimoriadny Zahraničný výbor NR SR. Na výbore sa chce pýtať generálneho prokurátora Maroša Žilinku, prečo šíri v čase vojny hoaxy prezentované ruským veľvyslancom na Slovensku Igorom Bratčikovom.

Generálna prokuratúra SR v piatok reagovala, že orgány prokuratúry konajú v danej veci z úradnej povinnosti a vzhľadom na charakter a povahu podozrenia je potrebné objektívne prešetriť vec z hľadiska možného naplnenia skutkovej podstaty hanobenia miesta posledného odpočinku. „Generálna prokuratúra SR sa ostro ohradzuje voči nepravdivým obvineniam zo šírenia proruskej propagandy a dôrazne odmieta podsúvanie politického naratívu, ktorý nemá nič spoločné s úradným postupom vyplývajúcim prokuratúre zo zákona," uviedla prokuratúra.

(sita, sak)

17. septembra 2022 | 12:43

Minúta | 17. septembra 2022 | 12:43

Wall Street v piatok pokračovala vo výpredaji

Wall Street v piatok (16. 9.) pokračovala vo výpredaji a dva z troch hlavných amerických indexov, S&P 500 a Nasdaq Composite zaznamenali najhorší týždeň od júna. Hlavným dôvodom boli prekvapivo vysoké čísla o inflácii, ktoré udusili nádeje investorov, že americká centrálna banka (Fed) by mohla spomaliť sprísňovanie menovej politiky.

Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average v piatok stratil 139,40 bodu alebo 0,45 percenta a uzavrel na 30 822,42 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,72 percenta na 3 873,33 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 0,90 percent na 11 448,40 bodu.

Všetky tri hlavné americké akciové indexy zaznamenali tretie oslabenie za uplynulé štyri týždne. Dow Jones za celý uplynulý týždeň padol o 4,1 percenta, S&P 500 o 4,8 percenta a Nasdaq približne o 5,5 percenta.

Utorková (13. 9.) správa o augustovom vývoji spotrebiteľských cien v USA ukázala, že inflačné tlaky v najväčšej svetovej ekonomike nepoľavujú. Aj v ďalšom priebehu týždňa prichádzali z ekonomiky relatívne pozitívne údaje, čo zničilo nádeje, že Fed by mohol v najbližších mesiacoch spomaliť tempo sprísňovania menovej politiky.

Aktuálne sa vo všeobecnosti počíta s tým, že Fed na svojom budúcotýždňovom zasadnutí zdvihne sadzby o 75 bázických bodov. Podľa niektorých analytikov však nie je vylúčené ani zvýšenie o 100 bázických bodov, čo by bol najprudší nárast sadzieb za 40 rokov.

V piatok potom k negatívnej nálade prispeli aj hospodárske výsledku FedExu, ktoré výrazne sklamali prognózy. Prepravná spoločnosť tiež zhoršila celoročné očakávania z dôvodu oslabenia globálnej ekonomiky. Akcie FedExu sa prepadli o 21,4 percenta.

(tasr)

17. septembra 2022 | 11:32

Minúta | 17. septembra 2022 | 11:32

Slováci sú v podiele financií na bežných účtoch tretí v OECD

V podiele finančného majetku držaného na bežných účtoch a konzervatívnych produktoch sú Slováci tretí v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V čase dvojcifernej inflácie sa im tak ich úspory výrazne znižujú. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Československej obchodnej banky.

Z posledných dostupných údajov OECD vyplýva, že v rokoch 2020 a 2021 mali klienti na Slovensku na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch až 56 percent svojho finančného majetku. Je to tak tretí najvyšší podiel spomedzi všetkých krajín OECD po Turecku (73,3 percenta) a Grécku (58 percent). V susednom Česku predstavuje tento podiel 45 percent, v Maďarsku 28 percent a v Poľsku 51 percent.

"Držanie peňazí na bežných účtoch alebo doma tzv. pod vankúšom v boji proti inflácii nepomôže," upozornila manažérka vývoja produktov a riešení KBC Asset Management na Slovensku Silvia Čechovičová. Inflácia totiž dosiahla 14 percent a úročenia na tradičných produktoch, ako sú sporiace účty alebo termínované vklady, sa držia na nízkej úrovni. "Preto nemajú šancu výraznejšie tlmiť negatívne dopady zdražovania na hodnotu úspor," dodala.

Ako najvhodnejší nástroj, ktorý ponúka potenciál vyššieho zhodnotenia úspor ako "klasické" produkty, je investovanie. No najmä pre prvoinvestorov môže spôsobovať neistotu, nakoľko pri investovaní nie je možné eliminovať riziko straty. V podielových fondoch držali Slováci podľa posledných dostupných dát OECD necelých sedem percent svojho finančného majetku.

(tasr)

17. septembra 2022 | 10:10

Minúta | 17. septembra 2022 | 10:10

Analýza: Ak spoločnosť neponúka prácu na diaľku, čaká ju odchod zamestnancov

Ak spoločnosť neponúka formu práce na diaľku či hybridný model, s veľkým predpokladom ju čaká odchod kvalifikovaných zamestnancov. Potvrdzujú to skúsenosti pracovnej agentúry Grafton, ale aj ďalšie štúdie. Výhody tohto pracovného modelu sú pritom nielen na strane pracovníkov, prospech z nej majú aj zamestnávatelia.

Pandémia priniesla v práci na diaľku alebo "home office" zásadnú akceleráciu, podniky sa museli flexibilne prispôsobiť zmenám a transformácii na tento spôsob práce. Množstvo firiem však pred tým má aj naďalej obavy.

Viacero štúdií podľa personálnej agentúry potvrdzuje, že práca na diaľku poskytuje zamestnancom lepšiu možnosť zladiť svoj pracovný a súkromný život, vďaka čomu sú spokojnejší a produktívnejší. Tento typ rovnováhy a pracovnej flexibility sa pretavuje aj do väčšej lojality smerom k zamestnávateľovi, tiež do rozvoja radu tzv. mäkkých zručností. Všetky tieto faktory vedia následne pracovníci využiť vo svojej práci a pre prospech zamestnávateľa.

Hybridná práca s dochádzaním do zamestnania na dva či tri dni počas pracovného týždňa tiež vedie k úspore času a väčšiemu sústredeniu sa na pracovné úlohy bez vyrušovania kolegami. Pre niektoré odvetvia je však výhodnejšia ako pre iné.

Podniky, ktoré prejdú na hybridný model práce, podľa Martina Mala z Graftonu získajú väčšiu atraktivitu pri nábore nových kolegov. "Naše skúsenosti tiež ukazujú, že zamestnanci skôr siahnu po práci, ktorá im ponúka väčšiu flexibilitu, pretože sú v nej spokojnejší," podotkol Malo s tým, že hybridná práca a práca na "home office" sa tento rok ukazuje ako trend číslo jeden. Tvrdí, že v súčasnej vojne o talenty a udržanie si špičkových odborníkov by mala byť kľúčovým konceptom a nevyhnutnou súčasťou ponuky firiem.

(tasr)

17. septembra 2022 | 9:13

Minúta | 17. septembra 2022 | 9:13

Mikloško: Škola je povinná šikanu riešiť a nemôže ju ignorovať

Škola je povinná šikanu riešiť a nemôže ju ignorovať. V súvislosti so začiatkom školského roka to pre TASR povedal komisár pre deti Jozef Mikloško. Podľa neho môže v tomto období opäť nastať situácia s porušovaním práv detí v školskom prostredí, či už zo strany spolužiakov, alebo zamestnancov školy.

"V prvom rade je dôležité, aby sa dieťa so svojím problémom zdôverilo osobe, ktorej verí, že mu pomôže," poradil Mikloško. V prípade, že nenachádza takúto osobu, je podľa neho možné obrátiť sa aj na rôzne linky pomoci, ako je napríklad Linka detskej istoty či Linka detskej dôvery.

Na školách odporučil kontaktovať triedneho učiteľa a ak neprišlo k náprave, obrátiť sa priamo na riaditeľa školy. "Ak napriek kontaktovaniu riaditeľa školy k šikane naďalej dochádza, je potrebné sa obrátiť na Štátnu školskú inšpekciu so sídlom v Bratislave alebo školské inšpekčné centrum v kraji trvalého pobytu dieťaťa," uviedol komisár.

Ak sa nič nezmení ani po tom, ako sa rodičia dieťaťa obrátia na inšpekciu, podľa Mikloška je na mieste obrátiť sa na Úrad komisára pre deti, ktorý posúdi, či nedošlo k porušeniu práv dieťaťa. "Odporúčame požadovať od školy zdokumentovanie riešenia veci, kto, kedy a v akej veci šikanovania sa na školu obrátil," doplnil.

Po tom, čo sa dieťa alebo rodičia na nich obrátia, komisár sa spolu so svojimi odbornými pracovníkmi oboznámi so všetkým, čo bolo pre dieťa dosiaľ urobené. A to či už zo strany rodičov, triedneho učiteľa, školského psychológa, sociálneho pedagóga, výchovného poradcu alebo vybranej dospelej osoby, na ktorú sa dieťa obrátilo.

Komisár sa súčasne zaujíma o to, ako škola a učitelia vedú žiakov v prevencii voči šikane. "A keď už na škole je aj ten najnižší stupeň šikany, ako a čo urobili, aby tam nebol," doplnil Mikloško, ktorý môže aj osobne vycestovať a skontrolovať miesto, kde má k šikane dochádzať. Zároveň upozornil, že nie je osobou, ktorá môže nariadiť vykonanie kontroly v školskom prostredí.

Úrad komisára chce celú problematiku riešiť komplexne a verí, že aj októbrový výskum, ktorý bude mapovať názory 1 200 detí, im môže pomôcť navrhnúť konkrétne preventívne opatrenia.

(tasr)

17. septembra 2022 | 7:12

Minúta | 17. septembra 2022 | 7:12

Kirgizsko hlási viac než 20 obetí z ozbrojených zrážok s Tadžikistanom

Kirgizské ministerstvo zdravotníctva v piatok oznámilo, že počas niekoľkodňových bojov na hraniciach s Tadžikistanom bolo zabitých 24 ľudí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Do zdravotníckych zariadení v regióne Batken bolo privezených 24 tiel," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Kirgizsko a Tadžikistan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, ktoré malo v piatok ukončiť niekoľkodňové boje na spoločnej hranici týchto stredoázijských republík.

Podľa kirgizskej strany tadžické sily pálili na región Batken na juhozápade Kirgizska a ostreľovali pozície pohraničných stráži.

Na spravodajskom portáli tadžickej vlády sa zase uvádza, že Kirgizsko posilnilo svoje pozície a ostreľuje tadžické pohraničné obce.

Obe bývalé sovietske republiky uzatvorili v piatok prímerie a ich prezidenti nariadili jednotkám svojich krajín, aby sa stiahli z oblastí v okolí spoločnej hranice. Stretnutie prezidentov Kirgizska a Tadžikistanu Sadyra Žaparova a Emomaliho Rachmona sa uskutočnilo po tom, čo sa Rusko ponúklo, že bude prostredníkom pri riešení ich konfliktu.

Zrážky na 1000 kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch stredoázijských republík sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať. Vlani však viedli takmer k totálnej vojne a zahynulo pri nich približne 50 ľudí.

(tasr)

16. septembra 2022 | 20:21

Minúta | 16. septembra 2022 | 20:21

Putin: Ak chce Európa plyn, nech otvorí Nord Stream 2

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol zodpovednosť Ruska za energetickú krízu v Európe a povedal, že ak chce Európska únia viac plynu, tak nech zruší sankcie, ktoré bránia sprevádzkovaniu plynovodu Nord Stream 2. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Putin pre médiá na okraj samitu Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorá sa koná v uzbeckom Samarkande, povedal, že "ak je situácia v Európe taká vážna, stačí zrušiť sankcie na Nord Stream 2. Ten má kapacitu 55 miliárd kubických metrov ročne".

Plynovod Nord Stream 2, ktorý má prepravovať zemný plyn z Ruska po dne Baltického mora do Nemecka a prechádza prakticky rovnakou trasou ako starší Nord Stream 1, je už dokončený, Nemecko ho však pre vojnu na Ukrajine odmietlo sprevádzkovať. Navyše, po tom, čo v reakcii na vojnu západné štáty uvalili na Rusko bezprecedentné sankcie, Moskva obmedzila dodávky plynu do Európskej únie a ceny suroviny prudko vzrástli.

Európa obvinila Rusko, že využíva energie ako zbraň za sankcie, ktoré Západ uplatňuje voči Moskve pre inváziu na Ukrajinu. Moskva však tvrdí, že sú to západné krajiny, ktoré vedú proti Rusku ekonomickú vojnu a západné sankcie, ktoré vyradili z prevádzky plynovod Nord Stream 1. Ten je kľúčovou trasou na dodávky suroviny do Nemecka, najsilnejšej európskej ekonomiky. V súvislosti s Nord Stream 1 Putin začiatkom septembra oznámil, že za odstavenie tohto plynovodu je zodpovedný Západ a dodávky plynu do Európy sa môžu obnoviť po tom, ako sa uvoľnia sankcie proti Rusku, čo mu umožní opraviť turbíny.

(tasr)

16. septembra 2022 | 19:05

Minúta | 16. septembra 2022 | 19:05

Putin: Turecko bude za štvrtinu dodávok plynu platiť Rusku v rubľoch

Turecko bude za približne štvrtinu dodávok ruského plynu platiť v rubľoch. Povedal to v piatok ruský prezident Vladimir Putin, ktorý dodal, že príslušná dohoda by mala do platnosti vstúpiť už čoskoro. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Naša dohoda o dodávkach ruského zemného plynu do Turecka by mala do platnosti vstúpiť v najbližšom období, pričom 25 percent z celkového objemu platieb za tieto dodávky bude v rubľoch," povedal Putin počas stretnutia so svojim tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom na okraj samitu Šanghajskej organizácie spolupráce v uzbeckom Samarkande.

Od uvalenia rozsiahlych západných sankcií na Moskvu za februárovú inváziu Ruska na Ukrajinu sa Rusko usiluje zrealizovať čo najviac transakcií za dodávky energií v iných menách než v dolároch a eurách. Napríklad, už od apríla začali Rusi požadovať od európskych krajín platby za dodávky zemného plynu v rubľoch, čo niektoré z nich odmietli. Týmto štátom, medzi ktoré patria napríklad Poľsko a Bulharsko, následne Rusko dodávky plynu zastavilo.

(tasr)

16. septembra 2022 | 18:56

Minúta | 16. septembra 2022 | 18:56

Predsedovia parlamentov G7 prisľúbili Ukrajine pokračujúcu podporu

Predsedovia parlamentov z krajín skupiny G7 a Európskeho parlamentu (EP) ubezpečili v piatok Ukrajinu o ďalšej solidarite vo vojne proti Rusku. Informovala o tom agentúra DPA.

"Ľudia na Ukrajine nebránia len svoju demokraciu, ale aj demokraciu nás všetkých, takže cena, ktorú musíme platiť my, je nízka," uviedla predsedníčka Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiová na stretnutí s kolegami v Berlíne.

"Samozrejme, že nás znepokojujú vysoké ceny energií, ale títo ľudia riskujú svoje životy," doplnila s tým, že je potrebná významná bezpečnostná podpora Ukrajiny, humanitárna a ekonomická pomoc, ako aj "sankcie, sankcie, sankcie", ktoré musí Rusko pocítiť.

Predsedníčka nemeckého Spolkového snemu Bärbel Basová povedala, že ruský prezident Putin vedie boj proti všetkým liberálnym demokraciám Západu a ničí pritom vlastnú krajinu. "A v tomto boji nezvíťazí," vyhlásila.

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk pred stretnutím v Berlíne zopakoval požiadavku Kyjeva na dodávky tankov. "Situácia na fronte sa teraz zmenila vďaka našej armáde, ale aj vďaka zbraniam, ktoré sme dostali," zdôraznil.

Skupina G7 združuje ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta. V súčasnosti jej predsedá Nemecko, okrem neho do nej patria Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Taliansko a Spojené štáty.

(tasr)

16. septembra 2022 | 18:48

Minúta | 16. septembra 2022 | 18:48

Kličko: Po tomto stretnutí vás mám ešte radšej, povedal v Prahe Fialovi

Bol som vaším fanúšikom, ale po tomto stretnutí vás mám ešte radšej, povedal v piatok starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko českému premiérovi Petrovi Fialovi. Uviedol to premiérov hovorca Václav Smolka na sociálnej sieti Twitter, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Fiala ho privítal v Kramářovej vile, svojej oficiálnej rezidencii. "Česká republika vďaka svojej historickej skúsenosti chápe, že ruského agresora je potrebné zastaviť a že Ukrajinci bojujú aj za slobodu a demokraciu v celej Európe," napísal po stretnutí Fiala na Twitteri.

Starosta Kyjeva pricestoval do Prahy na konferenciu Európskeho výboru regiónov. V piatok ju v rámci českého predsedníctva v Rade Európskej únie zorganizoval minister pre miestny rozvoj Ivan Bartoš. Cieľom stretnutia podľa neho bolo hľadať riešenia na podporu rozvoja regiónov.

Ich najväčším ohrozením je aktuálna kríza a dopady vojny na Ukrajine. "Využijeme všetky možnosti, aby sa mohli dokončiť práve sa uskutočňujúce projekty, ktoré vznikajú s pomocou fondov EÚ a naše regióny mohli naďalej prosperovať," vyhlásil Bartoš.

Politici rokovali aj o povojnovej obnove Ukrajiny, o plánoch ukrajinskej vlády na rekonštrukciu kritickej infraštruktúry a poskytovania základných služieb. Podľa Bartoša to bude vyžadovať medzinárodnú spoluprácu.

(tasr)

16. septembra 2022 | 18:26

Minúta | 16. septembra 2022 | 18:26

Pre nedostatok čipov Renault a Stellantis pozastavia výrobu v Španielsku

Automobilky Renault a Stellantis pozastavia v najbližších dňoch výrobu vo svojich španielskych závodoch. Dôvodom je pokračujúci nedostatok mikročipov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na zástupcov odborov.

Celosvetový nedostatok čipov, ktorý spôsobil logistický chaos v dôsledku pandémie nového koronavírusu a prudko rastúci dopyt, tvrdo zasiahol automobilový sektor. Viaceré firmy boli prinútené niekoľkokrát pozastaviť produkciu.

Renault pozastaví výrobu v dvoch závodoch v španielskom regióne Kastília a León. Jeden závod kompletne odstaví výrobu v sobotu (17. 9.) a druhý zruší zmeny na niekoľko dní v tomto a budúcom týždni, uviedli zástupcovia odborovej organizácie CCOO.

Stellantis zasa zrušil nočné zmeny v sobotu a nedeľu (18. 9.) v závode v meste Vigo na severozápade Španielska. "Výrobu museli pozastaviť už vo februári, a to na 15 dní," povedal zástupca odborovej organizácie vo firme Stellantis pre Reuters. Ako dodal, nedostatok čipov môže znamenať odstávky kedykoľvek aj v nasledujúcom období. Podobne ako Stellantis, aj Renault musel v uplynulých mesiacoch niekoľkokrát pozastaviť výrobu.

(tasr)

16. septembra 2022 | 18:07

Minúta | 16. septembra 2022 | 18:07

Po troch rokoch sa v Mníchove opäť koná populárny Oktoberfest

V nemeckom Mníchove sa v sobotu začne tradičný festival Oktoberfest. Bude sa konať po dvojročnej „pandemickej“ prestávke a potrvá do 3. októbra. Tento ročník je však výrazne poznačený infláciou.

Na pivovarníkov i návštevníkov čaká v bavorskej metropole netradičný ročník poznačený infláciou. Tá dosiahla v auguste v Nemecku medziročne 7,9 percenta a rekordných 9,1 percenta v 19 krajinách, ktoré používajú menu euro. Litrový krígeľ piva bude tento rok stáť 12,60 až 13,80 eur, čo podľa oficiálneho webu Oktoberfestu predstavuje nárast o približne 15 percent v porovnaní s rokom 2019.

Pivovarníci argumentujú tým, že rastúce náklady zasiahli aj tento sektor, keďže musia za vyššie ceny nakupovať základné suroviny ako jačmeň a chmeľ. Vyššie náklady sa týkajú i obalov, do ktorých sa pivo čapuje. Sklenené fľaše údajne zdraželi o 80 percent, keďže sklári platia viac za energie. Cena zátok na fľaše stúpla o 60 percent a dokonca je nedostatok lepidla na etikety.

Oktobertfest sa po prvý raz konal v roku 1810, keď počas päťdňových osláv svadby korunného princa Ludwiga a princeznej Therese von Sachsen-Hildburghausen rozdávali pivo všetkým zdarma. Oktoberfest pred pandémiou koronavírusu zrušili len počas dvoch svetových vojen, v čase hyperinflácie v Nemecku v roku 1923 a v súvislosti s dvoma epidémiami cholery v rokoch 1854 a 1873.

(sita, sak)

16. septembra 2022 | 17:57

Minúta | 16. septembra 2022 | 17:57

Film Slobodní prichádza do kín

"Príbeh Krčméryho a Jukla patrí nám všetkým."

"Nosiť v sebe silný príbeh o tak krásnych ľuďoch nebolo ľahké. To platí, kým si to človek necháva pre seba. Ľahké a príjemné sa to stalo až dnes, keď sme sa konečne mohli podeliť o tento príbeh s ostatnými. Kinosála bola plná a na konci filmu zaznel dlhý potlesk, ku ktorému sme sa pridali aj my zo štábu, lebo patril Silvovi Krčmérymu a Vladovi Juklovi za celý ich život a za všetko, čo pre nás urobili. Nám dnes naozaj odľahlo, lebo už si to nemusíme nechávať pre seba a tešíme sa, že film začína žiť vlastným životom a že títo nenápadní hrdinovia vychádzajú na svetlo... Ten ich príbeh patrí nám všetkým a odteraz si ho môže nájsť každý, kto bude chcieť. Alebo možno aj on si nájde vás," povedal režisér filmu Slavomír Zrebný po slávnostnej premiére v Kine Lumière v Bratislave.

Od 15. septembra nasledujú premietania filmu po celom Slovensku, zoznam aktuálnych projekcií nájdete TU.

Tvorcovia plánujú aj špeciálne uvedenia filmu s diskusiami vo viacerých mestách a taktiež premietania na školách.

Na premiére sa zúčastnil aj predseda vlády Eduard Heger s manželkou, biskupi Jozef Haľko a František Rábek, František Mikloško, predstavení rehoľných spoločenstiev, zástupcovia kresťanských inštitúcií, rodina a priatelia hlavných protagonistov, tvorcovia filmu, ale aj mnoho známych tvárí verejného a kultúrneho života.

Film Slobodní ponúka inšpiratívny príbeh priateľstva "generálov tajnej cirkvi" Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorí zohrali významnú úlohu v boji proti totalite v Československu. Príbeh kresťanského disentu na pozadí dejín 20. storočia na Slovensku nakrútil režisér Slavomír Zrebný.

Viac informácií o filme nájdete na: www.filmslobodni.sk