Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael zaútočil na sýrsku metropolu Damask. Médiá hlásia päť mŕtvych vojakov

Izrael v sobotu skoro ráno zaútočil na ciele v okolí sýrskeho hlavného mesta Damask. O život prišlo päť sýrskych vojakov, oznámili sýrske štátne médiá. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Táto agresia spôsobila úmrtia piatich vojakov a vyžiadala si aj isté materiálne škody," uviedla sýrska štátna tlačová agentúra SANA s odvolaním sa na vojenské zdroje.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) potvrdilo, že pri útokoch prišli o život piati sýrski vojaci a aj dvaja bojovníci podporovaní Iránom.

Izraelské útoky podľa SOHR cielili na oblasti v okolí Damasku, kde sa nachádzajú milície podporované Iránom. Izrael počas posledných týždňov dvakrát letecky zaútočil na letisko v sýrskom meste Aleppo, pripomína AFP.

Táto krajina od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii z roku 2011 pravidelne uskutočňuje nálety na pozície sýrskych vládnych síl a ich spojencov z Iránu a Libanonu. Predpokladá sa, že izraelská armáda uskutočnila už niekoľko stoviek takýchto útokov.

(tasr)

Minúta  |  

Kirgizsko a Tadžikistan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria

Kirgizsko a Tadžikistan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, ktoré malo v piatok ukončiť niekoľkodňové boje na hraniciach týchto stredoázijských republík. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Kirgizská pohraničná stráž vo vyhlásení uviedla, že v pohraničí prebiehajú "intenzívne boje" a jej príslušníci odrážajú tadžické útoky. V samostatnom vyhlásení kirgizská bezpečnostná rada uviedla, že počet obetí medzi vojakmi je vysoký.

Podľa kirgizskej strany tadžické sily pálili na región Batken a ostreľovali pozície pohraničných stráži. Na spravodajskom portáli tadžickej vlády sa zase uvádza, že Kirgizsko posilnilo svoje pozície a ostreľuje tadžické pohraničné obce.

Obe bývalé sovietske republiky uzatvorili v piatok prímerie a ich prezidenti nariadili jednotkám svojich krajín, aby sa stiahli z oblastí v okolí spoločnej hranice. Stretnutie prezidentov Kirgizska a Tadžikistanu Sadyra Žaparova a Emomaliho Rachmona sa uskutočnilo po tom, čo sa Rusko ponúklo, že bude prostredníkom pri riešení ich konfliktu.

Zrážky na 1000 kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch stredoázijských republík sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať. Vlani však viedli takmer k totálnej vojne a zahynulo pri nich približne 50 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Ak chce Európa plyn, nech otvorí Nord Stream 2

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol zodpovednosť Ruska za energetickú krízu v Európe a povedal, že ak chce Európska únia viac plynu, tak nech zruší sankcie, ktoré bránia sprevádzkovaniu plynovodu Nord Stream 2. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Putin pre médiá na okraj samitu Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorá sa koná v uzbeckom Samarkande, povedal, že "ak je situácia v Európe taká vážna, stačí zrušiť sankcie na Nord Stream 2. Ten má kapacitu 55 miliárd kubických metrov ročne".

Plynovod Nord Stream 2, ktorý má prepravovať zemný plyn z Ruska po dne Baltického mora do Nemecka a prechádza prakticky rovnakou trasou ako starší Nord Stream 1, je už dokončený, Nemecko ho však pre vojnu na Ukrajine odmietlo sprevádzkovať. Navyše, po tom, čo v reakcii na vojnu západné štáty uvalili na Rusko bezprecedentné sankcie, Moskva obmedzila dodávky plynu do Európskej únie a ceny suroviny prudko vzrástli.

Európa obvinila Rusko, že využíva energie ako zbraň za sankcie, ktoré Západ uplatňuje voči Moskve pre inváziu na Ukrajinu. Moskva však tvrdí, že sú to západné krajiny, ktoré vedú proti Rusku ekonomickú vojnu a západné sankcie, ktoré vyradili z prevádzky plynovod Nord Stream 1. Ten je kľúčovou trasou na dodávky suroviny do Nemecka, najsilnejšej európskej ekonomiky. V súvislosti s Nord Stream 1 Putin začiatkom septembra oznámil, že za odstavenie tohto plynovodu je zodpovedný Západ a dodávky plynu do Európy sa môžu obnoviť po tom, ako sa uvoľnia sankcie proti Rusku, čo mu umožní opraviť turbíny.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Turecko bude za štvrtinu dodávok plynu platiť Rusku v rubľoch

Turecko bude za približne štvrtinu dodávok ruského plynu platiť v rubľoch. Povedal to v piatok ruský prezident Vladimir Putin, ktorý dodal, že príslušná dohoda by mala do platnosti vstúpiť už čoskoro. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Naša dohoda o dodávkach ruského zemného plynu do Turecka by mala do platnosti vstúpiť v najbližšom období, pričom 25 percent z celkového objemu platieb za tieto dodávky bude v rubľoch," povedal Putin počas stretnutia so svojim tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom na okraj samitu Šanghajskej organizácie spolupráce v uzbeckom Samarkande.

Od uvalenia rozsiahlych západných sankcií na Moskvu za februárovú inváziu Ruska na Ukrajinu sa Rusko usiluje zrealizovať čo najviac transakcií za dodávky energií v iných menách než v dolároch a eurách. Napríklad, už od apríla začali Rusi požadovať od európskych krajín platby za dodávky zemného plynu v rubľoch, čo niektoré z nich odmietli. Týmto štátom, medzi ktoré patria napríklad Poľsko a Bulharsko, následne Rusko dodávky plynu zastavilo.

(tasr)

Minúta  |  

Predsedovia parlamentov G7 prisľúbili Ukrajine pokračujúcu podporu

Predsedovia parlamentov z krajín skupiny G7 a Európskeho parlamentu (EP) ubezpečili v piatok Ukrajinu o ďalšej solidarite vo vojne proti Rusku. Informovala o tom agentúra DPA.

"Ľudia na Ukrajine nebránia len svoju demokraciu, ale aj demokraciu nás všetkých, takže cena, ktorú musíme platiť my, je nízka," uviedla predsedníčka Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiová na stretnutí s kolegami v Berlíne.

"Samozrejme, že nás znepokojujú vysoké ceny energií, ale títo ľudia riskujú svoje životy," doplnila s tým, že je potrebná významná bezpečnostná podpora Ukrajiny, humanitárna a ekonomická pomoc, ako aj "sankcie, sankcie, sankcie", ktoré musí Rusko pocítiť.

Predsedníčka nemeckého Spolkového snemu Bärbel Basová povedala, že ruský prezident Putin vedie boj proti všetkým liberálnym demokraciám Západu a ničí pritom vlastnú krajinu. "A v tomto boji nezvíťazí," vyhlásila.

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk pred stretnutím v Berlíne zopakoval požiadavku Kyjeva na dodávky tankov. "Situácia na fronte sa teraz zmenila vďaka našej armáde, ale aj vďaka zbraniam, ktoré sme dostali," zdôraznil.

Skupina G7 združuje ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta. V súčasnosti jej predsedá Nemecko, okrem neho do nej patria Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Taliansko a Spojené štáty.

(tasr)

Minúta  |  

Kličko: Po tomto stretnutí vás mám ešte radšej, povedal v Prahe Fialovi

Bol som vaším fanúšikom, ale po tomto stretnutí vás mám ešte radšej, povedal v piatok starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko českému premiérovi Petrovi Fialovi. Uviedol to premiérov hovorca Václav Smolka na sociálnej sieti Twitter, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Fiala ho privítal v Kramářovej vile, svojej oficiálnej rezidencii. "Česká republika vďaka svojej historickej skúsenosti chápe, že ruského agresora je potrebné zastaviť a že Ukrajinci bojujú aj za slobodu a demokraciu v celej Európe," napísal po stretnutí Fiala na Twitteri.

Starosta Kyjeva pricestoval do Prahy na konferenciu Európskeho výboru regiónov. V piatok ju v rámci českého predsedníctva v Rade Európskej únie zorganizoval minister pre miestny rozvoj Ivan Bartoš. Cieľom stretnutia podľa neho bolo hľadať riešenia na podporu rozvoja regiónov.

Ich najväčším ohrozením je aktuálna kríza a dopady vojny na Ukrajine. "Využijeme všetky možnosti, aby sa mohli dokončiť práve sa uskutočňujúce projekty, ktoré vznikajú s pomocou fondov EÚ a naše regióny mohli naďalej prosperovať," vyhlásil Bartoš.

Politici rokovali aj o povojnovej obnove Ukrajiny, o plánoch ukrajinskej vlády na rekonštrukciu kritickej infraštruktúry a poskytovania základných služieb. Podľa Bartoša to bude vyžadovať medzinárodnú spoluprácu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.