Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda USA žiada súd, aby jej povolil prístup k dokumentom zhabaným u Trumpa

Americké ministerstvo spravodlivosti v piatok požiadalo federálny odvolací súd, aby zrušil rozhodnutie, ktoré ministerstvu znemožňuje prístup k tajným dokumentom zhabaným pri augustovej razii v rezidencii exprezidenta USA Donalda Trumpa.

Ministerstvo súdu so sídlom v meste Atlanta v americkom štáte Georgia oznámilo, že rozhodnutie sudkyne bráni "úsiliu vlády chrániť národnú bezpečnosť" a narúša vyšetrovanie v spojitosti s prísne tajnými dokumentmi z Trumpovho sídla Mar-a-Lago v štáte Florida.

Sudkyňa Aileen Cannonová vydala minulý týždeň príkaz, ktorý zakázal americkému rezortu spravodlivosti použiť ktorýkoľvek z dokumentov z Trumpovej rezidencie pri vyšetrovaní dovtedy, kým ich nepreskúma nezávislý vyšetrovateľ.

Vo štvrtok (15. septembra) sa vyšetrovateľom - po vymenovaní Cannonovou - stal sudca Raymond Dearie.

Americké ministerstvo spravodlivosti Trumpa vyšetruje pre údajné nezákonné držanie tajných materiálov. Exprezident ich po svojom odchode z funkcie v januári 2021 mal preniesť z Bieleho domu do Mar-a-Lago.

Americký federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) začiatkom augusta toto Trumpovo sídlo prehľadal a našiel tam viac než 11-tisíc dokumentov a fotografií.

(tasr)

Minúta  |  

Kirgizsko hlási viac než 20 obetí z ozbrojených zrážok s Tadžikistanom

Kirgizské ministerstvo zdravotníctva v piatok oznámilo, že počas niekoľkodňových bojov na hraniciach s Tadžikistanom bolo zabitých 24 ľudí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Do zdravotníckych zariadení v regióne Batken bolo privezených 24 tiel," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Kirgizsko a Tadžikistan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, ktoré malo v piatok ukončiť niekoľkodňové boje na spoločnej hranici týchto stredoázijských republík.

Podľa kirgizskej strany tadžické sily pálili na región Batken na juhozápade Kirgizska a ostreľovali pozície pohraničných stráži.

Na spravodajskom portáli tadžickej vlády sa zase uvádza, že Kirgizsko posilnilo svoje pozície a ostreľuje tadžické pohraničné obce.

Obe bývalé sovietske republiky uzatvorili v piatok prímerie a ich prezidenti nariadili jednotkám svojich krajín, aby sa stiahli z oblastí v okolí spoločnej hranice. Stretnutie prezidentov Kirgizska a Tadžikistanu Sadyra Žaparova a Emomaliho Rachmona sa uskutočnilo po tom, čo sa Rusko ponúklo, že bude prostredníkom pri riešení ich konfliktu.

Zrážky na 1000 kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch stredoázijských republík sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať. Vlani však viedli takmer k totálnej vojne a zahynulo pri nich približne 50 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael zaútočil na sýrsku metropolu Damask. Médiá hlásia päť mŕtvych vojakov

Izrael v sobotu skoro ráno zaútočil na ciele v okolí sýrskeho hlavného mesta Damask. O život prišlo päť sýrskych vojakov, oznámili sýrske štátne médiá. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Táto agresia spôsobila úmrtia piatich vojakov a vyžiadala si aj isté materiálne škody," uviedla sýrska štátna tlačová agentúra SANA s odvolaním sa na vojenské zdroje.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) potvrdilo, že pri útokoch prišli o život piati sýrski vojaci a aj dvaja bojovníci podporovaní Iránom.

Izraelské útoky podľa SOHR cielili na oblasti v okolí Damasku, kde sa nachádzajú milície podporované Iránom. Izrael počas posledných týždňov dvakrát letecky zaútočil na letisko v sýrskom meste Aleppo, pripomína AFP.

Táto krajina od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii z roku 2011 pravidelne uskutočňuje nálety na pozície sýrskych vládnych síl a ich spojencov z Iránu a Libanonu. Predpokladá sa, že izraelská armáda uskutočnila už niekoľko stoviek takýchto útokov.

(tasr)

Minúta  |  

Kirgizsko a Tadžikistan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria

Kirgizsko a Tadžikistan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, ktoré malo v piatok ukončiť niekoľkodňové boje na hraniciach týchto stredoázijských republík. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Kirgizská pohraničná stráž vo vyhlásení uviedla, že v pohraničí prebiehajú "intenzívne boje" a jej príslušníci odrážajú tadžické útoky. V samostatnom vyhlásení kirgizská bezpečnostná rada uviedla, že počet obetí medzi vojakmi je vysoký.

Podľa kirgizskej strany tadžické sily pálili na región Batken a ostreľovali pozície pohraničných stráži. Na spravodajskom portáli tadžickej vlády sa zase uvádza, že Kirgizsko posilnilo svoje pozície a ostreľuje tadžické pohraničné obce.

Obe bývalé sovietske republiky uzatvorili v piatok prímerie a ich prezidenti nariadili jednotkám svojich krajín, aby sa stiahli z oblastí v okolí spoločnej hranice. Stretnutie prezidentov Kirgizska a Tadžikistanu Sadyra Žaparova a Emomaliho Rachmona sa uskutočnilo po tom, čo sa Rusko ponúklo, že bude prostredníkom pri riešení ich konfliktu.

Zrážky na 1000 kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch stredoázijských republík sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať. Vlani však viedli takmer k totálnej vojne a zahynulo pri nich približne 50 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Ak chce Európa plyn, nech otvorí Nord Stream 2

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol zodpovednosť Ruska za energetickú krízu v Európe a povedal, že ak chce Európska únia viac plynu, tak nech zruší sankcie, ktoré bránia sprevádzkovaniu plynovodu Nord Stream 2. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Putin pre médiá na okraj samitu Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorá sa koná v uzbeckom Samarkande, povedal, že "ak je situácia v Európe taká vážna, stačí zrušiť sankcie na Nord Stream 2. Ten má kapacitu 55 miliárd kubických metrov ročne".

Plynovod Nord Stream 2, ktorý má prepravovať zemný plyn z Ruska po dne Baltického mora do Nemecka a prechádza prakticky rovnakou trasou ako starší Nord Stream 1, je už dokončený, Nemecko ho však pre vojnu na Ukrajine odmietlo sprevádzkovať. Navyše, po tom, čo v reakcii na vojnu západné štáty uvalili na Rusko bezprecedentné sankcie, Moskva obmedzila dodávky plynu do Európskej únie a ceny suroviny prudko vzrástli.

Európa obvinila Rusko, že využíva energie ako zbraň za sankcie, ktoré Západ uplatňuje voči Moskve pre inváziu na Ukrajinu. Moskva však tvrdí, že sú to západné krajiny, ktoré vedú proti Rusku ekonomickú vojnu a západné sankcie, ktoré vyradili z prevádzky plynovod Nord Stream 1. Ten je kľúčovou trasou na dodávky suroviny do Nemecka, najsilnejšej európskej ekonomiky. V súvislosti s Nord Stream 1 Putin začiatkom septembra oznámil, že za odstavenie tohto plynovodu je zodpovedný Západ a dodávky plynu do Európy sa môžu obnoviť po tom, ako sa uvoľnia sankcie proti Rusku, čo mu umožní opraviť turbíny.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Turecko bude za štvrtinu dodávok plynu platiť Rusku v rubľoch

Turecko bude za približne štvrtinu dodávok ruského plynu platiť v rubľoch. Povedal to v piatok ruský prezident Vladimir Putin, ktorý dodal, že príslušná dohoda by mala do platnosti vstúpiť už čoskoro. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Naša dohoda o dodávkach ruského zemného plynu do Turecka by mala do platnosti vstúpiť v najbližšom období, pričom 25 percent z celkového objemu platieb za tieto dodávky bude v rubľoch," povedal Putin počas stretnutia so svojim tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom na okraj samitu Šanghajskej organizácie spolupráce v uzbeckom Samarkande.

Od uvalenia rozsiahlych západných sankcií na Moskvu za februárovú inváziu Ruska na Ukrajinu sa Rusko usiluje zrealizovať čo najviac transakcií za dodávky energií v iných menách než v dolároch a eurách. Napríklad, už od apríla začali Rusi požadovať od európskych krajín platby za dodávky zemného plynu v rubľoch, čo niektoré z nich odmietli. Týmto štátom, medzi ktoré patria napríklad Poľsko a Bulharsko, následne Rusko dodávky plynu zastavilo.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.