18. septembra 2022 | 7:49

Minúta | 18. septembra 2022 | 7:49

Zelenskyj obvinil ruských "fašistov" z mučenia v Charkovskej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil ruské sily, ktoré predtým okupovali veľkú časť Charkovskej oblasti, z rozsiahleho používania mučenia.

V tomto oslobodenom regióne na východe Ukrajiny bolo dosiaľ objavených najmenej desať lokalít, kde došlo k mučeniu, uviedol Zelenskyj vo svojom sobotňajšom večernom videopríhovore, informuje tlačová agentúra DPA.

"Mučenie bolo na tomto okupovanom území rozšírenou praxou," povedal prezident, pričom ruských okupantov, ktorí pred týždňom utiekli pred ukrajinskou protiofenzívou, označil za "fašistov" a ich správanie prirovnal k nacistom.

Tak ako nacisti aj Rusi sa budú za svoje zločiny zodpovedať pred súdom, povedal Zelenskyj. "Zistíme totožnosť všetkých tých, ktorí mučili a týrali ľudí; ktorí tieto zverstvá priniesli z Ruska sem, na ukrajinské územie," dodal.

Zelenskyj ďalej povedal, že ruskí agresori pri svojom úteku zanechali mučiace zariadenia. Ukrajinské úrady zverejnili fotografie týchto zariadení a miest, kde podľa nich došlo k mučeniu.

Medzi telami objavenými v jednom z masových hrobov neďaleko mesta Izium sa našli aj dôkazy o mučení, povedal Zelenskyj a dodal, že exhumácia mŕtvych pokračovala aj v sobotu.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v piatok oznámil, že do Iziumu hodlá vyslať monitorovací tím, aby preveril tvrdenia ukrajinských orgánov o nájdení masových hrobov po vytlačení ruských jednotiek z danej oblasti.

(tasr)

18. septembra 2022 | 7:23

Minúta | 18. septembra 2022 | 7:23

Macronova strana sa premenovala z Republiky v pohybe na Obrodu

Strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Republika v pohybe (LREM) si na sobotňajšom zjazde odhlasovala zmenu svojho názvu na Obroda (Renaissance), pričom do seba absorbovala aj dve menšie strany - stredopravicovú Zákon (Agir) a stredoľavicovú Územia pokroku (TDP).

"Toto je začiatok novej etapy transformácie našej krajiny. Dnes sme obrátili nový list v našich politických dejinách," uviedla na straníckom zjazde francúzska premiérka Élisabeth Borneová, pričom dodala, že zmenou názvu strana "dosiahla plnoletosť", informuje tlačová agentúra DPA.

Centristické hnutie, založené Macronom v roku 2016, je v súčasnosti najväčším politickým subjektom v Národnom zhromaždení, dolnej komore francúzskeho parlamentu, avšak v júnových voľbách do zákonodarného zboru prišlo o absolútnu väčšinu.

Za hlavné priority novo premenovanej strany Borneová označila boj proti klimatickým zmenám, ktorý si podľa nej bude vyžadovať odvážne a radikálne rozhodnutia, a dosiahnutie plnej zamestnanosti, ktorá podľa jej slov zabezpečí sociálny štát.

Premiérka vyzvala tiež na väčšiu rovnosť príležitostí, na vytvorenie spravodlivejšej a láskavejšej spoločnosti, ako aj na zlepšenie prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Borneová zdôraznila význam Francúzska ako "kotvy Európy", ale pripomenula, že "niet silného Francúzska bez silnej Európy".

Strana prvý raz použila názov Obroda vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Išlo o označenie delegácie francúzskych europoslancov z LREM, Demokratického hnutia (MoDem), ako aj ďalších menších liberálnych a centristických strán.

(tasr)

17. septembra 2022 | 22:07

Minúta | 17. septembra 2022 | 22:07

Pelosiová pricestovala do Arménska, chce vyjadriť podporu stabilite regiónu

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová pricestovala v sobotu do Arménska. Ako informovala agentúra AFP, jej návšteva sa koná len niekoľko dní po tom, ako boje v pohraničí Arménska s Azerbajdžanom ohrozili snahy Západu o dosiahnutie trvalého mieru medzi týmito úhlavnými nepriateľmi.

Boje, ktoré boli najzávažnejšie od vojny v roku 2020, vypukli v utorok a vyžiadali si životy 215 ľudí. Vo štvrtok bolo uzavreté prímerie. Pelosiová uviedla, že jej návšteva "je symbolom pevného záväzku Spojených štátov k mierovému, prosperujúcemu a demokratickému Arménsku a k stabilnému a bezpečnému kaukazskému regiónu".

Pelosiová je najvyššou predstaviteľkou USA, ktorá pricestovala do Arménska od vyhlásenia jeho nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Jej trojdňová návšteva "zohrá významnú úlohu pri zaistení našej bezpečnosti", povedal novinárom pred jej príchodom predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan.

K najnovšej eskalácii v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí došlo v čase, keď najbližší spojenec Jerevanu - Rusko - už siedmy mesiac vedie vojnu proti Ukrajine.

Keďže februárová invázia ruskej armády na Ukrajinu má za následok čoraz väčšiu izoláciu Ruska na svetovej scéne, vedúcu úlohu pri sprostredkúvaní normalizácie arménsko-azerbajdžanských vzťahov prevzala Európska únia. Analytici však podľa AFP uviedli, že tohtotýždňové obnovenie bojov do značnej miery zmarilo snahy Západu priblížiť Baku a Jerevan k mierovej dohode.

(tasr)

17. septembra 2022 | 21:09

Minúta | 17. septembra 2022 | 21:09

V irackej Karbale za účasti miliónov pútnikov vyvrcholil šiitský sviatok arbaín

Milióny šiitských pútnikov sa zišlo v irackom meste Karbalá, kde v sobotu vyvrcholil šiitský náboženský sviatok arbaín ukončujúci 40-dňové obdobie smútku za imámom Husajnom, ktorý zahynul v boji v roku 680 n.l.

Ako informovala agentúra AFP, na túto výročnú púť do Karbaly, kde sú pochovaní imám Husajn a jeho brat Abbás, cestujú muži a ženy z celého Iraku, ale aj zo zahraničia.

Po dvoch rokoch poznačených pandémiou choroby COVID-19 a obmedzeniami pri cestovaní sa tento týždeň do mesta Karbalá ležiaceho v strednom Iraku "nahrnulo" 21,2 milióna pútnikov, uviedla organizácia, ktorá spravuje Abbásovo mauzóleum.

Medzi pútnikmi je päť miliónov cudzincov vrátane rekordných viac ako troch miliónov šiitov zo susedného Iránu, informovali podľa AFP úrady v oboch krajinách.

Počet pútnikov prichádzajúcich do Karbaly sústavne stúpa od roku 2003, keď bol zosadený iracký diktátor Saddám Husajn.

Alex Shams, doktorand na Chicagskej univerzite, ktorý sa špecializuje na šiitskú politiku, pre AFP na vysvetlenie uviedol: "Pre irackých šiitov je to do veľkej miery vyjadrenie ich slobody po rokoch diktatúry a tiež hrdosti na svoju šiitskú identitu."

Tento rok sa spomienkové podujatia konajú na pozadí politickej krízy v Iraku. Spory medzi dvoma hlavnými šiitskými frakciami – proiránskym Koordinačným rámcom a politickým blokom verným duchovnému Muktadovi Sadrovi – totiž zabránili vytvoreniu koaličnej vlády.

Táto kríza koncom augusta prerástla do násilia, keď sa Sadrovi prívrženci dostali do stretov s armádou a s bývalými polovojenskými jednotkami integrovanými do vládnych ozbrojených síl. Zahynulo pritom viac ako 30 Sadrových prívržencov.

(tasr)

17. septembra 2022 | 19:31

Minúta | 17. septembra 2022 | 19:31

Japonsko: Pre blížiaci sa tajfún Nanmadol nariadili evakuáciu tisícov ľudí

Očakáva sa, že tajfún Nanmadol by mal v nedeľu zasiahnuť ostrov Kjúšu. Úrady preto nariadili evakuáciu tisícov ľudí.

Úrady v Japonsku vyzvali na evakuáciu státisícov ľudí pre „bezprecedentné“ riziká vyplývajúce z blížiaceho sa tajfúnu. Očakáva sa, že tajfún Nanmadol by mal v nedeľu zasiahnuť ostrov Kjúšu. Rýchlosť vetra by pritom mohla dosiahnuť 270 kilometrov za hodinu a v niektorých oblastiach by pre tajfún mohlo za 24 hodín napadať 500 milimetrov zrážok. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Pre Kjúšu platí osobitná výstraha a úrady varujú pred zosuvmi pôdy a záplavami. Podľa novín Japan Times je to po prvý raz, čo takúto výstrahu vydali niekde inde ako v prefektúre Okinawa. Pre tajfún zrušili vlaky aj lety.

Keď sa tajfún dostane nad pevninu, očakáva sa, že sa otočí na severovýchod a bude sa pohybovať cez stredné Japonsko smerom na Tokio. Tiež sa očakáva, že nad pevninou veľmi nezoslabne.

Predstaviteľ japonského meteorologického ústavu v sobotu povedal novinárom, že v dôsledku tajfúnu existujú riziká bezprecedentných búrok, vysokých vĺn, pobrežných povodní a rekordného dažďa. Ústav tiež varoval, že niektorým domom, najmä na juhu Kjúšu, hrozí zrútenie, a vyzval obyvateľov, aby hľadali útočisko v pevných budovách. Nanmadol má podľa spomenutého predstaviteľa potenciál byť horším ako tajfún Jebi, ktorý si v roku 2018 vyžiadal 14 mŕtvych, aj ako tajfún Hagibis, ktorý o rok neskôr spôsobil rozsiahle výpadky elektriny.

(sita)

17. septembra 2022 | 18:59

Minúta | 17. septembra 2022 | 18:59

Záporožská elektráreň je znova napojená na ukrajinskú prenosovú sústavu

Jedno zo štyroch hlavných elektrických vedení ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) je opravené a znova dodáva Ruskom kontrolovanému závodu elektrinu z ukrajinskej prenosovej sústavy. Dva týždne po jeho prerušení to v sobotu oznámila dozorná agentúra OSN. Informuje o tom agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.

Hoci šesť reaktorov tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe bolo odstavených, palivo v nich musí byť stále ochladzované. Znamená to, že závod potrebuje elektrinu na zabezpečenie obehu vody v jadrách reaktorov, vysvetľuje Reuters.

Zásobovanie ZAES elektrickou energiou je zdrojom obáv, odkedy vypadlo posledné hlavné vedenie a boli odpojené aj tri záložné vedenia, ktorými možno závod spojiť s neďalekou uhoľnou elektrárňou.

ZAES tak prešla to tzv. ostrovného režimu, pri ktorom elektrárni dodával elektrinu jej posledný reaktor v prevádzke. Tento režim však nie je dlhodobo udržateľný. Záložné vedenie obnovili pred týždňom, čo umožnilo odstaviť aj tento reaktor.

"Po opätovnom zapojení hlavného vedenia včera popoludní sú tri záložné elektrické vedenia znova v zálohe," uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Tri ďalšie vonkajšie elektrické vedenia, poškodené počas konfliktu, sú naďalej nefunkčné.

Rusko a Ukrajina sa vzájomne obviňujú z ostreľovania v oblasti Záporožskej jadrovej elektrárne, ktoré poškodilo aj jej budovy a spôsobilo prerušenie elektrických vedení.

"Hoci sa stav napájania ZAES za posledný týždeň zlepšil... celková situácia tejto elektrárne, ktorá sa nachádza uprostred vojnovej zóny, je naďalej neistá," dodala MAAE vo vyhlásení.

(tasr)

17. septembra 2022 | 18:30

Minúta | 17. septembra 2022 | 18:30

Pochod za práva komunity LGBTQ sa v Belehrade koná napriek úradnému zákazu

Aktivisti na podporu práv sexuálnych menšín sa v sobotu podvečer vydali na pochod ulicami Belehradu. Ich akcia sa koná napriek predchádzajúcemu oficiálnemu zákazu Europrideu srbskými úradmi. Situáciu v Belehrade monitoruje polícia, ktorá sa účastníkov pochodu LGBTQ snaží oddeliť od ľudí zhromaždených na výzvy pravicových radikálov. Zadržaných bolo už niekoľko desiatok ľudí.

Informovali o tom agentúra AFP a televízia ABC, ktorá dodala, že k účastníkom pochodu EuroPride sa podľa srbských médií pripoja viacerí diplomati, poslanci Európskeho parlamentu, ako aj ďalší európski a medzinárodní lídri.

Podľa webu Euronews Srbija sa na pochode zúčastňuje aj partnerka srbskej premiérky Any Brnabičovej. Organizátori pochodu vyjadrili nádej, že podujatie LGBTQ sa zaobíde bez násilia, pričom uviedli, že od srbskej premiérky dostali záruky, že podujatie sa môže uskutočniť podľa plánu a účasť na ňom bude bezpečná.

ABC však dodala, že medzičasom bolo zaznamenaných aj niekoľko menších incidentov, pri ktorých pravicoví radikáli, ktorí sa zišli na protidemonštrácii, hádzali fľaše do policajtov snažiacich sa izolovať prívržencov oboch táborov. Demonštranti zaútočili aj na novinárov agentúry Tanjug, informoval spravodajský web Espreso.co.rs.

Podľa tohto webu bolo za narušovanie poriadku v uliciach Belehradu zadržaných už najmenej 31 osôb.

Srbské úrady začiatkom tohto týždňa zakázali pochod EuroPride v uliciach Belehradu - práve s odvolaním sa na riziko zrážok s krajne pravicovými aktivistami.

K tomuto zákazu došlo len niekoľko dní po tom, ako sa tisíce ľudí zúčastnili na demonštrácii proti jeho konaniu. Motorkárske gangy, pravoslávni kňazi a veriaci i krajne pravicoví nacionalisti na tejto demonštrácii požadovali zrušenie EuroPride.

ABC vysvetlila, že členovia združenia organizátorov European Pride vybrali hlavné mesto Srbska za miesto konania každoročného podujatia pred tromi rokmi - v nádeji, že bude predstavovať veľký prelom pre slovanskú krajinu, ktorá je tradične konzervatívna a silne ovplyvnená pravoslávnou cirkvou.

Manželstvá homosexuálov nie sú v Srbsku právne uznané. Belehradské pochody Pride v roku 2001 a v roku 2010 boli poznačené násilím a výtržnosťami rozpútanými pravicovými radikálmi. Od roku 2014 sa sprievod organizuje pravidelne a bez výraznejších nepokojov, ale vždy za asistencie polície.

(tasr, sak)

17. septembra 2022 | 17:15

Minúta | 17. septembra 2022 | 17:15

Proti chrípke sa vlani zaočkovalo takmer 260-tisíc ľudí, uvádzajú zdravotné poisťovne

Očkovanie proti chrípke vlani využilo 258 051 ľudí. Vyplýva to z informácií, ktoré pre TASR poskytli všetky tri zdravotné poisťovne (ZP) na Slovensku. Pripomínajú, že očkovanie proti chrípke bude pre poistencov dostupné zadarmo aj tento rok.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) podotkla, že o očkovanie proti chrípke je na Slovensku dlhodobo nízky záujem. "Celkový podiel zaočkovanosti bol pred pandémiou pod úrovňou piatich percent, na jeseň 2020 dosiahol necelých šesť. V roku 2021 sme zaznamenali 170 365 očkovaní proti chrípke u dospelých a 6 152 u detí do 18 rokov," priblížila manažérka oddelenia komunikácie poisťovne Eva Peterová.

V súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera evidujú za rok 2021 takmer 67-tisíc poistencov, ktorí sa dali zaočkovať proti chrípke. Najväčší záujem bol vo vekovej kategórii nad 59 rokov, kde sa nechalo zaočkovať vyše 39-tisíc osôb. Súkromná Union zdravotná poisťovňa zaznamenala 12 842 očkovaní proti chrípke u dospelých a 1 734 u detí.

Zdravotné poisťovne zároveň pripomínajú, že očkovanie proti chrípke je aj tento rok zadarmo. VšZP uhradí od 1. októbra do 28. februára 2023 všetky vakcíny uvedené v zozname kategorizovaných liekov. Spolu s vakcínou preplatí štátna poisťovňa lekárovi aj výkon očkovania. Všeobecný lekár môže vakcínu proti chrípke predpísať aj elektronicky.

Deťom od dvoch do 12 rokov plne uhradí aj bezinjekčnú vakcínu Fluenz-Tetra proti chrípke. "Ide o nosový sprej, ktorý sa aplikuje do oboch nosných dierok, pričom nie je potrebná inhalácia," vysvetlila podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beata Havelková.

Za očkovanie proti chrípke neplatia ani poistenci súkromných zdravotných poisťovní. "V kategorizačnom zozname nie je žiadne časové obmedzenie. Vakcínu hradíme počas celého roka," ozrejmil pre TASR PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský. Bezinjekčnú vakcínu bude plne hradiť deťom do šesť rokov. "Na staršie deti sa vzťahuje náš benefit 300+300, takže môžu mať vrátený prípadný doplatok v rámci tohto benefitu," dodal.

Celoročne budú mať očkovanie hradené aj poistenci Union ZP. "Stačí požiadať všeobecného lekára alebo pediatra o elektronický recept na očkovaciu látku, ktorú si bezplatne vyzdvihne v lekárni a následne sa nechá u lekára zaočkovať," vysvetlila pre TASR hovorkyňa zdravotnej poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Deťom od dvoch do 12 rokov poisťovňa tiež v plnej výške preplatí nazálnu vakcínu proti chrípke. Dodala, že ZP hradí aj samotný výkon očkovania.

"Očkovanie proti chrípke je obzvlášť dôležité, pretože chrípkou oslabený organizmus je náchylnejší nakaziť sa aj ďalšími infekciami. Takisto súbežný priebeh chrípky a ochorenia COVID-19 môže prispieť k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu a ťažšiemu priebehu ochorenia," vysvetlila revízna lekárka Union ZP Ingrid Dúbravová. Odborníci odporúčajú dať sa zaočkovať proti chrípke na začiatku jej sezóny, čiže v priebehu októbra a novembra.

(tasr)

17. septembra 2022 | 16:22

Minúta | 17. septembra 2022 | 16:22

Paríž skráti čas osvetlenia múzea Louvre a zámku Versailles

Paríž skráti čas osvetlenia múzea Louvre a zámku Versailles. Týmto symbolickým gestom chce verejnosť upozorniť na energetickú krízu, ktorá je dôsledkom vojny na Ukrajine. V sobotu to oznámila francúzska ministerka kultúry Rima Abdul-Malaková. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Parížsky magistrát už v utorok oznámil, že o hodinu skráti vonkajšie osvetlenie viacerých pamiatok vrátane Eiffelovej veže. Ide o ďalšie zo série opatrení, ktorým sa Francúzsko snaží zmierniť výdavky za energie.

"Symboly sú veľmi dôležité na zvyšovanie povedomia verejnosti (o energetickej kríze)," uviedla Abdul-Malaková. Dodala však, že symbolické opatrenia nebudú na zníženie spotreby elektriny stačiť.

Abdul-Malaková zároveň vyzvala francúzske kultúrne inštitúcie, aby zaviedli opatrenia zamerané na šetrenie energie. Ako príklad uviedla parížske múzeum Orsay, ktoré "znížilo svoje energetické výdavky o tretinu len tým, že vymenilo klasické žiarovky za LED osvetlenie".

Podľa ministerky kultúry tiež prebiehajú rokovania s prevádzkovateľmi kín o výmene premietacích prístrojov za šetrnejšie laserové projektory.

Opatrenia na zníženie energetickej spotreby prijímajú jednotlivé samosprávy aj v iných častiach Francúzska. Jedno z najprísnejších schválili v meste Lille na severe krajiny, kde od začiatku septembra zhasli nočné osvetlenie verejných budov s výnimkou hlavného námestia a opery. Viacero miest obmedzilo aj vykurovanie v budovách.

Po výzve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o "energetickej triezvosti" v súvislosti s dôsledkami vojny na Ukrajine sa zavedenie podobných opatrení očakáva v ďalších francúzskych mestách a obciach.

(tasr)

17. septembra 2022 | 15:27

Minúta | 17. septembra 2022 | 15:27

Poľsko otvára novú morskú trasu s cieľom znížiť svoju závislosť od Ruska

Najvyšší predstavitelia Poľska sa v sobotu zúčastnili na otvorení nového, hoci ešte nedokončeného námorného kanála, vďaka ktorému už lode nebudú musieť získavať povolenie Ruska na plavbu z Baltského mora do prístavov Vislianskeho zálivu.

Ako informovala agentúra AP, slávnostné podujatie sa konalo v deň 83. výročia vpádu sovietskych jednotiek na územie Poľska a má byť symbolicky prejavom konca vplyvu Moskvy na ekonomiku a rozvoj daného poľského regiónu, ktorý hraničí s Kaliningradskou oblasťou - ruskou exklávou na pobreží Baltického mora.

Poľská vláda uvádza, že nová vodná cesta poskytuje Poľsku plnú suverenitu v regióne na severovýchode krajiny, ktorý potrebuje investície a hospodársky rozvoj. Očakáva sa, že malé lode a jachty budú do prieplavu vpustené v nedeľu, dodala AP. Nákladné lode prieplav nebudú môcť využívať, kým sa prístup do prístavu Elbląg neprehĺbi na päť metrov.

Očakáva sa, že tieto práce budú stáť 100 miliónov zlotých (21 miliónov eur). Výška tejto sumy je podľa AP zdrojom sporov medzi vládou a mestskými orgánmi.

Na slávnostnom otvorení novej námornej trasy sa zúčastnili prezident Andrzej Duda, premiér Mateusz Morawiecki a predseda vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski.

Sobotňajšiu inauguráciu sprevádza niekoľko kultúrnych podujatí a na večer je naplánovaná dronová šou, informoval spravodajský web Polsatnews.pl monitorovaný agentúrou TASR.

Kanál, ktorý bol vybudovaný za takmer dve miliardy zlotých (420 miliónov eur), pretína Visliansku kosu východne od Gdanska a bol navrhnutý tak, aby umožnil lodiam plávať z Baltského mora a Gdanského zálivu do Elblągu a menších prístavov Vislianskeho zálivu bez toho, aby museli získať povolenie na plavbu cez prieliv na ruskom území. Zároveň skracuje trasu z Baltského mora do Elblągu približne o 100 kilometrov, čo je v prepočte 54 námorných míľ.

(tasr)

17. septembra 2022 | 14:24

Minúta | 17. septembra 2022 | 14:24

O zákaze dúhových vlajok na štátnych budovách sa bude rozhodovať už o pár dní

Zákazom symbolov propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie v budovách štátnych inštitúcií sa má zaoberať Národná rada SR na svojej schôdzi, ktorá by sa mala začať na budúci týždeň 20. septembra.

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o štátnych symbolom, predkladá poslanec György Gyimesi (OľaNO) spolu s Tomášom Tarabom, ktorý kandidoval za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.

Za porušenie tohto ustanovenia navrhujú pokutu do 7-tisíc eur, ktorú by mohol právnickej osobe uložiť okresný úrad. Zákaz umiestňovania symbolov má podľa návrhu platiť pre interiér budov aj zvonka na budovách štátnych inštitúcií. Týkať sa má aj objektu, v ktorom sídli verejný ochranca práv. Práve úrad ombudsmanky vyvesil dúhovú vlajku v deň dúhového pochodu na podporu LGBT komunity.

Gyimesi s Tarabom chcú zakázať umiestniť „symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie“. Zdôvodňujú to tým, že podľa Ústavy SR sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Verejné inštitúcie, ktoré najmä vyvesením vlajky podporujú niektoré ideológie, podľa poslancov „nielen porušujú Ústavu SR, ale navyše významne polarizujú spoločnosť a nepriamo diskriminujú osoby iného názoru.“

Gyimesi návrh predložil bez toho, aby o tom hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vopred informoval, za čo si v poslaneckom klube vyslúžil kritiku. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) pred časom vyzval Gyimesiho, aby návrh stiahol. Zastal sa ho však predseda hnutia Igor Matovič, podľa ktorého je návrh správny.

(sita)

17. septembra 2022 | 14:20

Minúta | 17. septembra 2022 | 14:20

Zemanová: Materiál na odvolanie Matoviča môže byť hotový budúci týždeň

Materiál na odvolanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) by mohol byť hotový budúci týždeň. Uviedla to šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová v relácii RTVS Sobotné dialógy. Návrh má podľa nej už teraz istú podporu 23 poslancov. OĽaNO podľa jeho poslanca Národnej rady (NR) SR Andreja Stančíka naďalej trvá na tom, že Matovič by odísť nemal.

"Myslím si, že hnutie sa vyjadrilo jasne a mal by ostať vo svojej funkcii," reagoval Stančík. Zemanová dodala, že o podporu zvyšných siedmich hlasov sa chcú uchádzať najmä u poslancov, ktorí boli súčasťou koalície. SaS sa už skôr vyjadrila, že poslancov z ĽSNS a mimoparlamentnej Republiky proaktívne oslovovať nebudú.

Na margo budúceho fungovania menšinovej vlády Stančík verí, že strana SaS, ale aj opozícia podporia zákony na pomoc ľuďom. Je podľa neho pochopiteľné, že vláda bude musieť, prioritne s SaS, rokovať o podpore ich návrhov, aby na oplátku podporili tie vládne. "Ak vláda nebude schopná prijímať opatrenia, ktoré majú pomáhať ľuďom, bude diskusia o predčasných voľbách," podotkol. Nekomentoval, či by ich podporil, v čase krízy to však považuje za nezodpovedné. "Zbytočne to paralyzuje štát," vysvetlil.

Obaja sa zhodujú v tom, že pri energetickej kríze je dôležitá spolupráca v rámci Európskej únie a hľadanie spoločných riešení. "Nie je to len slovenský problém, musíme tlačiť na európske riešenia," skonštatoval Stančík. Pomoc by mala byť podľa neho smerovaná adresne, pre najohrozenejšie skupiny. Dodal, že konkrétne mechanizmy a opatrenia má minister hospodárstva Karel Hirman predstaviť na najbližšom rokovaní vlády. Zemanová v tejto súvislosti podotkla, že dôležitá je aj pomoc pre podnikateľský sektor.

Diskutujúci sa dotkli aj témy schôdze NR SR, ktorú sa tento týždeň nepodarilo otvoriť. Stančík kritizuje obštrukcie SaS, Zemanová zas to, že dôležité body, ako napríklad vstup Švédska a Fínska do NATO, boli zaradené na koniec rokovania. Podľa Zemanovej sa SaS na ďalšej schôdzi 100-percentne zúčastní. Obaja veria, že sa schôdza otvorí a bude konštruktívna.

Vstup poslanca Jozefa Šimka, ktorý kandidoval za ĽSNS, do poslaneckého klubu Sme rodina, je podľa Stančíka vecou šéfa strany Borisa Kollára. OĽaNO by podľa jeho slov malo aj naďalej problém rokovať s poslancami okolo Tomáša Tarabu, ĽSNS či hnutia Republika.

(tasr)

17. septembra 2022 | 14:15

Minúta | 17. septembra 2022 | 14:15

Cyprus privítal úplné zrušenie zbrojného embarga USA, Turecko ho odsúdilo

Cyprus privítal v sobotu úplné zrušenie zbrojného embarga Spojených štátov voči etnicky rozdelenému ostrovu. Podľa Nikózie ide o míľnik potvrdzujúci čoraz užšie bilaterálne vzťahy, ktoré posilňujú stabilitu v nepokojnom regióne východného Stredomoria. Informácie priniesla agentúra AP.

Turecko, ktoré má v severnej časti Cypru vyše 35-tisíc vojakov, rozhodnutie odsúdilo. Turecké ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo USA, aby svoj krok prehodnotili. Varovalo, že môže poškodiť úsilie o mierovú dohodu, viesť k pretekom v zbrojení na ostrove a oslabiť regionálnu stabilitu.

Šéf diplomacie USA Antony Blinken podľa oznámenia svojho ministerstva rozhodol, že Cyprus splnil podmienky na povolenie "vývozu, reexportu a transferu obranného tovaru" pre rozpočtový rok 2023.

Spojené štáty budú s ročnou periodicitou hodnotiť, či Cyprus dodržiava podmienky zrušenia embarga. Patrí k nim boj proti praniu špinavých peňazí či zamedzenie prístupu ruských vojenských plavidiel do prístavov na doplnenie paliva a servis.

Cyprus zakázal ruským vojenským lodiam využívať svoje prístavy začiatkom marca po invázii Ruska na Ukrajinu.

Podmienky odvolania zbrojeného embarga sú zakotvené v zákone o bezpečnostnom a energetickom partnerstve s východným Stredomorím, ktorý Kongres USA prijal v roku 2019. Zákon sa týka Grécka, Cypru a Izraela a nedávno objavených ložísk zemného plynu v regióne, ktoré by mohli pomôcť znížiť závislosť od energetických zdrojov z Ruska, vysvetlila stanica Slobodná Európa.

Spojené štáty zaviedli zbrojné embargo voči Cypru v roku 1987 s cieľom zabrániť, aby možné preteky v zbrojení poškodili tamojšie mierové rokovania. Cyprus je rozdelený od roku 1974, keď jeho severnú časť vojensky obsadilo Turecko v reakcii na prevrat zameraný na pripojenie ostrova ku Grécku.

Keďže Cyprus nemal prístup k americkým zbraniam, zaobstaral si ruské bojové vrtuľníky, tanky a protilietadlové systémy, dodáva AP.

(tasr)

17. septembra 2022 | 12:50

Minúta | 17. septembra 2022 | 12:50

Remišová: Na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo neskoro už včera

Podpredsedníčka vlády a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová zareagovala na status generálneho prokurátora Maroša Žilinku, v ktorom prevzal informáciu o zničení hrobov padlých ruských vojakov v 1. svetovej vojne v obci Ladomirová. Na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo podľa nej neskoro už včera.

Potvrdzuje sa, že na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo neskoro už včera, napísala na sociálnej sieti podpredsedníčka vlády a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová. Reagovala tak na status generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napísal, že na vojnovom cintoríne v obci Ladomirová v Prešovskom kraji, kde sú pochovaní ruskí vojaci z 1. svetovej vojny, „neznámy páchateľ pristúpil k starostlivosti o stav hrobov hanebným a neakceptovateľným spôsobom”. Vo svojom statuse vychádzal generálny prokurátor z informácií zverejnených Veľvyslanectvom Ruska na Slovensku.

„Ruská propaganda si cez svojho veľvyslanca vymyslela, že niekto zneuctil hroby vojakov v obci Ladomirová. Starostovi obce sa teraz vyhrážajú, vec rieši polícia. Generálny prokurátor má chrániť občanov Slovenskej republiky, Maroš Žilinka namiesto toho zdieľa nebezpečný hoax nepriateľského štátu, pričom občanovi Slovenska chodia vyhrážky a hrozby,“ napísala Veronika Remišová s tým, že aj na tomto prípade vidíme, že svoju „funkciu nezvláda, mýli si výkon kompetencií s nebezpečnou proruskou politikou a oslabuje inštitúciu, ktorú má riadiť“.

V tejto súvislosti v piatok poslanec Národnej rady SR (NR SR) z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Andrej Stančík informoval, že bude iniciovať mimoriadny Zahraničný výbor NR SR. Na výbore sa chce pýtať generálneho prokurátora Maroša Žilinku, prečo šíri v čase vojny hoaxy prezentované ruským veľvyslancom na Slovensku Igorom Bratčikovom.

Generálna prokuratúra SR v piatok reagovala, že orgány prokuratúry konajú v danej veci z úradnej povinnosti a vzhľadom na charakter a povahu podozrenia je potrebné objektívne prešetriť vec z hľadiska možného naplnenia skutkovej podstaty hanobenia miesta posledného odpočinku. „Generálna prokuratúra SR sa ostro ohradzuje voči nepravdivým obvineniam zo šírenia proruskej propagandy a dôrazne odmieta podsúvanie politického naratívu, ktorý nemá nič spoločné s úradným postupom vyplývajúcim prokuratúre zo zákona," uviedla prokuratúra.

(sita, sak)

17. septembra 2022 | 12:43

Minúta | 17. septembra 2022 | 12:43

Wall Street v piatok pokračovala vo výpredaji

Wall Street v piatok (16. 9.) pokračovala vo výpredaji a dva z troch hlavných amerických indexov, S&P 500 a Nasdaq Composite zaznamenali najhorší týždeň od júna. Hlavným dôvodom boli prekvapivo vysoké čísla o inflácii, ktoré udusili nádeje investorov, že americká centrálna banka (Fed) by mohla spomaliť sprísňovanie menovej politiky.

Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average v piatok stratil 139,40 bodu alebo 0,45 percenta a uzavrel na 30 822,42 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,72 percenta na 3 873,33 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 0,90 percent na 11 448,40 bodu.

Všetky tri hlavné americké akciové indexy zaznamenali tretie oslabenie za uplynulé štyri týždne. Dow Jones za celý uplynulý týždeň padol o 4,1 percenta, S&P 500 o 4,8 percenta a Nasdaq približne o 5,5 percenta.

Utorková (13. 9.) správa o augustovom vývoji spotrebiteľských cien v USA ukázala, že inflačné tlaky v najväčšej svetovej ekonomike nepoľavujú. Aj v ďalšom priebehu týždňa prichádzali z ekonomiky relatívne pozitívne údaje, čo zničilo nádeje, že Fed by mohol v najbližších mesiacoch spomaliť tempo sprísňovania menovej politiky.

Aktuálne sa vo všeobecnosti počíta s tým, že Fed na svojom budúcotýždňovom zasadnutí zdvihne sadzby o 75 bázických bodov. Podľa niektorých analytikov však nie je vylúčené ani zvýšenie o 100 bázických bodov, čo by bol najprudší nárast sadzieb za 40 rokov.

V piatok potom k negatívnej nálade prispeli aj hospodárske výsledku FedExu, ktoré výrazne sklamali prognózy. Prepravná spoločnosť tiež zhoršila celoročné očakávania z dôvodu oslabenia globálnej ekonomiky. Akcie FedExu sa prepadli o 21,4 percenta.

(tasr)

17. septembra 2022 | 11:32

Minúta | 17. septembra 2022 | 11:32

Slováci sú v podiele financií na bežných účtoch tretí v OECD

V podiele finančného majetku držaného na bežných účtoch a konzervatívnych produktoch sú Slováci tretí v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V čase dvojcifernej inflácie sa im tak ich úspory výrazne znižujú. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Československej obchodnej banky.

Z posledných dostupných údajov OECD vyplýva, že v rokoch 2020 a 2021 mali klienti na Slovensku na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch až 56 percent svojho finančného majetku. Je to tak tretí najvyšší podiel spomedzi všetkých krajín OECD po Turecku (73,3 percenta) a Grécku (58 percent). V susednom Česku predstavuje tento podiel 45 percent, v Maďarsku 28 percent a v Poľsku 51 percent.

"Držanie peňazí na bežných účtoch alebo doma tzv. pod vankúšom v boji proti inflácii nepomôže," upozornila manažérka vývoja produktov a riešení KBC Asset Management na Slovensku Silvia Čechovičová. Inflácia totiž dosiahla 14 percent a úročenia na tradičných produktoch, ako sú sporiace účty alebo termínované vklady, sa držia na nízkej úrovni. "Preto nemajú šancu výraznejšie tlmiť negatívne dopady zdražovania na hodnotu úspor," dodala.

Ako najvhodnejší nástroj, ktorý ponúka potenciál vyššieho zhodnotenia úspor ako "klasické" produkty, je investovanie. No najmä pre prvoinvestorov môže spôsobovať neistotu, nakoľko pri investovaní nie je možné eliminovať riziko straty. V podielových fondoch držali Slováci podľa posledných dostupných dát OECD necelých sedem percent svojho finančného majetku.

(tasr)

17. septembra 2022 | 10:10

Minúta | 17. septembra 2022 | 10:10

Analýza: Ak spoločnosť neponúka prácu na diaľku, čaká ju odchod zamestnancov

Ak spoločnosť neponúka formu práce na diaľku či hybridný model, s veľkým predpokladom ju čaká odchod kvalifikovaných zamestnancov. Potvrdzujú to skúsenosti pracovnej agentúry Grafton, ale aj ďalšie štúdie. Výhody tohto pracovného modelu sú pritom nielen na strane pracovníkov, prospech z nej majú aj zamestnávatelia.

Pandémia priniesla v práci na diaľku alebo "home office" zásadnú akceleráciu, podniky sa museli flexibilne prispôsobiť zmenám a transformácii na tento spôsob práce. Množstvo firiem však pred tým má aj naďalej obavy.

Viacero štúdií podľa personálnej agentúry potvrdzuje, že práca na diaľku poskytuje zamestnancom lepšiu možnosť zladiť svoj pracovný a súkromný život, vďaka čomu sú spokojnejší a produktívnejší. Tento typ rovnováhy a pracovnej flexibility sa pretavuje aj do väčšej lojality smerom k zamestnávateľovi, tiež do rozvoja radu tzv. mäkkých zručností. Všetky tieto faktory vedia následne pracovníci využiť vo svojej práci a pre prospech zamestnávateľa.

Hybridná práca s dochádzaním do zamestnania na dva či tri dni počas pracovného týždňa tiež vedie k úspore času a väčšiemu sústredeniu sa na pracovné úlohy bez vyrušovania kolegami. Pre niektoré odvetvia je však výhodnejšia ako pre iné.

Podniky, ktoré prejdú na hybridný model práce, podľa Martina Mala z Graftonu získajú väčšiu atraktivitu pri nábore nových kolegov. "Naše skúsenosti tiež ukazujú, že zamestnanci skôr siahnu po práci, ktorá im ponúka väčšiu flexibilitu, pretože sú v nej spokojnejší," podotkol Malo s tým, že hybridná práca a práca na "home office" sa tento rok ukazuje ako trend číslo jeden. Tvrdí, že v súčasnej vojne o talenty a udržanie si špičkových odborníkov by mala byť kľúčovým konceptom a nevyhnutnou súčasťou ponuky firiem.

(tasr)

17. septembra 2022 | 9:13

Minúta | 17. septembra 2022 | 9:13

Mikloško: Škola je povinná šikanu riešiť a nemôže ju ignorovať

Škola je povinná šikanu riešiť a nemôže ju ignorovať. V súvislosti so začiatkom školského roka to pre TASR povedal komisár pre deti Jozef Mikloško. Podľa neho môže v tomto období opäť nastať situácia s porušovaním práv detí v školskom prostredí, či už zo strany spolužiakov, alebo zamestnancov školy.

"V prvom rade je dôležité, aby sa dieťa so svojím problémom zdôverilo osobe, ktorej verí, že mu pomôže," poradil Mikloško. V prípade, že nenachádza takúto osobu, je podľa neho možné obrátiť sa aj na rôzne linky pomoci, ako je napríklad Linka detskej istoty či Linka detskej dôvery.

Na školách odporučil kontaktovať triedneho učiteľa a ak neprišlo k náprave, obrátiť sa priamo na riaditeľa školy. "Ak napriek kontaktovaniu riaditeľa školy k šikane naďalej dochádza, je potrebné sa obrátiť na Štátnu školskú inšpekciu so sídlom v Bratislave alebo školské inšpekčné centrum v kraji trvalého pobytu dieťaťa," uviedol komisár.

Ak sa nič nezmení ani po tom, ako sa rodičia dieťaťa obrátia na inšpekciu, podľa Mikloška je na mieste obrátiť sa na Úrad komisára pre deti, ktorý posúdi, či nedošlo k porušeniu práv dieťaťa. "Odporúčame požadovať od školy zdokumentovanie riešenia veci, kto, kedy a v akej veci šikanovania sa na školu obrátil," doplnil.

Po tom, čo sa dieťa alebo rodičia na nich obrátia, komisár sa spolu so svojimi odbornými pracovníkmi oboznámi so všetkým, čo bolo pre dieťa dosiaľ urobené. A to či už zo strany rodičov, triedneho učiteľa, školského psychológa, sociálneho pedagóga, výchovného poradcu alebo vybranej dospelej osoby, na ktorú sa dieťa obrátilo.

Komisár sa súčasne zaujíma o to, ako škola a učitelia vedú žiakov v prevencii voči šikane. "A keď už na škole je aj ten najnižší stupeň šikany, ako a čo urobili, aby tam nebol," doplnil Mikloško, ktorý môže aj osobne vycestovať a skontrolovať miesto, kde má k šikane dochádzať. Zároveň upozornil, že nie je osobou, ktorá môže nariadiť vykonanie kontroly v školskom prostredí.

Úrad komisára chce celú problematiku riešiť komplexne a verí, že aj októbrový výskum, ktorý bude mapovať názory 1 200 detí, im môže pomôcť navrhnúť konkrétne preventívne opatrenia.

(tasr)

17. septembra 2022 | 8:08

Minúta | 17. septembra 2022 | 8:08

Pelosiová potvrdila, že v sobotu navštívi Arménsko

Predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová absolvuje v sobotu návštevu Arménska. Na jeho štátnych hraniciach s Azerbajdžanom sa počas tohto týždňa obnovili boje. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Pelosiová pricestuje do Arménska v spoločnosti dvoch členov Kongresu, ktorí majú arménsky pôvod. Predsedníčka snemovne však ďalšie podrobnosti o svojej návšteve neposkytla. Na summite krajín skupiny G7 v Berlíne v piatok iba uviedla, že v sobotu navštívi Arménsko na základe pozvania jeho obyvateľov.

Boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom vypukli v noci na utorok a ukončili sa vo štvrtok. O život počas nich prišlo viac než 200 ľudí, sumarizuje Reuters.

Išlo najhoršiu vojenskú eskaláciu od druhej vojny o Náhorný Karabach z jesene 2020. Arménsko vtedy súhlasilo s odstúpením niektorých území, ktoré ovládalo niekoľko desaťročí. Na prímerie v oblasti odvtedy dohliada približne 2000 ruských vojakov.

(tasr)

17. septembra 2022 | 7:15

Minúta | 17. septembra 2022 | 7:15

Vláda USA žiada súd, aby jej povolil prístup k dokumentom zhabaným u Trumpa

Americké ministerstvo spravodlivosti v piatok požiadalo federálny odvolací súd, aby zrušil rozhodnutie, ktoré ministerstvu znemožňuje prístup k tajným dokumentom zhabaným pri augustovej razii v rezidencii exprezidenta USA Donalda Trumpa.

Ministerstvo súdu so sídlom v meste Atlanta v americkom štáte Georgia oznámilo, že rozhodnutie sudkyne bráni "úsiliu vlády chrániť národnú bezpečnosť" a narúša vyšetrovanie v spojitosti s prísne tajnými dokumentmi z Trumpovho sídla Mar-a-Lago v štáte Florida.

Sudkyňa Aileen Cannonová vydala minulý týždeň príkaz, ktorý zakázal americkému rezortu spravodlivosti použiť ktorýkoľvek z dokumentov z Trumpovej rezidencie pri vyšetrovaní dovtedy, kým ich nepreskúma nezávislý vyšetrovateľ.

Vo štvrtok (15. septembra) sa vyšetrovateľom - po vymenovaní Cannonovou - stal sudca Raymond Dearie.

Americké ministerstvo spravodlivosti Trumpa vyšetruje pre údajné nezákonné držanie tajných materiálov. Exprezident ich po svojom odchode z funkcie v januári 2021 mal preniesť z Bieleho domu do Mar-a-Lago.

Americký federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) začiatkom augusta toto Trumpovo sídlo prehľadal a našiel tam viac než 11-tisíc dokumentov a fotografií.

(tasr)

17. septembra 2022 | 7:12

Minúta | 17. septembra 2022 | 7:12

Kirgizsko hlási viac než 20 obetí z ozbrojených zrážok s Tadžikistanom

Kirgizské ministerstvo zdravotníctva v piatok oznámilo, že počas niekoľkodňových bojov na hraniciach s Tadžikistanom bolo zabitých 24 ľudí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Do zdravotníckych zariadení v regióne Batken bolo privezených 24 tiel," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Kirgizsko a Tadžikistan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, ktoré malo v piatok ukončiť niekoľkodňové boje na spoločnej hranici týchto stredoázijských republík.

Podľa kirgizskej strany tadžické sily pálili na región Batken na juhozápade Kirgizska a ostreľovali pozície pohraničných stráži.

Na spravodajskom portáli tadžickej vlády sa zase uvádza, že Kirgizsko posilnilo svoje pozície a ostreľuje tadžické pohraničné obce.

Obe bývalé sovietske republiky uzatvorili v piatok prímerie a ich prezidenti nariadili jednotkám svojich krajín, aby sa stiahli z oblastí v okolí spoločnej hranice. Stretnutie prezidentov Kirgizska a Tadžikistanu Sadyra Žaparova a Emomaliho Rachmona sa uskutočnilo po tom, čo sa Rusko ponúklo, že bude prostredníkom pri riešení ich konfliktu.

Zrážky na 1000 kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch stredoázijských republík sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať. Vlani však viedli takmer k totálnej vojne a zahynulo pri nich približne 50 ľudí.

(tasr)

17. septembra 2022 | 7:07

Minúta | 17. septembra 2022 | 7:07

Izrael zaútočil na sýrsku metropolu Damask. Médiá hlásia päť mŕtvych vojakov

Izrael v sobotu skoro ráno zaútočil na ciele v okolí sýrskeho hlavného mesta Damask. O život prišlo päť sýrskych vojakov, oznámili sýrske štátne médiá. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Táto agresia spôsobila úmrtia piatich vojakov a vyžiadala si aj isté materiálne škody," uviedla sýrska štátna tlačová agentúra SANA s odvolaním sa na vojenské zdroje.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) potvrdilo, že pri útokoch prišli o život piati sýrski vojaci a aj dvaja bojovníci podporovaní Iránom.

Izraelské útoky podľa SOHR cielili na oblasti v okolí Damasku, kde sa nachádzajú milície podporované Iránom. Izrael počas posledných týždňov dvakrát letecky zaútočil na letisko v sýrskom meste Aleppo, pripomína AFP.

Táto krajina od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii z roku 2011 pravidelne uskutočňuje nálety na pozície sýrskych vládnych síl a ich spojencov z Iránu a Libanonu. Predpokladá sa, že izraelská armáda uskutočnila už niekoľko stoviek takýchto útokov.

(tasr)

16. 09. 2022

16. septembra 2022 | 22:12

Minúta | 16. septembra 2022 | 22:12

Kirgizsko a Tadžikistan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria

Kirgizsko a Tadžikistan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, ktoré malo v piatok ukončiť niekoľkodňové boje na hraniciach týchto stredoázijských republík. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Kirgizská pohraničná stráž vo vyhlásení uviedla, že v pohraničí prebiehajú "intenzívne boje" a jej príslušníci odrážajú tadžické útoky. V samostatnom vyhlásení kirgizská bezpečnostná rada uviedla, že počet obetí medzi vojakmi je vysoký.

Podľa kirgizskej strany tadžické sily pálili na región Batken a ostreľovali pozície pohraničných stráži. Na spravodajskom portáli tadžickej vlády sa zase uvádza, že Kirgizsko posilnilo svoje pozície a ostreľuje tadžické pohraničné obce.

(tasr)