Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Regulované ceny potravín a pohonných látok zostávajú, rozhodla maďarská vláda

Regulované ceny potravín a pohonných látok v Maďarsku nebude možné zrušiť až dovtedy, kým budú v platnosti sankcie voči Rusku, rozhodla v sobotu v Budapešti vláda. Podľa servera Telex.hu to oznámil šéf úradu vlády Gergely Gulyás, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Sankcie Európskej únie viedli k brutálnemu zdražovaniu, najmä potravín, no výrazne vzrástli aj ceny benzínu a nafty. V tejto situácii považuje vláda za svoju najdôležitejšiu úlohu chrániť maďarské rodiny. Kým budú tieto sankcie v platnosti, nie je možné zrušiť zastropovanie cien," povedal Gulyás.

Maďarská vláda s platnosťou od 15. novembra 2021 nariadila úradnú cenu základných druhov pohonných látok vo výške 480 forintov (1,19 eura) za liter. Od 30. júla však regulované ceny môžu využívať už iba súkromné vozidlá s maďarským evidenčným číslom, poľnohospodárske stroje a taxíky.

Regulované ceny šiestich druhov potravín začali platiť 1. februára, pôvodne toto rozhodnutie platilo do 1. mája. "Ceny kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčového stehna, kuracích pŕs i chrbtov, ako aj kravského mlieka s 2,8-percentným obsahom tuku treba vrátiť na úroveň, na ktorej boli vlani pred 15. októbrom," vyhlásil v januári maďarský premiér Viktor Orbán.

(tasr)

Minúta  |  

O zákaze dúhových vlajok na štátnych budovách sa bude rozhodovať už o pár dní

Zákazom symbolov propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie v budovách štátnych inštitúcií sa má zaoberať Národná rada SR na svojej schôdzi, ktorá by sa mala začať na budúci týždeň 20. septembra.

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o štátnych symbolom, predkladá poslanec György Gyimesi (OľaNO) spolu s Tomášom Tarabom, ktorý kandidoval za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.

Za porušenie tohto ustanovenia navrhujú pokutu do 7-tisíc eur, ktorú by mohol právnickej osobe uložiť okresný úrad. Zákaz umiestňovania symbolov má podľa návrhu platiť pre interiér budov aj zvonka na budovách štátnych inštitúcií. Týkať sa má aj objektu, v ktorom sídli verejný ochranca práv. Práve úrad ombudsmanky vyvesil dúhovú vlajku v deň dúhového pochodu na podporu LGBT komunity.

Gyimesi s Tarabom chcú zakázať umiestniť „symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie“. Zdôvodňujú to tým, že podľa Ústavy SR sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Verejné inštitúcie, ktoré najmä vyvesením vlajky podporujú niektoré ideológie, podľa poslancov „nielen porušujú Ústavu SR, ale navyše významne polarizujú spoločnosť a nepriamo diskriminujú osoby iného názoru.“

Gyimesi návrh predložil bez toho, aby o tom hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vopred informoval, za čo si v poslaneckom klube vyslúžil kritiku. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) pred časom vyzval Gyimesiho, aby návrh stiahol. Zastal sa ho však predseda hnutia Igor Matovič, podľa ktorého je návrh správny.

(sita)

Minúta  |  

Zemanová: Materiál na odvolanie Matoviča môže byť hotový budúci týždeň

Materiál na odvolanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) by mohol byť hotový budúci týždeň. Uviedla to šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová v relácii RTVS Sobotné dialógy. Návrh má podľa nej už teraz istú podporu 23 poslancov. OĽaNO podľa jeho poslanca Národnej rady (NR) SR Andreja Stančíka naďalej trvá na tom, že Matovič by odísť nemal.

"Myslím si, že hnutie sa vyjadrilo jasne a mal by ostať vo svojej funkcii," reagoval Stančík. Zemanová dodala, že o podporu zvyšných siedmich hlasov sa chcú uchádzať najmä u poslancov, ktorí boli súčasťou koalície. SaS sa už skôr vyjadrila, že poslancov z ĽSNS a mimoparlamentnej Republiky proaktívne oslovovať nebudú.

Na margo budúceho fungovania menšinovej vlády Stančík verí, že strana SaS, ale aj opozícia podporia zákony na pomoc ľuďom. Je podľa neho pochopiteľné, že vláda bude musieť, prioritne s SaS, rokovať o podpore ich návrhov, aby na oplátku podporili tie vládne. "Ak vláda nebude schopná prijímať opatrenia, ktoré majú pomáhať ľuďom, bude diskusia o predčasných voľbách," podotkol. Nekomentoval, či by ich podporil, v čase krízy to však považuje za nezodpovedné. "Zbytočne to paralyzuje štát," vysvetlil.

Obaja sa zhodujú v tom, že pri energetickej kríze je dôležitá spolupráca v rámci Európskej únie a hľadanie spoločných riešení. "Nie je to len slovenský problém, musíme tlačiť na európske riešenia," skonštatoval Stančík. Pomoc by mala byť podľa neho smerovaná adresne, pre najohrozenejšie skupiny. Dodal, že konkrétne mechanizmy a opatrenia má minister hospodárstva Karel Hirman predstaviť na najbližšom rokovaní vlády. Zemanová v tejto súvislosti podotkla, že dôležitá je aj pomoc pre podnikateľský sektor.

Diskutujúci sa dotkli aj témy schôdze NR SR, ktorú sa tento týždeň nepodarilo otvoriť. Stančík kritizuje obštrukcie SaS, Zemanová zas to, že dôležité body, ako napríklad vstup Švédska a Fínska do NATO, boli zaradené na koniec rokovania. Podľa Zemanovej sa SaS na ďalšej schôdzi 100-percentne zúčastní. Obaja veria, že sa schôdza otvorí a bude konštruktívna.

Vstup poslanca Jozefa Šimka, ktorý kandidoval za ĽSNS, do poslaneckého klubu Sme rodina, je podľa Stančíka vecou šéfa strany Borisa Kollára. OĽaNO by podľa jeho slov malo aj naďalej problém rokovať s poslancami okolo Tomáša Tarabu, ĽSNS či hnutia Republika.

(tasr)

Minúta  |  

Cyprus privítal úplné zrušenie zbrojného embarga USA, Turecko ho odsúdilo

Cyprus privítal v sobotu úplné zrušenie zbrojného embarga Spojených štátov voči etnicky rozdelenému ostrovu. Podľa Nikózie ide o míľnik potvrdzujúci čoraz užšie bilaterálne vzťahy, ktoré posilňujú stabilitu v nepokojnom regióne východného Stredomoria. Informácie priniesla agentúra AP.

Turecko, ktoré má v severnej časti Cypru vyše 35-tisíc vojakov, rozhodnutie odsúdilo. Turecké ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo USA, aby svoj krok prehodnotili. Varovalo, že môže poškodiť úsilie o mierovú dohodu, viesť k pretekom v zbrojení na ostrove a oslabiť regionálnu stabilitu.

Šéf diplomacie USA Antony Blinken podľa oznámenia svojho ministerstva rozhodol, že Cyprus splnil podmienky na povolenie "vývozu, reexportu a transferu obranného tovaru" pre rozpočtový rok 2023.

Spojené štáty budú s ročnou periodicitou hodnotiť, či Cyprus dodržiava podmienky zrušenia embarga. Patrí k nim boj proti praniu špinavých peňazí či zamedzenie prístupu ruských vojenských plavidiel do prístavov na doplnenie paliva a servis.

Cyprus zakázal ruským vojenským lodiam využívať svoje prístavy začiatkom marca po invázii Ruska na Ukrajinu.

Podmienky odvolania zbrojeného embarga sú zakotvené v zákone o bezpečnostnom a energetickom partnerstve s východným Stredomorím, ktorý Kongres USA prijal v roku 2019. Zákon sa týka Grécka, Cypru a Izraela a nedávno objavených ložísk zemného plynu v regióne, ktoré by mohli pomôcť znížiť závislosť od energetických zdrojov z Ruska, vysvetlila stanica Slobodná Európa.

Spojené štáty zaviedli zbrojné embargo voči Cypru v roku 1987 s cieľom zabrániť, aby možné preteky v zbrojení poškodili tamojšie mierové rokovania. Cyprus je rozdelený od roku 1974, keď jeho severnú časť vojensky obsadilo Turecko v reakcii na prevrat zameraný na pripojenie ostrova ku Grécku.

Keďže Cyprus nemal prístup k americkým zbraniam, zaobstaral si ruské bojové vrtuľníky, tanky a protilietadlové systémy, dodáva AP.

(tasr)

Minúta  |  

Remišová: Na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo neskoro už včera

Podpredsedníčka vlády a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová zareagovala na status generálneho prokurátora Maroša Žilinku, v ktorom prevzal informáciu o zničení hrobov padlých ruských vojakov v 1. svetovej vojne v obci Ladomirová. Na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo podľa nej neskoro už včera.

Potvrdzuje sa, že na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo neskoro už včera, napísala na sociálnej sieti podpredsedníčka vlády a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová. Reagovala tak na status generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napísal, že na vojnovom cintoríne v obci Ladomirová v Prešovskom kraji, kde sú pochovaní ruskí vojaci z 1. svetovej vojny, „neznámy páchateľ pristúpil k starostlivosti o stav hrobov hanebným a neakceptovateľným spôsobom”. Vo svojom statuse vychádzal generálny prokurátor z informácií zverejnených Veľvyslanectvom Ruska na Slovensku.

„Ruská propaganda si cez svojho veľvyslanca vymyslela, že niekto zneuctil hroby vojakov v obci Ladomirová. Starostovi obce sa teraz vyhrážajú, vec rieši polícia. Generálny prokurátor má chrániť občanov Slovenskej republiky, Maroš Žilinka namiesto toho zdieľa nebezpečný hoax nepriateľského štátu, pričom občanovi Slovenska chodia vyhrážky a hrozby,“ napísala Veronika Remišová s tým, že aj na tomto prípade vidíme, že svoju „funkciu nezvláda, mýli si výkon kompetencií s nebezpečnou proruskou politikou a oslabuje inštitúciu, ktorú má riadiť“.

V tejto súvislosti v piatok poslanec Národnej rady SR (NR SR) z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Andrej Stančík informoval, že bude iniciovať mimoriadny Zahraničný výbor NR SR. Na výbore sa chce pýtať generálneho prokurátora Maroša Žilinku, prečo šíri v čase vojny hoaxy prezentované ruským veľvyslancom na Slovensku Igorom Bratčikovom.

Generálna prokuratúra SR v piatok reagovala, že orgány prokuratúry konajú v danej veci z úradnej povinnosti a vzhľadom na charakter a povahu podozrenia je potrebné objektívne prešetriť vec z hľadiska možného naplnenia skutkovej podstaty hanobenia miesta posledného odpočinku. „Generálna prokuratúra SR sa ostro ohradzuje voči nepravdivým obvineniam zo šírenia proruskej propagandy a dôrazne odmieta podsúvanie politického naratívu, ktorý nemá nič spoločné s úradným postupom vyplývajúcim prokuratúre zo zákona," uviedla prokuratúra.

(sita, sak)

Minúta  |  

Wall Street v piatok pokračovala vo výpredaji

Wall Street v piatok (16. 9.) pokračovala vo výpredaji a dva z troch hlavných amerických indexov, S&P 500 a Nasdaq Composite zaznamenali najhorší týždeň od júna. Hlavným dôvodom boli prekvapivo vysoké čísla o inflácii, ktoré udusili nádeje investorov, že americká centrálna banka (Fed) by mohla spomaliť sprísňovanie menovej politiky.

Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average v piatok stratil 139,40 bodu alebo 0,45 percenta a uzavrel na 30 822,42 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,72 percenta na 3 873,33 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 0,90 percent na 11 448,40 bodu.

Všetky tri hlavné americké akciové indexy zaznamenali tretie oslabenie za uplynulé štyri týždne. Dow Jones za celý uplynulý týždeň padol o 4,1 percenta, S&P 500 o 4,8 percenta a Nasdaq približne o 5,5 percenta.

Utorková (13. 9.) správa o augustovom vývoji spotrebiteľských cien v USA ukázala, že inflačné tlaky v najväčšej svetovej ekonomike nepoľavujú. Aj v ďalšom priebehu týždňa prichádzali z ekonomiky relatívne pozitívne údaje, čo zničilo nádeje, že Fed by mohol v najbližších mesiacoch spomaliť tempo sprísňovania menovej politiky.

Aktuálne sa vo všeobecnosti počíta s tým, že Fed na svojom budúcotýždňovom zasadnutí zdvihne sadzby o 75 bázických bodov. Podľa niektorých analytikov však nie je vylúčené ani zvýšenie o 100 bázických bodov, čo by bol najprudší nárast sadzieb za 40 rokov.

V piatok potom k negatívnej nálade prispeli aj hospodárske výsledku FedExu, ktoré výrazne sklamali prognózy. Prepravná spoločnosť tiež zhoršila celoročné očakávania z dôvodu oslabenia globálnej ekonomiky. Akcie FedExu sa prepadli o 21,4 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.