18. septembra 2022 | 16:26

Minúta | 18. septembra 2022 | 16:26

Centrálna banka EÚ musí viac zvýšiť úrokové sadzby, tvrdia niektorí bankári

Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) budú musieť ísť nahor omnoho výraznejšie, ak chce ECB dostať infláciu pod kontrolu. Povedal to prezident nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.

"Vzhľadom na súčasný stav inflácie sme stále veľmi ďaleko od adekvátnej úrovne úrokových sadzieb," povedal Nagel v sobotu (17. 9.) počas dňa otvorených dverí v centrále Bundesbanky vo Frankfurte nad Mohanom. "Bude potrebné urobiť viac, sadzby musia ísť nahor," dodal s tým, že ECB je ešte stále hlboko pod úrovňou neutrálnej sadzby. Tá ekonomiku nebrzdí ani nestimuluje.

Čo sa týka ekonomiky, zvyšovanie úrokových sadzieb bude mať na ňu nepriaznivý účinok, výraznú recesiu však Nagel, jeden z najväčších "jastrabov" v rámci ECB, neočakáva. "Nepredpokladám výraznú recesiu. Na príliš dramatický vývoj to v súčasnosti nevyzerá," dodal.

Podobne sa vyjadril hlavný ekonóm ECB Philip Lane, ktorý v rozhovore pre írsku televíziu RTÉ povedal, že nevylučuje recesiu v eurozóne, podľa neho však bude iba mierna. Aj on predpovedá, že úrokové sadzby by sa mali zvýšiť ešte "niekoľkokrát".

Nagel dodal, že aj keď inflácia môže v decembri dosiahnuť 10 % a Nemecko čelí "tvrdej zime" s rizikom dvojcifernej inflácie, je presvedčený, že situácia sa potom začne zlepšovať. "Som presvedčený, že túto zimu dokážeme zvládnuť a inflácia sa začne postupne spomaľovať," povedal šéf Bundesbanky.

Nasledujúce kroky ECB budú podľa neho závisieť od najnovších ekonomických údajov a zdôraznil, že predstavitelia banky sú odhodlaní dostať infláciu späť na úroveň inflačného cieľa, teda 2 %.

"Sme si veľmi dobre vedomí našej zodpovednosti a urobíme všetko, čo je potrebné, aby sme infláciu stlačili späť na požadovanú úroveň. Zázraky nesľubujem, dostať sa na požadovanú úroveň nebude o šprinte. Je možné, že to bude beh na stredne dlhú trať, dúfam však, že nepôjde o maratón," dodal Nagel.

(tasr)

18. septembra 2022 | 15:55

Minúta | 18. septembra 2022 | 15:55

Na zakázanom pochode EuroPride v Belehrade zadržali desiatky ľudí

Počas pochodu EuroPride, ktorý sa napriek vládnemu zákazu konal v sobotu v uliciach Belehradu, bolo srbskou políciou zadržaných 87 ľudí. Voči 11 z nich vzniesli obvinenie.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na rozhovor srbského ministra vnútra Aleksandra Vulina pre komerčnú televíziu Pink.

Sobotňajší pochod, ktorý mal byť základným podujatím stretnutia EuroPride na podporu práv sexuálnych menšín, ministerstvo vnútra začiatkom tohto týždňa zakázalo. Ako dôvod uviedlo obavy o bezpečnosť účastníkov po tom, ako pravicové skupiny pohrozili protestmi proti podujatiu na podporu LGBT.

Napriek oficiálnemu zákazu sa tisíce ľudí v sobotu podvečer vydali na niekoľko stoviek metrov dlhý pochod centrom Belehradu - od Ústavného súdu do neďalekého parku - čo bola oveľa kratšia trasa, než organizátori pôvodne plánovali.

Protesty proti tomuto podujatiu ministerstvo vnútra tiež zakázalo, ale krajne pravicové skupiny sa zišli pred niekoľkými belehradskými chrámami a následne sa vydali do ulíc. Miestne médiá informovali, že pozdĺž trasy pochodu EuroPride potom došlo k viacerým potýčkam a útokom na policajtov.

"Počas včerajších udalostí Srbsko ukázalo, že je funkčným a organizovaným štátom..., ktorý dokáže zabezpečiť plnú bezpečnosť svojich občanov," uviedol Vulin podľa vyhlásenia svojho ministerstva. Podľa jeho slov nebol zranený žiadny občan, ale 13 zo 6000 policajtov nasadených na podujatie utrpeli ľahké zranenia.

Srbská premiérka Ana Brnabičová, ktorá sa otvorene hlási k svojej homosexuálnej orientácii, v sobotu uviedla, že je hrdá na to, že počas pochodu v Belehrade nedošlo k "žiadnym vážnym incidentom".

Srbsko, ktoré sa usiluje o vstup do Európskej únie, bolo pod medzinárodným tlakom, aby povolilo konanie pochodu EuroPride. Srbsko, ktoré je patriarchálnou a prevažne pravoslávnou krajinu, kde je homofóbia stále hlboko zakorenená, právne neuznáva manželstvá osôb rovnakého pohlavia - aj napriek určitému pokroku, ktorý sa v priebehu rokov dosiahol pri znižovaní diskriminácie.

(tasr, bop)

18. septembra 2022 | 15:08

Minúta | 18. septembra 2022 | 15:08

Naším cieľom sú čo najnižšie ceny elektriny, tvrdí poslanec Šipoš

Šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš povedal že riešenie očakáva od nového ministra hospodárstva Karla Hirmana.

Podpredseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD a poslanec parlamentu Erik Tomáš viackrát skritizoval koalíciu, že nepriniesla návrhy na pomoc ľuďom v čase zdražovania.

Šéf klubu OĽANO v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo reagoval, že opatrenia prijímajú a parlament aktuálne čaká na vládne návrhy pomoci. V súvislosti s pomocou pre podniky sa má Slovensko koordinovať s Európskou komisiou. Zameriavať by sa malo na firmy, ktoré budú mať stratu. Riešenia energetickej krízy okrem zastropovania cien energií konkretizovať nechcel. Je ich podľa jeho slov veľa. "Oni netušia, čo dajú do parlamentu," zhodnotil Tomáš.

Zároveň skonštatoval, že koalícia má financie z plánu obnovy či nadmerného výberu daní a nič z tých peňazí nerozdala ľuďom. Je podľa Tomáša legitímne, aby sa parlament na začiatku schôdze bavil o zmene ústavy, ktorou umožní ukončenie alebo skrátenie volebného obdobia buď referendom, alebo poslancami. "To je náš prístup, uvidíme, aké zákony napokon z tej vlády do parlamentu prídu," poznamenal.

Otvorenie schôdze parlamentu nie je podľa Tomáša zodpovednosťou opozície a nie je tu na to, aby pomáhala koalícii. Tvrdí, že na tohtotýždňové neotvorenie schôdze Národnej rady SR použila opozícia legitímnu obštrukciu. "Keď chce vláda vládnuť, nech si zoženie väčšinu," odkázal koalícii. Tomáš zopakoval, že jediným riešením v tejto situácii sú predčasné voľby.

Koaličný poslanec to označil za farizejstvo. Na jednej strane Hlas-SD vyzýva na prijatie pomoci ľuďom, no na druhej strane obštruuje v parlamente a bráni otvoreniu schôdze, aby sa zákony mohli prijímať. "Vy jasne ukazujete, že vy len hráte hry a tie vaše návrhy sú len obyčajné politické divadlo," podotkol Šipoš. Deklaroval, že o podpore návrhov pomoci budú rokovať aj s SaS, ktorá z koalície odišla. V pondelok (19. 9.) bude koaličná rada a po nej budú nasledovať rokovania s SaS. Šípoš povedal, že nebude o podpore rokovať s Hlasom-SD, Smerom-SD, Republikou ani ĽSNS.

Poslanci sa vyjadrili aj k vystúpeniu ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) v parlamente, ktorý obvinil predsedu mimoparlamentného Hlasu-SD z podplácania ochrankárov. Tomáš to označil za lož. "Pošpiní človeka bez akýchkoľvek dôkazov," poznamenal. Po týchto obvineniach má Matovič zabudnúť, že si s ním Hlas-SD podá ruku a bude s ním spolupracovať napríklad na otvorení schôdze v Národnej rade SR.

Šipoš v súvislosti s tým povedal, že o tom počul v parlamentných kuloároch. "Ak túto informáciu počul a bolo to z relevantného zdroja, nevidím na tom nič zlé, aby to povedal," skonštatoval. Koalícia sa podľa neho bude rozprávať aj o návrate SaS, ak by došlo k odvolaniu Matoviča z postu ministra financií.

(tasr)

18. septembra 2022 | 14:23

Minúta | 18. septembra 2022 | 14:23

Vláda v stredu prerokuje zastropovanie cien energií, tvrdí Kollár

Vláda na najbližšom rokovaní v stredu prerokuje návrh zákona, ktorý má riešiť stropovanie cien energií pre domácnosti a firmy. Keď nebudeme schopní prijímať zákony na pomoc ľudom, sme za predčasné voľby, vraví Boris Kollár.

Na návrhu podľa neho už dlhšie pracoval podpredseda vlády Štefan Holý (Sme rodina), čakalo sa však aj na nového ministra hospodárstva.

"Na vláde v stredu sa prerokuje návrh, pôjde to v skrátenom legislatívnom konaní do parlamentu, aby sme to vedeli čím skôr prijať," avizoval predseda koaličného hnutia Sme rodina Kollár v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. V zákone by sa mala podľa neho riešiť tiež situácia škôl, nemocníc, úradov, samospráv, ale napríklad aj ľudí napojených na centrálne zásobovanie teplom. Zastropovať sa má tiež suma na výpočet distribučných poplatkov.

Kollár pripustil, že ceny energií na Slovensku budú od 1. januára vyššie. Vláda ale urobí všetko pre to, aby zvýšenie bolo čo najmenšie a nebolo pre ľudí likvidačné. Štát by stropovanie priamo nemalo stáť nič, keďže to bude regulácia stanovená zákonom, myslí si predseda parlamentu. V druhom kroku bude vláda podľa neho riešiť kompenzácie pre ľudí ohrozených energetickou chudobou.

"Ak chce ísť Slovensko do zastropovania, my s tým budeme samozrejme súhlasiť. Ale nech nám ukážu, ako to celé bude fungovať," reagoval v diskusii predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. Upozornil, že napríklad model prijatý českou vládou bude stáť ich rozpočet miliardy eur.

Slovensko musí podľa Fica pripraviť dve fázy pomoci. Zastropovanie cien elektriny a plynu je len prvou fázou. "Potom príde druhá úroveň pomoci. Musíme sa pozerať na to, či ľudia aj po zastropovaní budú schopní zaplatiť cenu elektriny, plynu," zdôraznil potrebu kompenzácii. Za svoju stranu avizoval, že sú pripravení podporiť všetko rozumné, čo bude viesť k zastropovaniu, kompenzácii a pomoci ľuďom.

V tejto súvislosti kritizoval aktuálne návrhy stropovania cien elektriny z dielne Európskej komisie (EK). Nariadenie, ktoré má byť schválené do konca roka, hovorí o tom, že výrobcovia elektriny mimo čierneho uhlia a plynu budú mať limitovaný príjem vo výške 180 eur za MWh. Všetko nad to sa má prerozdeliť podnikom a ľuďom. "Je to úplná blbosť. Slovensko z tohto nariadenia nezíska ani euro," zhodnotil. Na kritike návrhu sa s ním zhodol aj Kollár.

Predseda Národnej rady SR tiež navrhne rokovať o zmene ústavy k predčasným voľbám na začiatku najbližšej parlamentnej schôdze. Vyhlásil to ako reakciu na Roberta Fica, ktorý už skôr navrhol, aby bol tento bod na schôdzi zaradený ako prvý:

"Dajme to na začiatok, súhlasím s tým, urobím procedurálny návrh hneď na začiatku schôdze, aby sme to presadili úplne na začiatku, teda predsunuli," povedal Kollár s tým, že bude za návrh hlasovať a lobovať u koaličných partnerov, aby zaň hlasovali tiež. "Keď nebudeme schopní prijímať zákony na pomoc ľudom, tak sme za predčasné voľby, ale na to je potrebný tento bod," poznamenal s tým, že by nechcel sedieť vo vláde, ktorá nevie pomôcť ľuďom.

(tasr)

18. septembra 2022 | 14:19

Minúta | 18. septembra 2022 | 14:19

Putin vyzval Kirgizsko a Tadžikistan, aby nestupňovali pohraničný konflikt

Ruský prezident Vladimir Putin telefonoval s lídrami Kirgizska a Tadžikistanu po ozbrojených zrážkach na hranici oboch stredoázijských krajín. Vyzval ich, aby zamedzili ďalšej eskalácii, oznámil Kremeľ.

"Vladimir Putin vyzval (obe) strany, aby zabránili ďalšej eskalácii a podnikli kroky na čo najskoršie vyriešenie situácie výlučne mierovými, politickými a diplomatickými prostriedkami," uviedol Kremeľ vo vyhlásení. Ruský líder podľa oznámenia tiež potvrdil, že Moskva je pripravená poskytnúť podporu na zaistenie stability v oblasti kirgizsko-tadžických hraníc.

Kirgizské ministerstvo zdravotníctva v nedeľu informovalo, že počet obetí pohraničných zrážok sa v tejto krajine zvýšil na najmenej 36, pričom ďalších 129 ľudí utrpelo zranenia. Tadžická vláda predtým uviedla, že medzi obeťami konfliktu sú civilisti, presné počty však neposkytla.

Bojujúce strany sa v piatok dohodli na prímerí. Prezidenti Tadžikistanu a Kirgizska Emomali Rachmon a Sadyr Žaparov sa následne stretli na summite v Uzbekistane. Len niekoľko hodín neskôr sa však obe republiky začali opätovne obviňovať z obnovenia paľby.

Noc na nedeľu podľa kirgizskej pohraničnej stráže prebehla "bez incidentov". Generálny tajomník OSN António Guterres v sobotu vyzval predstaviteľov oboch krajín, aby "rokovali o trvalom prímerí".

Potýčky na 970 kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch stredoázijských republík sú pomerne časté. Zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať, vlani však viedli k takmer úplnej vojne a zahynulo pri nich približne 50 ľudí.

(tasr)

18. septembra 2022 | 13:28

Minúta | 18. septembra 2022 | 13:28

Nemá zmysel ostať v koalícii, ak nepresadí pomoc, tvrdí Pčolinský

V prípade, že menšinová vláda nebude vedieť presadiť okamžité riešenie energií a inflačnej krízy, tak pre hnutie Sme rodina nemá zmysel ostávať v koalícii. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský s tým, že potom budú predčasné voľby.

Ak bude chcieť Sme rodina predčasné voľby a dohodne sa na tom s ostatnou časťou parlamentu, tak si schvália ústavný zákon aj predčasné voľby, reagoval koaličný poslanec Milan Vetrák (OĽANO):

"Príde určitý moment, keď budeme vyhodnocovať, ktoré z tých opatrení sa podarilo zaviesť do praxe a ktoré nie, a potom vyhodnotíme, či má ďalší zmysel fungovanie v menšinovej vláde," podotkol. OĽANO podľa Vetráka nepôjde tvrdohlavo proti múru, a keď pomoc nebudú vedieť zabezpečiť, tak je na mieste, aby prišiel namiesto nich do vlády niekto iný.

Poslanec za SaS Juraj Krúpa podotkol, že ak menšinová vláda nie je schopná efektívne vládnuť a nebude vedieť presadzovať zákony, tak by sama mala uvažovať nad tým, či by nebolo rozumnejšie ponúknuť predčasné voľby. "Nehovorím, že my sa hrnieme do predčasný volieb, ale ide tu o zodpovednosť," povedal.

Opozičná poslankyňa za mimoparlamentný Hlas-SD Denisa Saková v relácii kritizovala koalíciu, že nepomáha ľuďom v čase energetickej krízy a zvýšenej inflácie. Zhodnotila, že opatrenia prichádzajú neskoro, pretože dôsledky krízy ľudia už pociťujú.

Vetrák priblížil, že na schôdzu parlamentu predložili niekoľko návrhov, ako je napríklad pomoc ťažko zdravotne postihnutým ľuďom, návrh s emisnými kvótami či daňové zaťaženie nadmerných ziskov. Vláda podľa neho rokuje so Slovenskými elektrárňami o zastropovaní cien elektriny na ďalší rok. Na prekonanie energetickej krízy má ísť aj 250 miliónov eur, pre dôchodcov ďalších 150 miliónov.

Vláda má podľa Pčolinského pripravovať aj istú formu energošekov, ich výšku však zatiaľ povedať nevedel. Krúpa tvrdí, že je aj v záujme strany SaS, aby sa čím skôr schválila pomoc pre ľudí a drží koalícii palce.

Saková tvrdí, že minister financií Igor Matovič (OĽANO) veľmi vážne obvinil z podplácania ochrankárov lídra strany Petra Pellegriniho. To, či Pellegrini podá na Matoviča trestné oznámenie, je podľa Sakovej jeho vecou.

Vetrák si myslí, že polícia a prokuratúra môžu konať aj sami od seba a nepotrebujú na to oznámenie. Matovič je podľa poslanca SaS Krúpu generátorom konfliktov. Pčolinský ministrove vyjadrenia komentovať nechcel. "Bolo to úplne zbytočné, pretože v pozícii, keď sme v menšinovej vláde a potrebujete podporu opozičných strán a bývalej koaličnej strany SaS, nebolo šťastné, že minister financií sa postavil a dosť tvrdo kritizoval zľava doprava všetkých," uviedol.

Ak bude Matovič v Národnej rade SR odvolávaný, Saková bude podľa vlastných slov hlasovať za. Pčolinský si však myslí, že k odvolaniu ministra nedôjde. V prípade, že by OĽANO "oželelo" Matoviča vo vláde a SaS "pekne poprosia", tak sa strana zamyslí nad návratom do koalície, povedal Krúpa.

Pri hlasovaní o odvolaní ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) sa SaS a Sme rodina zdržia, poslanci okolo Pellegriniho odvolanie podľa Sakovej podporia.

(tasr)

18. septembra 2022 | 12:53

Minúta | 18. septembra 2022 | 12:53

Rusko viac útočí na civilné objekty na Ukrajine, tvrdí Spojené kráľovstvo

V uplynulom týždni zvýšilo počet raketových útokov na civilnú infraštruktúru. Zasahuje aj miesta, kde tieto údery pravdepodobne nemajú priamy vojenský účinok, informuje britské ministerstvo obrany.

Vystupňovaním takýchto útokov Rusko podľa britského hodnotenia reagovalo na svoje vojenské neúspechy. Cieľom úderov sa stali okrem iného elektrická sieť alebo priehrada na rieke Inhulec pri meste Kryvyj Rih.

Britské ministerstvo dodalo, že Rusko tiež pravdepodobne rozšírilo oblasť lokalít, ktoré je pripravené zasiahnuť v snahe "priamo oslabiť morálku ukrajinského ľudu a vlády".

Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej správe zo sobotňajšieho večera uviedol, že ruské sily naďalej vykonávajú "nezmyselné ofenzívne operácie" okolo miest Doneck a Bachmut namiesto toho, aby sa zamerali na obranu voči protiofenzívam ukrajinským síl, ktoré stále postupujú.

Ruské pozície na severovýchode Ukrajiny sú podľa ISW celkovo značne zraniteľné, keď tam ruská armáda neposiela väčšie posily. Je možné, že Rusko sa rozhodlo túto oblasť nebrániť. "Uprednostnenie obrany ruských ziskov na juhu Ukrajiny pred udržaním severovýchodu dáva strategický zmysel, pretože Chersonská a Záporožská oblasť (na juhu) sú pre Rusko i Ukrajinu kritickým územím, čo neplatí pre riedko osídlené poľnohospodárske oblasti na severovýchode," konštatoval inštitút v správe na svojom webe.

(tasr)

18. septembra 2022 | 11:37

Minúta | 18. septembra 2022 | 11:37

Európska komisia odporúča znížiť vyplácanie eurofondov Maďarsku

Európska komisia (EK) v nedeľu odporučila znížiť finančné prostriedky vyplácané Maďarsku zo spoločného rozpočtu EÚ. Pozastavených by malo byť približne 7,5 miliardy eur, a to pre porušovanie zásad právneho štátu a nedostatky v boji proti korupcii.

Rozhodnutie EK je prvým prípadom postupu na základe nového sankčného mechanizmu, ktorý má chrániť právny štát. Európska únia nové finančné sankcie zaviedla pred dvoma rokmi práve v reakcii na to, čo Brusel označuje za podkopávanie demokracie v Poľsku a Maďarsku.

"Je to o porušovaní zásad právneho štátu, ktoré ohrozuje využívanie a riadenie finančných prostriedkov EÚ," povedal novinárom v nedeľu eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn o výčitkách týkajúcich sa Maďarska. "Nemôžeme konštatovať, že rozpočet EÚ je dostatočne chránený."

Hahn konkrétne poukázal na systémové nezrovnalosti v maďarských zákonoch o verejnom obstarávaní, nedostatočnej ochrane proti konfliktu záujmov, slabom uplatňovaní účinného trestného stíhania a nedostatky v ďalších protikorupčných opatreniach.

Komisár privítal najnovšie prísľuby Budapešti o riešení problémov kritizovaných Úniou ako významný krok správnym smerom. Zdôraznil však, že musia byť premenené na zákony a praktické opatrenia.

Maďarsko má podľa Hahna čas do 19. novembra na to, aby vyhovelo požiadavkám. Pozastavenie vyplácania eurofondov by museli štáty EÚ schváliť kvalifikovanou väčšinou, čo znamená súhlas najmenej 55 percent z 27 členov Únie s najmenej 65 percentami celkovej populácie EÚ.

Maďarské médiá informovali, že vláda premiéra Viktora Orbána oznámi nové zákony týkajúce sa výhrad Bruselu budúci týždeň, možno už v pondelok. Europoslanci tento týždeň vyjadrili obavy, že to môže byť len hra o čas.

Eurokomisia už Budapešti blokuje približne šesť miliárd eur z fondu obnovy po pandémii covidu, a to z rovnakých dôvodov súvisiacich s korupciou. Maďarsko je jedinou krajinou, ktorá sa s EK dosiaľ nedohodla na pláne použitia týchto prostriedkov.

(tasr)

18. septembra 2022 | 7:49

Minúta | 18. septembra 2022 | 7:49

Zelenskyj obvinil ruských "fašistov" z mučenia v Charkovskej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil ruské sily, ktoré predtým okupovali veľkú časť Charkovskej oblasti, z rozsiahleho používania mučenia.

V tomto oslobodenom regióne na východe Ukrajiny bolo dosiaľ objavených najmenej desať lokalít, kde došlo k mučeniu, uviedol Zelenskyj vo svojom sobotňajšom večernom videopríhovore, informuje tlačová agentúra DPA.

"Mučenie bolo na tomto okupovanom území rozšírenou praxou," povedal prezident, pričom ruských okupantov, ktorí pred týždňom utiekli pred ukrajinskou protiofenzívou, označil za "fašistov" a ich správanie prirovnal k nacistom.

Tak ako nacisti aj Rusi sa budú za svoje zločiny zodpovedať pred súdom, povedal Zelenskyj. "Zistíme totožnosť všetkých tých, ktorí mučili a týrali ľudí; ktorí tieto zverstvá priniesli z Ruska sem, na ukrajinské územie," dodal.

Zelenskyj ďalej povedal, že ruskí agresori pri svojom úteku zanechali mučiace zariadenia. Ukrajinské úrady zverejnili fotografie týchto zariadení a miest, kde podľa nich došlo k mučeniu.

Medzi telami objavenými v jednom z masových hrobov neďaleko mesta Izium sa našli aj dôkazy o mučení, povedal Zelenskyj a dodal, že exhumácia mŕtvych pokračovala aj v sobotu.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v piatok oznámil, že do Iziumu hodlá vyslať monitorovací tím, aby preveril tvrdenia ukrajinských orgánov o nájdení masových hrobov po vytlačení ruských jednotiek z danej oblasti.

(tasr)

18. septembra 2022 | 7:23

Minúta | 18. septembra 2022 | 7:23

Macronova strana sa premenovala z Republiky v pohybe na Obrodu

Strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Republika v pohybe (LREM) si na sobotňajšom zjazde odhlasovala zmenu svojho názvu na Obroda (Renaissance), pričom do seba absorbovala aj dve menšie strany - stredopravicovú Zákon (Agir) a stredoľavicovú Územia pokroku (TDP).

"Toto je začiatok novej etapy transformácie našej krajiny. Dnes sme obrátili nový list v našich politických dejinách," uviedla na straníckom zjazde francúzska premiérka Élisabeth Borneová, pričom dodala, že zmenou názvu strana "dosiahla plnoletosť", informuje tlačová agentúra DPA.

Centristické hnutie, založené Macronom v roku 2016, je v súčasnosti najväčším politickým subjektom v Národnom zhromaždení, dolnej komore francúzskeho parlamentu, avšak v júnových voľbách do zákonodarného zboru prišlo o absolútnu väčšinu.

Za hlavné priority novo premenovanej strany Borneová označila boj proti klimatickým zmenám, ktorý si podľa nej bude vyžadovať odvážne a radikálne rozhodnutia, a dosiahnutie plnej zamestnanosti, ktorá podľa jej slov zabezpečí sociálny štát.

Premiérka vyzvala tiež na väčšiu rovnosť príležitostí, na vytvorenie spravodlivejšej a láskavejšej spoločnosti, ako aj na zlepšenie prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Borneová zdôraznila význam Francúzska ako "kotvy Európy", ale pripomenula, že "niet silného Francúzska bez silnej Európy".

Strana prvý raz použila názov Obroda vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Išlo o označenie delegácie francúzskych europoslancov z LREM, Demokratického hnutia (MoDem), ako aj ďalších menších liberálnych a centristických strán.

(tasr)

17. septembra 2022 | 22:07

Minúta | 17. septembra 2022 | 22:07

Pelosiová pricestovala do Arménska, chce vyjadriť podporu stabilite regiónu

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová pricestovala v sobotu do Arménska. Ako informovala agentúra AFP, jej návšteva sa koná len niekoľko dní po tom, ako boje v pohraničí Arménska s Azerbajdžanom ohrozili snahy Západu o dosiahnutie trvalého mieru medzi týmito úhlavnými nepriateľmi.

Boje, ktoré boli najzávažnejšie od vojny v roku 2020, vypukli v utorok a vyžiadali si životy 215 ľudí. Vo štvrtok bolo uzavreté prímerie. Pelosiová uviedla, že jej návšteva "je symbolom pevného záväzku Spojených štátov k mierovému, prosperujúcemu a demokratickému Arménsku a k stabilnému a bezpečnému kaukazskému regiónu".

Pelosiová je najvyššou predstaviteľkou USA, ktorá pricestovala do Arménska od vyhlásenia jeho nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Jej trojdňová návšteva "zohrá významnú úlohu pri zaistení našej bezpečnosti", povedal novinárom pred jej príchodom predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan.

K najnovšej eskalácii v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí došlo v čase, keď najbližší spojenec Jerevanu - Rusko - už siedmy mesiac vedie vojnu proti Ukrajine.

Keďže februárová invázia ruskej armády na Ukrajinu má za následok čoraz väčšiu izoláciu Ruska na svetovej scéne, vedúcu úlohu pri sprostredkúvaní normalizácie arménsko-azerbajdžanských vzťahov prevzala Európska únia. Analytici však podľa AFP uviedli, že tohtotýždňové obnovenie bojov do značnej miery zmarilo snahy Západu priblížiť Baku a Jerevan k mierovej dohode.

(tasr)

17. septembra 2022 | 21:09

Minúta | 17. septembra 2022 | 21:09

V irackej Karbale za účasti miliónov pútnikov vyvrcholil šiitský sviatok arbaín

Milióny šiitských pútnikov sa zišlo v irackom meste Karbalá, kde v sobotu vyvrcholil šiitský náboženský sviatok arbaín ukončujúci 40-dňové obdobie smútku za imámom Husajnom, ktorý zahynul v boji v roku 680 n.l.

Ako informovala agentúra AFP, na túto výročnú púť do Karbaly, kde sú pochovaní imám Husajn a jeho brat Abbás, cestujú muži a ženy z celého Iraku, ale aj zo zahraničia.

Po dvoch rokoch poznačených pandémiou choroby COVID-19 a obmedzeniami pri cestovaní sa tento týždeň do mesta Karbalá ležiaceho v strednom Iraku "nahrnulo" 21,2 milióna pútnikov, uviedla organizácia, ktorá spravuje Abbásovo mauzóleum.

Medzi pútnikmi je päť miliónov cudzincov vrátane rekordných viac ako troch miliónov šiitov zo susedného Iránu, informovali podľa AFP úrady v oboch krajinách.

Počet pútnikov prichádzajúcich do Karbaly sústavne stúpa od roku 2003, keď bol zosadený iracký diktátor Saddám Husajn.

Alex Shams, doktorand na Chicagskej univerzite, ktorý sa špecializuje na šiitskú politiku, pre AFP na vysvetlenie uviedol: "Pre irackých šiitov je to do veľkej miery vyjadrenie ich slobody po rokoch diktatúry a tiež hrdosti na svoju šiitskú identitu."

Tento rok sa spomienkové podujatia konajú na pozadí politickej krízy v Iraku. Spory medzi dvoma hlavnými šiitskými frakciami – proiránskym Koordinačným rámcom a politickým blokom verným duchovnému Muktadovi Sadrovi – totiž zabránili vytvoreniu koaličnej vlády.

Táto kríza koncom augusta prerástla do násilia, keď sa Sadrovi prívrženci dostali do stretov s armádou a s bývalými polovojenskými jednotkami integrovanými do vládnych ozbrojených síl. Zahynulo pritom viac ako 30 Sadrových prívržencov.

(tasr)

17. septembra 2022 | 19:31

Minúta | 17. septembra 2022 | 19:31

Japonsko: Pre blížiaci sa tajfún Nanmadol nariadili evakuáciu tisícov ľudí

Očakáva sa, že tajfún Nanmadol by mal v nedeľu zasiahnuť ostrov Kjúšu. Úrady preto nariadili evakuáciu tisícov ľudí.

Úrady v Japonsku vyzvali na evakuáciu státisícov ľudí pre „bezprecedentné“ riziká vyplývajúce z blížiaceho sa tajfúnu. Očakáva sa, že tajfún Nanmadol by mal v nedeľu zasiahnuť ostrov Kjúšu. Rýchlosť vetra by pritom mohla dosiahnuť 270 kilometrov za hodinu a v niektorých oblastiach by pre tajfún mohlo za 24 hodín napadať 500 milimetrov zrážok. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Pre Kjúšu platí osobitná výstraha a úrady varujú pred zosuvmi pôdy a záplavami. Podľa novín Japan Times je to po prvý raz, čo takúto výstrahu vydali niekde inde ako v prefektúre Okinawa. Pre tajfún zrušili vlaky aj lety.

Keď sa tajfún dostane nad pevninu, očakáva sa, že sa otočí na severovýchod a bude sa pohybovať cez stredné Japonsko smerom na Tokio. Tiež sa očakáva, že nad pevninou veľmi nezoslabne.

Predstaviteľ japonského meteorologického ústavu v sobotu povedal novinárom, že v dôsledku tajfúnu existujú riziká bezprecedentných búrok, vysokých vĺn, pobrežných povodní a rekordného dažďa. Ústav tiež varoval, že niektorým domom, najmä na juhu Kjúšu, hrozí zrútenie, a vyzval obyvateľov, aby hľadali útočisko v pevných budovách. Nanmadol má podľa spomenutého predstaviteľa potenciál byť horším ako tajfún Jebi, ktorý si v roku 2018 vyžiadal 14 mŕtvych, aj ako tajfún Hagibis, ktorý o rok neskôr spôsobil rozsiahle výpadky elektriny.

(sita)

17. septembra 2022 | 18:59

Minúta | 17. septembra 2022 | 18:59

Záporožská elektráreň je znova napojená na ukrajinskú prenosovú sústavu

Jedno zo štyroch hlavných elektrických vedení ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) je opravené a znova dodáva Ruskom kontrolovanému závodu elektrinu z ukrajinskej prenosovej sústavy. Dva týždne po jeho prerušení to v sobotu oznámila dozorná agentúra OSN. Informuje o tom agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.

Hoci šesť reaktorov tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe bolo odstavených, palivo v nich musí byť stále ochladzované. Znamená to, že závod potrebuje elektrinu na zabezpečenie obehu vody v jadrách reaktorov, vysvetľuje Reuters.

Zásobovanie ZAES elektrickou energiou je zdrojom obáv, odkedy vypadlo posledné hlavné vedenie a boli odpojené aj tri záložné vedenia, ktorými možno závod spojiť s neďalekou uhoľnou elektrárňou.

ZAES tak prešla to tzv. ostrovného režimu, pri ktorom elektrárni dodával elektrinu jej posledný reaktor v prevádzke. Tento režim však nie je dlhodobo udržateľný. Záložné vedenie obnovili pred týždňom, čo umožnilo odstaviť aj tento reaktor.

"Po opätovnom zapojení hlavného vedenia včera popoludní sú tri záložné elektrické vedenia znova v zálohe," uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Tri ďalšie vonkajšie elektrické vedenia, poškodené počas konfliktu, sú naďalej nefunkčné.

Rusko a Ukrajina sa vzájomne obviňujú z ostreľovania v oblasti Záporožskej jadrovej elektrárne, ktoré poškodilo aj jej budovy a spôsobilo prerušenie elektrických vedení.

"Hoci sa stav napájania ZAES za posledný týždeň zlepšil... celková situácia tejto elektrárne, ktorá sa nachádza uprostred vojnovej zóny, je naďalej neistá," dodala MAAE vo vyhlásení.

(tasr)

17. septembra 2022 | 18:30

Minúta | 17. septembra 2022 | 18:30

Pochod za práva komunity LGBTQ sa v Belehrade koná napriek úradnému zákazu

Aktivisti na podporu práv sexuálnych menšín sa v sobotu podvečer vydali na pochod ulicami Belehradu. Ich akcia sa koná napriek predchádzajúcemu oficiálnemu zákazu Europrideu srbskými úradmi. Situáciu v Belehrade monitoruje polícia, ktorá sa účastníkov pochodu LGBTQ snaží oddeliť od ľudí zhromaždených na výzvy pravicových radikálov. Zadržaných bolo už niekoľko desiatok ľudí.

Informovali o tom agentúra AFP a televízia ABC, ktorá dodala, že k účastníkom pochodu EuroPride sa podľa srbských médií pripoja viacerí diplomati, poslanci Európskeho parlamentu, ako aj ďalší európski a medzinárodní lídri.

Podľa webu Euronews Srbija sa na pochode zúčastňuje aj partnerka srbskej premiérky Any Brnabičovej. Organizátori pochodu vyjadrili nádej, že podujatie LGBTQ sa zaobíde bez násilia, pričom uviedli, že od srbskej premiérky dostali záruky, že podujatie sa môže uskutočniť podľa plánu a účasť na ňom bude bezpečná.

ABC však dodala, že medzičasom bolo zaznamenaných aj niekoľko menších incidentov, pri ktorých pravicoví radikáli, ktorí sa zišli na protidemonštrácii, hádzali fľaše do policajtov snažiacich sa izolovať prívržencov oboch táborov. Demonštranti zaútočili aj na novinárov agentúry Tanjug, informoval spravodajský web Espreso.co.rs.

Podľa tohto webu bolo za narušovanie poriadku v uliciach Belehradu zadržaných už najmenej 31 osôb.

Srbské úrady začiatkom tohto týždňa zakázali pochod EuroPride v uliciach Belehradu - práve s odvolaním sa na riziko zrážok s krajne pravicovými aktivistami.

K tomuto zákazu došlo len niekoľko dní po tom, ako sa tisíce ľudí zúčastnili na demonštrácii proti jeho konaniu. Motorkárske gangy, pravoslávni kňazi a veriaci i krajne pravicoví nacionalisti na tejto demonštrácii požadovali zrušenie EuroPride.

ABC vysvetlila, že členovia združenia organizátorov European Pride vybrali hlavné mesto Srbska za miesto konania každoročného podujatia pred tromi rokmi - v nádeji, že bude predstavovať veľký prelom pre slovanskú krajinu, ktorá je tradične konzervatívna a silne ovplyvnená pravoslávnou cirkvou.

Manželstvá homosexuálov nie sú v Srbsku právne uznané. Belehradské pochody Pride v roku 2001 a v roku 2010 boli poznačené násilím a výtržnosťami rozpútanými pravicovými radikálmi. Od roku 2014 sa sprievod organizuje pravidelne a bez výraznejších nepokojov, ale vždy za asistencie polície.

(tasr, sak)

17. septembra 2022 | 18:18

Minúta | 17. septembra 2022 | 18:18

Naď si v Ostrave prevzal Českú a slovenskú transatlantickú cenu. Cíti sa poctený

Ministrovi obrany SR Jaroslavovi Naďovi (OĽaNO) v piatok počas Dní NATO v Ostrave oficiálne udelili Českú a slovenskú transatlantickú cenu. TASR o tom v sobotu informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Minister pri tejto príležitosti vyzdvihol, že odborná bezpečnostná a zahraničnopolitická komunita pozitívne vníma prácu slovenského rezortu obrany pri budovaní obranno-bezpečnostných vzťahov medzi Slovenskom a Českom i v záujme pevného ukotvenia členstva SR v NATO a EÚ.

"Som naozaj poctený a mimoriadne si to vážim. V neposlednom rade som vďačný za ocenenie nášho úsilia pri podpore Ukrajiny. Spolu s kolegami v rezorte budeme robiť naďalej všetko pre to, aby bolo Slovensko v bezpečí a aby sme našim priateľom pomohli z celých síl. A to presne tak, ako nám oni pomohli v našom národnom povstaní proti nacizmu," uviedol Naď.

Doplnil, že toto ocenenie dostali za desaťročie jeho udeľovania viaceré osobnosti svetovej politiky, ako napríklad Madeleine Albrightová, Anders Fogh Rasmussen, Carl Bildt, Karel Schwarzenberg či Eduard Kukan.

Česká a slovenská transatlantická cena je iniciatíva s cieľom odmeňovať osobnosti, ktoré významne prispeli k slobode a demokracii v strednej Európe, posilneniu transatlantických vzťahov a začleneniu stredoeurópskych krajín do euroatlantických štruktúr. Ocenenie udeľujú dvakrát ročne, a to na bratislavskej konferencii Globsec a na Dňoch NATO v Ostrave.

(tasr)

17. septembra 2022 | 17:51

Minúta | 17. septembra 2022 | 17:51

Taiwan: Juhovýchod ostrova zasiahlo silné zemetrasenie

Juhovýchodom Taiwanu otriaslo zemetrasenie s vysokým magnitúdom. Vychádzalo z hĺbky 10 kilometrov.

Juhovýchodom Taiwanu v sobotu večer otriaslo zemetrasenie s magnitúdom 6,4. Zatiaľ z oblasti nehlásia škody ani zranených, podľa miestnych médií však zhadzovalo predmety z políc. Taiwanská štátna tlačová agentúra informovala, že v dôsledku otrasov dočasne pozastavili metro v meste Kao-siung. Zemetrasenie bolo cítiť aj v hlavnom meste Tchaj-pej.

Geologická služba Spojených štátov (USGS) uviedla, že zemetrasenie malo magnitúdo 6,6 a vychádzalo z hĺbky 10 kilometrov. Epicentrum bolo v okrese Tchaj-tung so zhruba 8 500 obyvateľmi.

(sita, sak)

17. septembra 2022 | 17:15

Minúta | 17. septembra 2022 | 17:15

Proti chrípke sa vlani zaočkovalo takmer 260-tisíc ľudí, uvádzajú zdravotné poisťovne

Očkovanie proti chrípke vlani využilo 258 051 ľudí. Vyplýva to z informácií, ktoré pre TASR poskytli všetky tri zdravotné poisťovne (ZP) na Slovensku. Pripomínajú, že očkovanie proti chrípke bude pre poistencov dostupné zadarmo aj tento rok.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) podotkla, že o očkovanie proti chrípke je na Slovensku dlhodobo nízky záujem. "Celkový podiel zaočkovanosti bol pred pandémiou pod úrovňou piatich percent, na jeseň 2020 dosiahol necelých šesť. V roku 2021 sme zaznamenali 170 365 očkovaní proti chrípke u dospelých a 6 152 u detí do 18 rokov," priblížila manažérka oddelenia komunikácie poisťovne Eva Peterová.

V súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera evidujú za rok 2021 takmer 67-tisíc poistencov, ktorí sa dali zaočkovať proti chrípke. Najväčší záujem bol vo vekovej kategórii nad 59 rokov, kde sa nechalo zaočkovať vyše 39-tisíc osôb. Súkromná Union zdravotná poisťovňa zaznamenala 12 842 očkovaní proti chrípke u dospelých a 1 734 u detí.

Zdravotné poisťovne zároveň pripomínajú, že očkovanie proti chrípke je aj tento rok zadarmo. VšZP uhradí od 1. októbra do 28. februára 2023 všetky vakcíny uvedené v zozname kategorizovaných liekov. Spolu s vakcínou preplatí štátna poisťovňa lekárovi aj výkon očkovania. Všeobecný lekár môže vakcínu proti chrípke predpísať aj elektronicky.

Deťom od dvoch do 12 rokov plne uhradí aj bezinjekčnú vakcínu Fluenz-Tetra proti chrípke. "Ide o nosový sprej, ktorý sa aplikuje do oboch nosných dierok, pričom nie je potrebná inhalácia," vysvetlila podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beata Havelková.

Za očkovanie proti chrípke neplatia ani poistenci súkromných zdravotných poisťovní. "V kategorizačnom zozname nie je žiadne časové obmedzenie. Vakcínu hradíme počas celého roka," ozrejmil pre TASR PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský. Bezinjekčnú vakcínu bude plne hradiť deťom do šesť rokov. "Na staršie deti sa vzťahuje náš benefit 300+300, takže môžu mať vrátený prípadný doplatok v rámci tohto benefitu," dodal.

Celoročne budú mať očkovanie hradené aj poistenci Union ZP. "Stačí požiadať všeobecného lekára alebo pediatra o elektronický recept na očkovaciu látku, ktorú si bezplatne vyzdvihne v lekárni a následne sa nechá u lekára zaočkovať," vysvetlila pre TASR hovorkyňa zdravotnej poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Deťom od dvoch do 12 rokov poisťovňa tiež v plnej výške preplatí nazálnu vakcínu proti chrípke. Dodala, že ZP hradí aj samotný výkon očkovania.

"Očkovanie proti chrípke je obzvlášť dôležité, pretože chrípkou oslabený organizmus je náchylnejší nakaziť sa aj ďalšími infekciami. Takisto súbežný priebeh chrípky a ochorenia COVID-19 môže prispieť k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu a ťažšiemu priebehu ochorenia," vysvetlila revízna lekárka Union ZP Ingrid Dúbravová. Odborníci odporúčajú dať sa zaočkovať proti chrípke na začiatku jej sezóny, čiže v priebehu októbra a novembra.

(tasr)

17. septembra 2022 | 17:11

Minúta | 17. septembra 2022 | 17:11

Biden varoval Putina pred použitím jadrových zbraní na Ukrajine

Americký prezident Joe Biden varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred použitím chemických alebo taktických jadrových zbraní po vážnych stratách vo vojne na Ukrajine. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP.

"Nerobte to," zopakoval Biden trikrát v rozhovore pre americkú televíziu CBS, z ktorého časť zverejnili v piatok večer miestneho času. Reagoval na otázku o možnosti, že by sa Putin uchýlil k nasadeniu chemických alebo taktických nukleárnych zbraní.

"Zmenili by ste tvár vojenského konfliktu ako nič iné od druhej svetovej vojny," povedal Biden. Odmietol špecifikovať, čo by USA robili, ak by Putin zašiel tak ďaleko. Dodal však, že by to malo dôsledky primerané rozsahu toho, čo by sa Moskva rozhodla urobiť. Rusko by sa podľa neho tiež stalo vo svete "ešte väčším vyvrheľom".

Ukrajina v posledných týždňoch opätovne dobyla veľké časti územia na východe krajiny, ktoré dosiaľ okupovali ruské jednotky, v čom jej pomohli ťažké zbrane dodané západnými spojencami, pripomína AFP. Celé interview odvysiela CBS v nedeľu.

(tasr)