Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macronova strana sa premenovala z Republiky v pohybe na Obrodu

Strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Republika v pohybe (LREM) si na sobotňajšom zjazde odhlasovala zmenu svojho názvu na Obroda (Renaissance), pričom do seba absorbovala aj dve menšie strany - stredopravicovú Zákon (Agir) a stredoľavicovú Územia pokroku (TDP).

"Toto je začiatok novej etapy transformácie našej krajiny. Dnes sme obrátili nový list v našich politických dejinách," uviedla na straníckom zjazde francúzska premiérka Élisabeth Borneová, pričom dodala, že zmenou názvu strana "dosiahla plnoletosť", informuje tlačová agentúra DPA.

Centristické hnutie, založené Macronom v roku 2016, je v súčasnosti najväčším politickým subjektom v Národnom zhromaždení, dolnej komore francúzskeho parlamentu, avšak v júnových voľbách do zákonodarného zboru prišlo o absolútnu väčšinu.

Za hlavné priority novo premenovanej strany Borneová označila boj proti klimatickým zmenám, ktorý si podľa nej bude vyžadovať odvážne a radikálne rozhodnutia, a dosiahnutie plnej zamestnanosti, ktorá podľa jej slov zabezpečí sociálny štát.

Premiérka vyzvala tiež na väčšiu rovnosť príležitostí, na vytvorenie spravodlivejšej a láskavejšej spoločnosti, ako aj na zlepšenie prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Borneová zdôraznila význam Francúzska ako "kotvy Európy", ale pripomenula, že "niet silného Francúzska bez silnej Európy".

Strana prvý raz použila názov Obroda vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Išlo o označenie delegácie francúzskych europoslancov z LREM, Demokratického hnutia (MoDem), ako aj ďalších menších liberálnych a centristických strán.

(tasr)

Minúta  |  

Pelosiová pricestovala do Arménska, chce vyjadriť podporu stabilite regiónu

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová pricestovala v sobotu do Arménska. Ako informovala agentúra AFP, jej návšteva sa koná len niekoľko dní po tom, ako boje v pohraničí Arménska s Azerbajdžanom ohrozili snahy Západu o dosiahnutie trvalého mieru medzi týmito úhlavnými nepriateľmi.

Boje, ktoré boli najzávažnejšie od vojny v roku 2020, vypukli v utorok a vyžiadali si životy 215 ľudí. Vo štvrtok bolo uzavreté prímerie. Pelosiová uviedla, že jej návšteva "je symbolom pevného záväzku Spojených štátov k mierovému, prosperujúcemu a demokratickému Arménsku a k stabilnému a bezpečnému kaukazskému regiónu".

Pelosiová je najvyššou predstaviteľkou USA, ktorá pricestovala do Arménska od vyhlásenia jeho nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Jej trojdňová návšteva "zohrá významnú úlohu pri zaistení našej bezpečnosti", povedal novinárom pred jej príchodom predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan.

K najnovšej eskalácii v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí došlo v čase, keď najbližší spojenec Jerevanu - Rusko - už siedmy mesiac vedie vojnu proti Ukrajine.

Keďže februárová invázia ruskej armády na Ukrajinu má za následok čoraz väčšiu izoláciu Ruska na svetovej scéne, vedúcu úlohu pri sprostredkúvaní normalizácie arménsko-azerbajdžanských vzťahov prevzala Európska únia. Analytici však podľa AFP uviedli, že tohtotýždňové obnovenie  bojov do značnej miery zmarilo snahy Západu priblížiť Baku a Jerevan k mierovej dohode.

(tasr)

Minúta  |  

V irackej Karbale za účasti miliónov pútnikov vyvrcholil šiitský sviatok arbaín

Milióny šiitských pútnikov sa zišlo v irackom meste Karbalá, kde v sobotu vyvrcholil šiitský náboženský sviatok arbaín ukončujúci 40-dňové obdobie smútku za imámom Husajnom, ktorý zahynul v boji v roku 680 n.l.

Ako informovala agentúra AFP, na túto výročnú púť do Karbaly, kde sú pochovaní imám Husajn a jeho brat Abbás, cestujú muži a ženy z celého Iraku, ale aj zo zahraničia.

Po dvoch rokoch poznačených pandémiou choroby COVID-19 a obmedzeniami pri cestovaní sa tento týždeň do mesta Karbalá ležiaceho v strednom Iraku "nahrnulo" 21,2 milióna pútnikov, uviedla organizácia, ktorá spravuje Abbásovo mauzóleum.

Medzi pútnikmi je päť miliónov cudzincov vrátane rekordných viac ako troch miliónov šiitov zo susedného Iránu, informovali podľa AFP úrady v oboch krajinách.

Počet pútnikov prichádzajúcich do Karbaly sústavne stúpa od roku 2003, keď bol zosadený iracký diktátor Saddám Husajn.

Alex Shams, doktorand na Chicagskej univerzite, ktorý sa špecializuje na šiitskú politiku, pre AFP na vysvetlenie uviedol: "Pre irackých šiitov je to do veľkej miery vyjadrenie ich slobody po rokoch diktatúry a tiež hrdosti na svoju šiitskú identitu."

Tento rok sa spomienkové podujatia konajú na pozadí politickej krízy v Iraku. Spory medzi dvoma hlavnými šiitskými frakciami – proiránskym  Koordinačným rámcom a politickým blokom verným duchovnému Muktadovi Sadrovi – totiž zabránili vytvoreniu koaličnej vlády.

Táto kríza koncom augusta prerástla do násilia, keď sa Sadrovi prívrženci dostali do stretov s armádou a s bývalými polovojenskými jednotkami integrovanými do vládnych ozbrojených síl. Zahynulo pritom viac ako 30 Sadrových prívržencov.

(tasr)

Minúta  |  

Japonsko: Pre blížiaci sa tajfún Nanmadol nariadili evakuáciu tisícov ľudí

Očakáva sa, že tajfún Nanmadol by mal v nedeľu zasiahnuť ostrov Kjúšu. Úrady preto nariadili evakuáciu tisícov ľudí.

Úrady v Japonsku vyzvali na evakuáciu státisícov ľudí pre „bezprecedentné“ riziká vyplývajúce z blížiaceho sa tajfúnu. Očakáva sa, že tajfún Nanmadol by mal v nedeľu zasiahnuť ostrov Kjúšu. Rýchlosť vetra by pritom mohla dosiahnuť 270 kilometrov za hodinu a v niektorých oblastiach by pre tajfún mohlo za 24 hodín napadať 500 milimetrov zrážok. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Pre Kjúšu platí osobitná výstraha a úrady varujú pred zosuvmi pôdy a záplavami. Podľa novín Japan Times je to po prvý raz, čo takúto výstrahu vydali niekde inde ako v prefektúre Okinawa. Pre tajfún zrušili vlaky aj lety.

Keď sa tajfún dostane nad pevninu, očakáva sa, že sa otočí na severovýchod a bude sa pohybovať cez stredné Japonsko smerom na Tokio. Tiež sa očakáva, že nad pevninou veľmi nezoslabne.

Predstaviteľ japonského meteorologického ústavu v sobotu povedal novinárom, že v dôsledku tajfúnu existujú riziká bezprecedentných búrok, vysokých vĺn, pobrežných povodní a rekordného dažďa. Ústav tiež varoval, že niektorým domom, najmä na juhu Kjúšu, hrozí zrútenie, a vyzval obyvateľov, aby hľadali útočisko v pevných budovách. Nanmadol má podľa spomenutého predstaviteľa potenciál byť horším ako tajfún Jebi, ktorý si v roku 2018 vyžiadal 14 mŕtvych, aj ako tajfún Hagibis, ktorý o rok neskôr spôsobil rozsiahle výpadky elektriny.

(sita)

Minúta  |  

Záporožská elektráreň je znova napojená na ukrajinskú prenosovú sústavu

Jedno zo štyroch hlavných elektrických vedení ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) je opravené a znova dodáva Ruskom kontrolovanému závodu elektrinu z ukrajinskej prenosovej sústavy. Dva týždne po jeho prerušení to v sobotu oznámila dozorná agentúra OSN. Informuje o tom agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.

Hoci šesť reaktorov tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe bolo odstavených, palivo v nich musí byť stále ochladzované. Znamená to, že závod potrebuje elektrinu na zabezpečenie obehu vody v jadrách reaktorov, vysvetľuje Reuters.

Zásobovanie ZAES elektrickou energiou je zdrojom obáv, odkedy vypadlo posledné hlavné vedenie a boli odpojené aj tri záložné vedenia, ktorými možno závod spojiť s neďalekou uhoľnou elektrárňou.

ZAES tak prešla to tzv. ostrovného režimu, pri ktorom elektrárni dodával elektrinu jej posledný reaktor v prevádzke. Tento režim však nie je dlhodobo udržateľný. Záložné vedenie obnovili pred týždňom, čo umožnilo odstaviť aj tento reaktor.

"Po opätovnom zapojení hlavného vedenia včera popoludní sú tri záložné elektrické vedenia znova v zálohe," uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Tri ďalšie vonkajšie elektrické vedenia, poškodené počas konfliktu, sú naďalej nefunkčné.

Rusko a Ukrajina sa vzájomne obviňujú z ostreľovania v oblasti Záporožskej jadrovej elektrárne, ktoré poškodilo aj jej budovy a spôsobilo prerušenie elektrických vedení.

"Hoci sa stav napájania ZAES za posledný týždeň zlepšil... celková situácia tejto elektrárne, ktorá sa nachádza uprostred vojnovej zóny, je naďalej neistá," dodala MAAE vo vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Kazašský prezident podpísal zákon o zmene názvu hlavného mesta

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v sobotu podpísal zákon, ktorým sa obmedzí počet funkčných období hlavy štátu a premenuje hlavné mesto krajiny. Informovala o tom agentúra AFP.

Novým zákonom sa nahradí súčasný systém maximálne dvoch po sebe nasledujúcich päťročných funkčných období prezidenta jediným sedemročným mandátom.

Táto zmena však nebráni Tokajevovi, ktorý bol zvolený podľa predchádzajúcej verzie ústavy, uchádzať sa v ďalších voľbách o druhé funkčné obdobie na čele štátu. Na základe nového zákona sa tiež hlavné mesto Kazachstanu bude opäť volať Astana.

Kazašskú metropolu premenovali na počesť exprezidenta Nursultana Nazarbajeva krátko po jeho odstúpení v roku 2019.

Nazarbajev stál na čele Kazachstanu od roku 1990, v roku 1997 presťahoval hlavné mesto z Alma-Aty do vtedajšieho Akmolinska. O rok neskôr toto mesto dostalo nový názov - Astana. Dôvodom premiestnenia metropoly bolo, aby hlavné mesto ležalo v geografickom centre tejto rozsiahlej krajiny. Alma-Ata sa totiž nachádza pri juhovýchodných hraniciach s Kirgizskom. Z Astany sa odvtedy vďaka miliardám "petrodolárov" stala moderná metropola.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.