Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Japonsko sa pripravuje na príchod supertajfúnu

Mimoriadne silný tajfún Nanmadol podľa varovania japonských meteorológov udrie v nedeľu v južných častiach ostrova Kjúšu. Úrady vyzvali takmer tri milióny obyvateľov, aby sa evakuovali.

Ide o vôbec prvú osobitnú výstrahu vydanú mimo prefektúry Okinava, ktorá pozostáva z menších, odľahlých ostrovov vo Východočínskom mori.      

Vietor môže dosiahnuť rýchlosť až 270 km/h, v niektorých oblastiach môže v priebehu 24 hodín spadnúť 500 mm zrážok. Daný región môže čeliť "bezprecedentnému" nebezpečenstvu v dôsledku silného vetra, prívalových dažďov a vysokých vĺn.      

"Je potrebná maximálna opatrnosť. Ide o veľmi nebezpečný tajfún. Vietor bude taký prudký, že niektoré domy sa môžu zrútiť," povedal novinárom predstaviteľ JMA, pričom upozornil aj na riziko záplav a zosuvov pôdy.      

Podľa webovej stránky amerického veľvyslanectva v Japonsku má  supertajfún Nanmadol potenciál stať sa jednou z najväčších búrok, aké zasiahli túto krajinu za uplynulých 70 rokov.      

Kjúšu je najjužnejší zo štyroch ostrovov, ktoré tvoria hlavnú časť Japonska, a má viac ako 13 miliónov obyvateľov.      

Očakáva sa, že po dosiahnutí pevniny sa tajfún otočí na severovýchod a bude postupovať cez stredné Japonsko smerom na Tokio. Podľa meteorológov si Nanmadol zachová veľkú časť svojej sily aj po dosiahnutí pevniny, dopĺňa stanica BBC News.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj obvinil ruských "fašistov" z mučenia v Charkovskej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil ruské sily, ktoré predtým okupovali veľkú časť Charkovskej oblasti, z rozsiahleho používania mučenia.

V tomto oslobodenom regióne na východe Ukrajiny bolo dosiaľ objavených najmenej desať lokalít, kde došlo k mučeniu, uviedol Zelenskyj vo svojom sobotňajšom večernom videopríhovore, informuje tlačová agentúra DPA.

"Mučenie bolo na tomto okupovanom území rozšírenou praxou," povedal prezident, pričom ruských okupantov, ktorí pred týždňom utiekli pred ukrajinskou protiofenzívou, označil za "fašistov" a ich správanie prirovnal k nacistom.

Tak ako nacisti aj Rusi sa budú za svoje zločiny zodpovedať pred súdom, povedal Zelenskyj. "Zistíme totožnosť všetkých tých, ktorí mučili a týrali ľudí; ktorí tieto zverstvá priniesli z Ruska sem, na ukrajinské územie," dodal.

Zelenskyj ďalej povedal, že ruskí agresori pri svojom úteku zanechali mučiace zariadenia. Ukrajinské úrady zverejnili fotografie týchto zariadení a miest, kde podľa nich došlo k mučeniu.

Medzi telami objavenými v jednom z masových hrobov neďaleko mesta Izium sa našli aj dôkazy o mučení, povedal Zelenskyj a dodal, že exhumácia mŕtvych pokračovala aj v sobotu.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v piatok oznámil, že do Iziumu hodlá vyslať monitorovací tím, aby preveril tvrdenia ukrajinských orgánov o nájdení masových hrobov po vytlačení ruských jednotiek z danej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Biden pricestoval do Londýna na pohreb kráľovnej Alžbety II.

Americký prezident Joe Biden pricestoval v sobotu večer do Británie, kde sa zúčastní na pohrebe britskej kráľovnej Alžbety II.

Bidenov prezidentský špeciál Air Force One pristál na letisku Londýn-Stansted krátko pred 22.00 h miestneho času (23.00 h SELČ), informujú tlačové agentúry AP a AFP.

Bidena a prvú dámu USA Jill Bidenovú privítala na letisku americká veľvyslankyňa v Spojenom kráľovstve Jane Hartleyová, ako aj ďalší predstavitelia.

Očakáva sa, že šéf Bieleho domu sa v nedeľu v Buckinghamskom paláci stretne s novým britským kráľom Karolom III. a podpíše sa do oficiálnej kondolenčnej knihy.

Jeho plánovanú schôdzku s novou britskou premiérkou Liz Trussovou však zrušili. Namiesto toho sa v stredu uskutoční ich "plnohodnotné bilaterálne stretnutie" na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, uviedol premiérkin úrad.

Biden je jedným z mnohých svetových lídrov, ktorí sa zúčastnia na pondelkovom štátnom pohrebe britskej panovníčky vo Westminsterskom opátstve v Londýne a uctia si jej dlhoročné panovanie.

Biden po kráľovninej smrti nariadil, aby boli všetky americké vlajky vyvesené na pol žrde až do západu slnka v deň jej pohrebu. Ešte pred príchodom do Londýna telefonoval s Karolom III. a navštívil britskú ambasádu vo Washingtone.

(tasr)

Minúta  |  

Macronova strana sa premenovala z Republiky v pohybe na Obrodu

Strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Republika v pohybe (LREM) si na sobotňajšom zjazde odhlasovala zmenu svojho názvu na Obroda (Renaissance), pričom do seba absorbovala aj dve menšie strany - stredopravicovú Zákon (Agir) a stredoľavicovú Územia pokroku (TDP).

"Toto je začiatok novej etapy transformácie našej krajiny. Dnes sme obrátili nový list v našich politických dejinách," uviedla na straníckom zjazde francúzska premiérka Élisabeth Borneová, pričom dodala, že zmenou názvu strana "dosiahla plnoletosť", informuje tlačová agentúra DPA.

Centristické hnutie, založené Macronom v roku 2016, je v súčasnosti najväčším politickým subjektom v Národnom zhromaždení, dolnej komore francúzskeho parlamentu, avšak v júnových voľbách do zákonodarného zboru prišlo o absolútnu väčšinu.

Za hlavné priority novo premenovanej strany Borneová označila boj proti klimatickým zmenám, ktorý si podľa nej bude vyžadovať odvážne a radikálne rozhodnutia, a dosiahnutie plnej zamestnanosti, ktorá podľa jej slov zabezpečí sociálny štát.

Premiérka vyzvala tiež na väčšiu rovnosť príležitostí, na vytvorenie spravodlivejšej a láskavejšej spoločnosti, ako aj na zlepšenie prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Borneová zdôraznila význam Francúzska ako "kotvy Európy", ale pripomenula, že "niet silného Francúzska bez silnej Európy".

Strana prvý raz použila názov Obroda vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Išlo o označenie delegácie francúzskych europoslancov z LREM, Demokratického hnutia (MoDem), ako aj ďalších menších liberálnych a centristických strán.

(tasr)

Minúta  |  

Pelosiová pricestovala do Arménska, chce vyjadriť podporu stabilite regiónu

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová pricestovala v sobotu do Arménska. Ako informovala agentúra AFP, jej návšteva sa koná len niekoľko dní po tom, ako boje v pohraničí Arménska s Azerbajdžanom ohrozili snahy Západu o dosiahnutie trvalého mieru medzi týmito úhlavnými nepriateľmi.

Boje, ktoré boli najzávažnejšie od vojny v roku 2020, vypukli v utorok a vyžiadali si životy 215 ľudí. Vo štvrtok bolo uzavreté prímerie. Pelosiová uviedla, že jej návšteva "je symbolom pevného záväzku Spojených štátov k mierovému, prosperujúcemu a demokratickému Arménsku a k stabilnému a bezpečnému kaukazskému regiónu".

Pelosiová je najvyššou predstaviteľkou USA, ktorá pricestovala do Arménska od vyhlásenia jeho nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Jej trojdňová návšteva "zohrá významnú úlohu pri zaistení našej bezpečnosti", povedal novinárom pred jej príchodom predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan.

K najnovšej eskalácii v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí došlo v čase, keď najbližší spojenec Jerevanu - Rusko - už siedmy mesiac vedie vojnu proti Ukrajine.

Keďže februárová invázia ruskej armády na Ukrajinu má za následok čoraz väčšiu izoláciu Ruska na svetovej scéne, vedúcu úlohu pri sprostredkúvaní normalizácie arménsko-azerbajdžanských vzťahov prevzala Európska únia. Analytici však podľa AFP uviedli, že tohtotýždňové obnovenie  bojov do značnej miery zmarilo snahy Západu priblížiť Baku a Jerevan k mierovej dohode.

(tasr)

Minúta  |  

V irackej Karbale za účasti miliónov pútnikov vyvrcholil šiitský sviatok arbaín

Milióny šiitských pútnikov sa zišlo v irackom meste Karbalá, kde v sobotu vyvrcholil šiitský náboženský sviatok arbaín ukončujúci 40-dňové obdobie smútku za imámom Husajnom, ktorý zahynul v boji v roku 680 n.l.

Ako informovala agentúra AFP, na túto výročnú púť do Karbaly, kde sú pochovaní imám Husajn a jeho brat Abbás, cestujú muži a ženy z celého Iraku, ale aj zo zahraničia.

Po dvoch rokoch poznačených pandémiou choroby COVID-19 a obmedzeniami pri cestovaní sa tento týždeň do mesta Karbalá ležiaceho v strednom Iraku "nahrnulo" 21,2 milióna pútnikov, uviedla organizácia, ktorá spravuje Abbásovo mauzóleum.

Medzi pútnikmi je päť miliónov cudzincov vrátane rekordných viac ako troch miliónov šiitov zo susedného Iránu, informovali podľa AFP úrady v oboch krajinách.

Počet pútnikov prichádzajúcich do Karbaly sústavne stúpa od roku 2003, keď bol zosadený iracký diktátor Saddám Husajn.

Alex Shams, doktorand na Chicagskej univerzite, ktorý sa špecializuje na šiitskú politiku, pre AFP na vysvetlenie uviedol: "Pre irackých šiitov je to do veľkej miery vyjadrenie ich slobody po rokoch diktatúry a tiež hrdosti na svoju šiitskú identitu."

Tento rok sa spomienkové podujatia konajú na pozadí politickej krízy v Iraku. Spory medzi dvoma hlavnými šiitskými frakciami – proiránskym  Koordinačným rámcom a politickým blokom verným duchovnému Muktadovi Sadrovi – totiž zabránili vytvoreniu koaličnej vlády.

Táto kríza koncom augusta prerástla do násilia, keď sa Sadrovi prívrženci dostali do stretov s armádou a s bývalými polovojenskými jednotkami integrovanými do vládnych ozbrojených síl. Zahynulo pritom viac ako 30 Sadrových prívržencov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.