19. septembra 2022 | 8:17

Minúta | 19. septembra 2022 | 8:17

ISW: Ukrajinské sily napredujú v protiofenzíve v Chersonskej oblasti, Rusi útočia aktuálne iba na Donbase

Ukrajinská protiofenzíva v Chersonskej oblasti napreduje. Rusi sa ju snažia spomaliť a ustúpiť do chránenejších pozícií, než aby ju zastavili alebo zatlačili späť. V najnovšej aktualizácii o tom referuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Pokračujúce ukrajinské útoky na ruské pozemné trasy cez rieku Dneper v západnej časti Chersonskej oblasti majú čoraz väčší vplyv na ruské dodávky na pravom brehu. Najnovšie správy naznačujú nedostatok potravín a vody v Ruskom okupovanom Chersone a prinajmenšom dočasné oslabenie paľby ruského delostrelectva.

Podľa ISW na niektorých miestach frontovej línie ukrajinská armáda postúpila po tom, čo si poradila s ruskými jednotkami. V nadchádzajúcich týždňoch ukrajinské sily pravdepodobne získajú späť väčšinu západnej časti Chersonskej oblasti, ak nie celú, v prípade, ak budú pokračovať v narúšaní ruských trás a ďalej postupovať. Rusi sa v rámci riadeného ústupu snažia ustúpiť na chránenejšie pozície, aby sa vyhli chaotickému ústupu podobnému tomu, aký nedávno predviedli v Charkovskej oblasti. Podľa ISW môže byť ukrajinský postup pomalší, ak sa ruské sily zosúladia.

Ukrajinské jednotky pokračujú v posilňovaní svojich pozícií na východnom brehu rieky Oskil v Charkovskej oblasti, a to napriek snahe Ruska ich zadržať.

Donecká oblasť je v súčasnosti jediným regiónom, kde sa ruské sily stále pokúšajú viesť útočné operácie. Podľa ISW odtiaľ prichádzajú nepravidelné správy o obmedzených ukrajinských protiútokoch, no nič nenasvedčuje tomu, že Ukrajina pripravuje v oblasti rozsiahlu protiofenzívnu operáciu.

(sita)

19. septembra 2022 | 7:44

Minúta | 19. septembra 2022 | 7:44

Prieskum: Až 61 percent Slovákov je za predčasné voľby, iba 14 percent si myslí, že vláda dovládne do konca roka 2024

Menšinová vláda v zložení OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí nevydrží podľa 43 percent respondentov prieskumu ani do konca roka 2022. Prieskum agentúry IPSOS pre TA3, ktorý bol realizovaný on-line metódou na reprezentatívnej vzorke 1 050 respondentov v dňoch 13.-15. septembra, zverejnila televízia v diskusnej relácii V politike.

Ľudí sa pýtali, dokedy vydrží menšinová vláda. Takmer 20 percent opýtaných uviedlo, že táto vláda bude fungovať menej ako do leta roku 2023. To, že súčasná menšinová vláda vydrží do riadnych parlamentných volieb v roku 2024 verí 14 percent opýtaných a rovnako 14 percent nevedelo alebo nechcelo na otázku odpovedať. Podľa 11 percent respondentov prieskum menšinová vláda padne v priebehu jedného mesiaca.

Respondenti odpovedala aj na otázku na riešenie aktuálnej koaličnej krízy. Najviac respondentov, 61 percent, sa prikláňa k predčasným voľbám. Viac ako polovica opýtaných (52 percent) by si želala odchod ministra financií Igora Matoviča z vlády a následný návrat strany Sloboda a Solidarita (SaS).

Za riešenie v podobe prezidentkou vymenovanej úradníckej vlády je úplne alebo skôr 39 percent respondentov, 37 percent by privítalo menšinovú vládu s podporou SaS a 33 percent opýtaných návrat SaS do vlády. Najnižšiu podporu, 13 percent, malo riešenie v podobe menšinovej vlády s podporou ĽSNS.

(sita)

19. septembra 2022 | 6:55

Minúta | 19. septembra 2022 | 6:55

Tisíce ľudí v Istanbule žiadali zrušenie združení na podporu LGBTQ

Niekoľko tisícov ľudí sa v nedeľu v Istanbule zúčastnilo na veľkom pochode a zhromaždení za rodiny, na ktorom požadovali zrušenie združení bojujúcich za práva sexuálnych menšín a úplný zákaz ich činnosti, informovala agentúra AP.

Hovorca organizačného štábu Küršat Mican informoval, že viac ako 150-tisíc ľudí podpísalo výzvu, ktorou od tureckého parlamentu žiadajú prijatie nového zákona zakazujúceho propagandu LGBTQ. Tá podľa signatárov preniká do ponuky strímovacej služby Netflix, do sociálnych médií, umenia i športu.

Účastníci zhromaždenia mali v rukách transparenty s nápisom: "Ochrana rodiny je otázkou národnej bezpečnosti."

AP pripomenula, že sprievody príslušníkov a sympatizantov komunity LGBTQ v Turecku nie sú povolené od roku 2015. Napriek tomu organizátori nedeľného zhromaždenia za rodiny v uplynulých dňoch rozšírili video, v ktorom použili zábery z minulých pochodov LGBTQ Pride v Turecku.

Toto video, ako aj samotná demonštrácia vyvolali pobúrenie v združeniach na podporu komunity LGBTQ a iných organizácií na ochranu ľudských práv.

Organizátori pochodu Istanbul Pride vyzvali úrad guvernéra, aby prorodinné zhromaždenie zakázal. Apelovali aj na príslušné úrady, aby video stiahli, pričom argumentovali tým, že prispieva k šíreniu nenávisti.

Organizácia ILGA Europe, ktorá sa zasadzuje za rovnosť LGBTQ, na Twitteri uviedla, že je mimoriadne znepokojená rizikom násilia voči sexuálnym menšinám.

"Turecký štát musí dodržiavať svoju ústavnú povinnosť chrániť všetkých svojich občanov pred nenávisťou a násilím," uviedla.

AP dodala, že nemenovaní najvyšší tureckí predstavitelia označili ľudí z komunity LGBTQ za "zvrhlíkov", ktorých cieľom je poškodiť tradičné rodinné hodnoty.

(tasr)

18. septembra 2022 | 21:08

Minúta | 18. septembra 2022 | 21:08

Zastropovanie cien zaplatíme z mimoriadnych ziskov firiem, tvrdí český premiér

Česká vláda chce zastropovanie cien energií zaplatiť zo zvýšenej dividendy plynúcej z podielu v štátom vlastnených spoločnostiach (napríklad ČEZ) a z mimoriadnych ziskov niektorých firiem. Povedal to český premiér Petr Fiala v mimoriadnom prejave.

Rozhodnutie zastropovať ceny energií nebolo podľa Fialu jednoduché, pretože ide rádovo o viac než 100 miliárd korún, ktoré musí štát niekde získať.

"Nechceme si tieto peniaze opäť požičať, ako to robili vlády pred nami. Zadlžovanie štátu je totiž jednou z príčin inflácie, teda drahoty, ktorej takisto teraz čelíme," vysvetlil Fiala.

Povedal, že extrémne vysoké ceny energií sú priamym dôsledkom vojny ruského prezidenta Vladimira Putina proti Západu. Príčinou aktuálnych problémov je podľa jeho slov energetická závislosť Česka na Rusku. Zmena energetiky však bude podľa neho trvať roky. "Som presvedčený, že zastropovanie cien dáva istotu, že zvládneme túto zimu," povedal Fiala.

V prejave vymenoval opatrenia, ktoré česká vláda na pomoc ľuďom schválila. Pripomenul vládnu kampaň Dáždnik proti drahote a vyzval občanov, aby sa nehanbili požiadať o finančnú pomoc, ak to potrebujú. Poprosil tiež, aby sa obyvatelia Česka zamysleli nad tým, či s energiami hospodária správne, a vyzval ich, aby sa pokúsili šetriť.

"Tento rok nie je a nebude jednoduchý, ale som presvedčený, že všetko úspešne zvládneme," povedal Fiala a dodal, že plynu zaistila česká vláda na nasledujúcu zimu dostatok.

Zástupcovia opozície označili načasovanie premiérovho prejavu za zneužitie funkcie predsedu vlády pred komunálnymi a senátnymi voľbami, ktoré Česko čakajú o necelý týždeň.

Predseda vlády sa proti tejto kritike ohradil. Načasovanie prejavu vysvetlil tým, že v uplynulom týždni vláda aj Poslanecká snemovňa rozhodovali o opatreniach, ktoré majú ľuďom pomôcť v energetickej kríze. Fiala sa občanom v tomto roku mimoriadne prihovoril tretíkrát.

(tasr)

18. septembra 2022 | 20:21

Minúta | 18. septembra 2022 | 20:21

Eurokomisia pri Maďarsku koná v zmysle toho, čo schválili členské štáty, tvrdí Heger

Európska komisia (EK) dnes koná v zmysle toho, na čom sa dohodli členské krajiny EÚ pri schvaľovaní rozpočtu EÚ na sedem rokov. Povedal to premiér Eduard Heger (OĽaNO) v reakcii na odporučenie eurokomisie pozastaviť Maďarsku časť eurofondov pre porušovanie zásad právneho štátu a nedostatky v boji proti korupcii.

Informovala o tom hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková.

Heger podotkol, že pri schvaľovaní rozpočtu EÚ prijala kondicionalitu právneho štátu, ktorá má pomôcť v boji proti zneužívaniu eurofondov v členských štátoch. "To je napokon aj dlhodobá priorita mojej vlády. Slovensko z vlastnej skúsenosti veľmi dobre vie, čo znamená rozkrádanie eurofondov za čias bývalých vlád," uviedol.

Poznamenal, že medzi Maďarskom a Európskou komisiou (EK) aktuálne prebieha veľmi intenzívna komunikácia o súbore opatrení, ktoré je pripravené prijať, aby sa posilnili štruktúry na ochranu fondov EÚ, aby k pozastaveniu čerpania dôjsť nemuselo. "Samozrejme, toto je preferovaný scenár," skonštatoval.

Návrh EK podľa neho nie je možné vetovať. Pripomenul, že o jeho výslednej podobe rozhodne kvalifikovaná väčšina krajín po uplynutí mesačnej lehoty. Slovensko je podľa jeho slov pripravené podporiť jej predĺženie o ďalšie dva mesiace, aby Maďarsko získalo viac času na rokovanie.

"Koalíciu budem priebežne o tomto vývoji informovať a rozhodnutie, ako budeme hlasovať, prijmeme až v momente, keď budeme poznať, aká je finálna ponuka na maďarskej strane," doplnil premiér.

Návrh eurokomisie odmieta predseda Národnej rady SR a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár aj predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. V diskusnej relácii sa zhodli na tom, že Slovensko by malo rozhodnutie vetovať. "Aj na vláde aj koalícii za nás poviem, že budeme tento názor vetovať," vyhlásil Kollár.

Maďarsku by malo byť pozastavených približne 7,5 miliardy eur. Rozhodnutie EK je prvým prípadom postupu na základe nového sankčného mechanizmu, ktorý má chrániť právny štát. Európska únia nové finančné sankcie zaviedla pred dvoma rokmi práve v reakcii na to, čo Brusel označuje za podkopávanie demokracie v Poľsku a Maďarsku.

(tasr)

18. septembra 2022 | 19:01

Minúta | 18. septembra 2022 | 19:01

Prezident USA a iných 500 politikov vzdali poctu kráľovnej Alžbete II.

Americký prezident Joe Biden a prvá dáma Jill Bidenová v nedeľu podvečer vo Westminsterskej sále vzdali poctu zosnulej britskej kráľovnej Alžbete II. V sále, ktorá je najstaršou časti Westminsterského paláca v Londýne, je vystavená rakva s telom zosnulej kráľovnej.

Počas dňa vzdal poctu kráľovnej aj španielsky kráľ Filip VI. s kráľovnou Letiziou a mnohí ďalší z celkovo 500 politikov a členov kráľovských rodín pozvaných na rozlúčku so zosnulou. Medzi pozvanými je aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Očakáva sa, že Biden sa v nedeľu podvečer podpíše aj do oficiálnej kondolenčnej knihy a zúčastní sa na recepcii v Buckinghamskom paláci, ktorú pre smútočných hostí podáva kráľ Karol III.

Ľudia v celom Spojenom kráľovstve si kráľovnú pripomenú v nedeľu večer minútou ticha. Britská stanica BBC informovala, že pred Westminsterským palácom stále stoja v rade tisíce ľudí, ktorí chcú vzdať hold zosnulej Alžbete II.

Britské ministerstvo pre digitálne technológie, kultúru, médiá a šport však v nedeľu podvečer upozornilo, že odhadovaná doba čakania na vstup do paláca je momentálne viac ako desať hodín. Vzhľadom na to, že vstup do priestorov by mal byť pre verejnosť uzavretý, ministerstvo "v snahe predísť sklamaniu" ľudí vyzvalo, aby sa už neprichádzali a nestavali sa do radu čakajúcich.

Ministerstvo dodalo, že rozhodnutie o konečnom čase uzavretia tohto radu bude prijaté ešte dnes. Následne bude rakva prevezená do Westminsterského opátstva, kde sa v pondelok uskutočnia štátne pohrebné obrady.

(tasr)

18. septembra 2022 | 16:26

Minúta | 18. septembra 2022 | 16:26

Centrálna banka EÚ musí viac zvýšiť úrokové sadzby, tvrdia niektorí bankári

Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) budú musieť ísť nahor omnoho výraznejšie, ak chce ECB dostať infláciu pod kontrolu. Povedal to prezident nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.

"Vzhľadom na súčasný stav inflácie sme stále veľmi ďaleko od adekvátnej úrovne úrokových sadzieb," povedal Nagel v sobotu (17. 9.) počas dňa otvorených dverí v centrále Bundesbanky vo Frankfurte nad Mohanom. "Bude potrebné urobiť viac, sadzby musia ísť nahor," dodal s tým, že ECB je ešte stále hlboko pod úrovňou neutrálnej sadzby. Tá ekonomiku nebrzdí ani nestimuluje.

Čo sa týka ekonomiky, zvyšovanie úrokových sadzieb bude mať na ňu nepriaznivý účinok, výraznú recesiu však Nagel, jeden z najväčších "jastrabov" v rámci ECB, neočakáva. "Nepredpokladám výraznú recesiu. Na príliš dramatický vývoj to v súčasnosti nevyzerá," dodal.

Podobne sa vyjadril hlavný ekonóm ECB Philip Lane, ktorý v rozhovore pre írsku televíziu RTÉ povedal, že nevylučuje recesiu v eurozóne, podľa neho však bude iba mierna. Aj on predpovedá, že úrokové sadzby by sa mali zvýšiť ešte "niekoľkokrát".

Nagel dodal, že aj keď inflácia môže v decembri dosiahnuť 10 % a Nemecko čelí "tvrdej zime" s rizikom dvojcifernej inflácie, je presvedčený, že situácia sa potom začne zlepšovať. "Som presvedčený, že túto zimu dokážeme zvládnuť a inflácia sa začne postupne spomaľovať," povedal šéf Bundesbanky.

Nasledujúce kroky ECB budú podľa neho závisieť od najnovších ekonomických údajov a zdôraznil, že predstavitelia banky sú odhodlaní dostať infláciu späť na úroveň inflačného cieľa, teda 2 %.

"Sme si veľmi dobre vedomí našej zodpovednosti a urobíme všetko, čo je potrebné, aby sme infláciu stlačili späť na požadovanú úroveň. Zázraky nesľubujem, dostať sa na požadovanú úroveň nebude o šprinte. Je možné, že to bude beh na stredne dlhú trať, dúfam však, že nepôjde o maratón," dodal Nagel.

(tasr)

18. septembra 2022 | 15:55

Minúta | 18. septembra 2022 | 15:55

Na zakázanom pochode EuroPride v Belehrade zadržali desiatky ľudí

Počas pochodu EuroPride, ktorý sa napriek vládnemu zákazu konal v sobotu v uliciach Belehradu, bolo srbskou políciou zadržaných 87 ľudí. Voči 11 z nich vzniesli obvinenie.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na rozhovor srbského ministra vnútra Aleksandra Vulina pre komerčnú televíziu Pink.

Sobotňajší pochod, ktorý mal byť základným podujatím stretnutia EuroPride na podporu práv sexuálnych menšín, ministerstvo vnútra začiatkom tohto týždňa zakázalo. Ako dôvod uviedlo obavy o bezpečnosť účastníkov po tom, ako pravicové skupiny pohrozili protestmi proti podujatiu na podporu LGBT.

Napriek oficiálnemu zákazu sa tisíce ľudí v sobotu podvečer vydali na niekoľko stoviek metrov dlhý pochod centrom Belehradu - od Ústavného súdu do neďalekého parku - čo bola oveľa kratšia trasa, než organizátori pôvodne plánovali.

Protesty proti tomuto podujatiu ministerstvo vnútra tiež zakázalo, ale krajne pravicové skupiny sa zišli pred niekoľkými belehradskými chrámami a následne sa vydali do ulíc. Miestne médiá informovali, že pozdĺž trasy pochodu EuroPride potom došlo k viacerým potýčkam a útokom na policajtov.

"Počas včerajších udalostí Srbsko ukázalo, že je funkčným a organizovaným štátom..., ktorý dokáže zabezpečiť plnú bezpečnosť svojich občanov," uviedol Vulin podľa vyhlásenia svojho ministerstva. Podľa jeho slov nebol zranený žiadny občan, ale 13 zo 6000 policajtov nasadených na podujatie utrpeli ľahké zranenia.

Srbská premiérka Ana Brnabičová, ktorá sa otvorene hlási k svojej homosexuálnej orientácii, v sobotu uviedla, že je hrdá na to, že počas pochodu v Belehrade nedošlo k "žiadnym vážnym incidentom".

Srbsko, ktoré sa usiluje o vstup do Európskej únie, bolo pod medzinárodným tlakom, aby povolilo konanie pochodu EuroPride. Srbsko, ktoré je patriarchálnou a prevažne pravoslávnou krajinu, kde je homofóbia stále hlboko zakorenená, právne neuznáva manželstvá osôb rovnakého pohlavia - aj napriek určitému pokroku, ktorý sa v priebehu rokov dosiahol pri znižovaní diskriminácie.

(tasr, bop)

18. septembra 2022 | 15:08

Minúta | 18. septembra 2022 | 15:08

Naším cieľom sú čo najnižšie ceny elektriny, tvrdí poslanec Šipoš

Šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš povedal že riešenie očakáva od nového ministra hospodárstva Karla Hirmana.

Podpredseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD a poslanec parlamentu Erik Tomáš viackrát skritizoval koalíciu, že nepriniesla návrhy na pomoc ľuďom v čase zdražovania.

Šéf klubu OĽANO v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo reagoval, že opatrenia prijímajú a parlament aktuálne čaká na vládne návrhy pomoci. V súvislosti s pomocou pre podniky sa má Slovensko koordinovať s Európskou komisiou. Zameriavať by sa malo na firmy, ktoré budú mať stratu. Riešenia energetickej krízy okrem zastropovania cien energií konkretizovať nechcel. Je ich podľa jeho slov veľa. "Oni netušia, čo dajú do parlamentu," zhodnotil Tomáš.

Zároveň skonštatoval, že koalícia má financie z plánu obnovy či nadmerného výberu daní a nič z tých peňazí nerozdala ľuďom. Je podľa Tomáša legitímne, aby sa parlament na začiatku schôdze bavil o zmene ústavy, ktorou umožní ukončenie alebo skrátenie volebného obdobia buď referendom, alebo poslancami. "To je náš prístup, uvidíme, aké zákony napokon z tej vlády do parlamentu prídu," poznamenal.

Otvorenie schôdze parlamentu nie je podľa Tomáša zodpovednosťou opozície a nie je tu na to, aby pomáhala koalícii. Tvrdí, že na tohtotýždňové neotvorenie schôdze Národnej rady SR použila opozícia legitímnu obštrukciu. "Keď chce vláda vládnuť, nech si zoženie väčšinu," odkázal koalícii. Tomáš zopakoval, že jediným riešením v tejto situácii sú predčasné voľby.

Koaličný poslanec to označil za farizejstvo. Na jednej strane Hlas-SD vyzýva na prijatie pomoci ľuďom, no na druhej strane obštruuje v parlamente a bráni otvoreniu schôdze, aby sa zákony mohli prijímať. "Vy jasne ukazujete, že vy len hráte hry a tie vaše návrhy sú len obyčajné politické divadlo," podotkol Šipoš. Deklaroval, že o podpore návrhov pomoci budú rokovať aj s SaS, ktorá z koalície odišla. V pondelok (19. 9.) bude koaličná rada a po nej budú nasledovať rokovania s SaS. Šípoš povedal, že nebude o podpore rokovať s Hlasom-SD, Smerom-SD, Republikou ani ĽSNS.

Poslanci sa vyjadrili aj k vystúpeniu ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) v parlamente, ktorý obvinil predsedu mimoparlamentného Hlasu-SD z podplácania ochrankárov. Tomáš to označil za lož. "Pošpiní človeka bez akýchkoľvek dôkazov," poznamenal. Po týchto obvineniach má Matovič zabudnúť, že si s ním Hlas-SD podá ruku a bude s ním spolupracovať napríklad na otvorení schôdze v Národnej rade SR.

Šipoš v súvislosti s tým povedal, že o tom počul v parlamentných kuloároch. "Ak túto informáciu počul a bolo to z relevantného zdroja, nevidím na tom nič zlé, aby to povedal," skonštatoval. Koalícia sa podľa neho bude rozprávať aj o návrate SaS, ak by došlo k odvolaniu Matoviča z postu ministra financií.

(tasr)

18. septembra 2022 | 14:23

Minúta | 18. septembra 2022 | 14:23

Vláda v stredu prerokuje zastropovanie cien energií, tvrdí Kollár

Vláda na najbližšom rokovaní v stredu prerokuje návrh zákona, ktorý má riešiť stropovanie cien energií pre domácnosti a firmy. Keď nebudeme schopní prijímať zákony na pomoc ľudom, sme za predčasné voľby, vraví Boris Kollár.

Na návrhu podľa neho už dlhšie pracoval podpredseda vlády Štefan Holý (Sme rodina), čakalo sa však aj na nového ministra hospodárstva.

"Na vláde v stredu sa prerokuje návrh, pôjde to v skrátenom legislatívnom konaní do parlamentu, aby sme to vedeli čím skôr prijať," avizoval predseda koaličného hnutia Sme rodina Kollár v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. V zákone by sa mala podľa neho riešiť tiež situácia škôl, nemocníc, úradov, samospráv, ale napríklad aj ľudí napojených na centrálne zásobovanie teplom. Zastropovať sa má tiež suma na výpočet distribučných poplatkov.

Kollár pripustil, že ceny energií na Slovensku budú od 1. januára vyššie. Vláda ale urobí všetko pre to, aby zvýšenie bolo čo najmenšie a nebolo pre ľudí likvidačné. Štát by stropovanie priamo nemalo stáť nič, keďže to bude regulácia stanovená zákonom, myslí si predseda parlamentu. V druhom kroku bude vláda podľa neho riešiť kompenzácie pre ľudí ohrozených energetickou chudobou.

"Ak chce ísť Slovensko do zastropovania, my s tým budeme samozrejme súhlasiť. Ale nech nám ukážu, ako to celé bude fungovať," reagoval v diskusii predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. Upozornil, že napríklad model prijatý českou vládou bude stáť ich rozpočet miliardy eur.

Slovensko musí podľa Fica pripraviť dve fázy pomoci. Zastropovanie cien elektriny a plynu je len prvou fázou. "Potom príde druhá úroveň pomoci. Musíme sa pozerať na to, či ľudia aj po zastropovaní budú schopní zaplatiť cenu elektriny, plynu," zdôraznil potrebu kompenzácii. Za svoju stranu avizoval, že sú pripravení podporiť všetko rozumné, čo bude viesť k zastropovaniu, kompenzácii a pomoci ľuďom.

V tejto súvislosti kritizoval aktuálne návrhy stropovania cien elektriny z dielne Európskej komisie (EK). Nariadenie, ktoré má byť schválené do konca roka, hovorí o tom, že výrobcovia elektriny mimo čierneho uhlia a plynu budú mať limitovaný príjem vo výške 180 eur za MWh. Všetko nad to sa má prerozdeliť podnikom a ľuďom. "Je to úplná blbosť. Slovensko z tohto nariadenia nezíska ani euro," zhodnotil. Na kritike návrhu sa s ním zhodol aj Kollár.

Predseda Národnej rady SR tiež navrhne rokovať o zmene ústavy k predčasným voľbám na začiatku najbližšej parlamentnej schôdze. Vyhlásil to ako reakciu na Roberta Fica, ktorý už skôr navrhol, aby bol tento bod na schôdzi zaradený ako prvý:

"Dajme to na začiatok, súhlasím s tým, urobím procedurálny návrh hneď na začiatku schôdze, aby sme to presadili úplne na začiatku, teda predsunuli," povedal Kollár s tým, že bude za návrh hlasovať a lobovať u koaličných partnerov, aby zaň hlasovali tiež. "Keď nebudeme schopní prijímať zákony na pomoc ľudom, tak sme za predčasné voľby, ale na to je potrebný tento bod," poznamenal s tým, že by nechcel sedieť vo vláde, ktorá nevie pomôcť ľuďom.

(tasr)

18. septembra 2022 | 14:19

Minúta | 18. septembra 2022 | 14:19

Putin vyzval Kirgizsko a Tadžikistan, aby nestupňovali pohraničný konflikt

Ruský prezident Vladimir Putin telefonoval s lídrami Kirgizska a Tadžikistanu po ozbrojených zrážkach na hranici oboch stredoázijských krajín. Vyzval ich, aby zamedzili ďalšej eskalácii, oznámil Kremeľ.

"Vladimir Putin vyzval (obe) strany, aby zabránili ďalšej eskalácii a podnikli kroky na čo najskoršie vyriešenie situácie výlučne mierovými, politickými a diplomatickými prostriedkami," uviedol Kremeľ vo vyhlásení. Ruský líder podľa oznámenia tiež potvrdil, že Moskva je pripravená poskytnúť podporu na zaistenie stability v oblasti kirgizsko-tadžických hraníc.

Kirgizské ministerstvo zdravotníctva v nedeľu informovalo, že počet obetí pohraničných zrážok sa v tejto krajine zvýšil na najmenej 36, pričom ďalších 129 ľudí utrpelo zranenia. Tadžická vláda predtým uviedla, že medzi obeťami konfliktu sú civilisti, presné počty však neposkytla.

Bojujúce strany sa v piatok dohodli na prímerí. Prezidenti Tadžikistanu a Kirgizska Emomali Rachmon a Sadyr Žaparov sa následne stretli na summite v Uzbekistane. Len niekoľko hodín neskôr sa však obe republiky začali opätovne obviňovať z obnovenia paľby.

Noc na nedeľu podľa kirgizskej pohraničnej stráže prebehla "bez incidentov". Generálny tajomník OSN António Guterres v sobotu vyzval predstaviteľov oboch krajín, aby "rokovali o trvalom prímerí".

Potýčky na 970 kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch stredoázijských republík sú pomerne časté. Zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať, vlani však viedli k takmer úplnej vojne a zahynulo pri nich približne 50 ľudí.

(tasr)

18. septembra 2022 | 13:28

Minúta | 18. septembra 2022 | 13:28

Nemá zmysel ostať v koalícii, ak nepresadí pomoc, tvrdí Pčolinský

V prípade, že menšinová vláda nebude vedieť presadiť okamžité riešenie energií a inflačnej krízy, tak pre hnutie Sme rodina nemá zmysel ostávať v koalícii. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský s tým, že potom budú predčasné voľby.

Ak bude chcieť Sme rodina predčasné voľby a dohodne sa na tom s ostatnou časťou parlamentu, tak si schvália ústavný zákon aj predčasné voľby, reagoval koaličný poslanec Milan Vetrák (OĽANO):

"Príde určitý moment, keď budeme vyhodnocovať, ktoré z tých opatrení sa podarilo zaviesť do praxe a ktoré nie, a potom vyhodnotíme, či má ďalší zmysel fungovanie v menšinovej vláde," podotkol. OĽANO podľa Vetráka nepôjde tvrdohlavo proti múru, a keď pomoc nebudú vedieť zabezpečiť, tak je na mieste, aby prišiel namiesto nich do vlády niekto iný.

Poslanec za SaS Juraj Krúpa podotkol, že ak menšinová vláda nie je schopná efektívne vládnuť a nebude vedieť presadzovať zákony, tak by sama mala uvažovať nad tým, či by nebolo rozumnejšie ponúknuť predčasné voľby. "Nehovorím, že my sa hrnieme do predčasný volieb, ale ide tu o zodpovednosť," povedal.

Opozičná poslankyňa za mimoparlamentný Hlas-SD Denisa Saková v relácii kritizovala koalíciu, že nepomáha ľuďom v čase energetickej krízy a zvýšenej inflácie. Zhodnotila, že opatrenia prichádzajú neskoro, pretože dôsledky krízy ľudia už pociťujú.

Vetrák priblížil, že na schôdzu parlamentu predložili niekoľko návrhov, ako je napríklad pomoc ťažko zdravotne postihnutým ľuďom, návrh s emisnými kvótami či daňové zaťaženie nadmerných ziskov. Vláda podľa neho rokuje so Slovenskými elektrárňami o zastropovaní cien elektriny na ďalší rok. Na prekonanie energetickej krízy má ísť aj 250 miliónov eur, pre dôchodcov ďalších 150 miliónov.

Vláda má podľa Pčolinského pripravovať aj istú formu energošekov, ich výšku však zatiaľ povedať nevedel. Krúpa tvrdí, že je aj v záujme strany SaS, aby sa čím skôr schválila pomoc pre ľudí a drží koalícii palce.

Saková tvrdí, že minister financií Igor Matovič (OĽANO) veľmi vážne obvinil z podplácania ochrankárov lídra strany Petra Pellegriniho. To, či Pellegrini podá na Matoviča trestné oznámenie, je podľa Sakovej jeho vecou.

Vetrák si myslí, že polícia a prokuratúra môžu konať aj sami od seba a nepotrebujú na to oznámenie. Matovič je podľa poslanca SaS Krúpu generátorom konfliktov. Pčolinský ministrove vyjadrenia komentovať nechcel. "Bolo to úplne zbytočné, pretože v pozícii, keď sme v menšinovej vláde a potrebujete podporu opozičných strán a bývalej koaličnej strany SaS, nebolo šťastné, že minister financií sa postavil a dosť tvrdo kritizoval zľava doprava všetkých," uviedol.

Ak bude Matovič v Národnej rade SR odvolávaný, Saková bude podľa vlastných slov hlasovať za. Pčolinský si však myslí, že k odvolaniu ministra nedôjde. V prípade, že by OĽANO "oželelo" Matoviča vo vláde a SaS "pekne poprosia", tak sa strana zamyslí nad návratom do koalície, povedal Krúpa.

Pri hlasovaní o odvolaní ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) sa SaS a Sme rodina zdržia, poslanci okolo Pellegriniho odvolanie podľa Sakovej podporia.

(tasr)

18. septembra 2022 | 12:53

Minúta | 18. septembra 2022 | 12:53

Rusko viac útočí na civilné objekty na Ukrajine, tvrdí Spojené kráľovstvo

V uplynulom týždni zvýšilo počet raketových útokov na civilnú infraštruktúru. Zasahuje aj miesta, kde tieto údery pravdepodobne nemajú priamy vojenský účinok, informuje britské ministerstvo obrany.

Vystupňovaním takýchto útokov Rusko podľa britského hodnotenia reagovalo na svoje vojenské neúspechy. Cieľom úderov sa stali okrem iného elektrická sieť alebo priehrada na rieke Inhulec pri meste Kryvyj Rih.

Britské ministerstvo dodalo, že Rusko tiež pravdepodobne rozšírilo oblasť lokalít, ktoré je pripravené zasiahnuť v snahe "priamo oslabiť morálku ukrajinského ľudu a vlády".

Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej správe zo sobotňajšieho večera uviedol, že ruské sily naďalej vykonávajú "nezmyselné ofenzívne operácie" okolo miest Doneck a Bachmut namiesto toho, aby sa zamerali na obranu voči protiofenzívam ukrajinským síl, ktoré stále postupujú.

Ruské pozície na severovýchode Ukrajiny sú podľa ISW celkovo značne zraniteľné, keď tam ruská armáda neposiela väčšie posily. Je možné, že Rusko sa rozhodlo túto oblasť nebrániť. "Uprednostnenie obrany ruských ziskov na juhu Ukrajiny pred udržaním severovýchodu dáva strategický zmysel, pretože Chersonská a Záporožská oblasť (na juhu) sú pre Rusko i Ukrajinu kritickým územím, čo neplatí pre riedko osídlené poľnohospodárske oblasti na severovýchode," konštatoval inštitút v správe na svojom webe.

(tasr)

18. septembra 2022 | 12:18

Minúta | 18. septembra 2022 | 12:18

Konflikt medzi Kirgizskom a Tadžikistanom si vyžiadal už 36 obetí

Stalo sa tak na hraniciach medzi oboma krajinami v strednej Ázii. Ďalších 129 osôb utrpelo zranenia. Informovalo o tom kirgizské ministerstvo zdravotníctva.

"Celkový počet obetí ozbrojeného konfliktu v kirgizskom regióne Batken je 36," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Aj tadžická vláda uviedla, že medzi obeťami konfliktu je civilné obyvateľstvo, presné počty však neposkytla.

Bojujúce strany sa v piatok dohodli na prímerí. Prezidenti Tadžikistanu a Kirgizska Emomali Rachmon a Sadyr Žaparov sa následne stretli na summite v Uzbekistane. Len niekoľko hodín po tomto stretnutí sa však obe republiky začali opätovne obviňovať z obnovenia paľby.

Kirgizská pohraničná stráž uviedla, že noc na nedeľu prebehla "bez incidentov". Dodala, že predstavitelia Kirgizska sa snažia urobiť všetko preto, aby situáciu upokojili a aby sa zároveň vyhli ďalšej eskalácii napätia.

Generálny tajomník OSN António Guterres v sobotu vyzval predstaviteľov oboch krajín, aby "rokovali o trvalom prímerí".

Potýčky na 970 kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch stredoázijských republík sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať. Vlani však viedli takmer k totálnej vojne a zahynulo pri nich približne 50 ľudí.

(tasr)

18. septembra 2022 | 11:37

Minúta | 18. septembra 2022 | 11:37

Európska komisia odporúča znížiť vyplácanie eurofondov Maďarsku

Európska komisia (EK) v nedeľu odporučila znížiť finančné prostriedky vyplácané Maďarsku zo spoločného rozpočtu EÚ. Pozastavených by malo byť približne 7,5 miliardy eur, a to pre porušovanie zásad právneho štátu a nedostatky v boji proti korupcii.

Rozhodnutie EK je prvým prípadom postupu na základe nového sankčného mechanizmu, ktorý má chrániť právny štát. Európska únia nové finančné sankcie zaviedla pred dvoma rokmi práve v reakcii na to, čo Brusel označuje za podkopávanie demokracie v Poľsku a Maďarsku.

"Je to o porušovaní zásad právneho štátu, ktoré ohrozuje využívanie a riadenie finančných prostriedkov EÚ," povedal novinárom v nedeľu eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn o výčitkách týkajúcich sa Maďarska. "Nemôžeme konštatovať, že rozpočet EÚ je dostatočne chránený."

Hahn konkrétne poukázal na systémové nezrovnalosti v maďarských zákonoch o verejnom obstarávaní, nedostatočnej ochrane proti konfliktu záujmov, slabom uplatňovaní účinného trestného stíhania a nedostatky v ďalších protikorupčných opatreniach.

Komisár privítal najnovšie prísľuby Budapešti o riešení problémov kritizovaných Úniou ako významný krok správnym smerom. Zdôraznil však, že musia byť premenené na zákony a praktické opatrenia.

Maďarsko má podľa Hahna čas do 19. novembra na to, aby vyhovelo požiadavkám. Pozastavenie vyplácania eurofondov by museli štáty EÚ schváliť kvalifikovanou väčšinou, čo znamená súhlas najmenej 55 percent z 27 členov Únie s najmenej 65 percentami celkovej populácie EÚ.

Maďarské médiá informovali, že vláda premiéra Viktora Orbána oznámi nové zákony týkajúce sa výhrad Bruselu budúci týždeň, možno už v pondelok. Europoslanci tento týždeň vyjadrili obavy, že to môže byť len hra o čas.

Eurokomisia už Budapešti blokuje približne šesť miliárd eur z fondu obnovy po pandémii covidu, a to z rovnakých dôvodov súvisiacich s korupciou. Maďarsko je jedinou krajinou, ktorá sa s EK dosiaľ nedohodla na pláne použitia týchto prostriedkov.

(tasr)

18. septembra 2022 | 11:20

Minúta | 18. septembra 2022 | 11:20

Ceny ropy mierne vzrástli, no za týždeň klesli o takmer 2 %

Ceny ropy zaznamenali v závere tohto týždňa mierny rast, k čomu prispelo oslabenie kurzu dolára a správy o dočasnom zastavení vývozu ropy z kľúčového terminálu v Basre koncom týždňa. Rast bol však minimálny a za celý týždeň ceny ropy klesli, keďže trhy sa pripravujú na ďalšie sprísnenie menovej politiky zo strany americkej centrálnej banky.

Ceny nahor posunulo mierne oslabenie kurzu americkej meny v závere týždňa, ako aj správy z piatka o pozastavení exportu ropy z terminálu v Basre po tom, ako v dôsledku trhliny unikol väčší objem ropy. Počas víkendu sa však vývoz ropy z terminálu začal postupne obnovovať.

Za celý týždeň však na ceny ropy pôsobil silný dolár, ako aj informácie o pravdepodobnom ďalšom výraznom zvýšení úrokových sadzieb zo strany americkej centrálnej banky. To by znamenalo ďalší tlak na ekonomiku a zníženie dopytu po rope. Zasadnutie menového výboru Federálneho rezervného systému (Fed) je naplánované na 20. a 21. septembra. V obidvoch prípadoch sa ceny ropy za celý týždeň znížili o takmer 2 %.

Od začiatku 3. štvrťroka do dnešných dní klesla cena Brentu aj WTI približne o 20 %. To je najvýraznejší kvartálny percentuálny pokles od začatia pandémie nového koronavírusu na začiatku roka 2020.

(tasr)

18. septembra 2022 | 10:16

Minúta | 18. septembra 2022 | 10:16

Na Slovensku pribudlo 204 prípadov nákazy koronavírusom

Prostredníctvom 662 vykonaných RT-PCR testov odhalili v sobotu (17. 9.) na Slovensku 204 prípadov nákazy novým koronavírusom.

Pribudli tri obete. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na svojom webe.

V nemocniciach je s ochorením COVID-19 hospitalizovaných 359 pacientov.

(tasr)

18. septembra 2022 | 10:12

Minúta | 18. septembra 2022 | 10:12

Po dvojmesačnej pauze pokračuje proces v kauze Kuciak

V pondelok (19. 9.) má po dvojmesačnej pauze pokračovať na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku proces v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, a tiež v kauze prípravy vrážd prokurátorov.

V prípade vraždy novinára a jeho snúbenice súd rozhoduje o vine Mariana K. a Aleny Zs. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd (NS) SR vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú tri rozhodnutia. Miroslav M. a Tomáš Sz. dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zoltán A. 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelia obžalobe štyri osoby - Marian K., Alena Zs., Dušan K. a Darko D. Tomáš Sz. bol vylúčený na samostatné konanie. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť na jeseň 2017, prijať ju mala Alena Zs.

(tasr)

18. septembra 2022 | 9:56

Minúta | 18. septembra 2022 | 9:56

Taiwan zasiahlo ďalšie silné zemetrasenie

K zemetraseniu s magnitúdou 6,9 došlo na juhovýchodnom pobreží Taiwanu. Miestne médiá priniesli správy o zrútení nižšej budovy s obchodom a vykoľajení vagóna na stanici v regióne. Úrady tiež vydali varovania pred tsunami.

Zemetrasenie nastalo o 14.44 miestneho času približne 50 kilometrov severne od mesta Tchaj-tung v hĺbke desať kilometrov, vyplýva z údajov americkej geologickej služby USGS.

Výstrahu pred možnými prívalovými vlnami vydali americké Tichomorské centrum pre varovania pred cunami, podľa ktorého sú možné do vzdialenosti 300 kilometrov, i príslušný japonský inštitút.

Rovnakú oblasť Taiwanu, pomerne riedko obývanú, zasiahlo v sobotu zemetrasenie s magnitúdou 6,5, po ktorom hlásili zrútenie domu, poškodenie mosta či pozastavenie železničnej dopravy. Správy o vážnych zraneniach ani obetiach sa neobjavili.

Od soboty nasledovali desiatky otrasov, ktoré by podľa predstaviteľa Ústredného meteorologického úradu mohli pokračovať jeden alebo dva mesiace.

Taiwan leží blízko spojnice dvoch tektonických platní a k zemetraseniam tam dochádza pomerne často. Pri otrasoch zeme na juhu ostrova v roku 2016 zahynulo viac ako 100 ľudí. Zemetrasenie s magnitúdou 7,3 z roku 1999 si vyžiadalo vyše 2000 obetí.

(tasr)