Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína výrazne zvýšila vývoz benzínu

Čína vyviezla minulý mesiac viac než milión ton benzínu. Objem vývozu sa tak v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka zvýšil takmer na dvojnásobok, keď rafinérie reagovali na klesajúci domáci dopyt a zároveň využili nové exportné kvóty.

Čína exportovala za mesiac august celkovo 1,12 milióna ton benzínu. V medziročnom porovnaní to predstavuje rast o 97,4 %, uviedla v nedeľu colná správa. Za osem mesiacov roka sa však objem vývozu benzínu znížil o 30,4 %, informovala Reuters, ktorá sa odvolala na údaje čínskej colnej správy.      

Rast exportu zaznamenala Čína aj pri nafte. V auguste vyviezla 830.000 ton, čo medziročne predstavuje zvýšenie o 51,8 %. Od januára do konca augusta však vývoz nafty klesol o viac než 78 %.      

Opačne sa vyvíjal export leteckého paliva. Ten v auguste medziročne klesol o 15,4 %, naopak, za osem mesiacov roka vzrástol o 4,4 %.      

Peking zároveň zverejnil, že Čína doviezla v auguste 4,72 milióna ton skvapalneného zemného plynu (LNG). V medziročnom porovnaní to znamená pokles o vyše 28 %. Dovoz klesol aj za osem mesiacov, a to o 21,3 % na 40,64 milióna ton. Dôvodom sú vysoké ceny LNG na spotovom trhu.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko viac útočí na civilné objekty na Ukrajine, tvrdí Spojené kráľovstvo

V uplynulom týždni zvýšilo počet raketových útokov na civilnú infraštruktúru. Zasahuje aj miesta, kde tieto údery pravdepodobne nemajú priamy vojenský účinok, informuje britské ministerstvo obrany.

Vystupňovaním takýchto útokov Rusko podľa britského hodnotenia reagovalo na svoje vojenské neúspechy. Cieľom úderov sa stali okrem iného elektrická sieť alebo priehrada na rieke Inhulec pri meste Kryvyj Rih.      

Britské ministerstvo dodalo, že Rusko tiež pravdepodobne rozšírilo oblasť lokalít, ktoré je pripravené zasiahnuť v snahe "priamo oslabiť morálku ukrajinského ľudu a vlády".      

Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej správe zo sobotňajšieho večera uviedol, že ruské sily naďalej vykonávajú "nezmyselné ofenzívne operácie" okolo miest Doneck a Bachmut namiesto toho, aby sa zamerali na obranu voči protiofenzívam ukrajinským síl, ktoré stále postupujú.      

Ruské pozície na severovýchode Ukrajiny sú podľa ISW celkovo značne zraniteľné, keď tam ruská armáda neposiela väčšie posily. Je možné, že Rusko sa rozhodlo túto oblasť nebrániť. "Uprednostnenie obrany ruských ziskov na juhu Ukrajiny pred udržaním severovýchodu dáva strategický zmysel, pretože Chersonská a Záporožská oblasť (na juhu) sú pre Rusko i Ukrajinu kritickým územím, čo neplatí pre riedko osídlené poľnohospodárske oblasti na severovýchode," konštatoval inštitút v správe na svojom webe.

(tasr)

Minúta  |  

Konflikt medzi Kirgizskom a Tadžikistanom si vyžiadal už 36 obetí

Stalo sa tak na hraniciach medzi oboma krajinami v strednej Ázii. Ďalších 129 osôb utrpelo zranenia. Informovalo o tom kirgizské ministerstvo zdravotníctva.

 "Celkový počet obetí ozbrojeného konfliktu v kirgizskom regióne Batken je 36," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.      

Aj tadžická vláda uviedla, že medzi obeťami konfliktu je civilné obyvateľstvo, presné počty však neposkytla.      

Bojujúce strany sa v piatok dohodli na prímerí. Prezidenti Tadžikistanu a Kirgizska Emomali Rachmon a Sadyr Žaparov sa následne stretli na summite v Uzbekistane. Len niekoľko hodín po tomto stretnutí sa však obe republiky začali opätovne obviňovať z obnovenia paľby.      

Kirgizská pohraničná stráž uviedla, že noc na nedeľu prebehla "bez incidentov". Dodala, že predstavitelia Kirgizska sa snažia urobiť všetko preto, aby situáciu upokojili a aby sa zároveň vyhli ďalšej eskalácii napätia.      

Generálny tajomník OSN António Guterres v sobotu vyzval predstaviteľov oboch krajín, aby "rokovali o trvalom prímerí".      

Potýčky na 970 kilometrov dlhých spoločných hraniciach týchto dvoch stredoázijských republík sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať. Vlani však viedli takmer k totálnej vojne a zahynulo pri nich približne 50 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Európska komisia odporúča znížiť vyplácanie eurofondov Maďarsku

Európska komisia (EK) v nedeľu odporučila znížiť finančné prostriedky vyplácané Maďarsku zo spoločného rozpočtu EÚ. Pozastavených by malo byť približne 7,5 miliardy eur, a to pre porušovanie zásad právneho štátu a nedostatky v boji proti korupcii.

Rozhodnutie EK je prvým prípadom postupu na základe nového sankčného mechanizmu, ktorý má chrániť právny štát. Európska únia nové finančné sankcie zaviedla pred dvoma rokmi práve v reakcii na to, čo Brusel označuje za podkopávanie demokracie v Poľsku a Maďarsku.

"Je to o porušovaní zásad právneho štátu, ktoré ohrozuje využívanie a riadenie finančných prostriedkov EÚ," povedal novinárom v nedeľu eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn o výčitkách týkajúcich sa Maďarska. "Nemôžeme konštatovať, že rozpočet EÚ je dostatočne chránený."

Hahn konkrétne poukázal na systémové nezrovnalosti v maďarských zákonoch o verejnom obstarávaní, nedostatočnej ochrane proti konfliktu záujmov, slabom uplatňovaní účinného trestného stíhania a nedostatky v ďalších protikorupčných opatreniach.

Komisár privítal najnovšie prísľuby Budapešti o riešení problémov kritizovaných Úniou ako významný krok správnym smerom. Zdôraznil však, že musia byť premenené na zákony a praktické opatrenia.

Maďarsko má podľa Hahna čas do 19. novembra na to, aby vyhovelo požiadavkám. Pozastavenie vyplácania eurofondov by museli štáty EÚ schváliť kvalifikovanou väčšinou, čo znamená súhlas najmenej 55 percent z 27 členov Únie s najmenej 65 percentami celkovej populácie EÚ.

Maďarské médiá informovali, že vláda premiéra Viktora Orbána oznámi nové zákony týkajúce sa výhrad Bruselu budúci týždeň, možno už v pondelok. Europoslanci tento týždeň vyjadrili obavy, že to môže byť len hra o čas.

Eurokomisia už Budapešti blokuje približne šesť miliárd eur z fondu obnovy po pandémii covidu, a to z rovnakých dôvodov súvisiacich s korupciou. Maďarsko je jedinou krajinou, ktorá sa s EK dosiaľ nedohodla na pláne použitia týchto prostriedkov.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny ropy mierne vzrástli, no za týždeň klesli o takmer 2 %

Ceny ropy zaznamenali v závere tohto týždňa mierny rast, k čomu prispelo oslabenie kurzu dolára a správy o dočasnom zastavení vývozu ropy z kľúčového terminálu v Basre koncom týždňa. Rast bol však minimálny a za celý týždeň ceny ropy klesli, keďže trhy sa pripravujú na ďalšie sprísnenie menovej politiky zo strany americkej centrálnej banky.

Ceny nahor posunulo mierne oslabenie kurzu americkej meny v závere týždňa, ako aj správy z piatka o pozastavení exportu ropy z terminálu v Basre po tom, ako v dôsledku trhliny unikol väčší objem ropy. Počas víkendu sa však vývoz ropy z terminálu začal postupne obnovovať.      

Za celý týždeň však na ceny ropy pôsobil silný dolár, ako aj informácie o pravdepodobnom ďalšom výraznom zvýšení úrokových sadzieb zo strany americkej centrálnej banky. To by znamenalo ďalší tlak na ekonomiku a zníženie dopytu po rope. Zasadnutie menového výboru Federálneho rezervného systému (Fed) je naplánované na 20. a 21. septembra. V obidvoch prípadoch sa ceny ropy za celý týždeň znížili o takmer 2 %.      

Od začiatku 3. štvrťroka do dnešných dní klesla cena Brentu aj WTI približne o 20 %. To je najvýraznejší kvartálny percentuálny pokles od začatia pandémie nového koronavírusu na začiatku roka 2020.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku pribudlo 204 prípadov nákazy koronavírusom

Prostredníctvom 662 vykonaných RT-PCR testov odhalili v sobotu (17. 9.) na Slovensku 204 prípadov nákazy novým koronavírusom.

Pribudli tri obete. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na svojom webe.

V nemocniciach je s ochorením COVID-19 hospitalizovaných 359 pacientov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.