Zoznam omamných a psychotropných látok by sa mohol rozšíriť, doplniť by sa mal napríklad o koncentrát konopy. Vyplýva to z novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania.
Vyplýva to z novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania. Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 1. decembra.
Zoznam by sa mal rozšíriť o dve omamné látky pre marcové rozhodnutie Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu. Ďalších 12 psychoaktívnych látok chce doplniť ministerstvo vnútra. Rezort zdravotníctva doň navrhol zaradiť aj koncentrát konopy, čo je poloprodukt získaný z konopy technologickým procesom koncentráciou kanabinoidov.
Americká spoločnosť Goodyear Tire & Rubber musí českému vynálezcovi Františkovi Hrabalovi zaplatiť 65 miliónov dolárov. Rozhodol o tom v pondelok súd v Spojených štátoch. Spor sa týkal Hrabalových nápadov ohľadom samonafukovacích pneumatík.
Firma si podľa súdu privlastnila päť obchodných tajomstiev vynálezcu a jeho spoločnosti Coda Development, oznámil konateľ firmy Coda, Jan Martínek. Porota rozhodla, že Goodyear konal so zlým úmyslom. Uviedol to špecializovaný server Law360, ktorý sa venuje obchodným sporom. Správu publikovali České noviny.
Spoločnosť Coda zažalovala firmu Goodyear a jej niekdajšieho inžiniera Roberta Benedicta v roku 2015. Česká firma uviedla, že sa Hrabal v januári a júni 2009 stretol so zamestnancami Goodyearu ohľadom možnosti spolupráce a zavedenia jeho nápadov do výroby.
Americký výrobca pneumatík podpísal zmluvu o mlčanlivosti, podľa ktorej mohol využiť poznatky svojich zamestnancov iba v prípade, že by uzavrel partnerstvo s českou spoločnosťou. To sa ale nikdy nestalo.
Benedict ale využil poznatky zo schôdzok a začal ich rozvíjať v nádeji, že to spoločnosti Goodyear v nasledujúcich rokoch prinesie zisky rádovo stoviek miliónov dolárov, tvrdí spoločnosť Coda. Goodyear podľa nej tiež získal, na základe Hrabalových nápadov, dva patenty.
Súdny spor sa ešte neskončil. Firma Coda požiadala súd, aby bolo k dvom patentom priradené Hrabalovo meno. Požiadala tiež o vydanie príkazu, ktorý by spoločnosti Goodyear zakázal používať informácie, ktoré boli podľa českej firmy ukradnuté.
Technológia samonafukovacích kolies zaisťuje automatické hustenie pneumatík, ktoré obsahujú miniatúrnu pumpičku. Systém poháňa energiu, ktorú generuje rotujúce koleso. Vodič tak nemusí kontrolovať tlak v pneumatikách.
Slovinsko poskytne Ukrajine 28 modernizovaných sovietskych tankov, výmenou za ktoré dostane od Nemecka 35 obrnených nákladných vozidiel a päť tankov.
Informoval o tom slovinský premiér Robert Golob po telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Nemecká strana dosiaľ takúto dohodu oficiálne nepotvrdila, uvádza v utorok nemecká agentúra DPA.
Slovinsko podľa Goloba poskytne Ukrajine konkrétne 28 tankov typu M-55S. Ide o modernizované sovietske tanky typu T-55, aké ešte používa mnoho krajín vrátane Ukrajiny, približuje DPA.
Nemecká vláda dodala časť vojenskej pomoci Ukrajine práve prostredníctvom takýchto tzv. rotačných výmien. V rámci nich poskytol Berlín svojim spojencom z východného krídla NATO modernejšiu vojenskú techniku výmenou za techniku a zbrane sovietskej éry, ktoré tieto krajiny poslali Kyjevu.
Súčasťou Ústavy SR by mohla byť možnosť skrátiť volebné obdobie Národnej rady (NR) SR ústavným zákonom alebo referendom. Vyplýva to z návrhu novely Ústavy SR, ktorý v utorok posunuli poslanci do druhého čítania.
Návrh zároveň hovorí o tom, že pokiaľ by referendum bolo úspešné, volebné obdobie by sa skončilo dňom uvedeným v referende. Navrhovaná legislatíva by sa mohla vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie.
Návrh predložili poslanci za Sme rodina. Argumentovali, že ak majú voliči právo svojich zástupcov voliť, musia mať aj právo ich odvolať.
Novela by mohla byť účinná od 1. januára 2023. Poslanci navrhujú prechodné ustanovenia, na základe ktorých by sa nová právna úprava vzťahovala aj na práve prebiehajúce volebné obdobie NR SR.
Záporožská oblasť na juhovýchode Ukrajiny usporiada referendum o pripojení sa k Rusku v rovnakom termíne (od 23. do 27. septembra), ako tri ďalšie oblasti okupované ruskými silami. V utorok to ohlásil promoskovský miestny predstaviteľ, informuje agentúra AFP.
"Dnes som podpísal nariadenie o konaní referenda o územnej príslušnosti (Záporožskej) oblasti" od 23. do 27. septembra, uviedol na sociálnej sieti Telegram predstaviteľ tamojšej Moskvou dosadenej samosprávy Jevhen Balyckyj.
Už predtým v utorok ohlásili referendá o pričlenení sa k Rusku naplánované od 23. do 27. septembra samozvané oblasti na východe Ukrajiny - Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR), ako aj Chersonská oblasť na juhu.
Na Lomnickom štíte bolo v utorok ráno 27 centimetrov snehu. Na Chopku 12 centimetrov. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti s tým, že pravdepodobnosť snehových zrážok vo vysokohorskom prostredí pretrvá až do piatka (23. 9.).
Hranica sneženia sa v súčasnosti pohybuje na úrovni približne 1 500 metrov nad morom. "Nad touto nadmorskou výškou sa na pohoriach nachádza súvislá snehová pokrývka," podotkli.
Meteorológovia vydali zároveň na stredu (21. 9.) od 3.00 do 8.00 najnižší stupeň výstrahy pred prízemnými mrazmi. Týka sa celého Banskobystrického kraja, tiež niektorých okresov Košického, Nitrianskeho, Prešovského a Žilinského kraja.
Prízemný mráz podľa SHMÚ predstavuje ohrozenie pre vegetáciu nižšieho vzrastu.
Štáty nedokážu poriadne fungovať, uviazli na mŕtvom bode a nie sú pripravené či ochotné čeliť výzvam, ktoré ohrozujú budúcnosť ľudstva a celej planéty. V utorok to počas otváracieho príhovoru všeobecnej rozpravy 77. Valného zhromaždenia OSN uviedol jej generálny tajomník António Guterres.
Na obzore je zima v znamení celosvetovej nespokojnosti," vyhlásil Guterres. Dodal, že "dôvera klesá, nerovnováhy sa prehlbujú a naša planéta horí. Ľudia sa trápia, a najviac trpia práve tí najzraniteľnejší".
Vo svojom príhovore generálny tajomník poukázal aj na vojnu na Ukrajine a viaceré ďalšie konflikty v iných krajinách, mimoriadnu klimatickú situáciu, biedny finančný stav rozvojových krajín a nedávne kroky späť v súvislosti s cieľmi OSN ukončiť extrémnu chudobu a poskytnúť vzdelanie všetkým deťom.
"Náš svet je v ohrození a paralyzovaný," dodal Guterres, no zároveň uviedol, že stále existuje nádej. Zdôraznil, že jedinou cestou vpred sú spolupráca a dialóg, pretože "rozkazovať nemôže jedna mocnosť či skupina".
Ozbrojený muž zajal v utorok v banke v druhom najväčšom gruzínskom meste Kutaisi 12 rukojemníkov, pričom požaduje veľkú sumu peňazí. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na gruzínske ministerstvo vnútra.
Muž sa zabarikádoval v pobočke Bank of Georgia v Kutaisi, ktoré má približne 150-tisíc obyvateľov. " Momentálne sa v budove nachádza 12 rukojemníkov," dodalo ministerstvo vo vyhlásení pre médiá.
Do banky bola vyslaná polícia, aby krízovú situáciu vyriešila. Začalo sa aj vyšetrovanie "teroristického činu, brania rukojemníkov a nezákonnej držby strelných zbraní", spresnil rezort vnútra.
Venezuelské spravodajské služby sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti v rámci plánu na potlačenie odporu, ktorý vytvoril prezident Nicolás Maduro a ďalší vysokopostavení predstavitelia vlády. utorkové vyjadrenie expertov OSN. Vyplýva to z utorkového vyjadrenia expertov OSN.
"Naše vyšetrovania a analýza potvrdzujú, že venezuelská vláda sa spolieha na spravodajské služby a ich agentov s cieľom potláčať odpor v krajine," povedala Marta Valinasová, šéfka misie OSN, ktorá uskutočnila vyšetrovanie vo Venezuele.
Valinasová upozornila, že úrady sa tým dopúšťajú "vážnych zločinov proti ľudskosti a porušovania ľudských práv vrátane mučenia a sexuálneho násilia".
Tím OSN mal za úlohu vyšetriť údajné porušenia ľudských práv vo Venezuele. Experti uviedli, že odhalili, ako príslušníci spravodajských služieb vykonávajú príkazy prezidenta Nicolása Madura a ďalších osôb s cieľom umlčať opozíciu.
Minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) predloží na stredajšie (21. 9.) rokovanie vlády návrh na zvýšenie platov zdravotníkov. Okrem avizovaného zvyšovania miezd lekárov a sestier rieši aj platy ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Informoval o tom v utorok na tlačovom brífingu.
"To, čo sme navrhli, je niečo, čo tu nebolo niekoľko desiatok rokov, nikdy to nebolo také komplexné a skokové ako teraz," uviedol Lengvarský. Ide podľa neho o návrh, ktorý je v rámci krajín V4 konkurencieschopný. Zároveň avizuje, že v budúcom roky by sa mal riešiť aj ambulantný sektor.
Podotkol, že pôjde o zvýšenie prostredníctvom platových koeficientov, pričom sa budú zohľadňovať aj roky praxe zdravotníkov. Po novom sa majú započítavať aj odpracované roky v zahraničí a pre potreby platového ohodnotenia sa bude akceptovať aj časť obdobia materskej a rodičovskej dovolenky do dĺžky päť rokov.
Severoatlantická aliancia (NATO) je pripravená zvýšiť počet svojich vojakov v Kosove v prípade, ak sa opäť zvýši napätie medzi tamojšími Srbmi v súvislosti s blížiacou sa zmenou legislatívy, ktorá sa týka poznávacích značiek na vozidlách.
Uviedol to v utorok prvý zastupujúci veliteľ mierovej misie NATO v Kosove (KFOR), brigádny generál Luca Piperni. "Sme ostražití a pripravení konať… ak dôjde k zvýšeniu napätia, môžeme tiež siahnuť po rezervných silách…, ktoré môžeme povolať v krátkom čase," uviedol Piperni pre novinárov v Prištine.
Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a Srbi žujúci na severe tejto bývalej srbskej provincie považujú za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu. V Kosove je tak stále rozmiestnených približne 3 700 mierotvorcov NATO, ktorí sa snažia zabrániť vypuknutiu nepokojov medzi etnickými Albáncami a Srbmi.
Austrálske úrady pre životné prostredie v utorok oznámili, že vyšetrujú úmrtie 14 vorvaňov tuponosých.
Vyplavené veľryby našli v pondelok na pláži ostrova King Island, ktorý leží v Bassovom prielive medzi Melbourne a severným pobrežím Tasmánie, uviedlo tasmánske ministerstvo pre prírodné zdroje a životné prostredie.
V utorok na ostrov vycestoval tím zo štátneho programu pre ochranu morského života, ktorého členovia vykonajú pitvy uhynutých veľrýb, aby určili príčinu ich smrti.
Úrady zverejnili fotografie veľrýb ležiacich na boku v plytkej vode na kamenistej pláži a plánujú prehľadať priľahlú oblasť, či sa v okolitých vodách nenachádzajú aj ďalšie veľryby. Podľa úradov sa totiž vorvane tuponosé bežne nevyskytujú pri tasmánskom pobreží a oblasť, v ktorej ich vyplavilo na pláž, leží mimo ich obvyklého miesta výskytu.
Douglas Ramsey, prevádzkový riaditeľ potravinárskeho gigantu Beyond Meat, ktorý sa zameriava na produkciu sortimentu pre vegánov, sa uplynulý víkend dostal do vážnych problémov so zákonom.
Pri pouličnej potýčke sa totiž nemenovanému mužovi zahryzol do špičky nosa, pričom podľa niektorých správ mu mal z neho vytrhnúť kúsok mäsa.
Incident, o ktorom informuje britský denník Telegraph, s odvolaním sa na miestne médiá, sa odohral v sobotu na parkovisku vo Fayetteville v americkom štáte Arkansas po skončení športového podujatia.
Podľa správy miestnej stanice KNWA/KFTA sa Ramsey nachádzal na parkovisku, keď sa pred jeho auto Ford dostalo vozidlo značky Subaru a prišlo do kontaktu s prednou pneumatikou Fordu na strane spolujazdca.
Ramsey po drobnej kolízii údajne vystúpil z auta a rozbil zadné sklo na Subaru. Keď sa majiteľ vozidla Subaru rozhodol vystúpiť tiež, manažér Beyond Meat ho mal pred útokom na jeho nos udierať päsťami. Tiež sa mu vraj vyhrážal zabitím.
Súdne záznamy ukazujú, že Ramseyho obvinili z „teroristického vyhrážania“ a ublíženia na zdraví tretieho stupňa. Cez víkend ho však prepustili po zložení kaucie vo výške niečo vyše 11-tisíc dolárov (jedenásťtisíc eur).
Ramsey strávil väčšinu pracovného života v mäsiarskom biznise. Ku konkurencii predávajúcej rastlinné alternatívy k mäsu, v podobe rastlinných burgerov, párkov či nugetiek, prestúpil iba vlani.
Beyond Meat je jednou z globálne najväčších firiem vyrábajúcich produkty pre vegánov. Z hľadiska poznateľnosti možno hovoriť práve o najznámejšej. Jej produkty sú dostupné aj v najväčších maloobchodných reťazcoch na Slovensku.
Faktom je, že v poslednom období sa spoločnosti darí menej. Hodnota jej akcií klesla tento rok o 70 percent a v auguste uviedla, že prepustí zhruba štyri percentá svojej globálnej pracovnej sily.
Ramsey a ani Beyond Meat sa k násilnému incidentu z Fayetteville zatiaľ nevyjadrili.
Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny v utorok oznámili, že v Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR) sa v termíne 23. – 27. septembra uskutočnia referendá o pripojení sa k Ruskej federácii.
Obdobné referendum – avšak bez konkrétneho dátumu – avizovali aj predstavitelia okupovanej juhoukrajinskej Chersonskej oblasti. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.
Parlament v Luhansku v utorok podľa vyhlásenia samozvanej LĽR na účte na sieti Telegram schválil zákon obsahujúci podrobnosti pripravovaného referenda. V prospech referenda hlasovali všetci 42 prítomní poslanci, uvádza stanica CNN.
Ukrajina v súčasnosti ovláda len malú časť Luhanskej oblasti, ktorú ruské sily dobyli už dávnejšie, pričom boje naďalej prebiehajú v okolí mesta Lysyčansk. Ohlásené referendá sú podľa agentúry DPA reakciou na aktuálnu ukrajinskú protiofenzívu na východe krajiny.
Nemecké zásobníky na zemný plyn sú už naplnené na viac ako 90 percent, keďže krajina sa pripravuje na zimnú vykurovaciu sezónu. Naplnenosť zásobníkov stabilne rastie napriek tomu, že Rusko zastavilo dodávky cez plynovod Nord Stream 1.
Šéf nemeckého úradu pre reguláciu sieťových odvetví Klaus Müller na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že vytváranie zásob plynu „dosiahlo ďalší míľnik“. Upozornil však, že „musíme naďalej plynom šetriť“.
Nemecká vláda v júli sprísnila požiadavky na vytváranie zásob plynu po tom, ako ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom začala redukovať dodávky cez plynovod Nord Stream 1, čo prispelo k rastu cien plynu. Nemecko zaviedlo požiadavku, aby zásobníky s plynom boli do 1. septembra naplnené na 75 percent a rozhodlo, že do októbra musia byť naplnené na 85 percent a do novembra na 95 percent. Dovtedy vláda žiadala, aby do októbra boli naplnené na 80 percent a do novembra na 90 percent.
Rusko nedodáva zemný plyn cez Nord Stream 1 od záveru augusta. Moskva začala redukovať dodávky cez tento plynovod v polovici júna, čo odôvodnila údajnými technickými problémami.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Moskvu znepokojili najnovšie boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Šéf Kremľa zároveň obe krajiny vyzval, aby rokovali o riešeniach ich územných sporov.
"Chcem zdôrazniť, že akékoľvek konfliktné scenáre medzi nám blízkymi krajinami nás vážne znepokojujú... Vyzývame všetkých, aby zachovali zdržanlivosť, dôsledne dodržiavali prímerie a trojstranné vyhlásenia lídrov Ruska, Azerbajdžanu a Arménska," povedal Putin.
Táto výzva ruského prezidenta prichádza po tom, ako americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok diskutoval s rezortnými kolegami z Arménska a Azerbajdžanu Araratom Mirzojanom a Džejhunom Bajramovom o ďalších krokoch v súvislosti s obnovením bojov medzi oboma krajinami.
Ruský parlament v utorok schválil návrh zákona sprísňujúci tresty za viacero trestných činov spáchaných počas vojenskej mobilizácie či bojových operácií. Týka sa to okrem iného dezercie, poškodenia vojenského majetku či neuposlúchnutia rozkazu nadriadeného.
Predmetný návrh prijali poslanci dolnej komory ruského parlamentu (Štátna duma) v utorok počas druhého a tretieho čítania.
Stalo sa tak v čase, keď sa v Rusku hovorí o prípadnej všeobecnej mobilizácii, ktorá by mohla viesť k značnej eskalácii konfliktu na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň novinárom povedal, že Moskva v súčasnosti o možnosti vyhlásenia celoštátnej mobilizácie neuvažuje.
Kremeľ spustil inváziu na Ukrajinu 24. februára. Ukrajina zaznamenala v protiofenzíve proti ruskej inváznej armáde počas septembra značné úspechy na východe i juhu svojho územia. Podarilo sa napríklad oslobodiť strategicky dôležité mestá Izium, Kupiansk a Balaklija v Charkovskej oblasti.
Ruský prezident Vladimír Putin odsúdil v utorok snahy Spojených štátov o zachovanie ich svetovej dominancie, ktoré sú podľa neho odsúdené na neúspech. Informuje o tom agentúra AP.
Pri preberaní poverovacích listín od nových veľvyslancov v Rusku Putin povedal: "Objektívny vývoj smerom k multipolárnemu svetu sa stretáva s odporom tých, ktorí sa snažia zachovať si hegemóniu vo svetových záležitostiach a všetko ovládať – Latinskú Ameriku, Európu, Áziu a Afriku."
"Hegemónovi sa toto dosť dlho darilo, avšak nemôže to pokračovať večne… Bez ohľadu na udalosti na Ukrajine," dodal šéf Kremľa. Putin viackrát odôvodnil svoje rozhodnutie poslať vojská na Ukrajinu ako reakciu na údajné zasahovanie Západu do životne dôležitých bezpečnostných záujmov Ruska.
Ruský prezident tiež opísal západné sankcie uvalené na Rusko pre jeho konanie na Ukrajine ako snahy Spojených štátov a ich spojencov o posilnenie ich pozície. Sankcie sa však podľa Putina nakoniec obrátili proti nim a poškodili tiež chudobné krajiny, píše AP.
Napriek výhradám voči viacerým krokom a rozhodnutiam SaS označil stranu predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš za najbližšieho prirodzeného partnera.
Šipoš tvrdí, že poslanci SaS deklarovali podporu viacerým koaličným návrhom a pod mnohými sú aj podpísaní. Mrzí ho, že sa napokon rozhodli odísť do opozície. Chce urobiť všetko pre to, aby spolu o zákonoch rokovali. Ich rozhodnutie bude podľa jeho slov aj ich vizitkou.
Vyhlásil, že nikto z OĽaNO nerokuje so Smerom-SD, Hlasom-SD, s Republikou ani ĽSNS. "Ako jediná parlamentná demokratická strana môžeme povedať, že sa s nimi nebudeme spolčovať ani po voľbách," zdôraznil.
Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer obhajoval sankcie uvalené na Rusko za jeho inváziu na Ukrajine. Medzinárodné spoločenstvo však vyzval, aby tieto opatrenia prehodnocovalo a sledovalo, či sú primerané.
"Sankcie by nemali oslabovať viac nás než tých, voči ktorým majú byť v platnosti," povedal Nehammer pre rakúske médiá pred 77. zasadnutím Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Upozornil, že takéto opatrenia nesmú spôsobovať utrpenie žiadnej z krajín, ktorá sa na nich podieľa. "Preto napríklad v Rakúsku nie je žiadne embargo na plyn," povedal.
Sankcie však označil za "najmierovejší spôsob", ako vyjadriť protest voči vojne a utrpeniu a dať najavo, že to ďalej takto nemôže pokračovať.
Obyvateľstvo západných krajín vrátane Rakúska je podľa jeho slov frustrované, pretože sankcie nemajú taký účinok, aký sa očakával – najmä ukončenie vojny. To si však podľa neho vyžaduje trpezlivosť. "Sme presvedčení, že sankcie majú vážne dôsledky pre ruské hospodárstvo," povedal.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v interview pre americkú verejnoprávnu stanicu PBS dôrazne vyhlásil, že jeho krajina je stále proti rozšíreniu Severoatlantickej aliancie (NATO) o Fínsko, ale predovšetkým o Švédsko.
Erdogan v rozhovore zdôraznil, že najmä Švédsko je hniezdom terorizmu. A teroristi podľa jeho slov už úplne prenikli do tamojšieho parlamentu.
"V Štokholme vidíme, ako teroristi neustále demonštrujú. Pútače, plagáty vodcov teroristických organizácií sa tam len tak hemžia. Protestujú, vykrikujú heslá. A útočia na nevinných ľudí tureckého pôvodu v Štokholme. My sme našim švédskym partnerským orgánom k tomu dodali všetky dôkazy," kritizoval severskú krajinu turecký prezident.
"Na druhej strane, Fínsko nie je také ako Švédsko. Fíni sú trochu pokojnejší a majú vývoj vo svojej krajine viac pod kontrolou. Ale Švédi nie. Stále majú nejaké výhovorky. Zakaždým rozprávajú o ústave a že si ako jej hlavnú zásadu vážia slobodu prejavu," pokračoval Erdogan.
"Ja na to reagujem slovami, že terorizmus nemá nič spoločné so slobodou prejavu. A že turecký parlament je ten, kto nakoniec rozhodne," vyhlásil turecký líder.
Na Zemi žije najmenej 20 biliárd mravcov, vyplýva z najnovšej vedeckej štúdie.
Celková populácia hmyzu, ktorý je nevyhnutnou súčasťou ekosystémov je však pravdepodobne podhodnotená, upozorňujú vedci. Jej čo najpresnejšie určenie považujú za dôležité pri meraní dôsledkov zmien v ich biotopoch - vrátane tých, ktoré spôsobuje zmena klímy. Mravce zohrávajú v prírode významnú úlohu: zúrodňujú pôdu, pomáhajú šíriť semená, sú hostiteľmi mnohých organizmov a v ekosystémoch fungujú ako predátori, ale aj korisť.
Najnovšia štúdia bola publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Vedci v nej analyzovali 465 štúdií, ktoré lokálne zisťovali počet mravcov v prírode. V nich boli použité dve štandardizované techniky: kladenie pascí počas určitého časového obdobia alebo analýza počtu mravcov na opadanom lístí. Údaje pochádzali zo všetkých kontinentov, z niektorých hlavných regiónov vrátane strednej Afriky a Ázie však úplne chýbali, prípadne ich bolo len veľmi málo.
To je dôvod, prečo "skutočné množstvo mravcov na celom svete je pravdepodobne podstatne vyššie", ako sa odhadovalo, tvrdí štúdia. "Je nanajvýš dôležité, aby sme vyplnili tieto zostávajúce medzery, aby sme dosiahli komplexný obraz o rozmanitosti hmyzu".
Vedci doteraz poznajú viac ako 15 700 pomenovaných druhov a poddruhov mravcov, pravdepodobne rovnaký počet ešte nebol popísaný. Takmer dve tretiny z nich žijú v dvoch typoch ekosystémov: tropické dažďové pralesy a savany. V tropických dažďových pralesoch môžu tvoriť až 15 percent z celkovej živočíšnej biomasy.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan uviedol, že všetky Ruskom okupované územia vrátane polostrova Krym by mali byť vrátené Ukrajine. Uviedol to v rozhovore pre americkú televíziu PBS, ktorý bol zverejnený v noci na utorok.
"Ak má byť na Ukrajine nastolený mier, tak vrátenie pôdy, ktorá bola napadnutá, bude skutočne dôležité… (Ruský prezident Vladimír) Putin podnikol určité kroky. My sme podnikli určité kroky. Územia, ktoré boli napadnuté, budú vrátené Ukrajine," povedal Erdogan.
Turecký prezident sa vyjadril tiež ku Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. "Od roku 2014 sme o tom hovorili s mojím drahým priateľom Putinom… Požiadali sme ho, aby Krym vrátil jeho právoplatným vlastníkom," uviedol. Dodal, že táto záležitosť stále nebola vyriešená.
Na Slovensku spustili registráciu na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 vakcínami adaptovanými na variant nového koronavírusu omikron. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.
Vakcíny možno podať len ako posilňujúce dávky. "Je možné ich podať iba osobám, ktoré už absolvovali základné očkovanie pôvodnými vakcínami," spresnil rezort. Určené sú pre osoby staršie ako 12 rokov. Očkovanie nimi možno podstúpiť najskôr tri mesiace od posledného očkovania či prekonania ochorenia COVID-19.
čkovať sa bude vakcínami od konzorcia Pfizer/BioNTech a spoločnosti Moderna. "Je ich možné podať po predošlej dávke akejkoľvek vakcíny proti ochoreniu COVID-19 dostupnej v SR vrátane vakcín Vaxzevria (AstraZeneca), JCOVDEN (Janssen) alebo Sputnik V," dodal rezort.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) ostáva vo funkcii. Poslanci Národnej rady (NR) SR ho v utorok neodvolali. Za vyslovenie nedôvery ministrovi hlasovalo len 58 poslancov zo 145 prítomných. Proti návrhu bolo 48 zákonodarcov a 39 sa zdržali.
Opätovné odvolávanie Mikulca v parlamente inicioval opozičný Smer-SD. Predseda strany Robert Fico hovoril o podozreniach z rodinkárstva a údajného zasahovania ministra do vyšetrovaní Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Hovorí o politicky motivovaných vyšetrovaniach voči nemu a ďalším osobám.
Mikulec sa po hlasovaní poďakoval poslancom za podporu s tým, že jeho rezort ešte čakajú viaceré výzvy. Poukázal aj na rastúcu dôveru občanov v políciu. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš podotkol, že opozícii sa ani po siedmy raz nepodarilo Mikulca odvolať. "Napriek tomu polícia stále koná, má rozviazané ruky. Spravodlivosť na Slovensku funguje," uviedol. Tvrdí tiež, že rešpektuje slobodné hlasovanie a to, že sa poslanci z klubu OĽaNO Peter Kremský a Kristián Čekovský pri odvolávaní Mikulca zdržali. Rešpektujú podľa jeho slov aj to, že štyria poslanci Sme rodina hlasovali za odvolanie ministra.
Je nevyhnutné, aby Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny usporiadali referendá o pripojení týchto regiónov k Rusku. Vyhlásil to v utorok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.
Pripojenie Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) k Rusku je podľa Medvedeva krokom k ochrane ich záujmov a k ďalšiemu odôvodnenie toho, aby Rusko mohlo použiť vojenskú silu.
"Referendá v Donbase majú obrovský význam nielen pre systém ochrany obyvateľov DĽR a LĽR a iných oslobodených území, no aj pre nastolenie historickej spravodlivosti," napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram.
"Narušenie ruského územia je prečin, ktorého spáchanie nám povoľuje použiť všetky sily na sebaobranu… Práve preto sa týchto referend tak boja v Kyjeve a na Západe. Práve preto ich musíme usporiadať," dodal ruský exprezident.
Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS podporia v prvom čítaní návrh novelizácie Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorým by sa zakotvila možnosť skrátiť volebné obdobie. V diskusii k návrhu to oznámil šéf SaS Richard Sulík.
V druhom čítaní chce jeho strana pripraviť pozmeňujúci návrh. Sulík si myslí, že referendom by malo byť možné skrátiť volebné obdobie. "Občania majú mať možnosť, keď boli evidentne oklamaní volebnými sľubmi, povedať, že toto sme si nezvolili a chceme to zmeniť," vyhlásil Sulík.
Poukázal tiež na to, že referendum má vysoké bariéry, keďže z množstva ľudových hlasovaní sa prekročilo kvórum 50 percent len raz.
Pozmeňujúcim návrhom by chceli poslanci SaS dosiahnuť právne čistejší spôsob na rozpustenie parlamentu a následné predčasné voľby. "Ako budeme hlasovať v druhom čítaní, neviem povedať, pretože jedna vec je osobný názor a druhá jednota klubu," dodal.
Čína zvýšila v auguste dovoz uhlia z Ruska, pričom objem dovozu dosiahol najvyššiu úroveň za minimálne päť rokov. Dôvodom sú vysoké horúčavy v krajine v letných mesiacoch, ktoré výrazne zvýšili dopyt po energiách, ako aj výhodné ceny ruských surovín.
Ako uviedla v utorok čínska colná správa, v auguste doviezla Čína z Ruska celkovo 8,54 milióna ton uhlia, zatiaľ čo v júli dovoz predstavoval 7,42 milióna ton. Oproti augustu minulého roka zvýšila Čína dovoz z Ruska o 57 percent. Augustové údaje zároveň predstavujú najvyšší objem dovozu od začiatku evidovania príslušných údajov v roku 2017.
Čína zároveň využíva situáciu, ktorá nastala po útoku Ruska na Ukrajinu, keď sa Európska únia rozhodla v rámci sankcií pozastaviť nákup ruského uhlia. Rusi následne výrazne znížili ceny suroviny pre ďalších záujemcov, čo zvýhodnilo Čínu, ktorá je najväčším dovozcom uhlia na svete.
Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS sa necítia viazaní žiadnymi dohodami. Pri jednotlivých bodoch programu sa zariadia podľa toho, či sú v súlade s programom strany a prospešné pre krajinu. Avizoval to predseda strany Richard Sulík na utorkovej tlačovej konferencii.
"Mali sme snahu sa dohodnúť, naša snaha bola prekrútená Igorom Matovičom (OĽaNO), ktorý na jednaní ani nebol," doplnil Sulík s tým, že ešte na piatkovom (16. 9.) stretnutí dali návrhy koalícii. Vyzvali tiež na predloženie bodov, na ktorých jej záleží, s tým, že následne sa SaS rozhodne.
Sulík odmieta, že by SaS dala ultimátum na ďalší postup až po schválení svojich bodov. "Neevidujeme žiadne dohody, pri každom bode budeme hlasovať podľa toho, čo je v súlade s programom SaS," dodal.
Podľa Sulíkových slov sa v programe schôdze nájdu body, ktoré by podporili, ale aj mnoho takých, pri ktorých sa "chytajú za hlavu". Ozrejmil, že pri viacerých bodoch by boli ochotní ustúpiť a podporiť ich, ak zas koalícia podporí niektoré ich zmeny.
17:14 Súčasťou ústavy by mohla byť možnosť skrátiť volebné obdobie
Súčasťou Ústavy SR by mohla byť možnosť skrátiť volebné obdobie Národnej rady SR ústavným zákonom alebo referendom. Vyplýva to z návrhu novely Ústavy SR, ktorý v utorok posunuli poslanci do druhého čítania.
Návrh zároveň hovorí o tom, že pokiaľ by referendum bolo úspešné, volebné obdobie by sa skončilo dňom uvedeným v referende. Navrhovaná legislatíva by sa mohla vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie.
Návrh predložili poslanci za Sme rodina. Argumentovali, že ak majú voliči právo svojich zástupcov voliť, musia mať aj právo ich odvolať.
Novela by mohla byť účinná od 1. januára 2023. Poslanci navrhujú prechodné ustanovenia, na základe ktorých by sa nová právna úprava vzťahovala aj na práve prebiehajúce volebné obdobie NR SR.
15:56 Pčolinský: Budeme sa musieť dohodnúť so stranou SaS
Pred prvým čítaním vyjadrili podporu ústavnému zákonu z dielne strany Sme rodina, ktorý by umožňoval skrátiť volebné obdobie referendom bez potreby následného potvrdenia jeho výsledkov hlasovaním v parlamente aj opozičné strany Smer, Hlas a SaS. Predseda strany SaS Richard Sulík však avizoval, že majú k prípadnému druhému čítaniu pripravený pozmeňujúci návrh, o ktorom viacerí poslanci vyjadrili obavu, že by mohol pôvodné znenie zákona oslabiť alebo neutralizovať. Podľa domnienok poslancov by mohlo ísť napríklad o to, že by výsledky referenda museli byť potvrdené hlasovaním v parlamente.
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský sa na otázku, či to bude predstavovať komplikáciu pri schvaľovaní zákona vyjadril, že „problém je v tom, že my sme ešte ten návrh strany SaS nevideli, nevieme aké bude mať paragrafové znenie. Sme ochotní sa o tom baviť, nemám vôbec problém s tým, aby sa tam urobil nejaký pozmeňovací návrh, ale budeme vedieť k tomu dať nejaké relevantné stanovisko, keď to uvidíme. Bude to treba vyšperkovať, tak jednoducho budeme musieť rokovať nielen so stranou SaS, ale so zvyškom opozície, pretože v druhom a treťom čítaní potrebujete 90 hlasov aby to prešlo. Čiže bude musieť byť zhoda naprieč politickým spektrom, ak to vôbec má prejsť.“
Peter Pčolinský. Foto: TASR/Jaroslav Novák
V prípade, ak by aj nastala situácia, že by bol pozmeňujúci návrh SaS pre navrhovateľa neprijateľný, je strana Sme rodina podľa Pčolinského pripravená rokovať o ďalších možnostiach, ako zákon presadiť. V takom prípade by bol tento krok nevyhnutný, keďže najsilnejší koaličný partner OĽaNO tento zákon nepodporí: „Bez strany SaS ho nebudeme vedieť schváliť, to znamená, že pokiaľ chceme, aby to prešlo, tak sa budeme musieť dohodnúť so stranou SaS. Ak sa s nimi nedohodneme., tak jednoducho matematicky nie je možné, aby to prešlo, keďže hnutie OĽaNO sa vyjadrilo, že nepodporia takýto ústavný zákon.“
Ak by aj k dohode s SaS nedošlo, je strana Sme rodina aj naďalej ochotná vyvíjať snahu o presadenie ústavného zákona: „Viete to jednoducho urobiť, ak budete vedieť, že nemáte podporu 90, tak jednoducho stiahnete z rokovania ten návrh zákona, alebo ho presuniete na ďalšiu schôdzu a vytvoríte si tak časový priestor na rokovanie o podpore. Tých možností je veľa, ale čo bude, ťažko povedať, najprv musíme vidieť to paragrafové znenie“, povedal Pčolinský. (ms)
14:21 Šipoš: Napriek výhradám je SaS náš najbližší prirodzený partner
Napriek výhradám voči viacerým krokom a rozhodnutiam SaS označil stranu predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš za najbližšieho prirodzeného partnera. Uviedol to na utorkovej tlačovej konferencii. Deklaroval záujem dohodnúť sa s liberálmi i to, že so zvyškom opozície rokovať o zákonoch nebudú.
Šipoš tvrdí, že poslanci SaS deklarovali podporu viacerým koaličným návrhom a pod mnohými sú aj podpísaní. Mrzí ho, že sa napokon rozhodli odísť do opozície. Chce urobiť všetko pre to, aby spolu o zákonoch rokovali. Ich rozhodnutie bude podľa jeho slov aj ich vizitkou. Vyhlásil, že nikto z OĽaNO nerokuje so Smerom-SD, Hlasom-SD, s Republikou ani ĽSNS. "Ako jediná parlamentná demokratická strana môžeme povedať, že sa s nimi nebudeme spolčovať ani po voľbách," zdôraznil.
V súvislosti so schválením procedurálneho návrhu Štefana Kuffu (nezaradený) poznamenal, že sa poradili s partnermi v koalícii. Pripomenul, že vláda už avizovala predloženie návrhov na riešenie situácie s cenami energií ešte tento mesiac. To požadoval aj Kuffa, preto jeho návrh považovali za neškodný.
Skonštatoval, že pri viacerých personálnych voľbách sa im doteraz v koalícii nepodarilo nájsť dohodu a keďže aktuálne nemajú väčšinu v NR SR, opätovne potrebujú rokovať. Ako s prvou budú podľa neho hovoriť s SaS, nevylúčil diskusiu s odídencami z OĽaNO. Predpokladá, že voľba verejného ochrancu práv bude témou najbližšej koaličnej rady.
K špekuláciám o menách možných podpredsedov parlamentu sa šéf klubu OĽaNO nechcel vyjadrovať, počkať chce na konkrétne nominácie. Následne podľa jeho slov zasadne poslanecký klub OĽaNO, koaličná rada a po nej oznámia výsledok.
Líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič doplnil, že o možnej nominácii Tomáša Tarabu (nezaradený) na uvoľnený post podpredsedu parlamentu sa dozvedel z médií. Uviedol tiež, že do konca týždňa by chceli uzavrieť dohodu na mene nového ministra školstva. Vo výbere sú podľa jeho slov dvaja muži a jedna žena.
13:52 Pellegrini verí v úspech novely ústavy v prvom čítaní, návrh SaS nepodporí
Poslanci Národnej rady SR okolo Petra Pellegriniho (Hlas-SD) podporia zmenu Ústavy SR v súvislosti so skrátením volebného obdobia. Veria, že s podporou SaS v prvom čítaní uspeje. Pellegrini to povedal na utorkovej tlačovej konferencii. Zároveň však odmietol avizovaný pozmeňujúci návrh SaS. Trvá na tom, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie NR SR aj referendom.
Pellegrini deklaroval, že jeho poslanci urobia všetko preto, aby zmena ústavy prešla aj v druhom čítaní aj s možnosťou referenda o skrátení volebného obdobia. "Tú moc ľuďom musíme nechať," podčiarkol. Namietal pritom úroveň diskusie k návrhu v pléne NRSR. Podčiarkol, že ide o závažnú vec.
SaS podľa Pellegriniho zatiaľ neukázala, ako sa zachová v opozícii a či nebude len akýmsi "mačkopsom". Poukázal pritom na hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Vyčíta strane, že nehlasovala za jeho odvolanie, ale sa zdržala. Prebrala tak podľa neho zodpovednosť sa prácu ministra a prikryla jeho prešľapy.
V súvislosti s aktuálnou schôdzou poznamenal, že pri zákonoch sa budú jeho poslanci riadiť rozumom aj vzhľadom na aktuálnu krízu a potrebu pomoci ľuďom. Poukázal aj na návrhy z dielne jeho poslancov, pre ktoré sa budú snažiť nájsť podporu. "Pri bežných zákonoch to máme jednoduché: zdržať sa, alebo byť proti. Nech vládne Eduard Heger (OĽaNO)," dodal Pellegrini.
13:13 Smer-SD podporí novelu ústavy, no nemyslí si, že zákon prejde
Poslanci Národnej rady SR za Smer-SD podporia návrh novelizácie Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorým by sa zakotvila možnosť skrátiť volebné obdobie. O návrhu sa má hlasovať v utorok po 17.00 h. Šéf Smeru Robert Fico je však presvedčený, že v definitívnom hlasovaní zákon neprejde. Poslanci koalície sa podľa Fica boja a preto za zákon nezahlasujú. "Po prvé, vedia, že prakticky nikto z nich sa už do parlamentu nedostane, po druhé, držia sa starej zásady, že kapor si nikdy vlastný rybník nevypúšťa," povedal na utorkovej tlačovej konferencii.
Novela ústavy podľa Fica vytvára podmienky na vyriešenie politickej krízy. Umožnila by predčasné voľby na základe referenda alebo ústavného zákona. Šéf Smeru-SD je presvedčený, že zákon neprejde. Kritizuje, že vláda je nefunkčná a parlament funguje, len keď si opozícia povie, čo chce. Takto podľa neho nemôže fungovať demokratický systém.
Fico zároveň upozornil na výsledky hlasovania o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Vo funkcii ho podržal menší počet poslancov ako tí, ktorí boli proti. Poukázal na to, že je to asi najnižší počet hlasov, ktoré dostal minister na svoju podporu. "Ak by mal štipku politickej kultúry, z funkcie odstúpi," povedal Fico. Opozícia podľa neho ukázala, že na čele rezortu je človek napojený na zlodejstvo, korupciu a rodinkárstvo.
Smer-SD nepodporí opozičného kandidáta na podpredsedu NR SR, pokiaľ by malo ísť o biznis s koalíciou. "Počúvame všelijaké mená, zatiaľ nám nikto nič nepovedal," povedal Fico s tým, že budú mať kritérium pri voľbe kohokoľvek mimo predstaviteľov vládnej koalície. "Ak budeme vidieť, že niekto si chce kúpiť funkciu podpredsedu NR SR tým, že bude podporovať vládnu koalíciu z opozičných lavíc, takého kandidáta nepodporíme," povedal Fico.
11:44 Matovič v debate o návrhu Sme rodina kritizoval SaS, že chce predčasné voľby
Predčasné voľby by boli červeným kobercom mafii a extrémistom na návrat k moci. V diskusii k zmene Ústavy SR, ktorou by sa zakotvila možnosť skrátenia volebného obdobia, to povedal šéf OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Návrh z dielne Sme rodina považuje za splnenie sľubu predsedu Borisa Kollára, zároveň kritizuje SaS za podporu predčasných volieb.
"Chcem vás vyzvať, páni z SaS, dúfam, že nebudete chcieť až takto ublížiť tejto krajine," povedal Matovič. Ak by návrh prešiel, verí, že SaS bude "držať" menšinovú vládu a bude jej držať palce. SaS kritizoval za to, že podporuje predčasné voľby, keď v koalícii mala tvrdiť, že ich nepodporí a nebude tomu vytvárať priestor. "Tento návrh, ktorý predkladá Sme rodina, považujem za návrh, ktorý plní sľub Borisa Kollára, ktorý verejne dal niekde v televízii," povedal.
Igor Matovič. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Matovič nepovažuje za škodlivé, že by sa takáto zmena ukotvila do ústavy. Poukázal na to, že uznesenie o predčasných voľbách potrebuje 90 hlasov, a pýtal sa, kedy by sa našlo 90 poslancov na podporu. "Keď by sme všetci abdikovali, keď by krehká koalícia v menšinovom postavení zrazu nebola schopná vládnuť, vtedy by sa tých 90 ľudí našlo, ktorí by povedali, ideme od toho bez ohľadu na to, čo to prinesie. Možno niektorí len s pohľadom na to, ako dopadnú oni sami a že budú mať dobré preferencie," poznamenal.
Minister financií vníma predčasné voľby ako riziko. Zdôraznil, že pre ochranu verejných financií je dobré, aby predčasné voľby neboli, pretože ak by sa "zlodeji" vrátili k moci, peniaze by sa "rozkotúľali".
Poslanec Peter Cmorej (SaS) vo faktickej poznámke kritizoval, že návrh novely ústavy zaradili na úvod rokovania, považuje to za obchod Sme rodina a opozície. Šéf Richard Sulík na tlačovej konferencii poznamenal, že takúto zmenu programu požadoval Smer-SD.
10:45 SaS podporí v prvom čítaní novelu ústavy o možnosti skrátiť volebné obdobie
Poslanci Národnej rady SR za SaS podporia v prvom čítaní návrh novelizácie Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorým by sa zakotvila možnosť skrátiť volebné obdobie. V diskusii k návrhu to oznámil šéf SaS Richard Sulík. V druhom čítaní chce jeho strana pripraviť pozmeňujúci návrh. Sulík si myslí, že referendom by malo byť možné skrátiť volebné obdobie.
"Občania majú mať možnosť, keď boli evidentne oklamaní volebnými sľubmi, povedať, že toto sme si nezvolili a chceme to zmeniť," vyhlásil Sulík. Poukázal tiež na to, že referendum má vysoké bariéry, keďže z množstva ľudových hlasovaní sa prekročilo kvórum 50 percent len raz. Pozmeňujúcim návrhom by chceli poslanci SaS dosiahnuť právne čistejší spôsob na rozpustenie parlamentu a následné predčasné voľby. "Ako budeme hlasovať v druhom čítaní, neviem povedať, pretože jedna vec je osobný názor a druhá jednota klubu," dodal.
Na snímke uprostred poslanec NRSR Richard Sulík počas tlačovej konferencie SaS k aktuálnej schôdzi NR SR počas 72. schôdze NR SR v Bratislave 20. septembra 2022. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) nepovažuje referendum za dobrý nástroj na skracovanie volebného obdobia. Pri patovej situácii je však podľa nej dobré mať riešenie. Chce ísť po vzore Českej republiky, čiže využiť možnosť tzv. samorozpustenia, keď o tom ústavodarcovia rozhodnú a následne to potvrdí hlava štátu. Budú o tom ešte diskutovať v rámci klubu. Jeden z predkladateľov Miloš Svrček (Sme rodina) povedal, že diskutovať sa môže napríklad aj o tom, že by sa možnosť skrátiť volebné obdobie, teda vyhlásiť o tom referendum, netýkala prvého ani posledného roka volebného obdobia.
Poslanec Milan Vetrák (OĽaNO) ešte nevie, aký bude postoj poslancov OĽaNO, bude to podľa neho výsledkom politických rokovaní. Ústavný súd (ÚS) SR podľa neho povedal, že ak chceme mať takúto úpravu, musíme to do Ústavy SR dať, no nepovedal, že máme zlú ústavu. Volebný program OĽaNO podľa neho hovorí, že predmetom referendovej otázky nemá byť skrátenie volebného obdobia.
Zaradenie tohto bodu v úvode schôdze bolo podľa Erika Tomáša (Hlas) spoločnou podmienkou podstatnej časti opozície, aby pomohla otvoriť schôdzu. Návrh je podľa neho veľmi dôležitý aj vzhľadom na nález ÚS z roku 2021. Ľudia podľa neho majú mať právo odňať moc a skrátiť volebné obdobie. Boris Susko (Smer) poukázal na to, že ÚS nespochybnil právo občanov v referende alebo poslancov skrátiť si volebné obdobie. Myslí si, že poslanci majú povinnosť zakotviť to do ústavy.
10:25 SaS v piatok rokovala s koalíciou o predsunutí niektorých návrhov
Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík oznámil, že v piatok 16. septembra mala strana s bývalými koaličnými partnermi rokovanie, na ktorom predniesli požiadavku, aby niektoré návrhy zákonov boli predsunuté na začiatok parlamentnej schôdze. Šéf liberálov zároveň tvrdí, že strana vyzvala koalíciu, aby SaS predložili body, na ktorých im záleží. Sulík dnes na tlačovej konferencii dodal, že je to pre to, aby vedeli nájsť dohodu. Predseda SaS taktiež oznámil, že bývalí koaliční partneri nemali body pripravené, a preto schôdzu ukončili.
„V žiadnom prípade nie je pravda, že sme im povedali ‚schváľte naše body a my sa potom rozhodneme.’ Takto to nemôže fungovať. My sme chceli mať naše body návrhov vpredu, ale boli sme pripravení vyjadriť sa k všetkým ostatným," vyhlásil. Sulík taktiež povedal, že podali procedurálny návrh a ak neprejde, vezmú to na vedomie.
„Tak sa aj stalo a musím konštatovať, že naši bývalí koaliční partneri nemali až taký veľký záujem o dohodu s nami," tvrdí predseda strany. Sulík skonštatoval, že poslanci zo strany Smer-SD alebo Hlas-SD sú koalícii prednejší ako Sloboda a Solidarita. „Berieme na vedomie, že napríklad Borisovi Kollárovi je strana Smer-SD bližšia ako SaS, lebo ich bod bol predradený a súhlasilo s tým aj hnutie OĽaNO, čím popreli všetko, čo doteraz voličom sľúbili," dodal Sulík.
Predseda liberálov doplnil, že na základe týchto skutočností sa rozhodli nehlasovať za program a pri každom jednom bode bude SaS posudzovať, či je prospešný, alebo nie. „Necítime sa byť viazaní žiadnymi dohodami, mali sme snahu sa dohodnúť, bohužiaľ, naša snaha bola opäť prekrútená zrovna lídrom OĽaNO Igorom Matovičom, ktorý na tom rokovaní ani len nebol," tvrdí Sulík.
09:24 Plénum odmietlo návrh SaS, aby sa viaceré jej body prerokovali v úvode
Poslanci Národnej rady SR neschválili procedurálny návrh predsedníčky klubu SaS Anny Zemanovej, aby sa niektoré body z dielne SaS prerokovali v úvode schôdze. Za návrh hlasovalo 25 poslancov, proti bolo 48 a 57 sa zdržalo.
Plénum odmietlo aj procedurálny návrh Richarda Takáča (Smer-SD), neuspel s návrhom, aby sa na schôdzi hovorilo aj o návrhu opatrení v súvislosti s nárastom cien potravín.
Naopak, s procedurálnym návrhom uspel nezaradený poslanec Štefan Kuffa. Navrhol do programu doplniť bod, ktorým by parlament zaviazal vládu, aby do konca septembra preložila strategický plán na tlmenie dôsledkov nárastu cien energií pre domácnosti, zraniteľné skupiny a tiež podnikateľskú sféru a sociálne služby.
Snímka z rokovania 72. schôdze Národnej rady SR. Foto: TASR/Jaroslav Novák
09:15 Poslanci otvorili riadnu schôdzu, program má aktuálne takmer 140 bodov
Poslanci Národnej rady SR otvorili riadnu schôdzu, ktorá sa mala začať už minulý týždeň. Plénum však vtedy nebolo uznášaniaschopné, neprezentovali sa poslanci SaS ani opozícia. V utorok už sa prezentovalo 117 poslancov.
Na programe schôdze je takmer 140 bodov. Poslanci by mali prerokovať napríklad prístup Švédska a Fínska do NATO i zmluvu o pridružení SR k Európskej vesmírnej agentúre.
Poslanci zo Sme rodina predložili návrh na zmenu Ústavy SR, aby sa mohlo skrátiť volebné obdobie NR SR ústavným zákonom alebo referendom. Opozičný Smer-SD chce, aby sa o novele rokovalo ako o prvom bode programu. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) už avizoval, že bod zaradí do úvodu schôdze.
SaS mala požadovať, aby sa na začiatok zaradili aj niektoré jej body. Ide o návrh týkajúci sa postavenia právneho štátu a transparentnosti prokuratúry, ako aj legislatívu týkajúcu sa humanizácie väzenstva, ale aj jej balík zákonov reagujúcich na infláciu a energetickú krízu. Líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič naznačil, že časť SaS by takto chcela vydierať koalíciu.
Na aktuálnej schôdzi by mali poslanci rozhodnúť napríklad aj o novele zákona o verejnom obstarávaní z dielne Jozefa Šimka (Sme rodina), ktorú vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Súčasťou programu je aj novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú už viackrát presúvali. Návrh, ktorým by sa okrem iného zaviedli záväzné limity verejných výdavkov, schválila vláda ešte v septembri 2020.
Predložených je aj niekoľko návrhov na zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku, predložili ich poslanci OĽaNO, ale aj SaS či Tomáš Valášek (nezaradený).
SaS a OĽaNO predložili aj viacero ekonomických zákonov. SaS chce napríklad zmeniť spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá, znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá, pre gastroprevádzky, ale tiež zvýšiť odvod z výťažku niektorých internetových hazardných hier či zaviesť daň z plynovodov.
OĽaNO rovnako navrhuje nové zdanenie plynovodov. S cieľom zabezpečiť dodatočné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu predložilo napríklad zvýšenie spotrebnej dane z liehu či rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov, ktorých sa dotýka osobitný odvod z podnikania.
Poslanci Smeru-SD navrhujú, aby mali zákonný nárok na odstupné okrem vysokoškolských pedagógov aj výskumní pracovníci či umeleckí pracovníci. Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho zasa navrhujú, aby štát prispieval Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov ročne 500-tisíc eur.
Ruská súkromná polovojenská organizácia Vagnerova skupina sa snaží naverbovať odsúdených zločincov do vojny na Ukrajine, ale mnohí túto ponuku odmietajú. V pondelok to uviedol americký vysokopostavený predstaviteľ.
"Naše informácie naznačujú, že Vagnerova skupina utrpela na Ukrajine vysoké straty, predovšetkým a neprekvapujúco medzi mladými a neskúsenými bojovníkmi," povedal novinárom nemenovaný americký predstaviteľ.
Európska únia uvalila na Vagnerovu skupinu sankcie a obviňuje ju z utajovaných operácií v prospech Kremľa. Prezident Vladimír Putin vyhlásil, že táto skupina nereprezentuje ruský štát, ale že súkromné vojenské spoločnosti majú právo pracovať kdekoľvek na svete, ak neporušujú ruské zákony.
Americký predstaviteľ poukázal na nedávne videá na sociálnych sieťach, ktoré pri verbovaní zachytávajú Jevgenija Prigožina, napojeného na Vagnerovu skupinu. Záujem má nielen o ruských väzňov, ale aj o Tadžikov, Bielorusov a Arménov. Agentúra Reuters pripomína, že videá nezávisle neoverila.
Od začiatku roka založili podnikatelia na Slovensku 11 012 spoločností.
V porovnaní s prvým polrokom minulého roka, kedy slovenská ekonomika už rok bojovala s pandémiou koronavírusu, je to o 642 subjektov viac. Medziročne sa tak tempo vzniku nových spoločností zrýchlilo. Vyplýva to z údajov Dun & Bradstreet.
„Aktuálne na Slovensku podniká 318 486 kapitálových firiem. Novozaložené subjekty tak predstavujú 3,5 percenta zo všetkých firiem v tejto forme podnikania. Prírastok v počte nových spoločností je pozitívnym obrazom stavu ekonomiky a na trhu je vidieť oživenie podnikateľskej aktivity,“ okomentovala výsledky analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová.
Poslanci Národnej rady (NR) SR neschválili procedurálny návrh predsedníčky klubu SaS Anny Zemanovej, aby sa niektoré body z dielne SaS prerokovali v úvode schôdze. Za návrh hlasovalo 25 poslancov, proti bolo 48 a 57 sa zdržalo.
Plénum odmietlo aj procedurálny návrh Richarda Takáča (Smer-SD), neuspel s návrhom, aby sa na schôdzi hovorilo aj o návrhu opatrení v súvislosti s nárastom cien potravín.
Naopak, s procedurálnym návrhom uspel nezaradený poslanec Štefan Kuffa. Navrhol do programu doplniť bod, ktorým by parlament zaviazal vládu, aby do konca septembra preložila strategický plán na tlmenie dôsledkov nárastu cien energií pre domácnosti, zraniteľné skupiny a tiež podnikateľskú sféru a sociálne služby.
O post primátora Bratislavy sa bude v októbrových komunálnych voľbách uchádzať deväť kandidátov. Vyplýva to zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov na primátora, ktorý zverejnilo mesto na svojej webovej stránke.
Medzi kandidátmi je jedna žena a osem mužov, všetci deviati sú nominantmi politických strán alebo koalícií. Doposiaľ svoju kandidatúru oficiálne oznámil súčasný primátor Bratislavy Matúš Vallo, starosta Nového Mesta Rudolf Kusý a prednosta staromestského miestneho úradu Martin Mlýnek.
Kandidátmi na post primátora Bratislavy sú: podnikateľ Miroslav Heredoš (Národná koalícia / nezávislí kandidáti), manažér Martin Jakubec (Kotlebovci – ľudová strana Naše Slovensko), starosta Nového Mesta Rudolf Kusý (Sme rodina, Kresťanskodemokratické hnutie, Za ľudí, Dobrá voľba a umiernení, Szövetség – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók), herečka Milena Minichová (Strana moderného Slovenska), prednosta staromestského úradu Martin Mlýnek (Nova, Občianska konzervatívna strana, Zmena zdola, demokratická únia Slovenska, OĽaNO, Nova, Kresťanská únia, Zmena zdola), štatutárny zástupca spoločnosti Peter Poláček (Hnutie občan národ spravodlivosť), manažér Andrej Trnovec (Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku), súčasný primátor Bratislavy Matúš Vallo (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita) a manažér Milan Vetrík (Život – národná strana).
Ruská Čiernomorská flotila premiestnila niektoré svoje ponorky z prístavu v Sevastopole na anektovanom polostrove Krym do Novorossijska na juhu Ruska. Uviedlo to v utorok britské ministerstvo obrany v pravidelnej správe o situácii na Ukrajine.
Podľa britského rezortu obrany premiestnilo Rusko ponorky triedy Kilo. "Stalo sa tak z dôvodu nedávnej zmeny súvisiacej s bezpečnostnými hrozbami a rastúcej ukrajinskej schopnosti podnikať útoky na väčšie vzdialenosti. V uplynulých dvoch mesiacoch bolo niekoľkokrát napadnuté ústredie flotily a hlavné letisko námorných síl," uvádza britský rezort.
Ministerstvo zároveň predpokladá, že umiestnenie čiernomorskej flotily na základňu v Sevastopole bolo pravdepodobne jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý Rusko v roku 2014 Krymský polostrov anektovalo. "Bezpečnosť základne je teraz priamo oslabovaná pokračujúcou ruskou agresiou proti Ukrajine," dodáva na záver rezort.
Spojené štáty by v budúcnosti mohli Ukrajine poskytnúť tanky. Uviedol to vysokopostavený predstaviteľ americkej armády, okamžité dodanie tankov však podľa neho nie je možné pre problémy s ich údržbou a výcvikom posádky. Informuje o tom americká televízia CNN.
"Pozeráme sa na ukrajinské ozbrojené sily a do budúcnosti zvažujeme, aké spôsobilosti budú potrebovať a ako budú USA a naši spojenci schopní podporiť Ukrajinu pri budovaní týchto spôsobilostí," povedal nemenovaný predstaviteľ amerických ozbrojených síl v telefonáte s novinármi.
Spojené štáty zatiaľ neuvažujú nad dodávkami zbraňových systémov s dlhším doletom na Ukrajinu. Medzi ne napríklad patria presne navádzané rakety GMLRS pre raketomety HIMARS. Vojenský predstaviteľ nepovedal, či dodanie takýchto zbraní Kyjevu môže byť reálne v budúcnosti, píše CNN.
