Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko: Zásobníky plynu sú naplnené na viac ako 90 percent aj napriek odstaveniu Nord Streamu 1

Nemecké zásobníky na zemný plyn sú už naplnené na viac ako 90 percent, keďže krajina sa pripravuje na zimnú vykurovaciu sezónu. Naplnenosť zásobníkov stabilne rastie napriek tomu, že Rusko zastavilo dodávky cez plynovod Nord Stream 1.

Šéf nemeckého úradu pre reguláciu sieťových odvetví Klaus Müller na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že vytváranie zásob plynu „dosiahlo ďalší míľnik“. Upozornil však, že „musíme naďalej plynom šetriť“.

Nemecká vláda v júli sprísnila požiadavky na vytváranie zásob plynu po tom, ako ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom začala redukovať dodávky cez plynovod Nord Stream 1, čo prispelo k rastu cien plynu. Nemecko zaviedlo požiadavku, aby zásobníky s plynom boli do 1. septembra naplnené na 75 percent a rozhodlo, že do októbra musia byť naplnené na 85 percent a do novembra na 95 percent. Dovtedy vláda žiadala, aby do októbra boli naplnené na 80 percent a do novembra na 90 percent.

Rusko nedodáva zemný plyn cez Nord Stream 1 od záveru augusta. Moskva začala redukovať dodávky cez tento plynovod v polovici júna, čo odôvodnila údajnými technickými problémami.

(sita)

  |  

Putin vyzval Arménsko a Azerbajdžan na vyriešenie územných sporov

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Moskvu znepokojili najnovšie boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Šéf Kremľa zároveň obe krajiny vyzval, aby rokovali o riešeniach ich územných sporov.

"Chcem zdôrazniť, že akékoľvek konfliktné scenáre medzi nám blízkymi krajinami nás vážne znepokojujú... Vyzývame všetkých, aby zachovali zdržanlivosť, dôsledne dodržiavali prímerie a trojstranné vyhlásenia lídrov Ruska, Azerbajdžanu a Arménska," povedal Putin.

Táto výzva ruského prezidenta prichádza po tom, ako americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok diskutoval s rezortnými kolegami z Arménska a Azerbajdžanu Araratom Mirzojanom a Džejhunom Bajramovom o ďalších krokoch v súvislosti s obnovením bojov medzi oboma krajinami.

(tasr)

  |  

Ruský parlament sprísnil tresty za zločiny počas mobilizácie

Ruský parlament v utorok schválil návrh zákona sprísňujúci tresty za viacero trestných činov spáchaných počas vojenskej mobilizácie či bojových operácií. Týka sa to okrem iného dezercie, poškodenia vojenského majetku či neuposlúchnutia rozkazu nadriadeného.

Predmetný návrh prijali poslanci dolnej komory ruského parlamentu (Štátna duma) v utorok počas druhého a tretieho čítania.

Stalo sa tak v čase, keď sa v Rusku hovorí o prípadnej všeobecnej mobilizácii, ktorá by mohla viesť k značnej eskalácii konfliktu na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň novinárom povedal, že Moskva v súčasnosti o možnosti vyhlásenia celoštátnej mobilizácie neuvažuje.

Kremeľ spustil inváziu na Ukrajinu 24. februára. Ukrajina zaznamenala v protiofenzíve proti ruskej inváznej armáde počas septembra značné úspechy na východe i juhu svojho územia. Podarilo sa napríklad oslobodiť strategicky dôležité mestá Izium, Kupiansk a Balaklija v Charkovskej oblasti.

(tasr)

  |  

Snahy USA o zachovanie dominancie vo svete sú odsúdené na neúspech, vyhlásil Putin

Ruský prezident Vladimír Putin odsúdil v utorok snahy Spojených štátov o zachovanie ich svetovej dominancie, ktoré sú podľa neho odsúdené na neúspech. Informuje o tom agentúra AP.

Pri preberaní poverovacích listín od nových veľvyslancov v Rusku Putin povedal: "Objektívny vývoj smerom k multipolárnemu svetu sa stretáva s odporom tých, ktorí sa snažia zachovať si hegemóniu vo svetových záležitostiach a všetko ovládať – Latinskú Ameriku, Európu, Áziu a Afriku."

"Hegemónovi sa toto dosť dlho darilo, avšak nemôže to pokračovať večne… Bez ohľadu na udalosti na Ukrajine," dodal šéf Kremľa. Putin viackrát odôvodnil svoje rozhodnutie poslať vojská na Ukrajinu ako reakciu na údajné zasahovanie Západu do životne dôležitých bezpečnostných záujmov Ruska.

Ruský prezident tiež opísal západné sankcie uvalené na Rusko pre jeho konanie na Ukrajine ako snahy Spojených štátov a ich spojencov o posilnenie ich pozície. Sankcie sa však podľa Putina nakoniec obrátili proti nim a poškodili tiež chudobné krajiny, píše AP.

(tasr)

  |  

Šipoš z OĽaNO: Napriek výhradám je SaS náš najbližší prirodzený partner

Napriek výhradám voči viacerým krokom a rozhodnutiam SaS označil stranu predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš za najbližšieho prirodzeného partnera.

Šipoš tvrdí, že poslanci SaS deklarovali podporu viacerým koaličným návrhom a pod mnohými sú aj podpísaní. Mrzí ho, že sa napokon rozhodli odísť do opozície. Chce urobiť všetko pre to, aby spolu o zákonoch rokovali. Ich rozhodnutie bude podľa jeho slov aj ich vizitkou.

Vyhlásil, že nikto z OĽaNO nerokuje so Smerom-SD, Hlasom-SD, s Republikou ani ĽSNS. "Ako jediná parlamentná demokratická strana môžeme povedať, že sa s nimi nebudeme spolčovať ani po voľbách," zdôraznil.

(tasr)

  |  

Rakúsko: Kancelár Nehammer obhajoval sankcie voči Rusku, upozornil však na ich účinnosť

Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer obhajoval sankcie uvalené na Rusko za jeho inváziu na Ukrajine. Medzinárodné spoločenstvo však vyzval, aby tieto opatrenia prehodnocovalo a sledovalo, či sú primerané.

"Sankcie by nemali oslabovať viac nás než tých, voči ktorým majú byť v platnosti," povedal Nehammer pre rakúske médiá pred 77. zasadnutím Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Upozornil, že takéto opatrenia nesmú spôsobovať utrpenie žiadnej z krajín, ktorá sa na nich podieľa. "Preto napríklad v Rakúsku nie je žiadne embargo na plyn," povedal.

Sankcie však označil za "najmierovejší spôsob", ako vyjadriť protest voči vojne a utrpeniu a dať najavo, že to ďalej takto nemôže pokračovať.

Obyvateľstvo západných krajín vrátane Rakúska je podľa jeho slov frustrované, pretože sankcie nemajú taký účinok, aký sa očakával – najmä ukončenie vojny. To si však podľa neho vyžaduje trpezlivosť. "Sme presvedčení, že sankcie majú vážne dôsledky pre ruské hospodárstvo," povedal.

(tasr)